Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20C-44-2026.pdf
PDF · 115.93 KB
Case nature
Subarea
20C/44/2026
Uznesenie
Okresný súd Lučenec, sudcom Mgr. Vladimírom Lukáčom, v spore žalobcu Tatra banka, a.s. so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, právne zastúpeného RASLEGAL, s.r.o., IČO: 36 855 561, so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, proti žalovaným 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. A. XXX/X, XXX XX D. a 2/ E. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. A. XXX/X, XXX XX D., o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd z a k a z u j e žalovanej 1/ nakladať s nehnuteľnosťami › vedenými Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom, nachádzajúcimi sa v okrese Lučenec, obci Lučenec, katastrálnom území Lučenec, zapísanými na LV č. XXXX ako: • byt č. XX, na X. poschodí, vo vchode č. X, nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným č. XXX, postavenom na pozemku s parc. č. 4995/2; • k bytu prislúchajúcim podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu o veľkosti 62/4235 k celku, a to najmä p r e v i e s ť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, v l o ž i ť tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, z a ť a ž i ť tieto nehnuteľnosti záložným právom, vecným bremenom, z r i a d i ť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, tieto nehnuteľnosti prenajať, vypožičať, odstrániť, zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľnými alebo nakladať s nehnuteľnosťami iným spôsobom, a to až do právoplatného skončenia tohto konania.
II. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa v rámci podanej žaloby, ktorou sa domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu – darovacej zmluvy, doručenej tunajšiemu súdu dňa 21.07.2026, domáhal aj nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovanej 1/, ktorým súd zakáže žalovanej 1/ nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, vedenými Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom, nachádzajúcimi sa v okrese Lučenec, obci Lučenec, katastrálnom území Lučenec, konkrétne s bytom č. XX, na X. poschodí, vo vchode č. X, nachádzajúcim sa v bytovom dome so súpisným č. XXX, postavenom na pozemku s parc. č. 4995/2 a k bytu prislúchajúcim podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu o veľkosti 62/4235 k celku, a to najmä previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť tieto nehnuteľnosti záložným právom, vecným bremenom, zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, tieto nehnuteľnosti prenajať, vypožičať, odstrániť, zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľnými alebo nakladať s nehnuteľnosťami iným spôsobom, a to až do právoplatného skončenia tohto konania.
2. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že dňa 27.06.2022 ako veriteľ so spoločnosťou Keram Stav s. r. o., so sídlom Doležalova 3424/15C, 821 04 Bratislava, IČO: 48 183 679, ako dlžníkom (ďalej ako „obligačný dlžník“) a žalovanou v 2. rade ako ručiteľkou uzavrel v zmysle ustanovení § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a v nej inkorporovanú Dohodu o ručení (ďalej len „Zmluva“) uzatvorenú v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení so Všeobecnými úverovými podmienkami Tatra banky, a.s. Žalobca obligačnému dlžníkovi v zmysle Zmluvy poskytol úver vo výške 13.000,- €. Nakoľko si obligačný dlžník povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy neplnil riadne a včas, žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Obligačného dlžníka ako aj žalovanú v 2. rade osobitnými výzvami zo dňa 18.08.2025 vyzvali na vrátenie dlžnej sumy (spolu vo výške 7.974,71 €). Napriek tomu nepristúpili k splateniu dlhu ani len v časti. Vzhľadom na tieto okolnosti si žalobca svoje nároky uplatnil dňa 22.04.2026 súdnou cestou, návrhom na vydanie platobného rozkazu, resp. žalobou. Vec sa vedie na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.: 8Up/387/2026. Podanou žalobou sa voči obligačnému dlžníkovi a žalovanej v 2. rade žalobca domáha zaplatenia istiny vo výške 7.542,- €, úrokov vo výške 334,78 €, úrokov z omeškania do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 97,93 €, úrokov z omeškania vo výške 11,15 % ročne zo sumy 7.542,- € odo dňa 28.08.2025 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- € a trov súdneho konania. Pre vylúčenie pochybností žalobca dodal, že hoci sa v predmetnom súdnom konaní vedenom pod sp. zn.: 8Up/387/2026 voči obligačnému dlžníkovi a žalovanej v 2. rade sa domáha úrokov z omeškania výlučne vo výške 11,15 % ročne, v zmysle čl. I úverovej zmluvy, základných podmienok, mu vznikol voči ním nárok na úroky z omeškania vo výške 25,00 % ročne z dlžnej sumy. Rovnako uviedol, že hoci k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pristúpil až dňa 18.08.2025, obligačný dlžník ako aj žalovaná v 2. rade sa dostali do omeškania s plnením si svojich záväzkov už skôr. Poslednú úhradu splátky žalobca eviduje dňa 31.01.2025, pričom následne sa obligačný dlžník a žalovaná v 2. rade dostali do konštantného omeškania. Žalobca z katastra nehnuteľností zistil, že žalovaná v 2. rade sa v nadväznosti na nepriaznivé a neúspešné podnikanie, ktoré vyústilo do neuhrádzania poskytnutého úveru, pravdepodobne zbavila svojho majetku v prospech žalovanej v 1. rade. Ide o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území D., v obci Lučenec, v okrese Lučenec, vedené Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom, ako byt č. XX, na X. poschodí, vchodu č. X, nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným č. XXX, postavenom na pozemku s parc. č. 4995/2 a k bytu prislúchajúci podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu o veľkosti 62/4235 k celku; (ďalej ako „Nehnuteľnosti“). Žalobca poukázal na LV č. XXXX, vedený Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom, na ktorom je žalovaná v 1. rade evidovaná ako výlučná vlastníčka (1/1 k celku) nehnuteľností. Ako právny titul nadobudnutia je uvedený nasledujúci právny úkon – „Darovacia zmluva G./XXXX H. XX.XX.XXXX - XXX/XX“ (ďalej len „Darovacia zmluva“). Z LV č. XXXX taktiež vyplýva, že týmto právnym úkonom zapísaným v katastri nehnuteľností pod č. „G./XXXX H. XX.XX.XXXX – XXX/XX“ bolo tiež zriadené vecné bremeno „in personam“, spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania Nehnuteľností, a to v prospech žalovanej v 2. rade. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti si žalobca z Okresného úradu Lučenec, katastrálny odbor, vyžiadal históriu zmien na LV č. XXXX. Po jeho preštudovaní sa potvrdila domnienka žalobcu, keďže predchádzajúcim vlastníkom nehnuteľností bola žalovaná v 2. rade. Darovacou zmluvou tak žalovaná v 1. rade nadobudla nehnuteľnosti práve od žalovanej v 2. rade. Išlo o darovaciu zmluvu, teda právny úkon bezodplatnej povahy, pri ktorom žalovaná v 2. rade zjavne nezískala žiadnu majetkovú protihodnotu. Uvedená situácia sa žalobcovi javí ako neobvyklá, keďže darované nehnuteľnosti, ktoré žalovaná v 2. rade formálne vyňala zo svojej dispozície, nebol zanedbateľnej hodnoty. Vzhľadom na časový sled udalostí, finančné problémy, ktorých si bola zjavne vedomá, ako aj zjavnú absenciu protiplnenia pri darovaní, možno dôvodne predpokladať, že týmto spôsobom chcela ukryť nehnuteľnosti pred dosahom svojich veriteľov, a to tak, že si v nich aj do budúcna zachovala právo zodpovedajúce vecnému bremenu doživotného bývania a užívania. Žalobca uviedol, že darovanie nehnuteľností časovo korešponduje s omeškaním obligačného dlžníka (žalovanou v 2. rade ovládanej osoby) s úverom. Tento prestali splácať vo februári 2025, pričom k darovaniu nehnuteľností došlo v apríli 2025, čiže s odstupom len asi dvoch mesiacov. Rovnako tak žalobca poukázal na údaje vyplývajúce z verejných registrov, keď napríklad podľa registra účtovných závierok, vedeného Ministerstvom financií SR, sa tržby obligačného dlžníka v roku 2025 prepadli o 73 % a spoločnosť súčasne zaň vykázala stratu viac ako 72.000,- Eur. Obligačný dlžník má nevysporiadané záväzky na sociálnom a zdravotnom poistení vo výške viac ako 6.000 eur, na dani takmer vo výške 5.000,- Eur, ako aj ďalšie záväzky voči Ministerstvu vnútra SR vo
výške viac ako 1.500,- Eur. Žalobca je preto presvedčený o tom, že Darovacia zmluva vykazuje všetky znaky odporovateľného právneho úkonu. Je toho názoru, že žalovaná v 1. rade mohla mať vedomosť o ukracujúcom úmysle žalovanej v 2. rade, keďže išlo o bezodplatný právny úkon. V tejto súvislosti žalobca poukázal na závery uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.08.2020, sp. zn.: 3Obdo/10/2020, publikovaného ako R 64/2021. Rovnako tak žalovaná v 2. rade podľa dostupných informácií nedisponuje žiadnym iným voľným majetkom, z ktorého by vedela uspokojiť svoje záväzky, či už voči spoločnosti žalobcu alebo iným veriteľom. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že žalovaná v 2. rade je síce v súčasnosti vlastníčkou rodinného domu nachádzajúceho sa v obci Komoča (zapísaného na LV č. XXXX), tento je však zaťažený záložným právom v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s.. Podľa žalobcu zabezpečuje relatívne nový hypotekárny úver, keďže bolo zriadené v roku 2024. Predmetné záložné právo a pohľadávka, ktorú zabezpečuje, tak aktuálne bráni uspokojeniu pohľadávky žalobcu z tohto majetku. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustanovenie § 151h ods. 6 OZ, ktoré mu bráni bez súhlasu záložného veriteľa sa uspokojovať z tohto majetku. Taktiež uviedol, že s ohľadom na zábery dostupné prostredníctvom portálu Google Maps sa javí, že ide o staršiu nehnuteľnosť, nezrekonštruovanú v pôvodnom stave, ktorá vykazuje zjavné známky opotrebovania. S ohľadom na všetky okolnosti možno teda dôvodne predpokladať, že účelom Darovacej zmluvy bolo vyňatie Nehnuteľností z dosahu veriteľov žalovanej v 2. rade, vrátane spoločnosti žalobcu. Z doposiaľ uvedených skutočností sa dá skonštatovať, že uzatvorenie Darovacej zmluvy sa javí ako účelové, práve s týmto zámerom. Neúčinnosť Darovacej zmluvy je podľa názoru žalobcu možné odporovať podľa ust. § 42a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. OZ. S poukazom na vyššie citované judikatúrne rozhodnutie R 64/2021, má žalobca za to, že dostatočne preukázal aj vedomosť žalovanej v 1. rade o ukracujúcom úmysle, ktorá s ohľadom na všetky okolnosti o ňom mohla a mala vedieť. Vo svetle vyššie uvedených skutočností je žalobca presvedčený o tom, že účelom Darovacej zmluvy bolo znemožniť uspokojenie nárokov veriteľov žalovanej v 2. rade, a to vrátane spoločnosti žalobcu. Na základe vyššie uvedených okolností je možné ustáliť tak úmysel žalovanej v 2. rade ukrátiť uspokojenie spoločnosti žalobcu, ako aj vedomosť žalovanej v 1. rade o úmysle ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu či iných veriteľov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je žalobca nútený domáhať sa neúčinnosti Darovacej zmluvy súdnou cestou. V tejto súvislosti a na podporu a potvrdenie uvedeného žalobca požiadal súd o vyžiadanie, resp. pripojenie príslušnej dokumentácie, a to konkrétne kompletnej zložky katastrálneho konania Okresného úradu Lučenec, katastrálny odbor vo veci sp. zn.: V – 605/2025, vrátane Darovacej zmluvy ako titulu pre zápis zmeny vlastníckeho práva na LV č. XXXX. Dotknuté údaje nie sú verejné a teda sú pre žalobcu aktuálne nedostupné, sú však rozhodujúcimi pre toto súdne konanie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je žalobca nútený domáhať sa aktuálne tak neúčinnosti Darovacej zmluvy, ako aj zmluvy (pravdepodobne inkorporovanej v Darovacej zmluve), ktorou bolo zriadené vecné bremeno in personam v prospech žalovanej v 2. rade. Je evidentné, že zmluva o zriadení vecného bremena v prospech žalovanej v 2. rade bola uzatvorená v bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti so scudzovacím úkonom, ktorým boli Nehnuteľnosti prevedené na žalovanú v 1. rade. Zároveň táto zmluva podľa názoru žalobcu celkom evidentne sama o sebe sťažuje uspokojenie jeho pohľadávky a ukracuje ho, nakoľko je nepravdepodobné, že by sa Nehnuteľnosť zaťaženú vecným bremenom in personam podarilo pri exekúcii speňažiť. Okrem toho akékoľvek vecné bremeno zriadené na prevádzanom majetku sa priamo odráža aj na hodnote majetku a to tak, že v dôsledku vecného bremena dochádza k zníženiu hodnoty majetku. Aj zriadením vecného bremena potom dochádza k zmenšeniu majetkového substrátu dlžníka a ukráteniu veriteľa. Žalobca preto zastáva názor, že zmluva o zriadení vecného bremena sama o sebe predstavuje odporovateľný právny úkon a teda je možné sa následne domáhať jej neúčinnosti. A to aj keby táto bola realizovaná ako samostatný právny úkon a nie ako úkon nadväzujúci na ukracujúcu scudzovaniu zmluvu, zrejme inkorporovanú priamo v totožnej listine. Neúčinnosť zmluvy o zriadení vecného bremena je tak možné podľa názoru žalobcu voči žalovanej v 2. rade odporovať v zmysle ust. § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka. S ohľadom na uvedené sa žalobca domáha vyslovenia neúčinnosti aj zmluvy o zriadení vecného bremena in personam v prospech žalovanej v 2. rade. Nakoľko obe veci sú navzájom previazané, rozhodol sa uplatniť svoje práva jednou žalobou. Okruh žalovaných zodpovedá osobám, ktoré mali z jednotlivých odporovaných úkonov prospech. Žalobca má za to, že uvedené skutočnosti nasvedčujú okrem iného aj tomu, že v budúcnosti môže dôjsť k ďalšiemu nakladaniu s Nehnuteľnosťami, prípadne to, že sa žalovaná v 1. rade bude chcieť zbaviť Nehnuteľností v úmysle zamedziť spoločnosti žalobcu alebo iným veriteľom získať späť to, čo neoprávnene ušlo z majetku žalovanej v 2. rade. Podľa žalobcu účastníci Darovacej zmluvy konajú na základe vopred pripraveného plánu, pričom jednotlivé kroky vykonávajú koordinovane.
Potreba nariadenia neodkladného opatrenia v tejto veci teda spočíva v tom, že medzi stranami je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery. Žalobca zároveň poukázal na to, že za danej situácie nevie na zabezpečenie svojich nárokov využiť inštitút sudcovského záložného práva ako zabezpečovacieho opatrenia podľa ust. § 343 a nasl. CSP, pretože žalovaná v 1. rade nie je dlžníkom žalobcu. Tým by neboli splnené základné predpoklady na zriadenie tohto inštitútu. Navrhol tak miesto toho nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým sa zakáže žalovanej v 1. rade Nehnuteľnosti previesť na ďalšie osoby až do skončenia prebiehajúceho konania, čím sa podľa žalobcu zabezpečí možnosť, aby sa v budúcnosti mohol uspokojiť z majetku, ktorý z jeho pohľadu ušiel z dispozície jeho dlžníka. Vzhľadom na špecifickosť predmetu konania treba primárne dbať na zachovanie ochrany veriteľov, garantovanú v ust. § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka. Odporovateľnosti právneho úkonu sa dá domáhať jedine za situácie, že osoba, ktorá z ukrátenia mala prospech, je stále vlastníkom ušlej veci. Ak nie je možné uspokojiť sa z ušlého majetku (napríklad preto, že bol medzičasom prevedený do dispozície inej osoby), právo sanovať sa z majetku, ktorý ušiel, zaniká a je nahradené právom žalovať peňažnú náhradu podľa ust. § 42b ods. 4 vety za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka. Inak povedané – žaloba veriteľa ako taká bude prevodom automaticky zmarená. To znamená, že žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu by bez súčasného nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa zamedzí žalovanej strane nakladať s vecou, ktorá ušla z dispozície veriteľovho dlžníka, stratila svoje opodstatnenie. Už samotné konanie o odporovateľnosti právneho úkonu tak zakladá v zmysle rozhodovacej praxe súdov dôvodnosť potreby dočasnej úpravy pomerov. Žalobca ďalej zdôraznil, že pre posúdenie dôvodnosti a opodstatnenosti dočasnej úpravy pomerov nie je v prípade odporovateľnosti právnych úkonov podstatné pomerovanie výšky vymáhateľnej pohľadávky k hodnote veci, ktorej sa neodkladné opatrenie má týkať, ale podstatný je samotný predmet konania. Vzhľadom na špecifickosť predmetu konania nie je v zmysle aktuálnej rozhodovacej praxe súdov prekážkou nariadenia neodkladného opatrenia, ak žalujúca strana neosvedčila zámer žalovanej strany s dotknutými vecami nakladať. Na osvedčenie zámeru žalovanej strany v takomto prípade nemožno vyčkávať, pretože sa zvlášť pri zámere ukrátiť splnenie pohľadávky veriteľa stáva spravidla zjavný až po jeho realizovaní, teda neskoro na to, aby mu bolo možné zabrániť (napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.: 2Co/21/2024-157 zo dňa 14.02.2024; bod 20. odôvodnenia). Podanie žaloby o neúčinnosť právneho úkonu tak sama o sebe v zmysle rozhodovacej praxe súdov odôvodňuje potrebu bezodkladne upraviť pomery bez ďalšieho, pričom pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia (vzhľadom na špecifickosť predmetu konania) súd nemá aplikovať test proporcionality (zohľadňovať výšku ukrátenia k ušlému majetku) a požadovať od navrhovateľa osvedčenie úmyslu žalovanej strany nakladať s vecou, ktorú nadobudla od veriteľovho dlžníka. V takom prípade by sa ochrana žalobcu stala nedosiahnuteľná. V prípade, ak by súd nevyhovel návrhu žalobcu, existuje tu dôvodná obava, že žalovaná v 1. rade prevedie Nehnuteľnosti na ďalšie osoby s cieľom vytvoriť zdanie dobromyseľnosti nových nadobúdateľov, čím nenávratne dôjde k zmareniu uspokojenia pohľadávky žalobcu. Taktiež to zmarí úspešnosť žaloby, nakoľko bude nevyhnutné v zmysle ust. § 42b ods. 4 OZ, vety za bodkočiarkou, zmeniť žalobu na žalobu na plnenie z titulu náhradovej pohľadávky v dôsledku zmeny okolností v majetkovej sfére žalovanej strany s otáznou vymožiteľnosťou, keďže žalovaná v 1. rade už Nehnuteľnosti nebude vlastniť.
3. Na osvedčenie svojich tvrdení žalobca spolu so žalobou k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdu predložil a ako dôkazy označil Zmluvu o splátkovom úvere č. 8080370541, výzvu na zaplatenie – obligačný dlžník, výzvu na zaplatenie – ručiteľ, Podací hárok, aktuálny stav úveru zo dňa 30.03.2026, žalobu zo dňa 22.04.2026, výpis z účtu, LV č. XXXX, LV č. XXXX s chronológiou vlastníkov, Printscreen Google Street View. Súčasne ako už bolo vyššie uvedené požiadal súd o pripojenie príslušnej dokumentácie, a to konkrétne Zložky katastrálneho konania sp. zn. V – 605/2025, vrátane Darovacej zmluvy.
4. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
8. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta, ods. 2 a 3 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
11. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
12. Z podaného návrhu mal súd preukázané, že žalobca sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej 1/ povinnosť zdržať sa nakladania s vyššie uvedenými nehnuteľnosťami, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súdu Lučenec pod sp. zn. 20C/44/2026.
13. Neodkladným opatrením môžu byť dočasne upravené pomery účastníkov v situáciách, v ktorých je potrebný okamžitý zásah súdu. Navrhovateľ musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov medzi stranami konania. Nariadenie neodkladného opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. V zmysle § 325 ods. 1 CSP súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania.
14. Obava z toho, že exekúcia bude ohrozená, je samostatným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia. Ohrozenie exekúcie sa vzťahuje na vykonateľné súdne rozhodnutie alebo iný exekučný titul vo veci samej, pričom existencia exekučného titulu v čase rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je zákonnou podmienkou úspešnosti tohto návrhu. Súd môže neodkladným opatrením poskytnúť navrhovateľovi ochranu z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie, ešte iba v štádiu prebiehajúceho konania vo veci samej. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Rovnako postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Navrhovateľa však nemožno v štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia generálne zaťažiť povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel dlžníka smerujúci k ohrozeniu exekúcie. Vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať nielen v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvalitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka (zmenšenie majetku), ale podľa okolností prípadu aj s kvantitatívnym dopadom na takýto majetok (zmena zloženia, štruktúry, likvidity a pod. a s tým súvisiace výrazné zníženie speňažiteľnosti).
15. Vychádzajúc z návrhu žalobcu a zo žalobcom predložených listinných dôkazov, dospel súd k záveru, že v danej veci sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobca osvedčil existenciu takých skutočností, ktoré si vyžadujú bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami sporu.
16. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok navrhovateľa nesporne dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Základným zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba neodkladnej úpravy pomerov, resp. existencia odôvodnenej obavy, že exekúcia bude ohrozená. Tento predpoklad je potrebné považovať za osvedčený v prípade, ak navrhovateľ neodkladného opatrenia (žalobca) preukáže, že v prípade, ak nedôjde k bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami, bude mu tým spôsobená ujma, prípadne, že k takejto ujme konaním žalovaného už dochádza. Dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním rozhodujúcich skutočností pre nariadenie neodkladného opatrenia je teda na strane žalobcu. Musí sa jednať o taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu.
17. Žalobca vo svojom návrhu osvedčil, že na Okresnom súde Banská Bystrica prebieha súdne konanie vedené pod sp.zn.: 8Up/387/2026, v ktorom sa žalobca voči obligačnému dlžníkovi Keram Stav s. r. o., IČO: 48 183 679, so sídlom Doležalova 3424/15C, 821 04 Bratislava – mestská časť Ružinov a žalovanej 2/ domáha zaplatenia istiny vo výške 7.542,- €, úrokov vo výške 334,78 €, úrokov z omeškania do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 97,93 €, úrokov z omeškania vo výške 11,15 % ročne zo sumy 7.542,- € odo dňa 28.08.2025 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- € a trov súdneho konania. Z listinných dôkazov predložených žalobcom ďalej vyplýva, že Darovacou zmluvou G./XXXX H. XX.XX.XXXX- XXX/X previedla žalovaná 2/ na žalovanú 1/ nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a bolo tiež zriadené vecné bremeno „in personam“, spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľností, a to v prospech žalovanej 2/. Darovacou zmluvou, teda právnym úkonom bezodplatnej povahy, žalovaná 2/ zjavne nezískala žiadnu majetkovú hodnotu. Darované nehnuteľnosti, ktoré žalovaná 2/ formálne vyňala zo svojej dispozície, nebol zanedbateľnej hodnoty. Vzhľadom na časový sled udalostí, finančné problémy, ktorých si bola zjavne vedomá, ako aj zjavnú absenciu protiplnenia pri darovaní, možno dôvodne predpokladať, že týmto spôsobom chcela ukryť nehnuteľnosti pred dosahom svojich veriteľov, a to tak, že si v nich aj do budúcna zachovala právo zodpovedajúce vecnému bremenu doživotného bývania a užívania. Darovanie nehnuteľností časovo korešponduje s omeškaním obligačného dlžníka (žalovanou v 2. rade ovládanej osoby) s úverom, ktorý prestali splácať vo februári 2025, pričom k darovaniu nehnuteľností došlo v apríli 2025, čiže s odstupom len asi dvoch mesiacov. Uvedené môže mať podstatný vplyv na vymožiteľnosť žalovanej pohľadávky žalobcu, nakoľko podľa dostupných informácií žalovaná 2/ nedisponuje žiadnym iným voľným majetkom, z ktorého by vedela uspokojiť svoje záväzky, či už voči spoločnosti žalobcu alebo iným veriteľom. Vyššie opísané skutočnosti odôvodňujú podľa názoru súdu obavu z ohrozenia budúcej exekúcie, a preto je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie preventívneho charakteru na zamedzenie ďalšej dispozície s predmetnými nehnuteľnosťami. V prípade, ak by bol žalobca v konaní vedenom pod sp. zn. 8Up/387/2026 úspešný, pričom by súd dočasne neupravil pomery medzi stranami sporu neodkladným opatrením, výkon žalobcovho práva by mohol byť ohrozený, pretože žalovaná 1/, ktorá z odporovateľného právneho úkonu žalovanej 2/ získala prospech, by mohla podobne ako jej právna predchodkyňa previesť nehnuteľnosti na tretiu osobu.
18. Konanie žalovanej na podklade žalobcom uvádzaných skutočností a predložených listinných dôkazov síce doposiaľ nejaví úmysel opätovne previesť predmetné nehnuteľnosti na tretiu osobu, v tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že za účelom osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov má navrhovateľ k dispozícii zúžený rozsah relevantných dôkazných prostriedkov, najmä v prípade, ak majú byť obmedzené určité dispozičné úkony. Súd nemôže v tomto štádiu procesu vyžadovať dôsledné preukázanie úmyslu osoby, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Úmysel, ako bezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku, je v konaní o neodkladnom opatrení osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch a s nepomernými ťažkosťami. Takáto požiadavka by spôsobila, že neodkladné opatrenie s preventívnym účinkom by nebolo možné dosiahnuť. Je pritom potrebné zohľadniť, že efektívnosť neodkladného opatrenia je do značnej miery determinovaná jeho včasnosťou. Súd je preto primárne povinný vyhodnotiť, či úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťaží alebo znemožní ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci samej.
19. Pokiaľ preto boli predmetné nehnuteľnosti už raz predmetom prevodu, a žalobca neúčinnosť tohto prevodu žaluje z titulu odporovateľného právneho úkonu, je namieste poskytnúť žalobcovým právam a oprávneným záujmom ochranu prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia a zamedziť tak potenciálnemu ďalšiemu prevodu predmetných nehnuteľností, čo by za určitých okolností (§ 42b ods. 3 OZ) mohlo spôsobiť už nezvratný právny stav.
20. Pokiaľ ide o požiadavku proporcionality navrhovaného neodkladného opatrenia súd konštatuje, že uložením povinnosti zdržať sa nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami sa podstatným spôsobom nezasiahne do oprávnení žalovanej 1/, ktorá nehnuteľnosti nadobudla. Zároveň uvedené obmedzenie žalovanej 1/ umožní zachovať pokojný stav medzi stranami sporu v konaní o veci samej.
21. Súd záverom uzatvára, že v danom prípade je splnená aj požiadavka subsidiarity neodkladného opatrenia, pretože účel ním sledovaný nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže zabezpečovacím opatrením možno zriadiť záložné právo výhradne na majetku veriteľovho dlžníka (čo v danom prípade žalovaná 1/ nie je) a zároveň zabezpečovacie opatrenie nemožno nariadiť v konaní, ktorého predmetom nie je zaplatenie peňažnej pohľadávky.
22. Keďže žalobca podľa názoru súdu osvedčil právny záujem na primeranom poskytnutí ochrany pred zmarením účelu konania o odporovacej žalobe, súd nariadil vo veci neodkladné opatrenie v navrhnutom rozsahu, ktorým sa zabráni zhoršeniu postavenia žalobcu, pričom dočasnosť trvania neodkladného opatrenia súd vymedzil v zmysle § 330 ods. 1 CSP do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
23. Nakoľko žalobca podal súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobu vo veci samej, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP)