Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sf/12/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov JUDr. Radovana Turčíka, a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: MANEX spol. s r.o., so sídlom Krátka 1109/21, Čaňa, IČO: 31 684 777, právne zastúpeného STEINER & ASSOCIATES s.r.o., so sídlom Timonova 48, Košice, IČO: 36 864 081, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ul. Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102017180/2023 z 08.08.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102017180/2023 z 08.08.2023 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101351681/2023 z 24.05.2023 a vec vracia Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie august 2021. Z kontroly bol vyhotovený protokol č. 102818560/2022 zo dňa 17.10.2022. Daňová kontrola začala 22.11.2021 a skončila dňa 17.10.2022, doručením protokolu z daňovej kontroly žalobcovi.

2. Správca dane vo vyrubovacom konaní rozhodnutím č. 101351681/2023 z 24.05.2023 ako prvostupňový správny orgán podľa o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 7 180 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2021. Na základe žalobcom podaného odvolania Finančné riaditeľstvo Slovenskej republike (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č.102017180/2023 z 08.08.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane.

3. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil okrem iných tuzemských prijatých plnení aj odpočítanie dane, ktoré pri výkone daňovej kontroly deklaroval prijatými faktúrami od dodávateľa – obchodnej spoločnosti A@A Company s.r.o., so sídlom Bajkalská 5/A, Bratislava, IČO: 45 601 798 (ďalej len „A@A Company s.r.o.“ alebo „dodávateľ“)

- faktúra č. 2021143, dátum dodania 05.08.2021, celková fakturovaná suma 37 840 eur, z toho základ dane v sume 31 533,33 eur, DPH v sume 6 306,67 eur, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo BMW 730D VIN WBA7C21040G810333,

- faktúra č. 2021154, dátum dodania 18.08.2021, celková fakturovaná suma 5 240 eur, z toho základ dane v sume 4 366,67 eur, DPH v sume 873,33 eur, predmetom ktorej bola záloha za vozidlo Škoda Superb VIN TMBLJ7NP4H7557389.

4. Dôvody určenia rozdielu v sume nadmerného odpočtu za príslušné zdaňovacie obdobie sú v napadnutom rozhodnutí žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane v podstatnej časti vymedzené takto:

- žalobca bol jedným z článkov koordinovaného reťazca spoločností a to konkrétne posledným článkom preverovaného fakturačného reťazca, v ktorom dochádzalo k nedovolenému úniku na DPH, k neoprávnenému odpočítaniu dane, resp. k znižovaniu daňovej povinnosti. Vytvorením fakturačného reťazca získal žalobca daňovú výhodu, ktorou je odpočítanie na základe faktúr od dodávateľa, pretože v prípade, ak by tovar - motorové vozidlá nakupoval priamo z iného členského štátu, išlo by o intrakomunitárne nadobudnutie. Žalobca je tak nepriamo spojený s podvodom a to prostredníctvom uvedeného fakturačného reťazca,

- správca dane zistil nasledovný fakturačný reťazec tuzemských spoločností: RDCA s.r.o. - A.F.N. Slovakia s.r.o. - AW market s.r.o. - A@A Company s.r.o. - MANEX spol. s r.o. a zistil, že u všetkých spoločností zapojených v reťazci boli za zdaňovacie obdobie august 2021 vykonávané daňové kontroly dane z pridanej hodnoty, pričom ani jedna z uvedených spoločností správcovi dane nepredložila k výkonu daňovej kontroly svoje účtovné a daňové doklady a neposkytla správcovi dane pri výkone daňovej kontroly požadovanú súčinnosť,

- žalobca bol v preverovanom prípade súčasťou takého reťazca, ktorý bol nanajvýš tvorený zmiznutými obchodníkmi na každom dodávateľskom stupni, ktorí tvorili základ takéhoto podvodu. Všetci dodávatelia identifikovaní vo fakturačnom reťazci nesú znaky rizikovosti - všetci boli platiteľmi DPH, ktorý si však neplnili daňové povinnosti, správcovi dane neposkytli žiadnu súčinnosť, na adrese sídla boli nekontaktní, rovnako nekontaktní boli aj ich štatutárni zástupcovia, nedisponovali žiadnym materiálnym, technickým či technologickým vybavením ani personálnym aparátom, pričom ani u jedného z nich nebol zistený reálny výkon ekonomickej činnosti,

- žalobca opakovane poskytoval správcovi dane nejasné a nejednoznačné informácie o realizácii obchodu. Zo zistení správcu dane i žalovaného vyplýva, že konanie žalobcu v preverovanom obchodnom vzťahu nemožno považovať za obozretné s prijatím náležitých preventívnych opatrení,

- správca dane počas daňovej kontroly poukázal a vykonaným preverovaním aj preukázal, že realizované obchody prostredníctvom zisteného reťazca spojeného s nedovoleným daňovým únikom nemožno považovať za štandardný obchodný vzťah, pričom pochybnosti správcu dane žalobca neodstránil a opakovane správcovi dane poskytoval nejasné a nejednoznačné informácie o realizácii obchodu,

- žalobca neprijal v rámci obvyklej obozretnosti opatrenia, aby zabránil svojej účasti na daňovom podvode, a preto nemá nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane na základe vyššie uvedených faktúr. Žalobca sa vlastným nedbanlivým počínaním vystavil riziku zapojenia do reťazca podvodných plnení,

- žalobca poukázal len na jeho zistenia o dodávateľovi, ktoré predstavujú len všeobecné informácie dostupné v aktuálnom čase, čo nemožno považovať za preukázanie preverenia nového obchodného partnera,

- žalobca síce v odvolaní poukazoval na e-mailovú komunikáciu so spoločnosťou A@A Company s.r.o., ktorá by mala potvrdiť jeho vyjadrenia týkajúce sa spolupráce s uvedeným dodávateľom, ale žalovaný zo spisového materiálu zistil, že žiadny e-mail odoslaný z e-mailovej adresy spoločnosti A@A Company s.r.o. žalobca nepredložil. Z obsahu týchto e-mailov vyplýva, že žalobca komunikoval výlučne s A. B., ktorý zabezpečoval všetky úkony súvisiace s dovozom vozidla a vybavením potrebných dokumentov, pričom nie je zrejmé, aké úkony mala vykonávať spoločnosť A@A Company s.r.o. (okrem vystavenia faktúr),

- žalobca uviedol, že sa domnieva, že pri odovzdávaní bol prítomný konateľ A@A Company s.r.o., C. D., ale toto tvrdenie nepreukázal žiadnym listinným dôkazom. Daňový subjekt ani napriek opatreniam prijatým pri ústnom pojednávaní (Zápisnica č. 100797046/2022 zo dňa 08.04.2022) nepredložil správcovi dane odovzdávací protokol, ktorý mal byť vyhotovený pri odovzdávaní vozidla na základe kúpnej zmluvy čl. III., a o ktorom tvrdil, že ho má k dispozícii. Tvrdenia žalobcu sa nedali overiť ani výsluchom C. D.,

- žalobca nevedel uviesť, kým konkrétne bola kúpna zmluva na obe motorové vozidlá podpísaná, pričom podpis konateľa A@A Company s.r.o., C. D. na Zmluve o obchodnej spolupráci uzavretej medzi spoločnosťou A@A Company s.r.o. (objednávateľ) a spoločnosťou DOVOZ VOZIDIEL s.r.o. (dodávateľ)

sa vizuálne nezhoduje so žiadnym z podpisov uvedených na kúpnych zmluvách uzatvorených medzi spoločnosťou A@A Company s.r.o. (predávajúci) a MANEX spol. s r.o. (kupujúci).

II.

Súdne konanie

5. Správnou žalobou elektronicky doručenou dňa 28.09.2023 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia a priznania nároku na náhradu trov konania.

6. V žalobe sú vymedzené nasledovné žalobné body (námietky) žalobcu:

- žalovaný nezohľadnil všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, ich posúdením dospel k nesprávnemu záveru, že žalobca nebol obozretný v posudzovanom obchodnom styku,

- žalovaný aplikoval judikatúru Súdneho dvora Európskej únie ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prípad žalobcu v rozpore s obsahom a logikou danej judikatúry a konkrétnymi okolnosťami,

- žalovaný ako aj správca dane zaťažili žalobcu v daňovom konaní extrémnou a nereálnou mierou povinnosti obozretnosti vo vzťahu k svojim obchodným partnerom, ktorá nie je reálne dodržateľná ani v bežnom obchodnom styku,

- prvostupňový orgán nespochybňoval skutočnosť, že z emailu B. komunikoval so žalobcom aj konateľ A@A Company s.r.o. p. E.. Vzhľadom na označenie osoby p. E. v závere emailu je evidentné, že tento písal on, a zo štýlu písma je tiež viditeľný fakt, že označenie „s úctou A. B.“ je iba automaticky pridanou pätkou emailu. Predmetný email sa svojím obsahom a prílohami (zaslanými kúpnymi zmluvami a faktúrami) jednoznačne líšil od ostatnej komunikácie s p. B. ohľadne dojednania dovozu vozidiel. Vo svojej svedeckej výpovedi p. B. taktiež uviedol, že informoval žalobcu na koho sa má obrátiť v súvislosti s dovozom vozidiel (spol. A@A Company) a teda žalobca nerozumie, prečo žalovaný spochybňoval to, kto odoslal predmetný email (ktorý má jasne podpísanú osobu odosielateľa). Ani správca dane nespochybnil obsah týchto emailov, tieto zapadajú logicky do vývoja obchodu a okrem toho, žiaden právny predpis neukladá obchodnej spoločnosti povinnosť používať pri zasielaní emailov vlastnú webovú doménu,

- z výpovede p. B. ako aj konania žalobcu jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na dohodu o spolupráci prebiehal obchod tak, že po nájdení vozidiel na stránke F. komunikoval so záujemcom p. B., ktorý následne žalobcu po potvrdení záujmu o konkrétne vyhľadané vozidlo odkázal na spoločnosť, ktorá vozidlo doviezla a zabezpečila prepis na slovenské značky a doklady (v tomto prípade A@A Company s.r.o.). Ide o štandardný spôsob kúpy vozidiel cestou sprostredkovateľa, čo v konečnom dôsledku potvrdil p. B. vo svojej výpovedi. Ten uviedol, že zabezpečil dovoz cca 80-100 vozidiel, pričom nikdy sa žiaden zákazník nezaujímal o dôvody, pre ktoré mal byť dodávateľom vozidiel subjekt, ktorého odporučil p. B.,

- preberacie protokoly k obom vozidlám riadne poskytol správcovi dane a tieto sú obsahom administratívneho spisu. Z oboch preberacích protokolov zároveň jednoznačne vyplýva identita osoby odovzdávajúcej vozidlá žalobcovi, t.j. skutočnosť, že vozidlá odovzdal konateľ A@A Company s.r.o. p. D.. To v celom rozsahu potvrdzuje správnosť výpovede konateľa žalobcu a ostatných okolností prípadu. Doloženie preberacích protokolov prvostupňovému orgánu a to, že ich prvostupňový orgán mal k dispozícii v daňovom konaní vyplýva z protokolu z daňovej kontroly zo dňa 17.10.2022 – str. 5 bod 2.2. (protokoly sú vedené ako súčasť dokumentov zaslaných správcovi dane dňa 11.04.2022), z bodu 7 námietok žalobcu k protokolu k daňovej kontrole zo dňa 25.11.2022, zo stanoviska správcu dane zo dňa 28.03.2023, str. 6 (kde reagoval práve na obsah protokolov), ako aj z prvostupňového rozhodnutia, v ktorom prvostupňový orgán citoval svoje vyjadrenie k námietkam žalobcu k hodnovernosti preberacích protokolov. V kontexte uvedeného nie je zrejmé prečo žalovaný opakovane (aspoň 2x) v odôvodnení napádaného rozhodnutia uvádza, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o osobe odovzdávajúcej vozidlo doložením preberacieho protokolu k vozidlám (viď str. 26 prvý odsek, str. 28 prvý odsek napádaného rozhodnutia). Táto skutočnosť naznačuje, že existencia preberacích protokolov by vážnym spôsobom vedela presvedčiť žalovaného o tvrdeniach žalobcu ohľadne identity p. D. ako osoby odovzdávajúcej vozidlo žalobcovi,

- žalovaný založil svoje rozhodnutie na neexistencii dokumentov (a s tým spojeného neunesenia dôkazného bremena žalobcu), ktoré však v skutočnosti boli obsahom administratívneho spisu. Žalovaný založil svoje hodnotenie dôkazov jednostranne v neprospech daňového subjektu, pričom nesprávne pričítal skutočnosti vzbudzujúce pochybnosti na ťarchu žalobcu (podpis na obchodnej zmluve medzi A@A Company s.r.o. a p. B., neexistencia nájomnej zmluvy medzi A@A Company s.r.o. a Bory Mall o mieste na odovzdanie vozidiel a pod.), ktoré však nemajú žiaden vplyv na priebeh obchodu a rovnako aj okolnosti preukazujúce dodržanie zásady ostražitosti v obchodnom styku,

- žalovaný sa vôbec argumentáciou žalobcu ohľadne nemožnosti aplikácie judikátov, na ktoré poukázal správca dane, nezaoberal. Na rozdiel od skutkových okolností daných judikátov, žalobca postupoval obozretne a nemal ako vedieť, že jeho dodávateľ bol zapojený do daňového podvodu. Žalobca si vyhľadal vozidlá cez webstránku F., kde ho sprostredkovateľ odkázal na spoločnosť A@A Company, ktorú si overil dopytom u sprostredkovateľa a z verejne dostupných informácií (údaje z ORSR, Finstatu – platenej verzie, registra účtovných závierok a pod.). Následne mu vozidlá priviezli, tieto prešli kontrolou originality, boli žalobcovi odovzdané vrátane potrebnej dokumentácie (kúpne zmluvy, preberacie protokoly), riadne za ne zaplatil cestou leasingovej spoločnosti a dodnes ich využíva. Nič nespochybňovalo poctivosť dodávateľa žalobcu v daných obchodoch, až kým sa o jeho zapojení do daňového podvodu nedozvedel v rámci daňovej kontroly,

- veľkú mieru na závere o „neštandardnosti“ obchodu majú skutočnosti, s ktorými nemá žalobca žiaden súvis a ktoré nijako nevedel ani nemohol ovplyvniť. Žalobca nemôže za to, že dodávateľ A@A Company s.r.o. nebol v rámci daňovej kontroly súčinný s prvostupňovým orgánom. Rovnako nemôže za to, že táto spoločnosť klamala o existencii vyhradeného miesta v garáži Bory Mall v Bratislave na odovzdanie vozidiel. Žalobca však nemal prečo spochybňovať existenciu takéhoto miesta, pretože toto miesto bolo explicitne uvedené v kúpnej zmluve ako miesto dodania vozidiel. Nie je jednoducho v moci obchodníka preverovať to, komu patrí priestor určený v kúpnej zmluve na odovzdanie vozidla, či má obchodník s majiteľom nájomný alebo iný vzťah,

- z uvedeného vyplýva, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je nedostatočný a zároveň aj v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu, výklad jednotlivých skutočností vykonal žalovaný svojvoľne a účelovo bez naplnenia podmienok na zníženie nadmerného odpočtu a zároveň rozhodnutie žalobcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to najmä pri posúdení dodržania zásady ostražitosti a poctivosti v obchodnom styku a podmienok jej preukazovania vyvodených judikatúrou.

7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 11.07.2024 žalobné body hodnotil ako nedôvodné s poukazom a zhrnutím dôvodov svojho rozhodnutia, pričom zdôraznil, že zistenie a posúdenie skutkového stavu a prijaté závery z dôvodu účasti žalobcu na daňovom podvode sú vecne správne. Zdôraznil, že správca dane riadne preukázal zapojenie žalobcu do transakcií poznačených podvodným konaním v oblasti DPH, ako aj to, že žalobca mohol vedieť, že ním deklarovaný zdaniteľný obchod je spojený s podvodným konaním, ak by prijal opatrenia v rámci obvyklej obozretnosti, aby zabránil svojej (hoc aj nevedomej) účasti na daňovom podvode. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. , v ktorom súd v nadväznosti na rozsudky Súdneho dvora EÚ č. C- 80/11 a C-145/11 uviedol, že súdny dvor predpokladá obozretnosť daňového subjektu, jeho povinnosti zistiť si informácie o druhom subjekte, ubezpečiť sa o zákonnom konaní obchodného partnera, čo sa v danom prípade nestalo. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

8. Žalobca v replike z 08.10.2024 zotrval na svojej žalobnej argumentácii a návrhu. Zdôraznil, že žalovaný svojím rozhodnutím zaviedol takú obrovskú mieru ostražitosti, ktorú reálne nie je možné splniť a ktorá je odtrhnutá od reality v obchodnom styku, a najmä je v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Žalobca nespochybňuje, že spoločnosť A@A Company bola zapojená do daňového podvodu, avšak žalobca je v tomto prípade obeťou a v žiadnom prípade neporušil žiadnu povinnosť ostražitosti ani poctivého obchodného styku. Do aktuálnej situácie sa jednoducho dostal v dôsledku podvodného konania reťazca firiem a spoločnosti A@A Company, a nie preto, lebo by sa nesprával ostražito v obchodnom styku, alebo že by mohol vedieť o nejakom prebiehajúcom daňovom podvode. Ak by aj žalobca požadoval od pána B. písomnú zmluvu o spolupráci a ak by sa aj žalobca spýtal A@A Company na dôvod uvedenia AW market s.r.o. ako prevádzkovateľa vozidiel na kontrolách o originalite, tak predsa doloženie tejto listiny alebo zistenie odôvodnenia, prečo AW market s.r.o. je dodávateľom A@A Company by nijakým spôsobom nezabránilo žalobcovi sa neúmyselne zapojiť do reťazca firiem participujúcich na daňovom podvode. Tieto informácie jednoducho nesúvisia s obozretnosťou, pretože ich skúmaním by nemohol žalobca získať podozrenie o prebiehajúcom daňovom podvode na strane A@A Company. Inak povedané, zmluva o spolupráci medzi pánom B. a A@A Company nepreukazuje nič o možnom podvodnom konaní A@A Company. To, že vozidlo dala overiť na kontrolu originality iná osoba než dodávateľ (AW market s.r.o.) tiež nevzbudzovalo žiadne pochybnosti, nakoľko v čase podpisu kúpnej zmluvy bol vlastníkom vozidla A@a Company a zmluvný záväzok A@A Company voči žalobcovi bol zabezpečiť dovoz a prepis vozidiel, ktorý v skutočnosti reálne nastal. Žalobca nemal prečo pochybovať o dodávateľovi svojho dodávateľa, najmä ak sa žalobca riadne stal vlastníkom predmetných vozidiel. Pán B. ako sprostredkovateľ, ako aj spoločnosť A@A Company celý čas so

žalobcom komunikovali, dodali objednaný tovar, žalobca zaň zaplatil dohodnuté ceny a aj vozidlá prevzal. Z rozsiahlej emailovej komunikácie ako aj z výsluchu pána B. nepochybne vyplýva, že obchod prebehol jasne a bez rozporov, o čom svedčí aj fakt, že predmetné vozidlá doposiaľ užíva žalobca.

9. Žalobca tiež uviedol, že nie je udržateľný (ani logický) právny názor žalovaného, že daňový subjekt musí osobne poznať osobu konajúcu menom jeho obchodného partnera. V súlade s líniou uvažovania žalovaného by podnikatelia nemohli nakupovať cez e-shopy, lebo tam tiež nepoznajú konateľov predajcu. Rovnako ani poverení zamestnanci by nemohli uzatvoriť zmluvy s novými obchodnými partnermi, pretože obchody by mali podľa žalovaného dojednávať konatelia a to osobne, a rovnako aj preberať plnenia osobne. Ide o nereálne vykladanú „povinnosť“ zo strany žalovaného. Tvrdenie žalovaného, že žalobca komunikoval s pánom B. a že práve táto osoba realizovala všetky úkony súvisiace s dovozom vozidiel (ods. 1 na str. 6 vyjadrenia žalovaného), nie je pravdivé a naopak, zjavne v rozpore so spisovým materiálom. Z výsluchu pána B. sa jednoznačne potvrdilo, že ním odporúčaná obchodná spoločnosť zabezpečila tak dovoz, ako aj prepis vozidla na slovenské EČV (nie sám pán B.). Rovnako z doloženej emailovej komunikácie medzi žalobcom, pánom B. a A@A Company jednoznačne vyplýva, že návrhy kúpnych zmlúv posielal priamo konateľ A@A Company pán Živica, teda pán B. nerobil všetky úkony spojené s dovozom a prepisom. Argumentácia žalovaného týkajúca sa predložených preberacích protokolov je špekulatívna a pravdu skresľujúca. Na jednej strane je nesporne v spise založený samotný preberací protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla (čo je dokument vyhotovený presne na účely odovzdania a prevzatia vozidla), avšak žalovaný tvrdí, že keďže daňový subjekt neuviedol že vozidlá obdržal proti protokolu (uviedol iba že podpísaným protokolom disponuje), nemožno bez pochýb zaručiť osobnú prítomnosť konateľa A@A Company pri odovzdaní vozidla. Ide o zjavne nelogickú a vnútorne rozpornú argumentáciu, pretože ak by sa vozidlá odovzdali inak ako proti protokolu, tak by podpísaný protokol jednoducho neexistoval. Rovnako ak je na protokole uvedené meno konateľa A@A Company pána Borodajkevyča, tak je to táto osoba, ktorá vozidlo odovzdala. Nie je tu teda žiaden priestor na ohýbanie pravdy, aby táto sedela v prospech žalovaného. Naopak, samotný žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal na možnú hodnovernosť týchto protokolov, ktorých existencia by mala byť hodnoverným preukazom pravdovravnosti žalobcu, a teraz v reakcii na žalobu, ktorou na existenciu preberacích protokolov v spise poukázal žalobca, už žalovaný nekladie týmto protokolom význam (naďalej spochybňuje okolnosti odovzdania vozidiel).

10. Žalovaný v duplike z 22.11.2024 zotrval na svojej argumentácii a zdôraznil, že so všetkými námietkami žalobcu sa riadne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí.

11. Na pojednávaní konanom dňa 25.08.2026 účastníci resp. ich právny zástupcovia zotrvali na doterajších stanoviskách a návrhoch, ktoré na pojednávaní predniesli.

III.

Relevantná právna úprava a základné judikatúrne východiská

12. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

13. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

14. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

15. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú

realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

16. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

17. Daň z pridanej hodnoty upravená je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu, a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“).

18. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu či zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.

19. Danosť dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH pre zneužitie práva ako aj pre daňový podvod, v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Pritom zneužitie práva a daňový podvod predpokladajú naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným testom. Teda vyššie označené tri dôvody pre obmedzenie práva na odpočítanie DPH predpokladajú preukázanie skutočností, ktoré sú pri jednotlivých dôvodoch odlišné, a v zásade je vylúčené, aby mohol byť splnený ktorýkoľvek z uvedených troch dôvodov obmedzenia práva na odpočítanie DPH súčasne s iným dôvodom.

IV.

Posúdenie veci správnym súdom

20. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe ( a nasl. ) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov ( a ) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a preto bolo potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane z dôvodu podľa a v spojení s z nasledovných dôvodov.

21. Žalobca v podanej žalobe v nosnej časti rozporoval záver správnych orgánov o jeho vedomej účasti na podvodnom konaní v oblasti DPH, keď namietal, že pri obchodovaní s dodávateľom vyvinul maximálnu opatrnosť a v konaní preukázal, že nemal resp. nemohol mať vedomosť o prípadnom podvodnom konaní jeho priameho dodávateľa.

22. V tomto kontexte správny súd poukazuje, že judikatúra Súdneho dvora EÚ podvodom na DPH označuje najmä situácie, v ktorých jeden z účastníkov neodvedie štátnej pokladnici vybranú daň a ďalší si ju odpočíta, a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom harmonizovanej úpravy, pretože uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam [rozsudky z 12. 1. 2006 v spojených veciach Optigen Ltd a Fulcrum Electronics Ltd (v likvidácii) a Bond House Systems Ltd proti Commissioners of Customs & Excese , Zb. rozh. s. I-483 (ďalej len „vec Optigen“), zo 6. 7. 2006 v spojených veciach Axel Kittel proti Belgickému štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL, C-439/04 a C-440/04, Zb. . rozh. s. I-6161), a z 21. 6. 2012 v spojených veciach Mahageben kft a Peter David, C-80/11 a C-142/11]. Za takého stavu je potom z hľadiska posúdenia nároku na odpočet dane rozhodné posúdenie všetkých objektívnych okolností vykázanej transakcie.

23. Okrem objektívnych okolností je potrebné posúdiť aj subjektívnu stránku konania, teda vedomosť subjektu uplatňujúceho odpočet dane o daňovom podvode. Vo veci Optigen je zdôraznené, že nárok na

odpočet dane nemôže byť dotknutý tým, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená skutočnosťami, o ktorých platiteľ nevie alebo nemôže vedieť. Zavedenie systému zodpovednosti bez zavinenia by totiž prekračovalo rámec toho, čo je nevyhnutné na ochranu platieb do verejného rozpočtu (porov. rozsudky z 11.05.2006 vo veci Federation of Technological Industries a i., C-384/04, Zb. rozh. s. I-4191, bod 32, ako aj z 21.02.2008 vo veci Netto Supermarkt, C-271/06, Zb).

24. Z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel možno vyvodiť kritériá pre posúdenie účasti daňového subjektu na daňovom podvode (nedovolenom daňovom úniku) na účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na právo na odpočítanie dane. Axel Kittel test pozostáva zo štyroch podmienok, pričom nesplnenie akejkoľvek z týchto podmienok znamená, že neboli splnené podmienky na odmietnutie nároku na odpočet. Prvou podmienkou testu je existencia daňovej straty ku dňu rozhodovania. Druhou podmienkou Axel Kittel testu je, že preukázaná existencia daňovej straty podľa 1. podmienky testu bola dôsledkom podvodného konania. Pre splnenie tretej podmienky Axel Kittel testu je rozhodné, či podvodné konanie (2. podmienka), v dôsledku ktorého vznikla daňová strata/únik (1. podmienka), bolo spojené s obchodnými transakciami daňového subjektu. Napokon podľa 4. podmienky Axel Kittel testu je potrebné preukázať, či daňový subjekt vedel alebo pri vynaložení náležitej opatrnosti mohol vedieť o spojení podvodného konania s jeho obchodnými transakciami (3. podmienka).

25. V úvode posúdenia správny súd konštatuje, že tak, ako je popísané na str. 20 napadnutého rozhodnutia, v konaní bola preukázaná existencia daňového úniku, ako aj to, že tento bol dôsledkom podvodu a zároveň aj to, že obchody žalobcu boli s podvodom spojené, pričom tieto skutočnosti žalobca v podanej žalobe nenamietal.

26. Sporným v okolnostiach skúmanej veci tak ostalo len preukázanie vedomej účasti žalobcu na daňovom podvode. Správne orgány v preskúmanom prípade ustálili, že tovar – ojazdené motorové vozidlá boli reálne (materiálne) dodané a že žalobca mohol mať vedomosť o svojej účasti na daňovom podvode a následne vyčítali žalobcovi, že nepostupoval s dostatočnou mierou obozretnosti a opatrnosti, pretože si riadne nepreveril svojho priameho dodávateľa a jeho obrana v tomto smere neobstojí. V tomto kontexte správny súd podotýka, že pokiaľ správca dane dospel k takémuto záveru musí to byť on, kto v daňovom konaní preukáže právne významnú okolnosť umožňujúcu uskutočniť záver, o ktorom nebudú rozumné pochybnosti, že žalobca vedel alebo mohol a mal vedieť, že uplatnenie nároku na odpočítanie DPH je súčasťou podvodného konania spáchaného jeho dodávateľom.

27. V skúmanom prípade zaťažovalo dôkazné bremeno správcu dane, keď tento bol povinný preukázať vyššie uvedené podmienky a tiež preukázať, že žalobca mohol predpokladať svoju účasť na podvodnom konaní.

28. V preskúmavanom prípade založili správne orgány svoje závery predovšetkým na zistení, že:

- žalobca si žiadnym spôsobom svojho priameho dodávateľa nepreveril,

- nejednoznačným identifikovaním okolnosti odovzdania vozidla vznikla pochybnosť aj o osobe odovzdávajúcej vozidlo, pričom žalobca napriek opatreniam nepredložil správcovi dane odovzdávajúci protokol, ktorý mal byť vyhotovený pri odovzdávaní vozidla na základe kúpnej zmluvy, o ktorom tvrdil, že ho má k dispozícii,

- tvrdenia žalobcu sa nedali overiť ani výsluchom konateľa priameho dodávateľa, keď ani jeho predvedenie nebolo úspešné,

- obchod realizovaný s dodávateľom možno považovať za neštandardný, resp. odlišný od ostatných obchodov realizovaných žalobcom v preverovanom zdaňovacom období,

- žalobca priameho dodávateľa nepoznal, ani s ním preukázateľne nejednal v súvislosti so zabezpečením úkonov súvisiacich s dovozom vozidiel, nevedel jednoznačne opísať priebeh a realizáciu obchodu (nepredložil ani preberací protokol), nezaujímal sa ani o spojitosť medzi osobou, s ktorou výber konkrétneho vozidla odkomunikoval a spoločnosťou, ktorá mala byť jeho priamym dodávateľom, nezaujímal sa o prepravu vozidla na Slovensku, nezaujímal sa, prečo pri kontrole originality je ako prevádzkovateľ zapísaná spoločnosť AW market, s.r.o., celý obchod realizoval s inou osobou - A. B., pričom nevedel jednoznačne uviesť, kým bola za dodávateľa podpísaná kúpna zmluva, nevedel sa jednoznačne vyjadriť ani k miestu a spôsobu jej odovzdania/prevzatia, nevedel jednoznačne uviesť osobu, od ktorej prevzal motorové vozidlá, ktoré boli predmetom preverovania, nevedel jednoznačne uviesť osobu, ktorá mu odovzdala faktúry viažuce sa k predmetu dodania, ako svojho obchodného

partnera v súvislosti s kúpou vozidiel označil tuzemského dodávateľa, hoci mal preukázateľne vedomosť, že predmet kúpy je nadobudnutý z iného členského štátu.

29. Z pohľadu správneho súdu je v okolnostiach tejto konkrétnej veci podstatné to, že tak, ako na to poukázal aj žalobca v podanej žalobe, žalobca preverovanými spornými obchodmi nerealizoval podnikateľskú činnosť, ktorá by tvorila predmet jeho podnikania, ani nezačal vykonávať podnikateľskú činnosť v novom odvetví. Predmetné vozidlá boli nakúpené na využívanie pri jeho podnikateľskej činnosti a teda žalobca je aj konečným užívateľom a tieto vozidlá do dnešného dňa reálne používa pre svoje vlastné potreby. Pred realizáciou preverovaných obchodov si žalobca svojho priameho dodávateľa preveril v obchodnom registri, vrátane jeho konateľov, takisto si overil jeho solventnosť a históriu, keď spoločnosť bola aktívna vyše 10 rokov. K dodanému tovaru boli vystavené všetky potrebné dokumenty a to tak zo strany žalobcu, jeho priameho dodávateľa ako aj leasingovej spoločnosti financujúcej kúpu daných vozidiel. Samotný pôvod tovaru zisťoval dodávateľ, keď overovanie pôvodu a vlastnosti vozidla bolo súčasťou platenej služby, pričom následne bol pôvod a vlastnosti vozidla overené kontrolou originality. Úplne bežnej podnikateľskej praxi zodpovedá podľa správneho súdu aj to, že výber ojazdeného vozidla zo zahraničia a teda samotný obchod bol dojednávaný so sprostredkovateľom, ktorý v konaní potvrdil žalobcom prezentovaný priebeh realizovaného obchodu.

30. Konkrétne, pokiaľ správne orgány argumentovali nejednoznačným identifikovaním okolnosti odovzdania vozidla, keď podľa nich vznikla pochybnosť aj o osobe odovzdávajúcej vozidlo, správny súd konštatuje, tieto závery nesvedčia zisteným skutočnostiam ani ich logickému vyhodnoteniu. To, že sa v konaní preukázalo, že dodávateľ nemal s obchodným centrom Bory Mall, a.s., uzavretú nikdy žiadnu zmluvu o nájme nemožno v žiadnom rozsahu pričítať na ťarchu žalobcu. V bežnej podnikateľskej praxi kupujúci neskúma nájomné zmluvy o prenajatí obchodných, skladových, či iných kancelárskych priestorov, ktoré má uzavreté jeho dodávateľ, v prípade takýchto typov obchodov, kde v podstate došlo len k jednorazovému odovzdaniu vozidla. Tomu, že žalobca mohol a mal vedieť o zapojení do podvodného konania nesvedčí ani skutočnosť, že podpis konateľa dodávateľa na kúpnych zmluvách uzavretých medzi žalobcom a dodávateľom a na neskôr v konaní predloženej Zmluve o obchodnej spolupráci zo dňa 05.08.2019 (ktorou žalobca ani nedisponoval, pozn.) uzavretej medzi dodávateľom a spoločnosťou DOVOZ VOZIDIEL, s.r.o. sa vizuálne nezhoduje, čo zároveň správny súd považuje za výlučne subjektívne hodnotenie správnych orgánov, bez objektívnych odborných dôkazov.

31. Taktiež ani rozsah vykonaných úkonov pri samotnej realizácii (objednanie, dodanie, prepis, kontrola, pozn.) či už vykonaných dodávateľom alebo sprostredkovateľom nemá žiaden relevantný súvis s vedomosťou žalobcu o jeho zapojení do podvodného konania. Tvrdenie správnych orgánov, že žalobca komunikoval výlučne s A. B., ktorý zabezpečoval všetky úkony súvisiace s dovozom vozidla a vybavením potrebných dokumentov, pričom nie je zrejmé, aké úkony mala vykonávať spoločnosť A@A Company s.r.o. (okrem vystavenia faktúr), je bez akejkoľvek relevancie. Pri realizácii daného obchodu nebolo vylúčené, že žalobca mohol komunikovať, či už so sprostredkovateľom alebo aj priamo so samotným dodávateľom a podstatné tak ani nie je z akej mailovej adresy dochádzalo ku komunikácii, keďže bolo riadne preukázané, že išlo o email sprostredkovateľa. V konaní bol vypočutý konateľ sprostredkovateľa p. B., ktorý potvrdil, že predmetný obchod sprostredkoval na základe zmluvy uzavretej s dodávateľom, ktorú následne do konania aj predložil a popísal priebeh realizácie obchodu.

32. Konateľ žalobcu opakovane uviedol ako prebiehala komunikácia pred podpisom kúpnych zmlúv, ako aj, ako a kde došlo k odovzdaniu vozidiel. Aj keď sa konateľ žalobcu vyjadril, že k odovzdaniu vozidiel došlo pravdepodobne zo strany p. D., z protokolov o prevzatí predmetu financovania k zmluve z 06.08.2021 a z 20.09.2021, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že vozidlá boli odovzdané práve p. D. a relevantné vo vzťahu k preukázaniu vedomosti žalobcu na podvodnom konaní nie je skutočnosť či žalobca osobne ne/poznal konateľov dodávateľa.

33. Zároveň správny súd konštatuje, že zistené okolnosti na strane dodávateľa a subdodávateľov (rizikovosť, nekontaktnosť, neodvedenie dane) sú irelevantné bez preukázanej vedomosti žalobcu na podvodnom konaní. Je tomu tak preto, že tieto okolnosti vecne nesúvisia s možnou vedomosťou žalobcu o jeho zapojení na daňovom podvode na predchádzajúcom stupni zdaniteľného plnenia, a tiež sa časovo neprelínajú s realizáciou predmetných zdaniteľných plnení. Navyše, správne orgány ani nezisťovali, že by bol žalobca personálne alebo inak prepojený, či už s dodávateľom, sprostredkovateľom, alebo subdodávateľmi a úroveň jeho vzájomnej prepojenosti s týmito subjektmi by mohla signalizovať jeho

vedomú účasť na označenom daňovom podvode. Správne orgány tiež neidentifikovali žiadne ďalšie významné okolnosti rizikovosti daného obchodu v zmysle ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít.

34. K záveru, že žalobca o podvodnom konaní mohol a mal vedieť musia objektívne skutočnosti poskytovať dostatočný podklad, že dotknuté obchody boli natoľko neobvyklé (pochybné), že žalobca mohol rozoznať podozrenie o daňovom podvode. Inak povedané jednotlivé aspekty konania kvalifikovaného ako neštandardného, musia vo svojom súhrne nadobúdať taký stupeň intenzity, ktorý vylučuje zmysluplnú úvahu, že sporná obchodná transakcia, ktorá je takýmto konaním postihnutá predstavovala v okolnostiach danej veci bežnú obchodnú transakciu, čo sa v preskúmavanom prípade nestalo.

35. Správny súd uvádza, že v preskúmavanom prípade správne orgány nepreukázali, že boli splnené podmienky pre vyrubenie rozdielu v sume nadmerného odpočtu na DPH z dôvodu účasti žalobcu na podvodnom konaní v oblasti DPH, a preto sú námietky žalobcu vo vzťahu k týmto záverom žalovaného i správcu dane dôvodné.

36. Záverom správny súd konštatuje, že podstatou v prejednávanej veci je skutočnosť, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov ( ), z dôvodov ktorých obe administratívne rozhodnutia trpia vadou nezákonnosti, preto správny súd preskúmavané rozhodnutia zrušil a vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie ( v spojení s ods. 4 ).

37. Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu vysloveného v tomto zrušujúcom rozsudku, opätovne vec posúdiť z hľadísk, ktoré sú uvedené v odôvodnení rozsudku.

38. Podľa správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

39. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd mu voči žalovanému priznal v plnom rozsahu právo na náhradu trov konania.

40. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

41. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).