Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30C-69-2026.pdf
PDF · 86.08 KB
Case nature
Area
Subarea
30C/69/2026
Uznesenie
Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateľky: A. B., C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/XXX, F., proti povinnému z neodkladného opatrenia: F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom ako navrhovateľka, t. č. v ÚVTOS Želiezovce, Veľký dvor 12, Želiezovce, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Povinnému sa ukladá povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na úkonoch pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci a prípadov, keď je priblíženie nevyhnutné na plnenie povinnosti alebo výkon práva vyplývajúceho z rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci, a to vždy len v rozsahu nevyhnutnom na tento účel.
II. Vo zvyšnej časti sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení právo.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 19.8.2026 posúdiac podľa obsahu (§ 124 ods. 1 C.s.p.) domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd povinnému zakáže priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov a akýmkoľvek spôsobom kontaktovať navrhovateľku (osobne, telefonicky, prostredníctvom SMS správ, e-mailov, sociálnych sietí alebo prostredníctvom tretích osôb).
2. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že s povinným sú manželia a na tunajší súd podala návrh na rozvod manželstva. Poukázala na to, že povinný bol odsúdený, vykonáva trest odňatia slobody, pričom jeho prepustenie z výkonu trestu je naplánované na 12.9.2026. Ďalej uviedla, že počas ich spoločného spolužitia pred jeho nástupom do výkonu trestu jej opakovane fyzicky a psychicky ubližoval, nadával jej a vyhrážal sa jej vážnou ujmou na zdraví a zabitím, za čo bol podľa jej tvrdenia už trikrát odsúdený. Tiež uviedla, že ešte pred nástupom do výkonu trestu ju dňa 2.9.2024 fyzicky napadol a udieral do tváre. Tvrdila tiež, že sa jej vyhrážal, že ak neodíde spolu s deťmi zo spoločného bydliska, „bude veľmi zle“, hneď ako sa vráti z výkonu trestu. Navrhovateľka ďalej uviedla, že má dôvodnú a reálnu obavu o svoj život, zdravie a psychickú integritu. Vzhľadom na blížiaci sa termín prepustenia povinného z výkonu trestu poukázala na to, že povinný jej v minulosti opakovane uvádzal, že sa jej po prepustení „pomstí“. Tvrdila, že povinný sa správa agresívne a jeho hrozby berie vážne. Zároveň uviedla, že nemá istotu, kde sa bude povinný po prepustení zdržiavať, a obáva sa, že ju bude vyhľadávať, prenasledovať a fyzicky napádať v mieste jej bydliska alebo na pracovisku. S poukazom na uvedené skutočnosti preto bezprostredne hrozí vážna ujma na jej právach a zdraví. K návrhu pripojila fotografie zachytávajúce jej zranenia.
3. Podľa ust. § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa ust. § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. g) a h) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby: g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
6. Podľa ust. § 326 ods. 1 a 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
7. Podľa ust. § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
8. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa ust. § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kedy je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá.
11. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Súčasne musí byť navrhované opatrenie spôsobilé dosiahnuť sledovaný účel a nesmie obmedzovať povinnú stranu vo väčšom rozsahu, než je nevyhnutné na poskytnutie účinnej ochrany ohrozenému právu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana.
12. Navrhovateľ neodkladného opatrenia opísaním rozhodujúcich skutočností musí súd presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, pričom osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán.
13. Obsah neodkladných opatrení v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. f), g), h) C.s.p. upravuje zdržanie sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Neodkladné opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. g) a h) C.s.p. ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť.
14. Z obsahu návrhu súd zistil, že navrhovateľka sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia (zákaz priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov a zároveň ju akýmkoľvek spôsobom kontaktovať) z dôvodu obavy o svoj život, zdravie a psychickú integritu v súvislosti s blížiacim sa prepustením povinného z výkonu trestu odňatia slobody. Tvrdila, že povinný, ktorý je jej manželom, sa voči nej počas spoločného spolužitia opakovane dopúšťal fyzického a psychického násilia, nadával jej a vyhrážal sa jej vážnou ujmou na zdraví, tiež sa jej vyhrážal, že po návrate z výkonu trestu „bude veľmi zle“, ak spolu s deťmi neopustí ich spoločné bydlisko, a že sa jej po prepustení z výkonu trestu pomstí. Povinný sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, ktorého výkon má skončiť dňa 12.9.2026.
15. V súvislosti s tvrdeniami navrhovateľky o odsúdeniach povinného za konanie voči jej osobe a jeho aktuálnom výkone trestu odňatia slobody súd vykonal lustráciu v príslušných registroch a zabezpečil si príslušné trestné rozhodnutia týkajúce sa povinného. Lustráciou bolo potvrdené tvrdenie navrhovateľky, že povinný sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, ktorého výkon má skončiť dňa 12.9.2026. Z rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/35/2024 súd zistil, že povinný bol uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa dopustil voči navrhovateľke ako svojej manželke. Dňa 2.3.2024 počas hádky v spoločnom rodinnom dome navrhovateľke vulgárne nadával a opakovane sa jej vyhrážal zabitím a fyzickým násilím, pričom jeho konanie u navrhovateľky vzbudilo dôvodnú obavu o jej život a zdravie. Za uvedený skutok bol povinnému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov a ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Z trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/130/2024 súd zistil, že povinný sa dňa 1.9.2024 po príchode do spoločného rodinného domu v stave opitosti správal voči navrhovateľke agresívne, vulgárne jej nadával, udrel ju zatvorenými dlaňami do oblasti hlavy, a spôsobil jej povrchové zranenia hlavy, ktoré si vyžiadali ošetrenie vo Fakultnej nemocnici v Nitre. Z výroku rozhodnutia zároveň vyplýva, že povinný bol už predtým za obdobný čin voči navrhovateľke odsúdený. Za skutok zo dňa 1.9.2024 mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
16. Podľa súdu uvedené trestné rozhodnutia hodnoverne osvedčujú tvrdenia navrhovateľky o predchádzajúcom násilnom a agresívnom správaní povinného voči jej osobe. Nešlo pritom o ojedinelý incident, ale o opakované konanie smerujúce voči navrhovateľke, zahŕňajúce vyhrážky, ako aj fyzický útok, pri ktorom utrpela zranenia vyžadujúce lekárske ošetrenie.
17. Posúdiac návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z vyššie uvedených hľadísk, súd dospel k záveru, že vzhľadom na bezprostredne sa blížiace prepustenie povinného z výkonu trestu odňatia slobody a osvedčené skutočnosti týkajúce sa jeho predchádzajúceho násilného správania voči navrhovateľke je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami s cieľom predísť možnému zásahu do života, zdravia a psychickej integrity navrhovateľky. Návrh navrhovateľky je však dôvodný len čiastočne.
18. Vo vzťahu k návrhu na uloženie povinnosti povinnému nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov súd uvádza, že ust. § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p. vyžaduje na nariadenie tohto neodkladného opatrenia iba možnosť ohrozenia integrity, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby. Navrhovateľka v zmysle ust. § 11 Občianskeho zákonníka má právo na ochranu svojej osoby, a to života, zdravia ako aj súkromia, a ak vzhľadom na preukázanú históriu opakovaného násilného správania povinného voči jej osobe, vrátane vyhrážok a následného fyzického útoku, pociťuje obavu z opätovného ohrozenia jej telesnej alebo duševnej integrity po prepustení povinného z výkonu trestu, je uvedené postačujúce pre to, aby bol vydaný zákaz priblíženia. Súd
preto dospel k záveru, že sú splnené podmienky na poskytnutie ochrany podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p. a pri určení konkrétnej vzdialenosti, na ktorú sa povinný nesmie k navrhovateľke priblížiť, prihliadal aj na požiadavku primeranosti nariadeného opatrenia. Navrhovateľkou požadovanú vzdialenosť 30 metrov nepovažoval za nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovanej ochrany. Zákaz priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov podľa názoru súdu vytvára dostatočný fyzický odstup na ochranu navrhovateľky a zároveň povinného obmedzuje iba v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu neodkladného opatrenia. Súd prihliadol aj na možnosť náhodných stretnutí strán, pri ktorých by povinnosť zachovávať odstup 30 metrov mohla predstavovať neprimerané obmedzenie. Návrh vo zvyšnom rozsahu požadovanej vzdialenosti zamietol.
19. Výnimku zo zákazu priblíženia súd stanovil pre prípady uvedené vo výroku I. tohto uznesenia, v ktorých je priblíženie strán objektívne nevyhnutné. Súd zohľadnil, že medzi stranami prebieha konanie o rozvod manželstva a strany majú spoločné maloleté deti. V súčasnosti nemožno predvídať ďalší vývoj vzťahov medzi stranami po prepustení povinného z výkonu trestu, spôsob výkonu ich rodičovských práv a povinností ani všetky situácie, v ktorých môže byť ich osobná prítomnosť alebo vzájomné priblíženie nevyhnutné. Stanovená výnimka preto slúži na to, aby zákaz priblíženia nebránil riadnej účasti strán na príslušných úkonoch a plneniu ich právnych povinností, pričom priblíženie je prípustné výlučne v rozsahu nevyhnutnom na daný účel.
20. Vo vzťahu k návrhu na uloženie povinnosti nekontaktovať navrhovateľku akýmkoľvek spôsobom (osobne, telefonicky, prostredníctvom SMS správ, e-mailov, sociálnych sietí alebo prostredníctvom tretích osôb) súd konštatuje, že navrhovateľka síce žiadala uloženie tohto zákazu, avšak neosvedčila stav, k zamedzeniu existencie ktorého smeruje účel neodkladného opatrenia, t.j. navrhovateľka netvrdila a ani neosvedčila existenciu už realizovaného nežiadúceho kontaktovania jej osoby povinným, ktorá forma kontaktu by presahovala mieru prijateľnosti či už čo do obsahu komunikácie alebo jej intenzity. Navrhovateľkou opisované vyhrážky boli súčasťou osobných konfliktov medzi stranami a boli komunikované pri osobnom kontakte. Ani z trestných rozhodnutí nevyplynulo, že by povinný telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľky ohrozoval niektorou z uvedených foriem komunikácie. Skutočnosť, že bolo osvedčené predchádzajúce fyzické násilie povinného voči navrhovateľke a potreba zabrániť jeho fyzickému priblíženiu k nej, sama osebe neodôvodňuje uloženie ďalšieho, samostatného obmedzenia spočívajúceho vo všeobecnom zákaze akejkoľvek formy kontaktovania. Takýto zákaz nemožno založiť iba na možnosti, že povinný by mohol po prepustení z výkonu trestu začať navrhovateľku kontaktovať uvedenými spôsobmi. V čase rozhodovania súdu ide o možnosť hypotetickú, ktorá nemá dostatočný podklad v osvedčených skutkových okolnostiach. Vzhľadom na uvedené súd návrh aj v tejto časti zamietol.
21. Súd nariadené neodkladné opatrenie časovo neobmedzil. Vzhľadom na povahu a opakovanosť osvedčeného násilného konania nemožno v čase rozhodovania spoľahlivo určiť okamih, ku ktorému potreba ochrany navrhovateľky pominie. Pokiaľ však dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, v budúcnosti odpadnú, súd ho môže na návrh zrušiť (§ 334 C.s.p.).
22. Vo veci nebola podaná žaloba, preto súd rozhodol aj o náhrade trov konania o neodkladnom opatrení, a to podľa zásady úspechu (navrhovateľka bola v konaní úspešná v časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uloženia zákazu priblíženia sa povinného k navrhovateľke a neúspešná ohľadne zákazu kontaktovať navrhovateľku) tak, že žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.