Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_KE-6S-49-2023.pdf
PDF · 131.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KE-6S/49/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. PhDr. Pavla Doriča, PhD. a z členov senátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Tomáša Kuruca, v právnej veci žalobcu: AST - Ing. Sergej Špak, spol. s r. o., so sídlom: Odborárov 49, Spišská Nová Ves 052 01, IČO: 36 196 312, právne zastúpený: Advokátska kancelária Taragel a Akram, s.r.o., so sídlom: Starosaská 11, Spišská Nová Ves 052 01, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100734813/2023 zo dňa 07.03.2023 v spojení s rozhodnutím správcu dane, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.
III. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiac november 2011, a z výkonu daňovej kontroly vyhotovil protokol č. 104416316/2016 zo dňa 06.12.2016. Daňová kontrola bola ukončená dňa 08.12.2016, a to doručením Protokolu z daňovej kontroly spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, číslo výzvy: 104417216/2016 zo dňa 06.12.2016. Na základe vykonanej kontroly, správca dane rozhodnutím č. 102032977/2018 zo dňa 12.10.2018 vyrubil rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011 vo výške 3.546,71 eur. Rozhodnutie č. 102032977/2018 zo dňa 12.10.2018 bolo v odvolacom konaní (odvolanie č. 6/15185641/2018 zo dňa 23.11.2018) potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 100472119/2019 zo dňa 19.02.2019. Rozhodnutie č. 102032977/2018 zo dňa 12.10.2018 nadobudlo právoplatnosť dňa 28.02.2019. Vyrubený rozdiel dane bol splatný v lehote do 15.03.2019.
2. Žalobca dňa 05.04.2019 podal správnu žalobu zo dňa 18.03.2019 na Krajský súd v Košiciach, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 100472119/2019 zo dňa 19.02.2019 (ďalej len „správna žaloba zo dňa 18.03.2019"), a zároveň podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 18.03.2019. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 22.08.2019 zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 18.03.2019, a rozsudkom sp.zn. 7S/4/2019 zo dňa 08.06.2022 zamietol aj správnu žalobu zo dňa 18.03.2019. Žalobca podal kasačnú sťažnosť zo dňa 19.10.2022 proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 08.06.2022, sp. zn. 7S/4/2019, o ktorej Najvyšší správny súd SR v čase podania žaloby
nerozhodol. Žalobca podal dňa 22.08.2019 žiadosť podľa §57 ods. 1 a nasl. zák. č. 563/2009 Z.z., ev. č 6/13375238/2019 o povolenie odkladu platenia dane vyrubenej rozhodnutím Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves č. 102032977/2018 zo dňa 12.10.2018, z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie, ako aj z dôvodu podanej správnej žaloby, ktorej správca dane vyhovel rozhodnutím č. 102301950/2019 zo dňa 07.10.2019 a povolil odklad platenia dane do 15.03.2021. Nakoľko žalobca odloženú daň vo výške a v lehote určenej v rozhodnutí správcu dane č. 102301950/2019 zo dňa 07.10.2019 nezaplatil, celá suma neuhradenej dane sa v súlade s § 57 ods. 9 Daňového poriadku stala splatnou dňom pôvodnej splatnosti dane, t.j. 15.03.2019, a keďže žalobca nezaplatil vyrubený rozdiel dane vo výške 3.546,71 eur v ustanovenej výške a v ustanovenej lehote, správca dane vyrubil žalobcovi úrok z omeškania rozhodnutím č. 103131394/2022 zo dňa 16.11.2022.
3. Na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane č. 103131394/2022 zo dňa 16.11.2022 vydal žalovaný rozhodnutie č. 100734813/2023 zo dňa 07.03.2023, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku odvolaním napadnuté - prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa odkladného účinku kasačnej sťažnosti, a to bez ohľadu na právoplatnosť rozhodnutia, Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že podľa vyššie citovaných ustanovení Správneho súdneho poriadku podaním kasačnej sťažnosti v zákonom vymedzených prípadoch síce dochádza k nastúpeniu odkladného účinku ex lege, avšak je explicitne dané, že tento odkladný účinok sa vzťahuje na napadnuté rozhodnutie krajského súdu. Podanie kasačnej sťažnosti nemá automaticky dopad na pozastavenie účinkov rozhodnutia správcu dane alebo finančného riaditeľstva, ktoré bolo napadnuté správnou žalobou. Pre určenie dopadu odkladného účinku kasačnej sťažnosti na úkony, resp. rozhodnutia správcu dane pri správe daní je potrebné rozlišovať, či krajský súd priznal odkladný účinok správnej žalobe. Ak krajský súd prizná odkladný účinok správnej žalobe, podaná kasačná sťažnosť má zo zákona odkladný účinok nielen voči rozhodnutiu krajského súdu, ale odkladný účinok naďalej pôsobí aj voči právoplatným rozhodnutiam správcu dane/finančného riaditeľstva. To znamená, že až na základe odkladného účinku správnej žaloby priznaného krajským súdom, rozhodnutie finančného riaditeľstva resp. správcu dane nemôže byť podkladom pre ďalšie rozhodnutia alebo opatrenia správcu dane (napr. nemožnosť vyrubiť pokutu, úrok z omeškania...). Nakoľko správnej žalobe zo dňa 18.03.2019 nebol priznaný odkladný účinok, následne podaná kasačná sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/4/2019 zo dňa 08.06.2022, má zo zákona odkladný účinok výlučne voči napadnutému rozsudku Krajského súdu v Košiciach, a teda len predmetný rozsudok Krajského súdu v Košiciach nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci. Zároveň to znamená, že rozhodnutia správcu dane/finančného riaditeľstva (rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane č. 102032977/2018 zo dňa 12.10.2018, rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 100472119/2019 zo dňa 19.02.2019) sú naďalej právoplatné a vykonateľné, a môžu byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí, ktorým je aj napadnuté rozhodnutie, ktorým bola daňovému subjektu uložená sankcia.
4. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej poukázal na to, že vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o nedobrovoľnosti úhrady rozdielu dane. Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že rozdiel dane bol uhradený zákonným postupom, podľa § 55 ods. 5,6,7 Daňového poriadku a po nesplnení podmienok odkladu platenia rozdielu dane v súlade § 57 ods. 9 Daňového poriadku. Správca dane bol povinný postupovať uvedeným spôsobom, preto dobrovoľnosť, resp. nedobrovoľnosť úhrad zo strany daňového subjektu je v danom prípade irelevantná. Podľa názoru žalobcu pohľadávka v podobe vyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty vo výške 3.546,71 eur neexistuje, a preto nemôže existovať ani pohľadávka správcu dane na zaplatenie úroku z omeškania. Žalovaný uviedol, že rozdiel dane bol daňovému subjektu vyrubený právoplatným a vykonateľným rozhodnutím č. 102032977/2018 zo dňa 12.10.2018, rozdiel dane bol splatný v lehote do 15.03.2019. Z uvedeného je zrejmé, že správcovi dane vznikla pohľadávka na dani, a keďže rozdiel dane nebol v ustanovenej lehote uhradený, bol správca dane povinný postupovať podľa § 156 Daňového poriadku. Správca dane je povinný vyrubiť úrok z omeškania obligatórne, t.j. vždy keď daňový subjekt nezaplatí vyrubený rozdiel dane v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške. Ďalej k námietke žalobcu týkajúcej sa odloženia výkonu daňovej exekúcie žalovaný uviedol, že správca dane môže odložiť daňovú exekúciu z vlastného podnetu, ak sa preverujú skutočnosti rozhodujúce pre zastavenie daňového exekučného konania (§ 95 ods. 2 Daňového poriadku). Na druhej strane, vyrubenie úroku z omeškania je obligatórne, nie je na úvahe správcu dane, či úrok z omeškania vyrubí, správca dane je povinný postupovať podľa § 156 Daňového poriadku vždy keď zistí, že sa daňový subjekt dostal do omeškania s platbou. Nakoľko, ako bolo vyššie uvedené,
vyrubeniu úroku z omeškania nebránila žiadna hmotnoprávna ani procesná prekážka, správca dane bol povinný vyrubiť úrok z omeškania.
II.
Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného, replika a duplika
5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca na Krajskom súde v Košiciach správnu žalobu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ,,SSP”), ktorou sa domáhal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca uviedol, že napáda rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu, nakoľko v celom rozsahu neuznáva zaplatenie úroku z omeškania vyrubeného prvostupňovým rozhodnutím, potvrdenom rozhodnutím žalovaného, pretože v celom rozsahu neuznáva ani zaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty za mesiac november 2011 vo výške 3.546,71 € vyrubenom rozhodnutím č. 102032977/2018 zo dňa 12.10.2018, za nezaplatenie ktorej bol úrok z omeškania vyčíslený. Podľa žalobcu, pokiaľ neexistuje pohľadávka v jej základe v podobe vyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty vo výške 3.546,71 €, nemôže existovať ani pohľadávka na zaplatenie úroku z omeškania vyrubeného prvostupňovým rozhodnutím.
6. Žalobca ďalej uviedol, že zaplatenie vyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty za mesiac november 2011 vo výške 3.546,71 € bolo predmetom súdneho konania na Krajskom súde v Košiciach vedenom pod č. k. 7S/4/2019 o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia. Krajský súd v Košiciach žalobe žalobcu nevyhovel, ale voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7S/4/2019 zo dňa 08.06.2022 bola podaná žalobcom kasačná sťažnosť, na základe čoho bude rozsudok Krajského súdu predmetom prieskumu Najvyšším správnym súdom SR. O kasačnej sťažnosti ku dňu podania tejto žaloby nebolo rozhodnuté. Žalobca má za to, že jeho kasačnej sťažnosti bude vyhovené, a to aj vzhľadom na judikatúrny posun v rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu SR v podobe rozsudku sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022. Navyše, bol žalobca v pozícii žalobcu úspešný so žalobou v súvisiacej veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod č. k. 6S/67/2019 vo veci rovnakej skutkovo aj právne ako v konaní 7S/4/2019, a to prieskumu zákonnosti vyrubenia rozdielu DPH za mesiac december 2011, v ktorej dal súd argumentácii žalobcu za pravdu a rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu zrušil.
7. Žalobca zároveň v žalobe uviedol dôvody, pre ktoré neuznáva zaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty za mesiac november 2011 vo výške 3.546,71 € vyrubenom rozhodnutím č. 102032977/2018 zo dňa 12.10.2018. A tieto dôvody obsahovalo aj odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu, spolu s návrhom na prerušenie konania podľa § 61 ods. 1 písm. b) zák. č. 563/2009 Z. z. do doby rozhodnutia o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/4/2019 zo dňa 08.06.2022. Keďže žalovaný ani prvostupňový orgán administratívne konanie neprerušili, žalobca bol nútený vyvolať toto súdne konanie.
8. Zároveň žalobca uviedol, že nakoľko v súdnom konaní na Krajskom súde v Košiciach vedenom pod č. k. 7S/4/20197S/4/2019 bolo preskúmavané rozhodnutie o zaplatení rozdielu dane z pridanej hodnoty za mesiac november 2011 vo výške 3.546,71 €, za nezaplatenie ktorého bol vyrubený úrok z omeškania prvostupňovým rozhodnutím a potvrdený rozhodnutím žalovaného, výsledok konania 7S/4/2019 predstavuje vyriešenie základnej otázky pre posúdenie žaloby žalobcu v tomto konaní. Žalobca nepovažuje vec 7S/4/2019 za ukončenú, keďže rozsudok v tejto veci bude preskúmavaný Najvyšším správnym súdom SR a žalobca predpokladá, že bude úspešný a rozhodnutie o zaplatení rozdielu dane z pridanej hodnoty za mesiac november 2011 vo výške 3.546,71 € bude zrušené, čo by bol evidentný dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené týmto navrhol žalobca s poukazom na § 100 ods. 2 písm. a) SSP prerušenie súdneho konania o tejto žalobe do doby rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/4/2019 zo dňa 08.06.2022. Ako aj navrhol, aby súd podľa § 185 písm. a) SSP priznal odkladný účinok tejto správnej žalobe.
9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 30.08.2023 uviedol, že žalobné dôvody žalobcu obsiahnuté v bodoch V. a VI. žaloby sú obsahovo totožné s námietkami uvedenými v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, s ktorými sa žalovaný vysporiadal v žalobou napadnutom rozhodnutí.
Navyše, žalobca vo vzťahu k podanej kasačnej sťažnosti voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 7S/4/2019 zo dňa 08.06.2022 poukázal na konanie vedené na Krajskom súde v Košiciach, sp. zn. 6S/67/2019, v ktorom bol žalobca úspešný, pričom týmto žalobca vyjadril len svoj subjektívny názor na úspešnosť podanej kasačnej sťažnosti. Žalobca sa žalobným dôvodom uvedenom v bode VII. žaloby vyjadruje ku skutočnostiam, ktoré sa týkajú konania o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za mesiac november 2011. Právnym základom pre vydanie rozhodnutia, ktorým bol vyrubený úrok z omeškania, bolo právoplatné rozhodnutie Daňové úradu Košice č. 102032977/2018 zo dňa 12.10.2018, ktorým Daňový úrad Košice vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011. Nakoľko rozhodnutie Daňové úradu Košice č. 102032977/2018 zo dňa 12.10.2018 je právoplatné a vykonateľné (správnej žalobe proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva č. 100472119/2019 zo dňa 19.02.2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie č. 102032977/2018 zo dňa 12.10.2018 nebol, v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod. sp.zn. 7S/4/2019, priznaný odkladný účinok), a teda záväzné pre správcu dane ako aj žalobcu, žalovaný v konaní, ktorým bol vyrubený úrok z omeškania, nie je oprávnený posudzovať ani inak hodnotiť žalobné dôvody obsiahnuté v bode VII. súdnej žaloby. Uvedené žalobné dôvody sa týkajú konania, ktoré bolo predmetom preskúmania v odvolacom konaní (rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 100472119/2019 zo dňa 19.02.2019), následne v konaní pred Krajským súdom v Košiciach (sp. zn. 7S/4/2019) a v súčasnosti je predmetom súdneho prieskumu na Najvyššom správnom súde SR. V závere svojho vyjadrenia žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.
10. V replike zo dňa 13.12.2023 žalobca uviedol, že zákonnosť rozhodnutia, ktorým bol vyrubený žalobcovi rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie november 2011, bez existencie ktorého nemôže obstáť zákonnosť rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania za nezaplatenie tejto DPH, ktoré je preskúmavané v tomto konaní, bolo predmetom prieskumu v súdnom konaní vedenom Krajským súdom v Košiciach pod č.k. 7S/4/2019. Voči rozsudku z konania 7S/4/2019 podal žalobca kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd, na základe ktorej môže byť zrušené rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane na DPH, za nezaplatenie ktorej bol vyrubený úrok z omeškania rozhodnutím, ktoré je napádané v tomto konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobca za to, že toto konanie je potrebné prerušiť, tak ako to navrhuje žalobca už v žalobe a následne žalobca predpokladá, že po rozhodnutí o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7S/4/2019 zo dňa 08.06.2022 budú splnené predpoklady na to, aby bolo žalobe žalobcu v tomto konaní vyhovené.
11. V duplike zo dňa 09.01.2024 žalovaný zotrval na svojom vyjadrení k žalobe č. 102198273/2023 zo dňa 30.08.2023 a na správnosti a zákonnosti svojho rozhodnutia č. 100734813/2023 zo dňa 07.03.2023 , ktorým v odvolacom konaní potvrdil správnosť a zákonnosť rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 103131394/2022 zo dňa 16.11.2022. Žalovaný trvá na tom, že v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré boli obsahom odvolania. Z obsahu rozhodnutia správcu dane a žalovaného jasne vyplýva, z akých skutočností správca dane, ako aj žalovaný vychádzali, a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Žalovaný je toho názoru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery boli vecne správne a sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z. z., ako aj Daňového poriadku. Postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu a dôvody žalobcu uvedené v podanej žalobe, ako aj v jeho vyjadrení zo dňa 13.12.2023 k vyjadreniu žalovaného, nie je možné akceptovať a tieto žalobné dôvody nie sú opodstatnené.
12. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 20.02.2024 uviedol, že trvá na tom, že jeho návrh na prerušenie konania je dôvodný, pretože pre rozhodnutie správneho súdu o tom, či úrok z omeškania vyrubený žalobcovi je zákonný, je nevyhnutné posúdenie predbežnej otázky zákonnosti vyrubenia rozdielu dane na DPH žalobcovi za zdaňovacie obdobie november 2011 vo výške 3.546,71 €, čo je predmetom iného súdneho konania, z ktorého rozhodnutie bude preskúmavané Najvyšším správnym súdom SR na základe kasačnej sťažnosti žalobcu. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného, že pre vyrubenie úroku z omeškania je podstatné len to, že žalovaný postupuje na základe právoplatného rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane na DPH, keďže je dosť dobre možné, že toto právoplatné rozhodnutie bude zrušené. Pokiaľ žalovaný poukazuje vo svojom vyjadrení na ustanovenie § 156 ods. 7 Daňového poriadku, žalobca uvádza, že nemá garanciu, že žalovaný by v prípade zrušenia rozhodnutia o zaplatení rozdielu na DPH, z ktorého sa úrok z omeškania vyrubil, § 156 ods. 7 Daňového poriadku uplatnil, nakoľko toto ustanovenie hovorí, že ak daň alebo rozdiel dane vyrubený rozhodnutím správcu dane bol novým právoplatným rozhodnutím upravený, upraví sa z úradnej moci aj úrok z omeškania ...... Nakoľko citované zákonné
ustanovenie výslovne hovorí výlučne o „úprave rozdielu dane novým rozhodnutím“ a „úprave úroku z omeškania“, pokiaľ by ho žalovaný aplikoval doslovne, nebude sa jednať o situáciu žalobcu, kde prichádza do úvahy úplné zrušenie rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane na DPH a úplne zrušenie rozhodnutia o úroku z omeškania, nie ich úprava. Vzhľadom na vyššie uvedené trvá žalobca v celom rozsahu na dôvodoch svojej žaloby vrátane návrhu na prerušenie konania.
III.
Konanie na správnom súde
13. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd" alebo „súd"). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach, kde je vec vedená pod sp. zn. KE-6S/49/2023.
14. O návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe rozhodol Správny súd v Košiciach uznesením č. konania: KE-6S/49/2023-122 zo dňa 28.09.2023 tak, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietol.
15. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia, tak ako to predpokladá § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP, keďže žiaden z účastníkov konania nežiadal vec prejednať na pojednávaní, rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.07.2026. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 17.03.2026 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.
IV.
Relevantná právna úprava
16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Daňový poriadok). Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
17. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
18. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
19. Podľa ustanovenia § 73 ods. 2 Daňového poriadku, ak prvostupňový orgán o odvolaní podľa odseku 1 nerozhodne, postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo odo dňa doručenia doplneného odvolania na výzvu prvostupňového orgánu spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomí daňový subjekt.
20. Podľa ustanovenia § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku, úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane.
21. Podľa ustanovenia § 156 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55.
22. Podľa ustanovenia § 161 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, zaokrúhľuje sa daň, preddavok na daň. úrok z omeškania, pokuta a úrok na desiatky eurocentov nadol.
23. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak
24. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
V.
Právny názor správneho súdu
25. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu. Konštatuje, že námietky obsiahnuté v žalobných bodoch dôvodné nie sú a v nadväznosti na to podľa § 190 SSP rozhodol o zamietnutí žaloby.
26. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 100734813/2023 zo dňa 07.03.2023, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Košice č.103131394/2022 zo dňa 16.11.2022, ktorým bol podľa § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku žalobcovi vyrubený úrok z omeškania v sume 1.276,- eur za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty, vyrubeného rozhodnutím správcu dane – Daňového úradu Košice č. 102032977/2019 zo dňa 12.10.2018 za zdaňovacie obdobie november 2011 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške.
27. Podľa § 156 ods. 1 Daňového poriadku, úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane a) daň alebo rozdiel dane, b) preddavok na daň, c) splátku dane, d) vybraný preddavok na daň, e) daň vybranú zrážkou, f) zrazenú sumu na zabezpečenie dane.
28. Podľa § 156 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného
konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.
29. Podľa § 156 ods. 8 Daňového poriadku, úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný a) zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane, b) odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň.
30. Z vyššie označenej právnej úpravy (konkrétne § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku) vyplýva, že v prípade, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie daň alebo rozdiel dane v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške, alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane, príslušný správca dane pristúpi k vyrubeniu úroku z omeškania. Ide pritom o uloženie povinnosti sankčnej povahy, ktorej predchádza zo strany daňového subjektu porušenie povinnosti zaplatiť alebo odviesť daň alebo rozdiel dane v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške, alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu. Správca dane tak pristupuje k vyrubeniu úroku z omeškania obligatórne (čo vyplýva zo znenia ust. § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadkku, v zmysle ktorého úrok z omeškania správca dane ,,vyrubí“). Ak teda správca dane zistí, že zo strany daňového subjektu nedošlo k zaplateniu alebo odvedeniu dane alebo rozdielu dane v ustanovenej lehote alebo výške vydá rozhodnutie, ktorým za dobu omeškania daňového subjektu so zaplatením/odvedením dane alebo rozdielu dane vyrubí úrok z omeškania. Úrok z omeškania pritom správca dane v súlade s § 156 ods. 2 veta prvá Daňového poriadku vyrubí z dlžnej sumy. V prípade, ak je daň alebo rozdiel dane určený rozhodnutím správcu dane, je dlžnou sumou na účely vyrubenia úroku z omeškania suma dane, resp. jej rozdielu určená týmto rozhodnutím.
31. Správny súd uvádza, že čo sa týka výpočtu, resp. stanovenia výšky úroku z omeškania právna úprava (§ 156 ods. 2 Daňového poriadku) vychádza z percentuálnej miery základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, resp. stanovuje, že pri jeho výpočte sa vychádza zo štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, a to k rozhodujúcemu dňu, ktorým je v prípade daňového nedoplatku deň jeho vzniku. Zároveň z ust. § 156 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky k tomuto dňu nedosiahne úroveň 15%, správca dane na účely vyrubenia úroku z omeškania vychádza z ročnej úrokovej sadzby, a to vo výške 15%. V súvislosti s obdobím, za ktoré sa úrok z omeškania vyrubí platí, že ide o každý deň omeškania s platbou, a to počínajúc dňom, ktorý nasleduje po dni jej splatnosti, a to až do dňa platby vrátane, alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania.
32. Správny súd z obsahu súdneho ako aj pripojeného administratívneho spisu zistil, že Daňový úrad Košice vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiac november 2011, a z výkonu daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. 104416316/2016 zo dňa 06.12.2016. Daňová kontrola bola ukončená dňa 08.12.2016, a to doručením protokolu z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, číslo výzvy: 104417216/2016 zo dňa 06.12.2016. Na základe vykonanej kontroly, správca dane rozhodnutím č. 102032977/2018 zo dňa 12.10.2018 vyrubil rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011 vo výške 3.546,71 eur. Rozhodnutie č. 102032977/2018 zo dňa 12.10.2018 bolo v odvolacom konaní (odvolanie č. 6/15185641/2018 zo dňa 23.11.2018) potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 100472119/2019 zo dňa 19.02.2019. Rozhodnutie č. 102032977/2018 zo dňa 12.10.2018 nadobudlo právoplatnosť dňa 28.02.2019. Vyrubený rozdiel dane bol splatný v lehote do 15.03.2019. Žalobca dňa 05.04.2019 podal správnu žalobu zo dňa 18.03.2019 na Krajský súd v Košiciach, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 100472119/2019 zo dňa 19.02.2019 (ďalej len „správna žaloba zo dňa 18.03.2019"), a zároveň podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 18.03.2019. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 22.08.2019 zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 18.03.2019, a rozsudkom sp.zn. 7S/4/2019 zo dňa 08.06.2022 zamietol aj správnu žalobu zo dňa 18.03.2019. Žalobca podal kasačnú sťažnosť zo dňa 19.10.2022 proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 08.06.2022, sp. zn. 7S/4/2019, o ktorej Najvyšší správny súd SR v čase podania žaloby nerozhodol. Žalobca podal dňa 22.08.2019 žiadosť podľa §57 ods. 1 a nasl. zák. č. 563/2009 Z.z., ev. č 6/13375238/2019 o povolenie odkladu platenia dane vyrubenej rozhodnutím Daňového úradu Košice, pobočka Spišská
Nová Ves č. 102032977/2018 zo dňa 12.10.2018, z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie, ako aj z dôvodu podanej správnej žaloby, ktorej správca dane vyhovel rozhodnutím č. 102301950/2019 zo dňa 07.10.2019 a povolil odklad platenia dane do 15.03.2021. Nakoľko žalobca odloženú daň vo výške a v lehote určenej v rozhodnutí správcu dane č. 102301950/2019 zo dňa 07.10.2019 nezaplatil, celá suma neuhradenej dane sa v súlade s § 57 ods. 9 Daňového poriadku stala splatnou dňom pôvodnej splatnosti dane, t. j. 15.03.2019, a keďže žalobca nezaplatil vyrubený rozdiel dane vo výške 3.546,71 eur v ustanovenej výške a v ustanovenej lehote, správca dane vyrubil žalobcovi úrok z omeškania rozhodnutím č. 103131394/2022 zo dňa 16.11.2022. Na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane č. 103131394/2022 zo dňa 16.11.2022 vydal žalovaný rozhodnutie č. 100734813/2023 zo dňa 07.03.2023, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.
33. Z obsahu správnej žaloby správny súd zistil, že žalobca odôvodňoval nezákonnosť vo veci vydaných rozhodnutí o vyrubení úroku z omeškania poukazom na nezákonnosť rozhodnutí daňových orgánov, od ktorých sa odvíjajú. Správny súd poukazuje na to, že dôvodom vyrubenia úroku z omeškania bolo nezaplatenie dane, resp. rozdielu na dani, vyrubeného rozhodnutím správcu dane. V danej veci išlo o rozhodnutie správcu dane č. 102032977/2018 zo dňa 12.10.2018 bolo v odvolacom konaní (odvolanie č. 6/15185641/2018 zo dňa 23.11.2018) potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 100472119/2019 zo dňa 19.02.2019. Rozhodnutie č. 102032977/2018 zo dňa 12.10.2018 nadobudlo právoplatnosť dňa 28.02.2019.
34. Tým sa stalo rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu na dani právne záväzným a zákonom predpokladaným základom - právnym titulom pre následne rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania. Pokiaľ žalobca namietal nezákonnosť týchto skôr vydaných rozhodnutí, správny súd poukazuje na to, že v prípade právoplatných rozhodnutí sa nastoľuje právne záväzný stav, pričom sa prezumuje ich správnosť a zásadná nezmeniteľnosť. Pokiaľ teda nedošlo k zmene uvedeného stavu, napr. v dôsledku zrušenia rozhodnutí súdom, na základe správnej žaloby, daňové orgány nemali dôvod spochybňovať ich zákonnosť. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval aj na súdne preskúmavacie konanie, ktoré sa malo týkať zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutí o vyrubení úroku z omeškania. Tu správny súd poukazuje na skutočnosť, že v rámci svojej činnosti zistil, že rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 1Sfk/119/2022 zo dňa 30.04.2024 bola kasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/4/2019 zo dňa 08.06.2022 zamietnutá, čím nedošlo k zrušeniu, či úprave/zmene rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane č. 102032977/2018 zo dňa 12.10.2018 a rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 100472119/2019 zo dňa 19.02.2019, či už postupom zo strany daňových orgánov, alebo správnym súdom či Najvyšším správnym súdom SR, ktoré sú naďalej právoplatné a vykonateľné, a boli podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí, ktorým je aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bola žalobcovi uložená sankcia.
35. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že inštitút úroku z omeškania tak, ako je upravený v § 156 Daňového poriadku má nepochybne sankčný charakter, no nemožno naň nahliadať tak, že ide o ďalšiu sankciu, ktorou mal byť žalobca postihnutý. Je potrebné uviesť, že v danom prípade je uloženie povinnosti následkom oneskoreného zaplatenia dane vyplývajúcej už zo skôr vydaného rozhodnutia správcu dane. Rozhodnutie o určení rozdielu na dani je výsledkom preverenia skutočnosti správcom dane v súvislosti so žalobcom uplatneným odpočítaním dane. Uvedeným rozhodnutím tak žalobcovi vznikla povinnosť zistený rozdiel na dani zaplatiť. Až následným rozhodnutím - o vyrubení úroku z omeškania je žalobca sankčne postihovaný a to za oneskorenú úhradu tejto dane, resp. jej rozdielu zistenú správcom dane.
36. Správny súd mal za to, že rozhodnutia daňových orgánov vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Uloženie povinnosti zaplatiť úrok z omeškania vrátane spôsobu určenia jeho výšky bolo správne ustálené a vyhodnotené po právnej stránke, pričom napadnuté rozhodnutia považoval správny súd za náležite odôvodnené, zrozumiteľne popisujúce všetky podstatné skutočnosti, ktoré viedli k ich vydaniu.
37. Správny súd v žalobe uvedený návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP do doby rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7S/4/2019 zo dňa 08.06.2022, posúdil ako nedôvodný s prihliadnutím
na skutočnosť, že rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 1Sfk/119/2022 zo dňa 30.04.2024, bola kasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7S/4/2019 zo dňa 08.06.2022 zamietnutá.
38. Správny súd nezistil v postupe a rozhodnutiach daňových orgánov také nedostatky, ktoré by mali zakladať ich nezákonnosť a odôvodňovať ich zrušenie v zmysle § 191 ods. 1 SSP. S poukazom na vyššie uvedené správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
39. Podľa § 175 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 ,,O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí."
40. O práve na náhradu trov konania rozhodol súd podľa §§ 167 a 168 SSP tak, že tieto účastníkom konania nepriznal z dôvodu, že žalobca nemal v konaní úspech celkom a ani sčasti a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech a je orgánom štátnej správy nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy konania, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach v pomere 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)(§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti, alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).