Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

52Ek/1414/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpenému: Advokátska kancelária Juristi s.r.o., so sídlom Krivá 3, 040 01 Košice, IČO: 51 941 844, o vymoženie 2 800,93 eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou: Mgr. Viera Lesňáková, so sídlom exekútorského úradu Nám. Sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, pod sp. zn. 290EX 572/23, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 01.07.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 01.07.2026 z a m i e t a .

II. Povinnému nárok na náhradu trov sťažnostného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 05.06.2023 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 2 800,93 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - Zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Žilina, sp. zn. zo dňa 10.03.2011 (ďalej aj len ako „Exekučný titul“). Exekučný súd poverením zo dňa 23.06.2023 poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku Mgr. Vieru Lesňákovú, so sídlom Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, ktorá ju vedie pod sp. zn. 290EX 572/23.

2. Uznesením sp. zn. zo dňa 27.05.2024 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. V dôsledku podanej sťažnosti povinnej súd uznesením sp. zn. zo dňa 19.12.2024 v osobe zákonného sudcu uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 27.05.2024 vydané vyšším súdnym úradníkom zrušil v celom rozsahu a povinnému nárok na náhradu trov sťažnostného konania nepriznal.

3. Uznesením sp. zn. zo dňa 01.07.2026 súd exekúciu podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v celom rozsahu zastavil a zaviazal oprávneného zaplatiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 73,80 eur. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že oprávnený si svoje právo mu priznané právoplatným Zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Žilina, sp. zn. zo dňa 10.03.2011 mohol po prvýkrát uplatniť dňa 16.04.2011 (deň po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia, ktorým sa mu právo priznalo), pričom tak urobil dňa 31.03.2015, keď sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie voči povinnému za účelom vymoženia svojej pohľadávky priznanej mu Exekučným titulom (ďalej aj len ako „prvý návrh na vykonanie exekúcie“). Podľa uvedeného, teda odo dňa 01.04.2015 premlčacia doba v zásade neplynula, nakoľko si oprávnený svoje právo riadne a včas

uplatnil. Novelou Exekučného poriadku zo dňa 23.12.2015 vstúpili do účinnosti ust. § 39 ods. 4 a ust. § 243f ods. 1; 5 a 6 Exekučného poriadku, v zmysle ktorých bola oprávnenému uložená povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie už v začatých exekúciách, v ktorých sa uplatňuje nárok zo zmenky o skutočnosti ustanovené v ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, teda o opis rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným.. Zákonodarca sledoval touto novelou zvýšenú ochranu spotrebitelia, pričom dôkazné bremeno na preukázanie, či v danej veci bol alebo nebol hospodársky dôvod vydanej zmenky spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi konania, preniesol na oprávneného. V zmysle ust. § 243f ods. 1 v spojení s ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku bol oprávnený povinný predložiť súdu toto doplnenie aj spolu s pripojenými listinnými dôkazmi do 30 dní odo dňa účinnosti tohto novelizovaného znenia Exekučného poriadku, t.j. do 22.01.2016. Oprávnený tento prvý návrh na vykonanie exekúcie opravil doplnením dňa 26.01.2026, z čoho vyplýva, že tak neurobil v lehote mu ustanovenej, a preto príslušný súd Uznesením Okresného súdu Košice II, sp. zn. zo dňa 14.03.2015 (správne 14.03.2023 – poznámka sťažnostného súdu) exekúciu zastavil. V zmysle ust. premlčacia doba neplynie, ak si oprávnený svoje právo uplatní včas. Avšak pre neplynutie premlčacej doby je potrebné kumulatívne splnenie aj ďalšej podmienky v ust. ustanovenej, a to riadne pokračovanie v konaní, v ktorom sa také právo uplatnilo. Nakoľko oprávnený prvý návrh na vykonanie exekúcie nedoplnil včas, teda v tomto exekučnom konaní svojou vinou ani riadne nepokračoval, potom premlčacia doba podaním tohto prvého návrhu na vykonanie exekúcie ani nezačala spočívať. Právo bolo oprávnenému priznané Zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Žilina, sp. zn. zo dňa 10.03.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.04.2011 čo do výroku o zmenkovej pohľadávke a následne dňa 28.04.2011 čo do výroku o trovách konania, z čoho vyplýva, že tento nárok oprávneného sa dňa 15.04.2021, resp. dňa 28.04.2021 stal premlčaným. V zmysle ust. , ak je právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu, potom sa premlčuje za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa výroku takého rozhodnutia plniť. Nakoľko Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 15.04.2011, resp. dňa 28.04.2011, potom 3 dni spätne do tohto dňa sa malo oprávnenému plniť. 10-ročná premlčacia lehota začala plynúť dňa 16.04.2011, resp. dňa 29.04.2011a zo strany oprávneného nedošlo k splneniu podmienok pre spočívanie premlčacej doby v zmysle ust. aj keď si svoje právo včas uplatnil, potom má súd za to, že dňa 16.04.2021, resp. dňa 29.04.2021 sa nárok oprávneného stal premlčaným a nakoľko ide o nárok mu priznaný v spojení so spotrebiteľskou zmluvou, musí naň súd prihliadať ex offo. Nakoľko v zmysle ust. 54a nie je možné takto premlčané právo, ktoré má oprávnený voči spotrebiteľovi vymáhať, potom premlčanie má za následok aj kvázi preklúziu práva. Nakoľko je exekučným titulom Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina, sp. zn. zo dňa 10.03.2011, súd sa zaoberal aj právnym dôvodom jeho vzniku s prihliadnutím aj na hmotnoprávnu povahu jeho vzniku. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol z Úverovej zmluvy zo dňa 27.09.2007 (ďalej aj len ako „Úverová zmluva“), ktorú zmluvné strany zabezpečili „vista zmenkou“ bez protestu rovnako dňa 27.09.2007. V čase uzatvorenia tejto Úverovej zmluvy, vtedy v platnom a účinnom znení neustanovoval nemožnosť zabezpečenia spotrebiteľského zmluvného vzťahu zmenkou tak, ako je to podľa ustanovení súčasne platného a účinného , preto z hľadiska hmotnoprávneho charakteru tohto právneho vzťahu oprávneného a povinného tu súd nevidel žiadny konflikt s právnymi predpismi a má za to, že zmenkové zabezpečenie Úverovej zmluvy mohlo v tom čase vzniknúť, čo však v žiadnom smere nič nemení na plynutí času. K argumentu povinného, že návrhom na vykonanie exekúcie si oprávnený uplatnil aj nárok na opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky (úroky) a tento návrh bol podaný po troch rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu (vykonateľné 15.04.2011 (výrok I. - čo do zmenkovej pohľadávky) a vykonateľné 28.04.2011 (výrok II. - čo do trov konania), a to bez toho, aby bol povinný na splnenie pohľadávky vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, alebo bez toho, aby s povinným bola uzavretá dohoda o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu súd uvádza, že v zmysle príloh návrhu na vykonanie exekúcie povinný bol oprávneným vyzvaný na úhradu dlžnej pohľadávky Výzvou na úhradu dlhu pred exekúciou zo dňa 24.5.2023, ktorá bola poštovou prepravou povinnému doručená dňa 29.05.2023. V zmysle uvedeného, súd dospel k záveru, že právo oprávneného bolo dňa 05.06.2023, keď podal na tunajšom súde v poradí druhý návrh na vykonanie exekúcie, premlčané, a preto oprávnený už nemal ani nárok ho od povinného vymáhať, nakoľko jeho pohľadávka uplynutím premlčacej doby zanikla.

4. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že súd v napadnutom uznesení opomenul fakt, že exekučné konanie sp. zn. bolo zastavené uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 14.03.2023 právoplatným dňa 17.04.2023.

Oprávnený teda nemal absolútne žiadnu možnosť uplatniť si svoje právo podaním nového návrhu na vykonanie exekúcie, pokiaľ pôvodné exekučné konanie ešte prebiehalo a nebolo zo strany súdu ukončené. Okresný súd Košice II vydal rozhodnutie o zastavení exekúcie až po viac než 7 rokoch, odkedy bol oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie, a teda je zrejmé, že práve súd spôsobil to, že 7 rokov oprávnený nemohol podať nový návrh na vykonanie exekúcie. Nečinnosť súdu nemožno pričítať v neprospech oprávneného. Dĺžka súdneho konania a postup súdu sú výlučne v gescii štátu. Oprávnený nenesie zodpovednosť za to, že súd nekoná. Nečinnosť súdu nemôže viesť k zániku nároku či premlčaniu, pokiaľ oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas na súde, a nemôže to viesť ani k strate práv oprávneného. Po tom, ako Okresný súd Košice II rozhodol o zastavení exekúcie, oprávnený obratom vyzval povinného na úhradu dlhu a po vrátení doručenky k predmetnej výzve podal návrh na vykonanie exekúcie na exekučnom súde – Okresnom súde Banská Bystrica. Včas bol zo strany oprávneného podaný aj pôvodný návrh na vykonanie exekúcie. Ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný včas, t.j. v zákonnej lehote, uplynutím tejto lehoty v priebehu exekučného konania k premlčaniu nedochádza. Oprávnený poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 28.02.2017, v ktorom NS SR vyslovil, že „odvolací súd teda dospel k záveru, že počas exekučného konania premlčacia lehota podľa zákona o sociálnom poistení spočíva“. Rozhodnutie rieši premlčanie podľa zákona o sociálnom poistení a aplikáciu , teda špecificky pre oblasť sociálneho poistenia. Napriek tomu podporuje rovnaký právny inštitút, keďže vykladá účinky exekučného konania na plynutie premlčacej lehoty pri včas podanom návrhu. NS SR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 28.02.2024 vyslovil, že „Ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný včas, t.j. v zákonnej lehote, uplynutím tejto lehoty v priebehu exekučného konania k premlčaniu nedochádza.“ Oprávnený mal za to, že ak je návrh na vykonanie exekúcie podaný v zákonnej lehote, počas prebiehajúceho exekučného konania k premlčaniu nedochádza, resp. premlčacia lehota neplynie. Tento záver priamo vyplýva z formulácií Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Oprávnený podal prvý návrh na vykonanie exekúcie dňa 31.03.2015, teda včas. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 14.03.2023, právoplatným 17.04.2023. Až do právoplatného ukončenia exekučného konania sp. zn. premlčacia lehota spočívala. V poradí druhý návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 05.06.2023. Z uvedeného je zrejmé, že nárok oprávneného premlčaný nie je. Oprávnený ďalej uviedol, že rozhodnutie súdu je okrem iného nedostatočne odôvodnené pretože súd neaplikoval a , čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodnutie je zmätočné, keď na jednej strane uvádza, že v zásade premlčacia doba od 01.04.2015 neplynula, na druhej strane uvádza, že nárok oprávneného je premlčaný a taktiež nesprávne uviedol, že podaním prvého návrhu na vykonanie exekúcie premlčacia doba nespočíva, pretože oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie včas. Súd teda dospel k nesprávnemu právnemu záveru aj v tejto časti, pretože návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 31.03.2015, teda v lehote 10 rokov od vykonateľnosti rozhodnutia, oprávnený bol povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie do 22.01.2016 a teda nemožno konštatovať, že aj počas tejto doby od 31.03.2015 do 22.01.2026 lehota nespočívala. V závere oprávnený poukázal na skutočnosť, že premlčacia lehota spočívala od podania prvého návrhu na vykonanie exekúcie a to až do jeho právoplatného skončenia.

5. Predmetnú sťažnosť oprávneného súd z dôvodu hospodárnosti konania (nenavyšovania trov exekúcie) na vyjadrenie povinnému nezasielal. Stanovisko povinného je súdu známe (z jeho návrhu na zastavenie exekúcie), pričom k zastaveniu exekúcie nedošlo z dôvodov uvádzaných povinným v návrhu na zastavenie exekúcie, ale z dôvodu, že súd ex offo prihliadol na premlčanie uplatnenia nároku oprávneným.

6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7. Podľa ust. 202 ods. 2 , písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

8. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

13. Podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

14. Podľa ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákoníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

15. Podľa ust. . Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

16. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

17. Súd prvej inštancie (ust. Exekučného poriadku) po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou – účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná ( a ) po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( , ) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podanej sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.

18. V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. bolo vedené prvé exekučné konanie na základe totožného exekučného titulu – zmenkového platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Žilina sp. zn. -15 zo dňa 10.03.2011. Dôvodom zastavenia exekučného konania uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 14.03.2023, právoplatným dňa 17.04.2023 bola skutočnosť, že oprávnený v zákonnej lehote do 22.01.2016 nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie (v ktorom sa uplatňuje nárok zo zmenky) a to v rozsahu opisu rozhodujúcich skutočnosti týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Právnym následkom nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným v lehote podľa ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku bola skutočnosť, že súd musel v súlade s ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku exekúciu zastaviť.

19. Oprávnený v podanej sťažnosti apeluje na skutočnosť, že exekučné konanie vedené na Okresnom súde Košice II bolo začaté v premlčacej lehote, s ktorou skutočnosťou sa stotožňuje aj sťažnostný súd. Nesúhlasí však s názorom oprávneného, že premlčacia lehota spočívala až po dobu do právoplatného rozhodnutia súdu o zastavení pôvodného exekučného konania, t.j. 17.04.2023.

20. Podľa Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona (ide o , ktorým bol novelizovaný aj Exekučný poriadok a ktorý nadobudol účinnosť 23. decembra 2015, pozn. súdu) a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa je oprávnený povinný

doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona (t. j. do 22. januára 2016, pozn. súdu).

21. nadobudol účinnosť dňa 23.12.2015 a teda povinnosť oprávneného doplniť návrh na vykonanie exekúcie bola stanovená do dňa 22.01.2016.

22. Ustanovenie ako predpoklad neplynutia (spočívania) premlčacej lehoty uvádza dve právne skutočnosti. Jednak uplatnenie práva na súde, resp. navrhnutie výkonu rozhodnutia (v danom prípade podanie návrhu na vykonanie exekúcie) v premlčacej dobe a jednak skutočnosť, že veriteľ (oprávnený) v konaní riadne pokračuje. V konaní vedenom pod sp. zn. oprávnený riadne nepokračoval, nakoľko si nesplnil zákonom stanovenú povinnosť obsiahnutú v ust. 243f ods. 1 Exekučného poriadku v tam stanovenej lehote, čoho následkom bolo zastavenie exekučného konania. Konanie tak bolo zastavené z dôvodu nesplnenia si povinnosti oprávneného v zákonom stanovenej lehote, jeho zavinením, a preto nemožno hovoriť o tom, že v konaní riadne pokračoval.

23. Skutočnosť, že si oprávnený zákonom stanovenú povinnosť v zákonnej lehote nesplnil vyplýva z uznesenia Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 14.03.2023 v ktorom sa uvádza: „Ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku je kogentného charakteru a v prípade jeho nedodržania to má obligatórne za následok zastavenie exekúcie podľa ust § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Právnym následkom konania oprávneného, kedy doplnený návrh doručil na súd po lehote ustanovenej zákonom, je nutnosť konštatovania súdu o tom, že návrh na vykonanie exekúcie nebol doplnený v lehote podľa ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, súd tak nemal inú možnosť ako exekúciu podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastaviť.“

24. Pokiaľ oprávnený poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. zo dňa 28.02.2017 a zo dňa 28.02.2024, tieto rozhodnutia nemožno na predmetnú vec aplikovať, nakoľko neriešia situáciu, že v konaní nebolo možné pokračovať z dôvodu na strane oprávneného. Ako už súd vyššie uviedol, okrem predpokladu včasného uplatnenia práva na súde (podania návrhu na vykonanie exekúcie) je kumulatívnym predpokladom pre neplynutie premlčacej lehoty aj skutočnosť, že veriteľ v začatom konaní riadne pokračoval. Ako už súd vyššie uviedol, oprávnený v exekučnom konaní riadne nepokračoval, v dôsledku ktorej skutočnosti premlčacia lehoty nespočívala vôbec, teda plynula, ako keby k podaniu prvého návrhu na vykonanie exekúcie ani nedošlo a preto vyšší súdny úradník správne konštatoval, že v čase začatia exekučného konania bol nárok oprávneného premlčaný.

25. Danú situáciu možno prirovnať k situácii, keď žalobca po podaní žaloby túto vezme bez udania dôvodu späť, teda zaviní zastavenie konania, v konaní riadne nepokračuje. Judikatúra ustálila, že v takom prípade podanie žaloby nemá spätne za následok spočívanie premlčacej doby počas súdneho konania. Preto neobstojí argumentácia oprávneného, že nemôže za to, ako dlho prvé exekučné konanie na Okresnom súde Košice II prebiehalo. Musel si byť totiž vedomý, že nesplnením svojej zákonnej povinnosti podľa § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v zákonom stanovenej lehote (§ 243f ods. 5 Exekučného poriadku) skôr, či neskôr dôjde k zastaveniu exekúcie. Sťažnostný súd v tejto súvislosti poukazuje napríklad na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 30.03.1999, zverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 3/2001, ktoré právna veta znie: „Uplatnením práva na súde nenastane spočívanie plynutia premlčacej doby v zmysle ustanovenia , ak v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania dôjde k zastaveniu súdneho konania.“, ktorú vo svojom odôvodnení bližšie rozvádza: „Ustanovenie upravuje spočívanie premlčania iba v tom prípade, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje. Za uplatnenie práva, ktorého cieľom je zachovanie premlčacej doby, je treba považovať len taký úkon oprávneného, ktorý smeruje k tomu, aby bolo rozhodnuté o existencii daného práva. V začatom konaní riadne pokračuje ten účastník, ktorý nebráni svojimi procesnými úkonmi jeho náležitému priebehu tak, aby toto konanie mohlo skončiť meritórnym rozhodnutím. Ak bolo občianske súdne konanie o uplatnenom práve v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania zastavené, nastáva stav, ako keby ku konaniu vôbec nedošlo. Pri posudzovaní veci z hľadiska ustanovenia je potom treba dospieť k záveru, že v konaní nebolo riadne pokračované. Z toho vyplýva, že k spočívaniu premlčania nedošlo. Účastník (veriteľ) môže uplatniť to isté právo na súde znova, premlčacia doba však plynie od svojho začiatku, teda aj so započítaním doby, počas ktorej prebiehalo skoršie zastavené súdne konanie.“ Ďalej poukazuje na

rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 01.11.2009, v ktorého odôvodnení sa uvádza: „Riadne preto nepokračuje v konaní napr. účastník, ktorý vzal žalobu späť alebo nepodal návrh na pokračovanie v prerušenom konaní podľa ustanovenia , prípadne iným obdobným úkonom alebo nečinnosťou napriek výzve súdu spôsobil, že konanie nemohlo skončiť meritórnym rozhodnutím.“ Uvedené obdobne platí, ak sa exekučné konanie neskončí vymožením pohľadávky s príslušenstvom, ale iným spôsobom – zastavením exekúcie v dôsledku riadneho nepokračovania oprávneného v exekučnom konaní.

26. Pokiaľ ide o aplikáciu ust. a zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a to v súvislosti s I. a II. vlnou pandémie súd udáva, že uvedené zákonné ustanovenia a upravujú plynutie lehoty v súkromno-právnych vzťahoch s tým, že lehoty ustanovené právnymi predpismi na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde v období od 27.03.2020 do 30.04.2020 neplynuli a rovnako neplynulí v období od 19.01.2021 do 28.02.2021.

27. Keďže zmenkový platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.04.2011 čo do výroku o zmenkovej sume a následne dňa 28.04.2011 čo do výroku o trovách konania je zrejmé, že premlčacia lehota z pôvodných 10 rokov sa predĺžila celkovo o 76 dní (35 + 41), čo v konečnom dôsledku znamená, že premlčacia lehota pokiaľ ide o nárok oprávneného čo do výroku o zmenkovej pohľadávke uplynula dňa 30.06.2021 a pokiaľ ide o nárok z titulu trov konania dňa 13.07.2021. Oprávnený však podal návrh na vykonanie exekúcie až dňa 05.06.2023, preto nie je argumentácia oprávneného týkajúca sa absencie uplatnenia rozhodujúca. Podstatná v tomto prípade nie je ani argumentácia oprávneného, že počas doby od podania prvého návrhu na vykonanie exekúcie dňa 31.03.2015 až do uplynutia zákonnej lehoty na splnenie jeho povinnosti podľa Exekučného poriadku, t.j. do 22.01.2016 (počas 297 dní) premlčacia doba spočívala, a to jednak z dôvodu už vyššie uvedeného, že v zmysle judikatúry najvyšších súdnych autorít sa na podanie prvého návrhu na vykonanie exekúcie neprihliada, ak oprávnený v exekučnom konaní riadne nepokračuje, pričom judikatúra nerozlišuje, v ktorom štádiu konania, kedy prestal oprávnený v konaní riadne pokračovať a jednak z dôvodu, že od 30.06.2021, resp. 13.07.2021 do podania druhého návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. do 05.06.2023 uplynuli približne 2 roky, t.j. viac ako 297 dní.

28. Pokiaľ ide o druhý výrok napadnutého uznesenia, v tejto súvislosti súd poukazuje na jeho odôvodnenie vyšším súdnym úradníkom, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje.

29. Vyšší súdny úradník o trovách účastníkov konania v súvislosti s posudzovaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval, nakoľko si žiadny z účastníkov náhradu trov konania neuplatnil. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , v ktorom ústavný súd konštatoval: Okresný súd sťažovateľke v odôvodnení napadnutého uznesenia vysvetlil, že v exekučnom konaní majúcom povahu konania návrhového je procesnou zodpovednosťou oprávneného uplatniť si nárok na náhradu trov konania. Uvedená požiadavka pritom neplatí len vo fáze začatia exekučného konania, ale musí sa procesnou aktivitou oprávneného priebežne „aktualizovať“ v závislosti od procesného vývoja konania. Podľa názoru ústavného súdu nejde o svojvoľnú úvahu, keďže trovy exekúcie nezahŕňajú len položky predvídateľné v čase začatia exekučného konania. V priebehu exekučného konania sa jeho účastníci môžu rôznymi návrhmi obracať na súdneho exekútora, resp. prostredníctvom neho na exekučný súd realizujúci parciálne rozhodovacie procesy, ktoré oprávnenému a povinnému celkom prirodzene spôsobujú vznik rôznych nákladov transformovateľných do procesnej kategórie trov konania. Jedným z takýchto často využívaných rozhodovacích procesov exekučného súdu je i návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý je pri začatí exekučného konania nepredvídateľný. Ak k nemu napokon dôjde, nemožno považovať východisko, podľa ktorého nárok na náhradu trov takéhoto konania nepokrýva oprávneným generálne uplatnený nárok pri začatí exekúcie, za prejav svojvôle. Tento prístup neodoberá oprávnenému, a teda ani sťažovateľke prístup k súdu, ani ju požiadavkou na zodpovedajúcu procesnú aktivitu (uplatnenie nároku na náhradu trov) neobmedzuje v miere, ktorá by narúšala nedotknuteľné jadro základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie. Vyplýva to z prepojenia okresným súdom konštatovaného dispozičného princípu uplatňovaného v exekučnom konaní, ako aj z popísanej povahy exekučného konania, ktoré okrem procesného postupu povereného súdneho exekútora zahŕňa aj čiastkové rozhodovacie procesy exekučného súdu, ktorých počet a frekvenciu nemožno na začiatku exekučného konania predvídať.“ Uvedené je plne aplikované aj na predmetný prípad, keď povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nárok na náhradu trov konania neuplatnil.

30. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti súd sťažnosť oprávneného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka sp. zn. zo dňa 01.07.2026 ako nedôvodnú zamietol.

31. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. v spojení s ust. Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť oprávneného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by sťažnostný súd priznal povinnému. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že povinnému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti povinného nevznikli (sťažnosť mu na vyjadrenie zaslaná nebola), súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodol tak, že povinnému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).