Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-60-2016.pdf
PDF · 87.39 KB
Case nature
Subarea
4Er/60/2016
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: 1/ mal. A. B., nar. XX.X.XXXX a 2/ mal. C. B., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom D. XX. XXXXXXXX XXX/X, XXXXX C. E., zastúpení matkou F. G., rod. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XX, XXX XX H., proti povinnému: H. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. F. XXX/XX, XXX XX C. E., o vymoženie dlžného a bežného výživného, takto
r o z h o d o l :
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Účastníkom nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. P r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Hodermarskému, Exekútorský úrad Rožňava, so sídlom Akademika Hronca č. 3, 048 01 Rožňava, vo výške 51,52 eur a u k l a d á učtárni tunajšieho súdu, aby z titulu náhrady trov exekúcie uhradila súdnemu exekútorovi zo štátnych prostriedkov sumu 51,52 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
IV. Okrasný súd Stará Ľubovňa n e m á p r á v o na náhradu trov exekúcie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý oprávnený v 1 a 2. rade v zast. matkou doručil súdnemu exekútorovi dňa 16.2.2016, sa začala exekúcia voči povinnému na vymoženie uloženej povinnosti. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/27/2015-35 zo dňa 21.10.2015. Poverením č. 5710040904 zo dňa 16.3.2016 poveril Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd“) súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe predmetného exekučného titulu.
2. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením č. k. 4Er/60/2016-17 zo dňa 20.3.2024 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril ním navrhnutého súdneho exekútora JUDr. Petra Hodermarského, Exekútorský úrad Rožňava, so sídlom Akademika Hronca č. 3, 048 01 Rožňava. Zároveň nástupcovi povereného súdneho exekútora JUDr. Dušanovi Sopkovi, Exekútorský úrad Svit, so sídlom Okružná 17, 059 01 Svit. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.4.2024.
3. Podaním doručeným súdu dňa 17.4.2026 súdny exekútor JUDr. Peter Hodermarský, ktorý predmetnú exekúciu vedie pod svojou sp. zn. 57EX 280/24, podal podnet na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu úmrtia povinného s tým, že dedičské konanie po povinnom bolo zastavené pre nemajetnosť a uplatnil si nárok na trovy exekúcie spolu vo výške 55,58 eur (odmena 33,19 eur, hotové výdavky 12,- eur, DPH 10,39 eur). Za účelom rozhodnutia o zastavení exekúcie a priznaní náhrady trov exekúcie doručil súdu dňa 20.5.2026 exekučný spis, ktorý vedie pod sp. zn. 57EX/280/24.
4. Z uznesenia Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4D/141/2025, Dnot 69/2025 zo dňa 13.1.2026, právoplatného dňa 25.2.2026, mal súd za preukázané, že konanie o dedičstve po povinnom ako poručiteľovi bolo zastavené podľa § 187 ods. 1 CMP z dôvodu, že poručiteľ (povinný) nezanechal žiadny majetok.
5. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), s účinnosťou od 1.1.2020, upravuje sa týmto zákonom postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do31. marca 2017.
6. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak: a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
8. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o vymoženie pohľadávky na výživnom.
9. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia s prihliadnutím na príslušné ustanovenia ZoUNEK, súd konštatuje, že k zastaveniu starej exekúcie zo zákona nedošlo, napriek uplynutiu doby 5 rokov od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, a to vzhľadom na absolútnu výnimku zo zastavenia obsiahnutú v § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK, preto súd v danom prípade pristúpil k rozhodovaniu o podnete exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017.
10. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
12. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
13. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
14. Keďže dedičské konanie po poručiteľovi (povinnom) bolo uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4D/141/2025 zo dňa 13.1.2026, právoplatným dňa 25.2.2026, zastavené podľa § 187 ods. 1 CMP z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok, možno konštatovať jeho nemajetnosť, pričom pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní neprešla na žiadnu z osôb inak prichádzajúcich do úvahy ako dedičia po povinnom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd predmetné exekučné konanie zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.3.2017 z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (výrok I.).
15. Súd danú vec posudzoval v súlade s názorom Najvyššieho súdu SR prezentovanom v uznesení sp. zn. 7 MCdo 5/2011 zo dňa 13.5.2011. Povinný v priebehu konania zomrel a povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva.
16. Podľa § 9a ods. 1 a 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
17. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
18. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. V konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). V danom prípade však už samotný dôvod zastavenia exekúcie predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý náhradu trov konania vo vzťahu medzi účastníkmi konania nemožno priznať, a to žiadnemu z účastníkov tohto konania, nakoľko objektívnu skutočnosť spočívajúcu v nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie nemožno pričítať ako procesné zavinenie zastavenia exekúcie žiadnemu z účastníkov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
20. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
21. Podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
22. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
23. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
24. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 1.5.2008 (ďalej len ,,cit. vyhl.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
25. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
26. O trovách exekúcie rozhodol súd (nezistiac v danom prípade splnenie podmienok na ich nepriznanie podľa § 243j EP), podľa vyššie citovaných ustanovení a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 51,52 eur (33,19 eur + 8,70 eur + 9,63 eur), na ktorých úhradu zaviazal v zmysle § 203 ods. 2 EP štát.
27. Tieto trovy tvorí odmena pri zastavení exekúcie podľa § 14 cit. vyhl. vo výške 33,19 eur, náhrada hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl. vo výške 8,70 eur a 23 % DPH zo sumy 41,89 eur (33,19 eur + 8,70 eur) vo výške 9,63 eur.
28. Súdny exekútor si v rámci trov exekúcie uplatnil náhradu hotových výdavkov na poštovné spolu vo výške 12,- eur bez bližšej špecifikácie. Pri určovaní náhrady poštovného súd vychádzal z obsahu spisu súdneho exekútora, pričom priznané bolo iba poštovné v súvislosti s doručovaním písomností, ktorých doručovanie je v spise exekútora preukázané riadnou doručenkou opatrenou pečiatkou Slovenskej pošty
(doporučene, alebo do vlastných rúk), prípadne vrátenou zásielkou. Na základe uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného len za preukázane doručované písomnosti, ak súčasne hodnoverným spôsobom preukázal reálne vynaložené náklady na ich doručovanie.
29. Z obsahu spisu súdneho exekútora mal súd preukázané doručovanie, vrátane nákladov na doručovanie, úradnej zásielky povinnému do vlastných rúk doporučene s doručenkou dňa 29.10.2024 vo výške 2,70 eur a 2x úradnej zásielky zákonnej zástupkyni mal. oprávnených do vlastných rúk doporučene s doručenkou, a to dňa 14.1.2025 vo výške 3,- eur a dňa 5.12.2025 vo výške 3,- eur. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi náhradu týchto preukázaných hotových výdavkov vo výške 8,70 eur.
30. Súd mal z obsahu spisu preukázané aj doručovanie úradnej zásielky notárke Mgr. Petre Grobauerovej do vlastných rúk doporučene s doručenkou dňa 29.1.2026. Náklady na doručovanie tejto zásielky však súdny exekútor žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal, napr. podacím lístkom, hárkom alebo faktúrou vystavenou Slovenskou poštou, preto súd náhradu týchto hotových výdavkov, výška ktorých vyplýva len z ručne písaného prehľadu poštovného na spisovom obale exekútorského spisu (3,30 eur), súdnemu exekútorovi nepriznal.
31. Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov len pasívne prevzal z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd preto môže priznať súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu reálne vznikli a boli preukázané.
32. Keďže súdny exekútor je daňovým subjektom registrovaným pre daň z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, k trovám exekúcie súd pripočítal DPH v zmysle vyúčtovania súdnym exekútorom. Túto skutočnosť mal súd preukázanú zo zoznamu daňových subjektov registrovaných pre DPH zverejneného na internetovej stránke Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (www.financnasprava.sk). Spolu súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 51,52 eur.
33. Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, ktorým je nemajetnosť povinného, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a keďže sa exekúcia týka vymáhania pohľadávky na výživnom, súd postupoval podľa § 203 ods. 2 druhá a tretia veta Exekučného poriadku. Citované ustanovenie upravuje výnimku v tom zmysle, že v prípade exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom nezaťažuje oprávneného, aby znášal trovy exekúcie, preto v takomto prípade znáša trovy exekúcie súd, ktorý nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
34. Súd preto uložil učtárni tunajšieho súdu, aby trovy exekúcie v celkovej výške 51,52 eur poukázala súdnemu exekútorovi zo štátnych prostriedkov, tak ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, a súčasne vyslovil, že súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil (výrok IV.).
Poučenie:
Proti III. a IV. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Proti I. a II. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Stará Ľubovňa, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.