Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

55Csp/42/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnom spore žalobcu: Fio banka, a.s., IČO: 618 58 374, so sídlom A. B. XXXX/X, A. C., 110 00 Praha 1, Česká republika, proti žalovanej: D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. X, XXX XX G., o zaplatenie 28 423,28 Kč (1.132,54 eur) s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.132,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.132,54 eur za obdobie od 16.1.2025 do zaplatenia, ako i zákonný úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.132,54 eur za obdobie od a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že podľa článku 17 ods. 1 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a rady EÚ č. 1215/2012 z 12. 12. 2012 o právomoci a uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (Brusel I bis) majú v prejednávanej veci medzinárodnú právomoc slovenské súdy. Dôvodom je skutočnosť, že poskytnutý kontokorentný úver je svojou povahou spotrebiteľská zmluva, pričom súčasné žalobca ako úverujúci podnikateľ zameriava svoju činnosť spočívajúcu okrem iného v poskytovaní úverov na slovenský trh, kde má žalovaný svoje bydlisko. V článku V. ods. 5 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o vydanie kreditnej karty z 19.1.2021 (ďalej len „Zmluva“) je dohodnuté, že sa zmluva riadi českým právnym poriadkom. Voľba rozhodného práva je podľa článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 593/2008 zo 17. 6. 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) zásadne prípustná. článok 6 nariadenia Rím I), keďže službu (poskytnutie úveru) poskytol žalobca žalovanému ako úverovanému výlučne v Českej republike (článok 6 ods. 4 nariadenia Rím I). 249/16. Žalobca tak zhŕňa, že medzinárodnú právomoc majú podľa miesta bydliska žalovaného slovenské súdy a rozhodným právom je právo české. Z toho dôvodu podáva žalobca žalobu na tunajší súd.

3. O samotnom predmete žaloby žalobca uviedol, že Fio banka, a.s. dňa 19.1.2021 uzavrela so žalovaným Zmluvu, na základe ktorej sa žalovanému zaviazal na jeho bežný účet zmluvy č. 2501923726/2010 poskytnúť kontokorentný úver s úverovým rámcom vo výške 10 000 Kč (ďalej tiež ako „úverový rámec“). Na základe dodatku ku zmluve zo dňa 25.3.2021 bol úverový rámec navýšený na 15 000,- Kč. Podľa čl. V. odst. 1 Zmluvy sú jej súčasťou tiež Obchodné podmienky k Zmluve účinné od 25. 5. 2018 (ďalej len „OP ku KTK“ alebo „Obchodné podmienky ku KTK“). V čl. I. ods. 3.

Zmluvy je uvedené, že „Úverový rámec sa poskytuje na dobu neurčitú a zároveň sa poskytuje ako bezúčelový. V prípade, že táto Zmluva ne bude jednou zo zmluvných strán písomne vypovedaná podľa čl. IX. ods. 1 Obchodných podmienok platných ku dňu predchádzajúcemu obnove. Žalobca si splnil povinnosť danú mu ust. o spotrebiteľskom úvere, keď pred uzavretím Zmluvy posudzoval úveryschopnosť žalovaného nasledujúcim spôsobom. Jednou z požiadaviek na poskytnutie úveru je, aby žiadateľ mal u žalobcu zriadený bežný účet, na ktorý je smerovaný primárny príjem žiadateľa, a to následne aj po celú dobu trvania Zmluvy. Žalovaný na základe Rámcovej zmluvy pre žalovaného zriadil a viedol bežný účet č. 2101582686/2010. Pri posudzovaní žalobca primárne vychádzal z údajov uvedených v Žiadosti o poskytnutie úveru z 19.1.2021 (ďalej len „Žiadosť“), tieto však naďalej overoval nižšie popísaným spôsobom. Závery posudzovania úverovej bonity žalovaného žalobca zaznamenal do dôkazu nazvaného Tabuľka posudzovania. Žalovaný v Žiadosti uviedol, že jeho priemerná výška príjmu zodpovedá sume 10 000 Kč a je zasielaná Úradom práce". (Dôkaz Prehľad pohybu za obdobie od 24. 1. 2021 do 23.3. 2021), deklarovaný príjem žalovaného na účet opakovane chodil. Žalobca tak mal za preukázané a mohol predpokladať, že žalovanému bude aj naďalej prichádzať na účet pravidelný príjem, ktorý bude bezpečne postačovať na úhradu úveru. Na účely posudzovania úverovej schopnosti naďalej počítal s príjmom vo výške 10 000 Kč. Žalovaný ďalej v Žiadosti uviedol, že nemá žiadny iný úver. Žalobca sa opäť neuspokojil s jednoduchým tvrdením žalovaného, ale dňa 24.3.2021 ho overil v databáze BRKI (prepojený bankový register klientskych informácií). Kópiu záznamu z tejto databázy žalobca prikladá. Žalobca teda mal ucelený a presný prehľad doterajšej úverovej histórie žalovaného. Okrem toho žalobca vystupuje ako banková inštitúcia v pozícii povinnej osoby na poskytovanie informácií podľa príslušných predpisov a obracajú sa tak na neho exekútorské úrady, správcovia danej a ďalšie inštitúcie s požiadavkami na súčinnosť vo veci vymáhania dlhu voči klientom žalobcu. Tieto skutočnosti žalobca tiež zaznamenal do Tabuľky posudzovania, a to v časti Rizikové výrazy, Úvery vrátane žiadaného a Typ kritéria. Žalobca teda mal v čase posudzovania úverovej bonity žalovaného na isto preukázané, že žiadny z vyššie uvedených subjektov proti žalovanému nevedie konanie na účely vymoženia pohľadávok tretích osôb. Ohľadne ďalších výdavkov žalovaného žalobca pracoval s históriou transakcií na účte žalovaného za obdobie posledných troch mesiacov pred podaním žiadosti. Žalobca používa systém, kedy na základe stanovených kritérií dôjde k automatickému rozdeleniu transakcií na účte do jednotlivých kategórií, tak ako sú zobrazované v časti Rozdelenie výdavkov podľa pohybu v Tabuľke posudzovania. Na základe riadneho preverovania reálnych pohybov na účte žalovaného žalobca dospel k záveru, že jeho nevyhnutné výdavky podľa vykonaných transakcií sú vyššie ako v Žiadosti uvedených 2 000 Kč, s tým, že časť výdavkov je tvorená nie nevyhnutnými výdavkami hotovostnými výdavkami a neurčenými platbami. Pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver žalobca vychádzal z výdavkov vo výške 6 316 Kč. Pre výpočet tejto sumy vychádzal z aktuálneho životného minima, nevyhnutných výdavkov žalovaného podľa pohybu na účte, nevyhnutných výdavkov žalovaného uvedených v žiadosti a príjmu žalovaného (príjem 10 000 Kč). Žalobca sa teda opäť nespoliehal na tvrdenia žalovaného, ale naopak podrobne skúmal transakčnú históriu žalovaného a na účely posúdenia úverovej schopnosti žalovaného z vlastnej iniciatívy zvýšil tvrdené náklady, s ktorými počítal pri posúdení, či bude žalovaný úver schopný splácať. Po zohľadnení a preverení vyššie uvedených skutočností mohol žalobca bezpečne dospieť k záveru, že pri doloženom príjme vo výške 10 000 Kč a odpočítaní nevyhnutných výdavkov vo výške 6 316 Kč, žalovanému zostáva na splácanie dlhu aspoň 3 684 Kč mesačnej, teda čiastka niekoľkonásobne prevyšujúca simulovanú splátku vo výške 600 Kč mesačné. Ako už žalobca uviedol vyššie, dňa 14.2. 2019 uzatvoril so žalovaným Rámcovú zmluvu, keď táto bola uzatvorená na pobočke žalobcu v Písku a bola opatrená vlastnoručným podpisom žalovaného. Strany si v nej okrem iného dohodli, aké užívateľské meno bude žalovaný používať na prihlasovanie do aplikácie Internetbanking (ďalej tiež len „IB“), heslo pre prvé prihlásenie, že elektronické úkony, ktoré musia byť autorizované pomocou bezpečnostného prvku, budú autorizované pomocou kódu zaslaného SMS správou a telefónne číslo, na ktoré má byť tento autorizačný kód zasielaný. Práva a povinnosti vzťahujúce sa k účtu sa podľa čl.I. ods. 4., resp. 5. Rámcové zmluvy ďalej riadia ustanoveniami tejto Rámcovej zmluvy a Obchodnými podmienkami k RS, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Rámcovej zmluvy. V súlade s ods. 3. OP k RS bola oprávnená obchodné podmienky meniť, v dobe uzatvorenia Zmluvy boli účinné Obchodné podmienky k RS vyhlásené dňa 23. 7. 2018. V Obchodných podmienkach k RS si v oddiele B žalobca a žalovaný upravili podmienky pre elektronickú správu účtu. Podľa článku I. ods. 1 tohto oddielu Poplatok za pristavenie úveru predstavoval ku dňu podpisu zmluvy 600 Kč a bol žalovanému naúčtovaný na ťarchu zostatku na kontokorentnom účte dňa 1. 8.2018 a následne pri obnove Zmluvy dňa 1. 8. 2019 a dňa 1.8.2020. V čl. II, ods. 1. Zmluvy sa žalovaný zaviazal platiť Banke úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške stanovenej v Sadzobníku podľa Tarify „Ročná 1“, t.j ku dňu podpisu Zmluvy vo výške 8,3 % p.a., pričom úroková sadzba sa počas poskytnutia úveru

mohla meniť iba v závislosti od zmien referenčnej sadzby veriteľa. Výška referenčnej sadzby bola v čase uzavretia Zmluvy stanovená Bankou na 7,8 % p.a. ako vyplýva z priloženého Sadzobníka a po celú dobu účinnosti Zmluvy zostala nezmenená. Predmetná úroková sadzba tak bola zložená z referenčnej sadzby Banky zvýšenej o 0,5 % p.a. podľa tarify „Ročná 1“. V čl. III. ods. 8. Zmluvy bolo ďalej uvedené, že pokiaľ klient bude v omeškaní s plnením svojich záväzkov voči Banke, je povinný hradiť Banke ročný úrok z omeškania vo výške ročnej repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o osem percentuálnych bodov. Výška zákonného úroku z omeškania v prvý deň trvalého omeškania žalovaného, teda deň 16.9.2021, bola 8,50 % p.a.. Úroky z úveru a úroky z omeškania sú podľa čl. III ods. 5. a 6. Obchodných podmienok ku KTK vypočítavané z denných debetných zostatkov bežného účtu a sú Bankou pripisované k istine dlhu vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca. Čl. IX., ods. 6. Obchodných podmienok ku KTK stanovuje, že „Po ukončení zmluvného vzťahu sa ustanovenia Zmluvy vrátane jej súčastí a dokumentov, na ktoré zmluva odkazuje, použijú na vyporiadanie záväzkov a pohľadávok zo Zmluvy vzniknutých“. V súlade s ust. čl. VI. ods. 5. vety štvrtej OP ku KTK spoločné s ust. čl. XII. ods. 1.Obchodných podmienok k RS bol žalovaný informovaný o stave peňažných prostriedkov na účte a o vykonaných zúčtovaných pohyboch na účte. Rámcovou zmluvou si žalovaný stanovil početnosť vyhotovovaní výpisu ako mesačný a spôsob odovzdania výpisu zvolil elektronicky. Z priložených výpisov je zrejmé, že bol žalovanému poskytnutý ver s úverovým rámcom vo výške 15 000 Kč a akým spôsobom prebiehalo jeho čerpanie a splácanie. V súlade s čl. IX. ods. 1 Obchodných podmienok ku KTK zaslal žalobca žalovanému na jeho trvalú aj korešpondenčnú adresu. Výpoveď úverovej zmluvy a výzvu na úhradu dlhu z 4.2. 2022, na základe ktorej bola Zmluva ku dňu 31. 7. 2021 ukončená a od 14.4. 2022 bol úverový rámec nastavený na 0 Kč.

4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila nepoužila žiadne prostriedky procesnej obrany.

5. Mestský súd Košice na pojednávaní konanom dňa 9.7.2026 konštatoval, že žalovaná je neprítomná, vzhľadom na skutočnosť, že pobyt žalovanej na adrese Ipeľská 173/4 je neznámy, inú adresu žalovanej sa súdu dostupnými lustráciami nepodarilo zistiť, všetky listiny jej boli doručované zverejnením na úradnej tabuli súdu, pričom súd zistil, že žalovaná je doposiaľ evidovaná s trvalým pobytom na adrese F. XXX/X, G..

6. Termín pojednávania ako aj žaloba boli žalovanej doručené dňa 7.7.2026.

7. Na pojednávaní súd oboznámil žalobu, ako je táto uvedená na č.l. 1 a 2, z ktorej sa zisťuje, že dňa 19.1.2021 uzatvorila žalobkyňa so žalovanou zmluvu o vydaní kreditnej karty a zároveň o možnosti poskytnúť úver s úverovým limitom 10.000,- Kč, v Dodatku zmluvy zo dňa 25.3.2021 bol úverový limit navýšený na sumu 15.000,- Kč (zmluvy), ktorá je súčasťou žiadosti o zmenu úverového limitu o KK, o poskytnutie spotrebiteľského úveru a o vydanie karty zo dňa 23.03.2021, č. 4765965, podľa tejto žiadosti tvorí neoddeliteľnú súčasť aj Zmluva o KK, Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditnej karty pre spotrebiteľa a zároveň aj Cenník služieb

8. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav vecí:

9. V súlade s ustanovením čl.5, ods. 1 OP ku KK bol úverový limit poskytnutý ako neúčelový a na dobu stanovenú v zmluve OKK, t.j. na dobu neurčitú. Pred uzavretím zmluvy žalobkyňa splnila povinnosti, ktoré vyžaduje zákon v ustanovení o spotrebiteľskom úvere, keď posudzovala úverovú schopnosť žalovanej, zároveň sa touto zmluvou určilo aj zriadenie bežného účtu č.2101582686/2010.

10. Súd dospel k záveru, že žalobca dôkladne posudzoval bonitu žalovanej, a primárne vychádzal z údajov, ktoré boli uvedené v žiadosti, avšak naďalej overoval jej bonitu, čoho dôkazom je aj tabuľka posudzovania. V žiadosti žalobkyňa uviedla, že jej priemerná výška príjmu zodpovedá čiastke 10.000 Kč a je zasielaná platcom Úrad práce, žalobca toto tvrdenie následne overil na základe pohybu na účte žalovanej, a k tomu zároveň predložil aj prehľad jej príjmov za obdobie od 19.7.2020 do 18.1.2021, z ktorého je zrejmé, že tento príjem na účet žalovanej prichádzal, žalobca zároveň overoval schopnosť žalovanej nielen splácať úver, ale aj skutočnosť, či nie je zaťažená ďalšími úvermi a to v databáze BRKI, a zistil, že žalovaná tam nie je evidovaná, zároveň žalobca prepočítaval aj pomer výdavkov u žalovanej pre poskytnutie úveru a na základe týchto overovaných skutočností dospel k záveru, že žalovanej môže poskytnúť úver s úverovým limitom 10.000,- Kč.

11. Žalovaná dňa 23.03.2021 požiadala o navýšenie úverového rámca na 20.000,- Kč, prihlásila sa z IP adresy a po vyplnení žiadosti bola žalovanej do internetbankingu zaslaná správa s predmetom kreditná karta, žiadosť - návrh zmluvy, ktorý čakal na podpis, ktorou bola žalovaná informovaná o postupe pri podpise predmetnej zmluvy, zároveň jej bolo zaslané aj ID s pozn. pokyn – Zmluva, žalovaná túto zmluvu podpísala, bol jej zaslaný autorizačný kód, úspešne sa prihlásila, overila, následne oddelenie posudzovalo jej úveryschopnosť a ďalšie schvaľovacie úkony a po dokončení tohto procesu bola žalovaná informovaná o schválení úverového rámca na sumu 15.000,- Kč a to dňa 24.03.2021.

12 V zmysle čl VII ods. 2 Obchodných podmienok ku kreditnej karte, žalobkyňa so žalovanou mali bezúročné obdobie, avšak zároveň zmluvou o KK sa žalovaná zaviazala platiť banke úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške, ktorá je uvedená v Sadzobníku vo výške 19,90 %, úroky z úveru boli stanovené na základe ich denných zostatkov úverového účtu klienta.

13. Zároveň súčasťou zmluvy je aj omeškanie s platením, pričom výška zákonného úroku z omeškania v prvý deň je 8,50 % , čo u žalovanej predstavuje deň 16.9.2021.

14. Z výpisu z úverového účtu zo dňa 16.02.2021 súd zistil, že žalovaná začala čerpať úver dňa 30.01.2021 a na konci zúčtovacieho obdobia tvorila vyčerpaná časť úverového limitu čiastku 9.899,93 Kč a teda minimálna splátka bola vo výške 500,- Kč, ktorá bola splatná dňa 2.03.2021. Žalovaná však nesplnila podmienky pre využitie bezúročného obdobia tak, ako je stanovené vo Všeobecným podmienkach, pretože na účte prevádzala hotovostné transakcie a touto hotovostnou transakciou vyčerpaná časť úverového limitu bola už úročená stanovenou sadzbou s tým, že k naúčtovaniu úroku došlo posledného dňa nasledujúceho zúčtovacieho obdobia, a teda žalovaná dňa 2.03.2021 uhradila takto minimálnu splátku. V nasledujúcom účtovnom období sa dňa 15.03.2021 naúčtovaním úroku z úveru dostala žalovaná do prečerpania úverového limitu, prekročením o čiastku 18,84 Kč.

15. Dňa 16.03.2021 bola žalovaná informovaná o minimálnej splátke vo výške 596,99 Kč splatnej dňa 30.03.2021 za zúčtovacie obdobie dňa 16.02.2021 do 15.03.2021, pričom táto bola tvorená zo splátky 5 % z čiastky 10.018,84 Kč - čiastka 500,94 Kč, prečerpanie úverového limitu o čiastku – 18,84 Kč a úroku za predchádzajúce obdobie - 77,21 Kč, a do dátumu splatnosti minimálnej splátky uhradila žalovaná čiastku vo výške 646,99 Kč, na základe ktorej došlo k uhradeniu minimálnej splátky.

16. Dňa 16.04.2021 bola žalovaná informovaná o minimálnej splátke vo výške 944,34 Kč, za zúčtovacie obdobie od 16.03. do 15.04.2021, minimálna splátka nebola uhradená, t.j. 944,34 eur, uhradila len minimálnu splátku vo výške 473,87 eur.

17. Dňa 16.05.2021 bola žalovaná informovaná o ďalšej minimálnej splátke 1.571,29 Kč, do dátumu splatnosti minimálnej splátky žalovaná uhradila čiastku vo výške 416,07 Kč, čím však nebola minimálna splátka vo vyššie uvedenej výške úplne uhradená.

18. Dňa 16.06.2021 bola žalovaná informovaná o minimálnej splátke vo výške 926,23 Kč a samozrejme úroky z omeškania z predchádzajúcich čiastok do dátumu splatnosti minimálnej splátky žalovaná uhradila len čiastku vo výške 51,- Kč, čím nebola ani minimálna splátka v čiastke 926,23 Kč uhradená.

19. Dňa 16.07.2021 bola žalovaná informovaná o minimálnej splátke 983,54 Kč, do dátumu splatnosti uhradila čiastku vo výške 83,10 eur, a teda minimálna splátka nebola uhradená.

20. Dňa 16.09.2021 bola opätovne žalovaná informovaná o minimálnej výške splátky 1.232,81 Kč, pričom do dátumu splatnosti tejto splátky žalovaná uhradila čiastku vo výške 230,79 Kč, ktorá nebola minimálna čiastka v splátke 1.232,81 eur uhradená.

21 Vzhľadom na skutočnosť, že sa žalovaná opakovane nachádzala v prečerpaní úverového limitu a neuhrádzala riadne a včas minimálnu splátku, rozhodol sa žalobca využiť oprávnenie zakotvené v Obchodných podmienkach a Zmluvu o KK vypovedať, žalobca o tomto žalovanú informoval zaslaním výpovede o poskytnutí spotrebiteľského úveru a vydaní kreditnej karty zo dňa 4.02.2022 na jej trvalú a korešpondenčnú adresu, táto zmluva bola ku dňu 14.04.2022 vypovedaná a k rovnakému dňu bol úverový limit nastavený na 0,- Kč, žalovaná si však túto výpoveď neprevzala.

22. Z výpisu z účtu žalovanej mal súd za preukázané, že ku dňu 15.12.2021 sa žalovaná nachádzala v omeškaní s úverom skoro 90 dní, a tomu zodpovedal aj úrok z omeškania.

23. Z uvedeného je teda zrejmé, že predmetný dlh od 15.12.2021 narastal o úroky z úveru vo výške 19.90 %, ktorý je počítaný vždy z časti dlžnej sumy, ktorá bola menej než 90 dní v splatnosti, úroku z úveru vo výške 8,50 % po sčítaní z čiastky dlžnej, ktorá bola viac než 20 dní po splatnosti, ako i úrok z omeškania vo výške 8,50 % počítaný z celkovej dlžnej čiastky po splatnosti a zároveň bol predmetný dlh navyšovaný o účtovné poplatky podľa tabuľky pre uvedenú banku, a teda ku dňu 15.01.2025 evidovala žalobkyňa voči žalovanej pohľadávku vo výške 28.423,28 Kč, pričom skutočnosť je zrejmá i z výpočtovej tabuľky predloženej žalobcom.

24. Uvedenú vec súd takto právne posúdil:

25. Podľa ust. § 2662 Zákon č. 89/2012 Sb. občanský zákoník smlouvou o účtu se ten, kdo vede účet, zavazuje zřídit od určité doby v určité měně účet pro jeho majitele, umožnit vložení hotovosti na účet nebo výběr hotovosti z účtu nebo provádět převody peněžních prostředků z účtu či na účet.

26. Podľa ust. Zákon č. 89/2012 Sb. občanský zákoník peněžními prostředky na účtu může majitel účtu a za podmínek ujednaných ve smlouvě i jeho zmocněnci nakládat ujednaným ůsobem. Nevyplývá-li ze zmocnění opak, nezaniká smrtí zmocnitele.

27. Podľa ust. § 2665 Zákon č. 89/2012 Sb. občanský zákoník ujednají-li strany, že ten, kdo vede účet, umožní výběr hotovosti nebo provede převod peněžních prostředků z účtu, ač pro to na účtu není dostatek peněžních prostředků, použijí se přiměřeně ustanovení o úvěru.

28. Podľa ust. § 2667 Zákon č. 89/2012 Sb. občanský zákoník úrok z peněžních prostředků na účtu je splatný na konci kalendářního měsíce. Ten, kdo vede účet, připíše úrok k zůstatku peněžních prostředků na účtu bez zbytečného odkladu poté, co se stal splatným.

29. Podľa ust. § 2669 Zákon č. 89/2012 Sb. občanský zákoník platební účet upravuje jiný zákon. Jiný zákon rovněž upravuje převody peněžních prostředků na účtu, který není platebním účtem, jestliže se jedná o platební transakci podle jiného zákona.

30. Podľa ust. §2670 Zákon č. 89/2012 Sb. občanský zákoník ustanovení tohoto pododdílu se použijí pro účet, který není platebním účtem. Ustanovení tohoto pododdílu se rovněž použijí pro vložení hotovosti, výběr hotovosti nebo převod peněžních prostředků prováděné na platebním účtu, jestliže se nejedná o platební transakci podle jiného zákona.

31. Podľa ust. § 2671 Zákon č. 89/2012 Sb. občanský zákoník byl-li sjednán úrok, náleží majiteli účtu ode dne připsání peněžních prostředků na účet do dne předcházejícího dni jejich odepsání z účtu.

32. Podľa ust. § 210 ods. 1 zákon č. 370/2017 Sb. Zákon o platebním styku poskytovatel bez zbytečného odkladu poté, kdy jej spotřebitel, který je osobou oprávněně pobývající v členském státě, vyzve ku zavření smlouvy o základním platebním účtu a osvědčí splnění zákonem stanovených podmínek, nejpozději však do 10 pracovních dnů předloží spotřebiteli v podobě návrhu textu smlouvy návrh smluvních podmínek, které mají být obsahem smlouvy o základním platebním účtu vedeném v české měně a které umožňují majiteli základního platebního účtu čerpat služby podle § 212, nebo v souladu s odstavcem 3 nebo 5 návrh smluvních podmínek podle písmene a) předložit odmítne.

33. Podľa ust. § 215 ods. 1 zákon č. 370/2017 Sb. Zákon o platebním styku poskytovatel může vypovědět závazek ze smlouvy o základním platebním účtu pouze tehdy, jestliže majitel základního platebního účtu neprovede prostřednictvím tohoto platebního účtu žádnou platební transakci po dobu delší než 24 měsíců, není osobou oprávněně pobývající v členském státě,

je majitelem jiného platebního účtu vedeného v České republice bankou nebo zahraniční bankou vykonávající činnost na území České republiky prostřednictvím pobočky, jehož prostřednictvím je možné čerpat služby uvedené v , odmítne návrh na změnu závazku ze smlouvy o základním platebním účtu, aniž pro to má spravedlivý důvod, nebo poruší podstatným ůsobem smlouvu o základním platebním účtu.

34. Podľa ust. § 215 ods. 5 Zákon č. 370/2017 Sb. Zákon o platebním styku závazek ze smlouvy o základním platebním účtu lze vypovědět z důvodu podle odstavce 1 nebo od smlouvy o základním platebním účtu odstoupit z důvodu podle odstavce 3 písm. b) nejdéle do 3 měsíců ode dne, kdy se oněm poskytovatel dozvěděl.

35. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákon č. 257/2016 Sb. Zákon o spotřebitelském úvěru.

36. Spotřebitelským úvěrem je odložená platba, peněžitá zápůjčka, úvěr nebo obdobná finanční služba poskytovaná nebo zprostředkovaná spotřebiteli.

37. Podľa ust. § 86 ods. 1 Zákon č. 257/2016 Sb. Zákon o spotřebitelském úvěru poskytovatel před uzavřením smlouvy o spotřebitelském úvěru nebo změnou závazku z takové smlouvy spočívající ve významném navýšení celkové výše spotřebitelského úvěru důkladně posoudí úvěruschopnost spotřebitele na základě informací nezbytných, spolehlivých, dostatečných a přiměřených k povaze, délce, výši a rizikovosti úvěru pro spotřebitele, získaných z relevantních vnitřních nebo vnějších zdrojů, včetně spotřebitele, a pokud je to nezbytné, z databáze umožňující posouzení úvěruschopnosti spotřebitele. Poskytovatel poskytne spotřebitelský úvěr jen tehdy, pokud z výsledku posouzení úvěruschopnosti spotřebitele vyplývá, že nejsou důvodné pochybnosti o schopnosti spotřebitele spotřebitelský úvěr splácet.

38. Podľa ust. § 86 ods. 2 Zákon č. 257/2016 Sb. Zákon o spotřebitelském úvěru poskytovatel při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele posuzuje schopnost spotřebitele plnit povinnosti sjednané ve smlouvě, zejména splácet sjednané splátky spotřebitelského úvěru, a to na základě porovnání příjmů a výdajů a dalších údajů o finanční a ekonomické situaci spotřebitele, jako jsou údaje o jeho majetku a závazcích a o ůsobu plnění dosavadních dluhů. Hodnotu majetku přitom zohledňuje tehdy, jestliže ze smlouvy o spotřebitelském úvěru vyplývá, že spotřebitelský úvěr má být částečně nebo úplně splacen výnosem z prodeje majetku spotřebitele, nikoli pravidelnými splátkami, nebo jestliže z finanční situace spotřebitele vyplývá, že bude schopen splácet spotřebitelský úvěr bez ohledu na své příjmy.

39. Podľa ust. § 87 ods. 1 Zákon č. 257/2016 Sb.Zákon o spotřebitelském úvěru poskytne-li poskytovatel spotřebiteli spotřebitelský úvěr v rozporu s § 86 odst. 1 větou druhou, je smlouva neplatná. Soud k neplatnosti přihlédne i bez návrhu. Spotřebitel je povinen vrátit poskytnutou jistinu spotřebitelského úvěru v době přiměřené jeho možnostem.

40. V zmysle § 502 ods. 1, 2 Obchodního zákoníku, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie, než sú prípustné podľa zákona, alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

41. Ako vyplýva z § 3 ods. 1 Občanského zákoníku, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

42. Podľa § 52 ods. 1 Občanského zákoníku, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy odielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami na jednej strane sú spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.

43. Ako vyplýva z § 55 ods. 1 Občanského zákoníku, sa zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

44. V zákonných ustanovení zákonná výše úroku z prodlení, která je odvislá od výše repo sazby ČNB, se použije tam, kde není výše úroku z prodlení sjednána ve smluvní výši. Výše úroku z prodlení odpovídá ročně repo sazbě stanovené ČNB pro první den kalendářního pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o 8 procentních bodů (nařízení vlády č. 351/2013 Sb.), a to po celou dobu prodlení.

45. Na základe vykonaného dokazovania z uzavretých zmlúv bolo preukázané, že zmluva bola uzavretá podľa českého právneho poriadku.

46. Z priložených výpisov je zrejmé, akým spôsobom prebiehalo čerpanie a splácanie spotrebiteľského úveru žalovanou, pričom sumy korešpondujú so žalobou.

47. Žalobca ako veriteľ z dôvodu porušenia povinnosti v súlade s čl. IX. ods. 1 Obchodných podmienok ku KK zaslal žalovanej na je trvalú aj korešpondenčnú adresu výpoveď úverovej zmluvy a výzvu na úhradu dlhu z 4.2.2022, na základe ktorej bola Zmluva ku dňu 14.4.2022 ukončená a od tohto dňa bol úverový rámec nastavený na 0 Kč.

48. Žalobca opakovanými výzvami vyzýval žalovanú na úhradu dlhu. Žalovaná na výzvy žalobcu nereagovala a do podania žaloby dlh neuhradila. Zároveň bolo preukázané, že žalovaná sa dostala do omeškania tak ako to uviedol žalobca, a preto žalobcovi vznikol v zmysle zákona aj nárok na úroky z omeškania, tak ako to žalobca žiadal v zmysle príslušných zákonných ustanovení.

49. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na to, že žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, žalobu nijako nerozporovala, teda v priebehu konania bola procesne pasívna.

50. Podľa (ďalej len „“), súd priznástrane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

52. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Žalobca mal v konaní úspech v celom rozsahu, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II tohto rozsudku s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. a ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (ust. ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. ods. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.