Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Sf-29-2024.pdf
PDF · 118.03 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sf/29/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a JUDr. Andrey Hríňovej, v právnej veci žalobcu: Service Creativ s.r.o., so sídlom Jarmočná 2, 040 11 Košice – mestská časť Juh, IČO: 44 459 581, zastúpený: JUDr. Peter Majerník, advokát, so sídlom Werferova 1, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102304871/2023 zo dňa 11.09.2023, takto
r o z h o d o l :
I. Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102304871/2023 zo dňa 11.09.2023 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101256187/2023 zo dňa 10.05.2023 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
1. Daňový úrad Bratislava začal vo vzťahu k žalobcovi daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“), a to aj vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu február 2019. Daňová kontrola bola ukončená doručením protokolu z daňovej kontroly zo dňa 24.02.2023.
2. Správca dane vydal rozhodnutie č. 101256187/2023 zo dňa 10.05.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume X.XXX,XX eur na DPH za zdaňovacie obdobie február 2019. Správca dane dospel k záveru, že žalobcovi neboli deklarované služby v zmysle prijatých faktúr reálne dodané dodávateľom – spoločnosťou FOR ALL PEOPLE, s.r.o., naposledy sídlom Jelenia 1, 811 05 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 908 342 (ďalej len „spoločnosť FOR ALL PEOPLE“), a to aj napriek predloženiu faktúr od predmetného dodávateľa. Vzhľadom na to, že počas daňovej kontroly nebolo dodávateľom preukázané, že došlo k vecnému plneniu, nedošlo ani k vzniku daňovej povinnosti pri dodaní služieb, na základe čoho žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Správca dane súčasne uviedol, že žalobca preukázal, že použil prijaté služby v zmysle dodávateľských faktúr na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, čiže či priamo a bezprostredne súviseli s ďalšími zdaniteľnými obchodmi žalobcu. 3. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 102304871/2023 zo dňa 11.09.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia dospel k záveru, že správca dane objasnil všetky rozhodujúce skutočnosti,
pričom preveroval, či si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane v súlade s § 49 zákona o DPH; neobmedzil sa len na predložené doklady a skutočnosti deklarované žalobcom, ale zisťoval aj súvisiace skutočnosti (napr. dodávateľsko-odberateľské vzťahy), a to formou analýzy predložených dokladov a dokladov získaných vlastným šetrením. Správca dane podľa žalovaného dospel k správnemu záveru, že vykonaným dokazovaním boli zistené také skutočnosti, ktoré nepreukázali oprávnenosť uplatneného odpočítania dane zo sporných faktúr od spoločnosti FOR ALL PEOPLE, predmetom ktorých boli služby monitoringu reklamy. Vznik daňovej povinnosti u dodávateľa nebol preukázaný.
4. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane preveroval dodávateľa a jeho obchodné transakcie, pričom zistil, že dodávateľ so správcom dane nekomunikoval, nepredložil žiadne daňové a účtovné doklady, a ani žiadne dôkazy o realizácii fakturovaných služieb pre žalobcu. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal, či bol monitoring ďalej dodaný odberateľovi, spoločnosti GOOD ANGELS s.r.o.; žalovaný tak uzavrel, že správca dane preukázal, že žalobca si odpočítal daň z preverovanej faktúry od dodávateľa – spoločnosti FOR ALL PEOPLE neoprávnene, keďže dodanie služieb monitoringu tak, ako to bolo deklarované spornou faktúrou, nebolo spoľahlivo preukázané ani žalobcom, ani deklarovaným dodávateľom.
II.
Stručné zhrnutie argumentov žalobcu
5. Žalobca podal na Správny súd v Košiciach žalobu zo dňa 29.11.2023 (ďalej len „žaloba“), postúpenú na Správny súd v Bratislave uznesením Správneho súdu v Košiciach č. k. 5Sf/20/2023-75 zo dňa 04.03.2024, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia ich zrušenia, a vrátenia veci na ďalšie konanie.
6. Žalobca namietol nezákonný postup správcu dane, a uviedol, že vyjadrenie k protokolu malo byť podané najneskôr dňa 25.04.2023, pričom k jeho podaniu došlo až 26.04.2023 o 0.10.43 hod., preto správca dane a žalovaný na toto vyjadrenie neprihliadali. Takýmto postupom došlo k porušeniu procesných práv žalobcu.
7. Následne sa žalobca vyjadril k dodávateľovi – spoločnosti FOR ALL PEOPLE. Žalobca uviedol, že správca dane svoj postup odôvodňuje poukazom na dodávateľov spoločnosti FOR ALL PEOPLE; žalobca namietol, že správca dane sa venoval dodávateľom spoločnosti FOR ALL PEOPLE, pričom však zo záverov daňových kontrol tejto spoločnosti a ani z daňových kontrol jej dodávateľov vôbec nevyplynulo, aby sa tieto spoločnosti akokoľvek podieľali na dodávkach pre žalobcu. Žalobca poukázal na to, že správca dane bez reálneho odôvodnenia cituje rozhodnutia týkajúce sa spoločnosti FOR ALL PEOPLE, a bez prepojenia na daňovú kontrolu žalobcu – viac ako polovicu prvostupňového rozhodnutia tvoria prepisy rozhodnutí nepríslušného správcu dane, ktoré nemajú súvis s konaním žalobcu, čo zakladá zmätočnosť rozhodnutia. Žalovaný sa podľa žalobcu opomenul venovať tomu, že dokazovanie sa venovalo dodávateľovi spoločnosti FOR ALL PEOPLE a jeho dodávateľom, a preto nebolo žalobcovi zrejmé, ako tieto skutočnosti vplývajú na daňovú kontrolu žalobcu, ak správca dane žiadnym spôsobom nepreukázal, že niektorí z dodávateľov spoločnosti FOR ALL PEOPLE bol zapojený do dodania služieb žalobcovi. K danej námietke sa podľa žalobcu žalovaný nevyjadril. Súčasne žalobca uviedol, že zo záverov správcu dane vyplynulo, že predmetom zdaniteľných obchodov medzi spoločnosťou FOR ALL PEOPLE a jeho dodávateľmi bolo dodanie tovaru a nie služieb, a teda sa jednalo o nesúvisiaci predmet dodania.
8. Žalobca namietol, že správca dane namiesto toho, aby vykonal riadne dokazovanie vo veci, skúmal dodávateľov spoločnosti FOR ALL PEOPLE, ktorí sa nepodieľali na dodaní služby žalobcovi a v zmysle nesúvisiaceho výpisu priebehu ich konaní konštatoval nepreukázanie dodania služby žalobcovi. Preskúmavané rozhodnutia tak podľa žalobcu trpia nepreskúmateľnosťou.
9. Žalobca uviedol, že z jeho strany došlo k preukázaniu dodania služieb, a to nielen predloženými faktúrami, ale aj hmotne zachyteným výsledkom činnosti spoločnosti FOR ALL PEOPLE, avšak správca dane sa s daným dostatočne nevysporiadal. Žalobca namietol, že orgány finančnej správy neskúmali, či podklady dodané žalobcom na USB kľúči zodpovedajú dodaným službám spoločnosťou FOR ALL PEOPLE. Následne namietol žalobca to, že žalovaný nie je oprávnený skúmať pravosť podpisov tak, ako to uviedol – žalovaný uviedol, že podpisy na faktúrach sa vizuálne odlišujú.
10. Ďalej žalobca uviedol, že ak žalobca preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu, môžu orgány finančnej správy neuznať daňovému subjektu právo na odpočet DPH len z dôvodu daňového podvodu alebo zneužitia práva. Žalobca uviedol, že pochybnosti správcu dane sa vzťahovali na spoločnosti, ktoré so žalobcom nemali žiadne právny vzťah, pretože neboli jeho dodávateľmi; pričom pochybnosti u týchto spoločností nemožno prenášať na žalobcu.
11. Žalobca namietol nedostatočné odôvodnenie napadnutých rozhodnutí. Žalobca mal za to, že orgány finančnej správy nereagovali na jeho pripomienky; obmedzili sa iba na opakovanie už skôr zistených skutočností. Žalobca zdôraznil, že odôvodnenie rozhodnutí je formulované tým spôsobom, že jeho obsah sa venuje dôkazom týkajúcich sa dodávateľov dodávateľa žalobcu, a nie samotnému žalobcovi, pričom správca dane dôkazy predložené žalobcom vôbec nevyhodnotil. Žalobca mal za to, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno.
12. Žalobca, s odkazom na ním uvedenú judikatúru, uviedol, že pokiaľ žalovaný spochybňuje nárok na odpočítanie DPH iba z dôvodu pochybností, ktoré majú základ v konaní iných obchodných spoločností, koná v rozpore s touto judikatúrou. Žalobca mal za to, že dôkazné bremeno žalobcu nemožno vztiahnuť aj na dodávateľa a subdodávateľov. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo, pričom uviedol, že absencia materiálnych a personálnych kapacít na strane dodávateľa a subdodávateľa nepostačuje na vyvodenie záveru, že k dodaniu tovaru/služby nedošlo.
III.
Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie podania účastníkov konania
13. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 22.08.2024, pričom uviedol, že v napadnutom rozhodnutí reagoval na všetky relevantné námietky žalobcu. Žalovaný žalobné námietky vyhodnotil ako neopodstatnené. Žalovaný uviedol, že vykonaným dokazovaním sa nepotvrdilo, že predložené doklady žalobcu majú povahu faktu. Žalobca nepreukázal existenciu fakturovaných dodávok (služieb monitoringu reklamy), nepreukázal reálnosť dodaných služieb, neuniesol dôkazné bremeno, a preto mu nevzniklo právo na odpočítanie DPH.
14. Žalobca uviedol, že správca dane viedol rozsiahle dokazovanie, zistil úplný stav veci a zaobstaral si všetky podstatné doklady pre svoje rozhodnutie. Žalovaný uviedol, že dodávateľ so správcom dane nekomunikoval, nepredložil doklady a ani dôkazy o fakturovaných službách, a preto došlo k pochybnostiam na strane správcu dane. Počas daňovej kontroly ani žalobca neuviedol žiadne konkrétne okolnosti zdaniteľného obchodu. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
15. Zo strany účastníkov konania neboli doručené žiadne ďalšie písomné podania.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov
16. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
17. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a súd má zároveň za to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 02.09.2026 (§ 137 ods. 4 SSP).
18. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
20. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
21. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
22. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
23. Podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku, správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.
24. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
25. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
26. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
27. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
28. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom orgány finančnej správy vyrubili žalobcovi rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie február 2019 v sume 6.404,00 eur. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť, či orgány finančnej správy postupovali správne, ak dospeli k záverom, na podklade ktorých bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane.
Všeobecne východiská k odpočítaniu dane
29. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu
DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.
30. V kontexte problematiky preukazovania splnenia podmienok priznania práva na odpočítanie DPH je preto potrebné dôsledne diferencovať subjekt, ktorý zaťažuje dôkazné bremeno, pretože kým pri podmienkach na priznanie práva na odpočítanie DPH dôkazné bremeno zaťažuje prvotne a primárne zdaniteľnú osobu, v prípade preukazovania účasti zdaniteľnej osoby na daňovom úniku je procesná situácia presne opačná, keďže zaťažuje finančné orgány. To znamená, že pokiaľ finančné orgány prostredníctvom skutkových zistení v daňovej kontrole dospievajú k záveru, že zdaniteľná osoba bola súčasťou obchodného reťazca, v ktorom sa črtajú prvky typické pre daňové úniky, ich povinnosťou je preukázať, že táto zdaniteľná osoba na týchto aktivitách participovala buď vedome, alebo na nich participovala svojou nedbanlivosťou, resp. ľahostajnosťou.
31. Primárnou a zásadnou úlohou finančných orgánov pri zisťovaní účasti zdaniteľnej osoby na daňovom úniku nie je preto len poukazovať na nepochybne závažné zistenia tykajúce sa identifikovaného reťazca subjektov participujúcich na obehu uvedeného tovaru, ale unesenie dôkazného bremena finančnými orgánmi, že daná zdaniteľná osoba vedela, resp. musela o týchto podvodných aktivitách vzhľadom na svoju pozíciu v rámci identifikovaných obchodných stykov vedieť. Zároveň správny súd dopĺňa aj rozhodnutie sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30. júna 2022, uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý jasne stanovuje, že „v prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu, ak by bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.“
32. Správny súd zároveň uvádza, že nekontaktnosť dodávateľa a subdodávateľov, nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane subdodávateľa alebo dodávateľa, a pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca nie sú v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu a Súdneho dvora Európskej únie samé o sebe spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť o splnení materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH. Ustálená rozhodovacia činnosť kasačného súdu, ako aj Súdneho dvora Európskej únie identifikovala rad okolností, ktoré samy o sebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru). Ide napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25.05.2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13.02.2014, body 31, 32; vo veci A. B., C-324/11 zo dňa 06.09.2012, bod 49), či (iii) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C. D. E., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 64). K námietke žalobcu ohľadom odpočítania dane
33. Žalobca v žalobe namietol, že orgány finančnej správy síce nepriznali žalobcovi odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa – spoločnosti FOR ALL PEOPLE, avšak správca dane sa venoval dodávateľom spoločnosti FOR ALL PEOPLE, bez prepojenia na daňové konanie žalobcu, čo spôsobuje zmätočnosť rozhodnutia.
34. Správny súd sa stotožnil s námietkou žalobcu o zmätočnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Po preskúmaní oboch rozhodnutí dáva správny súd žalobcovi za pravdu, že ako správca dane, tak aj žalovaný formalisticky a bezmyšlienkovito prevzali závery z rozhodnutí, ktoré boli vyhotovené v rámci daňovej kontroly spoločnosti FOR ALL PEOPLE – správca dane v prvostupňovom rozhodnutí od strany 25 až po stranu 45, a následne od strany 48 po stranu 54 poukázal na závery, týkajúce sa dodávateľa – spoločnosti FOR ALL PEOPLE a jeho dodávateľov, pričom predmetom tam preverovaných obchodných vzťahov boli tovary – napr. káva. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí (na strane 55) uviedol, že predmetnom uvedených vzťahov neboli služby
tak, ako v prípade žalobcu. Tieto závery následne prevzal aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Správny súd tak zastal názor (zhodne so žalobcom), že správca dane a žalovaný sa v majorite venovali daňovej kontrole spoločnosti FOR ALL PEOPLE a jej dodávateľským vzťahom, ako právom žalobcu na odpočítanie DPH a jeho dodávateľským vzťahom (pričom samotné orgány finančnej správy poukázali na rozdiel v preverovanom predmete obchodných vzťahov).
35. Správny súd nevylučuje, aby boli v rámci daňovej kontroly využité poznatky aj z iných daňových kontrol. Uvedené judikoval aj kasačný súd (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/76/2020 zo dňa 02.02.2022), ktorý konštatoval, o. i. aj to, že ak svedkovia vypočúvaní v rámci inej daňovej kontroly neboli vypočúvaní aj v daňovej kontrole daňového subjektu, nie je porušením procesných práv daňového subjektu to, ak o výsluchu takýchto svedkov nebol upovedomený. Uvedené však neznamená, že je vylúčené, aby ako dôkaz v daňovej kontrole nemohli byť použité ako podklady aj listiny z daňovej kontroly iných daňových subjektov, avšak tieto listiny budú použité ako dôkaz podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ktorý musí správca dane posúdiť v okolnostiach celého prípadu, vo vzťahu k preverovanému zdaňovaciemu obdobiu a preverovanému daňovému subjektu. Správca dane sa nemôže uspokojiť len s tým, že mechanicky prevezme závery z inej daňovej kontroly bez toho, aby tieto závery na základe voľného hodnotenia dôkazov vyhodnotil tak, ako to predpokladá aj § 3 ods. 3 daňového poriadku (teda v kontexte celého prípadu).
36. Správny súd dodáva, že materiálne podmienky priznania práva na odpočítanie dane sa v zásade týkajú individuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom - daňovým subjektom - odberateľom daňového subjektu. Z tohto dôvodu prípadné pochybnosti týkajúce sa subdodávateľskej časti obchodného reťazca alebo časti nasledujúcej po odberateľovi daňového subjektu nepredstavujú (bez ďalšieho) dôvodné pochybnosti o spochybnení hmotnoprávnych/materiálnych podmienok práva na odpočítanie dane (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/67/2022 zo dňa 30.05.2024). Práve z tohto dôvodu „pre záver správcu dane, že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia“ (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako ZNSS 23/2022).
37. Správny súd s odkazom na uvedené uvádza, že finančné orgány sa tak majoritne zamerali na vzťah dodávateľa – spoločnosti FOR ALL PEOPLE a jeho dodávateľov – finančné orgány sa venovali jednotlivým dodávateľom spoločnosti FOR ALL PEOPLE, pričom ich hlavnou úlohou bolo dokazovanie vo vzťahu spoločnosť FOR ALL PEOPLE – žalobca. Samozrejme, správny súd nevylučuje, aby finančné orgány preverovali aj subdodávateľov, avšak to v prípade, ak by daňovú kontrolu zamerali za účelom vyhodnotenia daňového podvodu, o čo sa však v danom prípade nejednalo, keďže žalobcovi nebol priznaný odpočet DPH z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok.
38. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd uvádza, že finančné orgány nespochybnili dodanie služieb (uvedené v rozhodnutiach nebolo priamo spochybnené), ale spochybnili dodanie týchto služieb zo strany spoločnosti FOR ALL PEOPLE – správca dane priamo konštatoval (napr. na strane 60 prvostupňového rozhodnutia) – „správca dane má za to, že kontrolovanému daňovému subjektu Service Creativ s.r.o. neboli deklarované služby v zmysle prijatých faktúr reálne dodané dodávateľom FOR ALL PEOPLE, s.r.o., aj napriek skutočnosti, že kontrolovaný daňový subjekt ku daňovej kontrole správcovi dane predložil ním prijaté vystavené faktúry od predmetného dodávateľa.“ Žalovaný uvedené potvrdil a uviedol (napr. na strane 16 napadnutého rozhodnutia), že „daňovou kontrolou bola popretá reálnosť dodania služieb monitoringu daňovému subjektu od jeho priameho deklarovaného dodávateľa FOR ALL PEOPLE.“
39. Orgány finančnej správy súčasne konštatovali, že dodávateľ, spoločnosť FOR ALL PEOPLE so správcom dane nekomunikovala, nepredložila doklady, písomné vyjadrenia nepredložila, nedostavila sa k správcovi dane (napr. na strane 23-24 prvostupňového rozhodnutia).
40. S odkazom na vyššie uvedené správy súd poukazuje na to, že v zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že daňový subjekt nevie preukázať, že služby dodal ním deklarovaný dodávateľ, prípadne ho zabezpečil prostredníctvom subdodávateľských subjektov, k čomu zjavne však vedú závery správcu dane a žalovaného, ktorí spochybnili to, že spoločnosť FOR ALL PEOPLE dodala žalobcovi služby. Správny súd týmto dáva do pozornosti, že Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí vo veci C-610/19 Vikingo uvádza, že hmotno- právne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie sú splnené len vtedy, ak sa reálne uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z uvedeného rovnako vyplýva, že vznik daňovej povinnosti sa viaže k dodaniu tovaru alebo služby, ale bez toho, aby dodávateľ bol bližšie konkretizovaný. Podľa Súdneho dvora Európskej únie skutočnosť, že dotknutý tovar alebo služby vo veci samej nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie. Z rozhodnutia teda nevyplýva, že hmotno-právnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar alebo služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť. Z rozhodnutia vyplýva, že hmotno- právnou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane je to, že daňový subjekt disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra a predloží doklady a dôkazy, že v danom prípade službu na základe ktorej vzniklo právo na odpočítanie dane použil pre potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií. Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že hmotno-právne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/52/2021 zo dňa 15.11.2022 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/25/2025 zo dňa 26.02.2026). V súvislosti so závermi orgánov finančnej správy je nevyhnutné zdôrazniť, že hmotnoprávnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane nie je to, že tovar alebo služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúre a uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť. Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/52/2021 zo dňa 15.11.2022, uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo zo dňa 03.09.2020, C-610/19).
41. S odkazom na uvedené tak správny súd vyhodnotil podanú žalobu ako dôvodnú, a preto s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou finančných orgánov znova prejednať vec žalobcu, viazaní názorom správneho súdu a poskytnúť mu relevantné a preskúmateľné odpovede na všetky jeho podstatné námietky. Orgány finančnej správy budú v ďalšom konaní povinné rozlišovať medzi (i) nepreukázaním hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, (ii) spáchaním daňového podvodu a účasťou na daňovom podvode alebo (iii) zneužitím práva. Úlohou finančných orgánov však bude buď relevantne spochybniť splnenie materiálnych podmienok a zreteľne oznámiť žalobcovi, ktorú podmienku považujú za spochybnenú s následným umožnením žalobcovi preukázať jej splnenie alebo preukázať, že žalobca buď priamo participoval na daňovom podvode alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému podvodu dochádza v rámci obchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou alebo či došlo k zneužitiu práva.
42. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.
43. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).