Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Ek-866-2020.pdf
PDF · 107.96 KB
Case nature
Subarea
35Ek/866/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 815 256, zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 255 706, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX C., o vymoženie pohľadávky vo výške 297,65 eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Miroslav Friga, so sídlom exekútorského úradu Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov, pod sp. zn. 192EX 278/20, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora takto
r o z h o d o l :
Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 25.05.2020 domáhal od povinného vymoženia sumy 297,65 eur s príslušenstvom, na základe exekučných titulov – rozsudku Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 10Csp/158/2017 zo dňa 18.04.2018 (ďalej len „exekučný titul 1/“) a uznesenia Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 10Csp/158/2017 zo dňa 15.08.2018 (ďalej len „exekučný titul 2/“).
2. Poverením zo dňa 04.06.2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: Mgr. Juraj Voloch, so sídlom exekútorského úradu Sovietskych hrdinov AB-519, 089 01 Svidník. V dôsledku zániku exekútorského úradu D. A. E. ku dňu 05.01.2021 bola exekúcia následne vedená súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Frigom, so sídlom exekútorského úradu Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod spisovou značkou 192EX 278/20.
3. Súdny exekútor vydal dňa 09.01.2026 Upovedomenie o zastavení exekúcie s výzvou na zaplatenie trov exekúcie, ktorým zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), z dôvodu, že sa do 5 rokov od začatia exekúcie, resp. od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy povinného, ktoré by moli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Zároveň súdny exekútor vyzval oprávneného na zaplatenie trov exekúcie vo výške 73,80 eur s DPH (60,00 eur náhrada paušálnych výdavkov podľa § 22 vyhl. MS SR č. 68/2017 Z. z. + 23 % DPH v sume 13,80 eur). Upovedomenie o zastavení exekúcie zo dňa 09.01.2026 bolo právnemu zástupcovi oprávneného doručené dňa 18.01.2026.
4. Podaním zo dňa 30.01.2026s oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesol u súdneho exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. Oprávnený namietol nesprávnosť vydania napadnutého upovedomenia najmä z dôvodu nesprávnych, resp. neúplných zistení súdneho exekútora ohľadom majetku povinného, a neúčelnosti zastavenia exekučného konania.
V odôvodnení svojich námietok uviedol, že z oznámení – správ o majetku povinného vyplýva, že súdny exekútor vykonal zisťovanie majetku povinného len formou automatického elektronického zisťovania podľa údajov, ktoré sú dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie, z prostredia svojho exekútorského úradu, čo nemôže potvrdzovať úplné majetkové pomery povinného. Taktiež uviedol, že z uvedených správ o majetku povinného nevyplýva, či sa povinný vôbec dozvedel o začatí a prebiehajúcom exekučnom konaní voči nemu, resp. o jeho povinnosti plniť nejaký nárok voči oprávnenému. Nakoľko výsledky vykonaného zisťovania majetku boli negatívne, jedinou možnosťou na vymoženie uplatneného nároku podľa vyjadrenia oprávneného je výkon exekúcie zaistením peňažnej hotovosti u povinného, alebo súpisom a predajom hnuteľných vecí v mieste bydliska povinného, ale tieto úkony súdny exekútor neurobil. Podľa oprávneného to, že podľa § 59 ods. 1 Exekučného poriadku súdny exekútor prednostne zisťuje existenciu majetku povinného podľa údajov v registroch dostupných prostriedkami elektronickej komunikácie, neznamená, že súdny exekútor vykoná iba tieto zisťovania. To zvlášť pri výške vymáhanej pohľadávky do 2 000,00 eur a zjavnej majetkovej situácii povinného, pri ktorom nemožno očakávať vlastníctvo nehnuteľností, pohľadávok, obchodných podielov, hodnotnejších vozidiel a pod. Oprávnený uviedol, že nemajetnosť povinného neodôvodňuje len samotné vykonanie lustrácií v registroch dostupných súdnemu exekútorovi s negatívnym výsledkom, ale aj ďalšie úkony súdneho exekútora, pričom poukázal na rozhodovaciu činnosť exekučného súdu (napr. konanie vedené pod sp. zn. 68Ek/1648/2018, 67Ek/1291/2019, 40Ek/1204/2019, 71Ek/268/2019, 59Ek/383/2020, 61Ek/1243/2019 a i.), kedy súd vyhovel námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. Oprávnený ďalej namieta, že zo správ o majetku povinného nevyplýva, že súdny exekútor dostatočne preveril a zistil majetkové pomery povinného, ani to, že by povinný súdnemu exekútorovi poskytol súčinnosť v zmysle ust. § 40 Exekučného poriadku, či predložil vyhlásenia o svojom majetku v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Ďalej uviedol, že zo správ súdneho exekútora nevyplýva, že by exekútor vykonal osobné zisťovania peňažnej hotovosti a hnuteľného majetku povinného na adrese jeho trvalého pobytu, alebo že by exekútor žiadal o súčinnosť tretie osoby (vlastníka nehnuteľnosti, kde má povinný evidovaný trvalý pobyt, osoby žijúce v spoločnej domácnosti s povinným, obec, v ktorej má povinný evidovaný trvalý pobyt, prípadných zamestnávateľov povinného, či banku Revolut Bank UAB so sídlom na adrese F. G., XXX, E. XXXXX, H. I., registračné číslo 304580906, kód FI 70700), že by použil donucovacie opatrenia v zmysle ust. § 43a a nasl. Exekučného poriadku, či vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného. Oprávnený vzniesol námietku proti tomu, že počas exekučného konania nedošlo k vykonaniu exekúcie súpisom a následným predajom hnuteľných vecí, nakoľko nepredpokladá, že povinný naozaj nevlastní žiaden hnuteľný majetok. Podľa vyjadrenia oprávneného v prípade povinného – fyzickej osoby, možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí zabezpečiť svoje životné potreby, musí disponovať nejakým príjmom, a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcii. Uviedol, že všetok majetok, ktorý nepatrí do taxatívneho výpočtu vecí uvedených v ust. § 115 Exekučného poriadku, má byť exekútorom zistený, spísaný a speňažený, čo má podľa oprávneného o to väčší význam pri relatívne menších pohľadávkach, pri ktorých je exekúcia predajom hodnotnejších vecí neprípustná alebo neprimeraná. Oprávnený vyjadril názor, že súdny exekútor nepreukázal v dostatočnom rozsahu splnenie zákonných podmienok pre zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a prípadné zamietnutie námietok proti napadnutému upovedomeniu bez dostatočného zistenia aktuálnych majetkových pomerov povinného by bolo predčasné a nezákonné, ale tiež neúčelné, keďže v blízkej dobe môže (na základe predchádzajúceho zistenia a zablokovania majetku) dochádzať k uspokojeniu pohľadávky, pretože pohľadávka oprávneného získa poradie uspokojovanej pohľadávky. Podľa oprávneného z prípadnej aktuálnej nemajetnosti povinného nemožno vyvodzovať záver o tom, že ani v budúcnosti nemožno očakávať takú zmenu majetkových pomerov povinného, ktorá by umožňovala úspešný výkon exekúcie. Poukázal tiež na to, že v prípade zastavenia exekúcie sa môže zhoršiť postavenie oprávneného, napr. stratou poradia pohľadávky pri určitých spôsoboch výkonu exekúcie v prípade vedenia viacerých exekúcií voči povinnému alebo premlčaním nároku. Vzhľadom na uvedené oprávnený navrhol, aby súd podaným námietkam vyhovel, predmetné upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil a pokračoval v exekučnom konaní voči povinnému.
5. Poverený súdny exekútor sa k námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vyjadril v podaní zo dňa 20.02.2026, v ktorom uviedol, že v predmetnej exekučnej veci vydal upovedomenie o zastavení exekúcie dňa 09.01.2026, ktoré oprávnený prevzal dňa 18.01.2026, a dňa 30.01.2026 podal právny zástupca oprávneného proti predmetnému upovedomeniu námietky. Súdny exekútor sa vyjadril, že zo strany oprávneného neobdržal žiadne pokyny na zisťovanie majetku
povinného, a zároveň, že ani výška vymáhanej pohľadávky neodôvodňuje iný, právnym zástupcom až v námietkach navrhovaný postup. Poukázal na § 59 ods. 5 Exekučného poriadku a § 2 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, pojednávajúce o spôsoboch zisťovania majetku povinného. Tiež sa vyjadril, že v priebehu exekúcie nezistil majetok, ktorý by bolo možné exekvovať, a že podľa odpovede Sociálnej poisťovne Bratislava povinný od 30.11.2001 nevykonáva žiadne pracovnoprávne aktivity. Ďalej uviedol, že ak povinný splácal svoj záväzok oprávnenému, bolo povinnosťou oprávneného predmetnú skutočnosť exekútorovi oznamovať. K svojmu vyjadreniu pripojil Odpovedný hárok Sociálnej poisťovne k žiadosti o poskytnutie súčinnosti zo dňa 30.01.2026, Výzvu povinnému podľa § 54 Exekučného poriadku na dobrovoľné plnenie exekúcie zo dňa 23.09.2020, Žiadosť o poskytnutie súčinnosti zo dňa 23.09.2020 adresovanú Obci Toporec, Žiadosť o poskytnutie súčinnosti zo dňa 02.04.2024 adresovanú Daňovému úradu Prešov, Informácie o stave exekučného konania zo dňa 23.02.2023, 28.11.2023, 30.05.2024, 28.11.2024, 24.06.2025 a 12.1.2026, a navrhol námietky oprávneného zamietnuť.
6. Podľa § 57 ods. 1 druhej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.
7. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
8. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.
9. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.
10. Podľa § 61n ods. 5 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa končí, ak a)námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručením upovedomenia o zastavení exekúcie súdu, b) námietky boli podané, právoplatnosťou uznesenia o zamietnutí námietok.
11. Podľa § 64 Exekučného poriadku, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti.
12. Podľa § 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako „vyhláška č. 68/2017 Z. z.“), ak sa má podľa zákona zisťovať majetok povinného, exekútor ho zisťuje najmä prostredníctvom osôb povinných mu poskytovať súčinnosť s nasledujúcou prioritou: a) účty povinného v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk, b) nehnuteľnosti povinného evidované v katastri nehnuteľností, c) evidencie Sociálnej poisťovne, d) pohľadávky povinného podľa Centrálneho registra exekúcií, e) obchodné podiely povinného podľa obchodného registra, f) vozidlá povinného podľa evidencie vozidiel,
g) iné evidencie, v ktorých sa vedú záznamy o majetku povinného.
13. Súd preskúmal námietky oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na zaplatenie trov exekúcie a konštatoval, že upovedomenie o zastavení exekúcie s výzvou na zaplatenie trov exekúcie bolo vydané dňa 09.01.2026 a právnemu zástupcovi oprávneného doručené dňa 18.01.2026, ako to vyplýva z doručenky predloženej súdnym exekútorom. Námietky oprávnený podal dňa 30.01.2026, t. j. v zákonnej 15 dňovej lehote vyplývajúcej z § 61n ods. 4 Exekučného poriadku.
14. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdu. V prípade, ak súd po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie nezistí dôvody vedúce k odmietnutiu či zamietnutiu návrhu, vydá poverenie na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi sa začína exekúcia. Súdny exekútor po doručení poverenia na vykonanie exekúcie zo strany exekučného súdu postupuje v súlade so zásadou oficiality a je povinný postarať sa o vykonanie exekúcie tak, aby bola čo možno najhospodárnejšia pre oprávneného, rešpektujúc pritom ostatné zásady exekučného konania, a to najmä zásadu ochrany a obrany povinného a tretích osôb pri uskutočňovaní exekúcie. Na túto úlohu nadväzuje predovšetkým povinnosť zistiť majetok povinného, zabezpečiť potrebný majetok povinného a informačná povinnosť voči oprávnenému. Podstatou peňažnej exekúcie je dosiahnutie peňažného výťažku, z ktorého bude uspokojená vymáhaná pohľadávka, jej príslušenstvo a trovy exekúcie. Predpokladom speňaženia majetku v exekúcii je jeho zabezpečenie, pričom podmienkou zabezpečenia majetku povinného je vedomosť súdneho exekútora o majetku povinného. Z ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť viaceré spôsoby získavania informácií o majetku povinného, ktoré súdny exekútor vykonáva v rozsahu potrebnom na ukončenie exekúcie ako napríklad osobné preverovanie majetkových pomerov, lustrácia majetku prostriedkami elektronickej komunikácie, súčinnosť povinného, súčinnosť tretích osôb, výzva povinnému na vyhlásenie majetku. Následne súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie zvolí jednotlivé spôsoby vykonania exekúcie.
15. Posúdenie nemajetnosti povinného ako dôvodu vedúceho k zastaveniu exekúcie spadá do rozhodovacej činnosti súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie. Po vykonaní všetkých zákonných postupov pre zisťovanie majetku povinného môže poverený súdny exekútor dospieť k záveru, že je tu daný dôvod zastavenia exekúcie, ak sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy povinného (fyzickej osoby), ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, v dôsledku čoho súdny exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a jeho doručením súdu sa exekúcia zastavuje. Inak povedané, ak súdny exekútor v rámci exekučnej činnosti nezistí žiadny zexekvovateľný majetok počas piatich rokov od začatia exekúcie alebo posledného zexekvovania majetku, je jeho zákonnou povinnosťou v predmetnom konaní vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Z dikcie ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku vyplýva, že nie je na vôli, resp. rozhodnutí súdneho exekútora, či upovedomenie o zastavení exekúcie vydá alebo nie (vyjadrené slovným spojením „súdny exekútor vydá“), práve naopak v prípade, ak nastane dôvod uvedený v § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súdny exekútor je povinný exekúciu zastaviť. Účelom tohto dôvodu pre zastavenie exekúcie je zabránenie neprimeranej dĺžke exekučného konania v prípadoch, keď nie je možné jeho úspešné skončenie z dôvodu nedostatku majetku povinného. Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval za opodstatnenú argumentáciu oprávneného, podľa ktorého je zastavenie exekúcie neúčelné, pretože v budúcnosti by mohlo dôjsť k takej zmene majetkových pomerov povinného, ktorá by umožňovala úspešný výkon exekúcie.
16. Exekútor po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu, a to viacerými spôsobmi (lustrácie, osobné zisťovanie, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť povinného, vyhlásenie povinného o svojom majetku). Postupuje pritom podľa § 2 Vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z. Výsledky zisťovania zaznamená v zozname majetku povinného. Do zoznamu majetku zahrnie exekútor všetok zistený majetok, tzn. aj majetok, ktorý je sporný alebo zaťažený právami tretích osôb. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že zoznam majetku majetok obsahuje, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je bez splnenia ďalších predpokladov možné exekvovať (napr. nehnuteľnosť, pohľadávka z účtu v banke alebo akýkoľvek iný majetok, na ktorom viazne záložné právo, pričom oprávnený nie je záložným veriteľom a záložný veriteľ
s exekúciou tohto majetku nesúhlasí, ale takisto majetok, ktorý exekúcii nepodlieha podľa ustanovení Exekučného poriadku alebo iných právnych predpisov). Aj v takomto prípade sa má za to, že sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou. Je teda potrebné rozlišovať nemajetnosť objektívnu (povinný skutočne nevlastní majetok postačujúci aspoň na úhradu trov exekútora) a nemajetnosť relatívnu (povinný možno vlastní majetok, ale tento majetok nie je možné exekvovať v predmetnom exekučnom konaní). Pod zexekvovaním majetku je pritom potrebné rozumieť buď zablokovanie konkrétneho majetku, alebo dosiahnutie aspoň čiastočného výťažku v exekučnom konaní. Preukázanie objektívnej existencie majetku povinného nie je dôvodom na zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie. Dôvodom na zrušenie upovedomenia uznesením exekučného súdu bude skutočne len preukázanie existencie relevantného exekvovateľného majetku, resp. samotné splnenie vymáhanej povinnosti (Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár.3. vydanie. Praha: C.H. Beck, 2018).
17. Po preskúmaní námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie súdnym exekútorom, exekučný súd vyzval súdneho exekútora na predloženie zoznamu lustrácií/súčinností vykonaných počas trvania exekúcie za účelom zistenia exekvovateľného majetku povinného. Na základe predmetnej výzvy súdny exekútor súdu podaním zo dňa 26.08.2026 predložil zoznam úkonov nad spisom, z ktorého vyplýva vykonanie súčinnosti s registrom obyvateľov (23.09.2020), s centrálnym registrom exekúcií (08.06.2020), s Dopravným inšpektorátom PZSR (08.06.2020, 22.01.2026, 02.05.2026, 10.08.2026), so Sociálnou poisťovňou (08.06.2020, 09.07.2020, 25.08.2020, 27.10.2020, 16.02.2021, 10.06.2021, 14.09.2021, 19.12.2021, 25.03.2022, 29.06.2022, 03.10.2022, 07.01.2023, 13.04.2023, 19.07.2023, 23.10.2023, 19.12.2023, 24.03.2024, 28.06.2024, 02.10.2024, 06.01.2025, 12.04.2025, 17.07.2025, 21.10.2025, 25.01.2026, 01.05.2026, 05.08.2026), s katastrom nehnuteľností (08.06.2020, 18.07.2022, 19.10.2022, 17.01.2023, 17.04.2023, 16.07.2023, 14.10.2023, 19.12.2023, 19.03.2024, 17.06.2024, 14.10.2024, 03.04.2025, 02.07.2025, 30.09.2025, 29.12.2025, 29.03.2026, 28.06.2026), s bankami (19.02.2021, 30.05.2023, 20.02.2026) a s Daňovým úradom Prešov (02.04.2024). O súčinnosť bola žiadaná aj obec, v ktorej má povinný evidovaný trvalý pobyt, a to za účelom doručenia zásielky povinnému, nakoľko tento sa podľa vyjadrenia súdneho exekútora vyhýbal preberaniu zásielok z exekútorského úradu. Súdny exekútor prostredníctvom vykonaných úkonov zistil, že povinný nie je evidovaný v Sociálnej poisťovni ako poberateľ mzdy alebo iných príjmov (dôchodku, úrazovej renty, dávky v nezamestnanosti, ani nemocenskej dávky), naposledy bol zamestnaný v období od 01.09.2001 do 30.11.2001. Z vykonaných lustrácií ďalej vyplýva, že povinný nevlastní bankový účet (všetky banky odpovedali s negatívnym výsledkom), nevlastní nehnuteľný majetok, nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, a podľa lustrácie v Centrálnom registri exekúcií je voči nemu vedená jedna ďalšia exekúcia.
18. Z listín predložených súdnym exekútorom má exekučný súd za preukázané, že súdny exekútor postupoval v súlade s Exekučným poriadkom a náležite zisťoval zexekvovateľný majetok povinného, ktorým by došlo k uspokojeniu nároku oprávneného, avšak napriek tomu počas vedenia exekúcie neboli vymožené žiadne finančné prostriedky od povinného. K námietke oprávneného, že zo správ súdneho exekútora nevyplýva, že by vykonával fyzické zisťovanie hnuteľného majetku povinného, resp. že by žiadal o súčinnosť tretie osoby, ktoré by mohli mať informácie o majetku povinného, exekučný súd uvádza, že súdny exekútor môže vykonávať exekúciu v exekučnom konaní aj viacerými spôsobmi, pričom vhodnosť a primeranosť jednotlivých spôsobov posudzuje sám súdny exekútor. Poverený súdny exekútor je pri určení spôsobu vykonávania exekúcie viazaný základnými procesnými princípmi a zásadami exekučného konania, a to najmä zásadou primeranosti a vhodnosti. Primeranosť a vhodnosť sa posudzuje z hľadiska výšky pohľadávky, ktorá je predmetom exekučného konania, ako aj z hľadiska majetku, ktorým povinný disponuje. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že súdny exekútor nie je povinný zakaždým vykonať fyzické zisťovanie majetku povinného v mieste jeho bydliska. Takýto postup pri vedení exekúcie zvolí len ak predpokladá, že v mieste bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty. Bolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie vykonával vždy a spisoval by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy exekúcie.
19. Vo vzťahu k námietke oprávneného, že súdny exekútor nepožiadal o súčinnosť zahraničnú banku (Revolut Bank UAB so sídlom na adrese F. G., XXX, E. XXXXX, H. I.) exekučný súd uvádza, že územná pôsobnosť súdneho exekútora je ohraničená územím Slovenskej republiky. Toto jeho územné obmedzenie je dané územnou pôsobnosťou zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorý právomoc súdneho exekútora zakladá. Znamená to, že súdny exekútor, ktorý vykonáva exekučnú činnosť v zmysle slovenského exekučného poriadku, ktorý je všeobecne záväzným právnym predpisom platným a účinným iba na území SR, nemôže vykonávať exekučnú činnosť mimo tohto územia, t. j. nemôže postihnúť majetok povinného v zahraničí (a teda ani peňažné prostriedky na zahraničnom bankovom účte).
20. Oprávnený prostredníctvom predmetných námietok tiež namietal, že povinný je fyzickou osobou, u ktorej možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí zabezpečiť svoje životné potreby, musí disponovať nejakým príjmom, a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla má aj hnuteľný majetok vo svojom obydlí. Exekučný súd tu poukazuje na skutočnosť, že aj v exekučnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o povinnosť tvrdenia, t. j. bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak dôkazné bremeno tieto skutočnosti preukázať, t. j. dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu v jej neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zaťažuje výlučne oprávneného, ktorý námietky podal. Oprávnený však žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení v námietkach neoznačil. Na to, aby exekučný súd mohol námietkam oprávneného vyhovieť a zrušiť upovedomenie o zastavení exekúcie preto nestačí len tvrdenie oprávneného, že povinný má príjem a vlastní hnuteľný majetok v mieste svojho bydliska, ale tieto skutočnosti musia byť v konaní relevantným spôsobom preukázané.
21. Pokiaľ oprávnený argumentuje ďalej tým, že v budúcnosti by mohlo dôjsť u povinného k takej zmene majetkových pomerov, ktorá by umožňovala úspešný výkon exekúcie, exekučný súd konštatuje, že súdny exekútor pri rozhodovaní o zastavení exekúcie vychádza z aktuálneho skutkového stavu, nie z teoretických úvah, ktoré nevychádzajú zo žiadnych skutkových zistení. Súd naviac v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že oprávnený má možnosť v budúcnosti opätovne si podať nový návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému a opätovne očakávať vedenie exekúcie minimálne po dobu piatich rokov, počas ktorých môže dôjsť k zmenám majetkových pomerov povinného. S ohľadom na spočívanie plynutia premlčacej lehoty (§ 112 Občianskeho zákonníka) počas exekučného konania za dôvodnú nepovažoval súd ani prípadnú obavu oprávneného, že by mohlo dôjsť k premlčaniu jeho judikovaného nároku. Hoci, ako uvádza oprávnený, v dôsledku zastavenia exekúcie mu hrozí strata poradia pri určitých spôsoboch výkonu exekúcie, jedná sa ale o riziko spojené s neúspešným vedením exekúcie, ktoré na seba berie oprávnený pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Súčasťou práva na súdnu ochranu totiž nie je záruka úspešného vymoženia pohľadávky od povinného.
22. Vo vzťahu k námietke oprávneného, že zo správ súdneho exekútora nevyplýva použitie donucovacieho opatrenia podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku, exekučný súd uvádza, že inštitút donucovacích opatrení, ktorých účelom je zefektívniť postup súdneho exekútora v súvislosti s exekučnou činnosťou, a tým aj zabezpečiť efektívnosť samotného exekučného konania, umožňuje súdnemu exekútorovi ich uloženie povinnému za predpokladu, že existuje odôvodnený predpoklad, že bez ich použitia nedôjde k splneniu povinnosti povinným, ktorá je nevyhnutná pre vedenie a ukončenie exekučného konania. Ich základnou funkciou je predovšetkým funkcia prevenčná, keďže možnosť uloženia donucovacieho opatrenia má pôsobiť preventívne a až nesplnením dotknutej povinnosti zo strany povinného nastupuje funkcia represívna. Účelom donucovacích opatrení nie je sankcionovať povinného za nesplnenie akejkoľvek povinnosti uloženej výzvou súdneho exekútora, ale len takej, ktorá je nevyhnutná pre riadne vedenie exekúcie. Za takúto povinnosť však nemožno považovať povinnosť znejúcu na peňažné plnenie, ktorá bola povinnému uložená exekučným titulom.
23. Pokiaľ oprávnený poukazuje na rozhodovaciu činnosť tunajšieho súdu v iných exekučných konaniach, exekučný súd uvádza, že povinným uvádzané rozhodnutia vychádzajú z konkrétnych skutkových okolností, ktoré nie sú totožné so skutkovými okolnosťami daného konania, a naviac nie sú rozhodnutiami vyššej súdnej inštancie, ktorými by bol exekučný súd viazaný.
24. Po oboznámení sa s námietkami oprávneného, ako aj s vyjadrením súdneho exekútora má súd za preukázané, že súdny exekútor v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou č. 68/2017 Z. z. vykonal potrebné úkony na zistenie majetku povinného postihnuteľného exekúciou v rozsahu primeranom
vymáhanému nároku. Vzhľadom na to, že od začatia exekúcie, ktorá sa začala podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku dňa 05.06.2020, do vydania upovedomenia o zastavení exekúcie súdnym exekútorom uplynulo obdobie piatich rokov, a počas tohto obdobia sa súdnemu exekútorovi napriek jeho činnosti nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, a zároveň keďže po dobu vedenia exekúcie nedošlo k vymoženiu žiadnych finančných prostriedkov, má súd za to, že súdny exekútor dôvodne pristúpil k postupu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil.
25. Súd tak po preskúmaní námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie s výzvou na úhradu trov exekútora dospel k záveru, že námietky oprávneného neboli podané dôvodne, keďže oprávnený nepreukázal existenciu relevantného zexekvovateľného majetku povinného ani iné dôvody, pre ktoré by mal súd námietkam vyhovieť, a preto s poukazom na § 61n ods. 4 Exekučného poriadku námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.