Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-30-2026.pdf
PDF · 110.48 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/30/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
SpisovaZnacka
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci obžalovaného A. B., vedenej pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.05.2026 v Námestove
r o z h o d o l :
SpisovaZnacka
Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E. XXX/XX, F., rozvedený, na slobode, u z n á v a s a v i n n ý m, ž e dňa 04.11.2024 v čase o 09.40 hod., v stave vylučujúcom spôsobilosť, na ceste I/78 v obci G., smerom na obec E., viedol ako vodič osobné motorové vozidlo značky Škoda Fabia, bielej farby, evidenčné číslo F. XXX C., kedy bol následne policajnou hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Námestovo zákonným spôsobom zastavený v obci Vasiľov, na ceste I/78, kde bol po zastavení podrobený kontrole v cestnej premávke, kde sa dňa 04.11.2024 v čase o 09.47 hod. podrobil dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu s negatívnym výsledkom, nakoľko sa správal nervózne, mal nekoordinované spomalené pohyby, rozšírené zreničky, červené oči, bol podrobený orientačnému testu na zistenie omamných a psychotropných látok s využitím rýchlotestu Dräger DrugCheck 3000 s pozitívnym výsledkom, v dôsledku čoho bol vyzvaný, aby sa podrobil odberu biologického materiálu, s ktorým súhlasil a tento bol uskutočnený dňa 04.11.2024 v čase 10.15 hod. v ambulancii všeobecného lekára B. A. G. v F., pričom následná analýza odobratého biologického materiálu preukázala v jeho krvi prítomnosť amfetamínu v koncentrácii 39 ng/ml (nanogramov na mililiter), prítomnosť metamfetanímu v koncentrácii 272 ng/ml (nanogramov na mililiter), s tým, že v znaleckým dokazovaním bolo zistené, že dňa 04.11.2024 v čase o 09.40 hod. nebol spôsobilý viesť motorové vozidlo tak, aby neohrozil seba či iných účastníkov cestnej premávky a uvedený vplyv možno vyslovene účelovo prirovnať k vplyvu etanolu vo výške s určitosťou veľmi vysoko nad 1g/kg (promile), t e d a v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky vykonával činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, t ý m s p á c h a l prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e: Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona na s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona obžalovaného z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona u k l a d á súhrnný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona z r u š u j e výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Námestovo sp. zn. 20T/69/2025 zo dňa 14.08.2025, právoplatný dňa 06.09.2025, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona u k l a d á obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
o d ô v o d n e n i e :
SpisovaZnacka
Dňa 25.02.2026 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo na Okresnom súde Námestovo obžalobu vedenú pod č. k. Pv 324/25/5507-10 zo dňa 24.02.2026 na obžalovaného, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Okresný súd Námestovo dňa 13.03.2026 vydal trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovaného vinným z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov so zaradením odsúdeného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 3 roky a ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Proti trestnému rozkazu podal obžalovaný v zákonnej lehote odpor. Uznesením Okresného súdu Námestovo č. k. 6T/30/2026-149 zo dňa 08.04.2026 súd rozhodol o prijatí obžaloby a určil termín hlavného pojednávania na deň 14.05.2026 spolu s rozsahom dokazovania. Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.05.2026 po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku uviedol, že nechce urobiť žiadne z vyhlásení. V rámci výsluchu uviedol, že odber biologického materiálu bol vykonaný u jeho obvodného lekára a nie v nemocnici v Trstenej, a namietal pochybenie v popise skutku čo do miesta odberu biologického materiálu. Z uvedeného dôvodu sa preto domnieva, že nemuselo dôjsť k analýze jeho biologického materiálu. K spáchanému skutku uviedol, že v čase zastavenia policajnou hliadkou viedol vozidlo taxislužby spolu so zákazníkom v smere z Dolného Kubína do Námestova. Po zastavení vozidla policajnou hliadkou bol podrobený dychovej skúške s negatívnym výsledkom. Potom bol podrobený skríningovému testu na drogy. Následne bol vykonaný odber biologického materiálu v ambulancii obvodného lekára v Námestove, pri odbere moču nebol prítomný žiaden z policajtov. Vo vzťahu k užívaniu omamných a psychotropných látok uviedol, že v období zastavenia policajnou hliadkou užíval omamné látky (pervitín) raz až dvakrát týždenne kvôli únave, pričom si je vedomý, že užité omamné látky sa držia v tele po dlhšiu dobu. V deň zastavenia policajnou hliadkou neužil omamné látky. Pokiaľ mal byť ovplyvnený drogami nerozumie tomu, prečo ho po vykonaní odberu nechali policajti naďalej šoférovať. K osobným a majetkovým pomerom uviedol, že v súčasnosti pracuje na dohodu v stavebnej firme sídliacej v H. G. a jeho hrubý príjem predstavuje sumu približne 900,- €. Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku bolo pristúpené k čítaniu zápisnice o výsluchu svedka F. I. z prípravného konania zo dňa 10.10.2025, kde svedkyňa uviedla, že dňa 04.11.2024 vykonávala hliadkovú činnosť. K zastaveniu motorového vozidla došlo predpísaným spôsobom pri obci Vasiľov. Obžalovaný po výzve predložil všetky potrebné doklady na vedenie vozidla. Počas kontroly sa obžalovaný javil byť nervózny, mal rozšírené zreničky a začervenané oči, čím policajná hliadka nadobudla podozrenie z užitia omamnej látky. Obžalovaný hliadke oznámil, že neužil alkoholické nápoje, ale pred niekoľkými dňami užil pervitín. Dychová skúška dopadla s negatívnym výsledkom, avšak následný skríningový test potvrdil prítomnosť metamfetamínu a amfetamínu. Následne bol obžalovaný eskortovaný do nemocnice na vykonanie odberu biologického materiálu. Z odborného vyjadrenia č. 57/2025 zo dňa 18.07.2025 vypracovaného PNDr. J. K., H., vyplýva, že v krvnej vzorke obžalovaného bola zistená prítomnosť amfetamínu v koncentrácii 39 ng/ml a metamfetamínu v koncentrácii 272 ng/ml.
Zo znaleckého posudku č. 321/2025 zo dňa 05.10.2025 vypracovaného znalcom H. B. L. M. vyplýva, že vzhľadom na zistenú koncentráciu metamfetamínu vo výške 347 ng/ml a amfetamínu vo výške 34 ng/ml, pričom v čase jazdy bola s určitosťou táto koncentrácia podstatne vyššia, keďže metamfetamín v tele nevzniká a po aplikácii jeho koncentrácia v krvi postupne klesá, obžalovaný tak bol v čase vedenia motorového vozidla v štádiu akútnej intoxikácie metamfetamínovými psychostimulanciami, obžalovaný tak nebol v čase zastavenia motorového vozidla spôsobilý viesť motorové vozidlo tak, aby neohrozil seba, či iných účastníkov cestnej premávky, pričom za najdôležitejšie ovplyvňujúce faktory možno považovať poruchy psychických funkcií a predlženie reakčného času. Zo záverov znaleckého posudku tiež vyplynulo, že za hranicu absolútnej a nespochybniteľnej nespôsobilosti viesť motorové vozidlo sa vo všeobecnosti považujú hodnoty nad 150 ng/ml (sumárne pre súčet metamfetamínu a amfetamínu).
Zo znaleckého posudku č. 17/2026 zo dňa 23.01.2026 vypracovaného znalcom B. J. G. vyplýva, že u obžalovaného bolo zistené škodlivé zneužívanie viacerých druhov návykových látok (marihuana, pervitín) s rizikom vzniku závislosti. Podľa názoru znalca je potrebné, aby obžalovaný dodržiaval prísnu abstinenciu pod dohľadom psychiatra. Z uvedeného dôvodu preto znalec navrhol uložiť obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, pričom s navrhovaným ochranným opatrením obžalovaný súhlasil. Súd sa oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise: žiadanka pre akútne toxikologické vyšetrenie, evidenčná karta vozidla, evidenčná karta vodiča, správa o povesti obžalovaného, zápis z dychovej skúšky + certifikát o overení, fotodokumentácia skríningového testu, výsledky toxikologicko – chemickej analýzy, odpis registra trestov vedenom GP SR, lustrácia Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov. Zároveň sa súd oboznámil aj s rozhodnutiami a písomnosťami v pripojenom súdnom spise Okresného súdu Námestovo vedenom pod sp. zn. 20T/69/2025 a pod sp. zn. XX/XX/XXXX. Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Podľa § 15 Trestného zákona, trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5 podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. K výroku o vine Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu – prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Trestného zákona, a to znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej trestnej veci mal súd preukázané naplnenie materiálneho korektívu v prípade prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, a to hroziacim následkom konania obžalovaného, keďže s poukazom na vykonanie dokazovanie je dôvodné sa domnievať, že odsúdený nebol spôsobilý vykonávať činnosť vedenia motorového vozidla s prihliadnutím na pomerne vysokú koncentráciu amfetamínu a metamfetamínu v krvi. Zároveň už len samotná skutočnosť, že obžalovaný v čase zastavenia policajnej hliadky viedol vozidlo taxislužby so zákazníkom evokuje reálne riziko, že mohlo dôjsť k ohrozeniu života a zdravia aj inej osoby. Objektom trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona je predovšetkým ochrana ľudského života, zdravia a majetku, pred tými, ktorí v stave po požití návykovej látky, ktorá znižuje ich psychické funkcie, vykonávajú činnosť, pri ktorej by v dôsledku ovplyvnenia takouto látkou mohli ohroziť najmä život, zdravie alebo majetok ľudí. Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri trestnom čine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky vyžaduje úmyselné zavinenie v zmysle ust. § 15 Trestného zákona.
V súhrne tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, opierajúc sa len o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané a rovnako prihliadajúc len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebraté, mal súd jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania popísaného v skutkovej vete a jeho konanie vykazuje všetky znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Vina obžalovaného bola preukázaná najmä výpoveďou obžalovaného na hlavnom pojednávaní, výpoveďou svedka F. I., odborným vyjadrením, znaleckými posudkami, ako aj listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní žiadnym spôsobom nepoprel, že spáchal skutok, ktorý mu je kladený za vinu. Obžalovaný sám uviedol, že v danom období užíval omamné látky raz alebo dvakrát do týždňa na účely utlmenia únavy. Z uvedeného je tak zrejmé, že v čase zastavenia motorového vozidla policajnou hliadkou si obžalovaný musel byť vedomý možného ovplyvnenia omamnými látkami aj s poukazom na výsledok toxikologického vyšetrenia. Zároveň obžalovaný sám konštatoval, že návykové latky, ktoré užil sa v tele držia po dlhšiu dobu. Zároveň z výpovede svedka F. I. je zrejmé, že v inkriminovaný deň vykonávala hliadkovú činnosť, v rámci ktorej bol obžalovaný zákonným spôsobom zastavený, obžalovaný javil známky užitia omamných látok. pričom následne došlo k vykonaniu dychovej skúšky s negatívnym výsledkom a skríningovému testu s pozitívnym výsledkom. K uvedenému súd konštatuje, že koncentrácia omamných látok v krvi obžalovaného musela byť natoľko vysoká, že aj príslušníci PZ ako laici dokázali spozorovať abnormálne správanie obžalovaného, ako aj známky užitia omamných látok. Uvedené korešponduje aj so závermi znaleckého posudku vypracovaného znalcom H. B. L. M., z ktorého vyplynulo, že obžalovaný bol v čase vedenia motorového vozidla v štádiu akútnej intoxikácie metamfetamínovými psychostimulanciami. Zároveň súd poukazuje aj na vyššie uvedené vykonané listinné dôkazy, najmä listinný dôkaz preukazujúci, že dňa 4. 11. 2024 v čase o 10.15 hod., po pozitívnom skríningovom teste bol B. A. G. obžalovanému odobratý biologický materiál, odberu sa obžalovaný na výzvu polície dobrovoľne podrobil. Z odborného vyjadrenia č. 57/2025 zo dňa 18.07.2025 vypracovaného RNDr. Jelou Čajdovou, PhD. vyplynulo, že v krvnej vzorke odobratej obžalovanému dňa 4. 11. 2024 o 10.15 hod. bola zistená prítomnosť amfetamínu v koncentrácii 39 ng/ml a metamfetamínu v koncentrácii 272 ng/ml. V nadväznosti na odborné vyjadrenia súd poukazuje na závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia č. 321/2025 zo dňa 05.10.2025 z ktorých zasa vyplynulo, že vzhľadom na zistenú koncentráciu metamfetamínu a amfetamínu v krvi obžalovaného, obžalovaný nebol v čase zastavenia motorového vozidla spôsobilý viesť motorové vozidlo tak, aby neohrozil seba, či iných účastníkov cestnej premávky.
Vzhľadom na uvedené a vykonané dôkazy, súd nemal žiadnu pochybnosť o tom, že obžalovaný, ako trestne zodpovedná osoba sa dopustil predmetného skutku a predmetný skutok vykazuje znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, vrátane materiálneho korektívu. Zároveň má súd za to, že obžalovaný konal v priamom úmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona, vzhľadom na znaleckým skúmaním zistenú intoxikáciu obžalovaného omamnými látkami v čase vedenia vozidla.
Súd zároveň vyhodnotil ako opodstatnenú námietku obžalovaného, že v skutkovej vete podanej obžaloby bolo nesprávne označené miesto vykonania odberu biologického materiálu. K vykonaniu odberu biologického materiálu bolo na podklade listinných dôkazov skutočne zistené, že odber bol realizovaný obvodným lekárom B. A. G. v F. a nie v Hornooravskej nemocnici s poliklinikou Trstená. Uvedené pochybenie súd napravil v rámci popisu skutkovej vety, pričom totožnosť skutku ostáva naďalej zachovaná. Uvedené pochybenie však žiadnym spôsobom nezakladá pochybnosť, že by došlo k zámene biologického materiálu, tak ako to uvádzal obžalovaný. K výroku o treste Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona, spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť
miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Podľa § 49 ods. 3 Trestného zákona, ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona, trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Ako samostatný trest môže byť trest zákazu činnosti uložený, ak vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uloženie iného trestu nie je potrebné. V súvislosti s výrokom o treste súd poukazuje na to, že Trestný zákon poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli. Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona). Pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorú určuje zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby tým, že jednotlivé trestné činy zaraďuje podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia medzi prečiny, zločiny a obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody), prípadne povinnosť súdu uložiť len nepodmienečný trest odňatia slobody. Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere súd postupoval v zmysle ustanovení § 33a Trestného zákona a § 34 a nasl. Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy. Súd v danom prípade ukladal súhrnný trest v zmysle ust. § 42 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Súd zistil, že skutok v tejto trestnej veci bol spáchaný dňa 04.11.2024, teda skôr ako bol dňa 28.08.2025 doručený trestný rozkaz Okresného súdu Námestovo sp. zn. 20T/69/2025 v inej trestnej veci, na ktorý treba prihliadať pri ukladaní súhrnného trestu, a preto prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu. Z lustrácie Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov a evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ sedemkrát priestupkovo postihnutý na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, občianskeho spolunažívania a ochrany majetku. Z odpisu registra trestov vedeného GP SR vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ päťkrát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 20T/69/22025 zo dňa 06.09.2025 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Pri rozhodovaní o druhu trestu u obžalovaného súd vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že posudzovanej trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody,
určenej trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/49/2023 zo dňa 05.09.2023, pričom skúšobná doba určená vo výmere 30 mesiacov začala plynúť odo dňa 20.09.2023 a uplynula dňa 19.03.2026. Z uvedeného dôvodu súd preto obžalovanému obligatórne ukladal trest odňatia slobody ako trest nepodmienečný (§ 49 ods. 3 Trestného zákona), keďže nemožno uložiť tzv. podmienku na podmienku. Po zvážení všetkých okolností týkajúcich sa obžalovaného súd pristúpil k uloženiu súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, teda v strede zákonom určenej trestnej sadzby podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. V zmysle § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň zrušil výrok o treste v skoršom trestnom rozkaze Okresného súdu Námestovo sp. zn. 20T/69/2025 zo dňa 14.08.2025, právoplatnom dňa 06.09.2025 , ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili svoj podklad. Zároveň súd v rámci súhrnného trestu ukladal aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, pričom súd opakovane pripomína, že účelom trestu je aj odradiť iných ako aj samotného páchateľa od spáchania trestnej činnosti. S prihliadnutím na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného súd uložil obžalovanému popri nepodmienečnom treste odňatia slobody aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 3 roky, prihliadal predovšetkým na skutočnosť, že obžalovaný sa takéhoto konania dopustil už opakovane, pričom v tomto prípade viedol vozidlo taxislužby pod vplyvom omamnej látky. Súd je toho názoru, že uložený súhrnný trest spojený s obmedzením osobnej slobody spolu s tretom zákazu činností je primeraný aj vo vzťahu k osobe obžalovaného, aj vo vzťahu k jeho pomerom. Takýto trest zároveň považuje súd za dostatočný, spravodlivý a primeraný závažnosti spáchanej trestnej činnosti, ako aj za spôsobilý na naplnenie funkcie individuálnej prevencie trestu v zmysle výchovného pôsobenia na obžalovaného, aby sa v budúcnosti už trestnej činnosti nedopúšťal, ako aj funkcie generálnej prevencie trestu v zmysle odradenia iných od páchania obdobnej trestnej činnosti. S prihliadnutím na ustanovenie § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody súd odsúdeného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, vzhľadom na skutočnosť, že z odpisu registra trestov vedeného GP SR vyplynulo, že odsúdený nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
K výroku o ochrannom opatrení Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, súd môže uložiť ochranné liečenie aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin v dôsledku závislosti od návykovej látky alebo v dôsledku závislosti na hazardných hrách. Pri ukladaní ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou súd vychádzal zo záverov vyššie uvedeného znaleckého posudku B. J. G., z ktorého vyplynulo, že obžalovaný škodlivo zneužíva viacero druhov návykových látok (marihuana a pervitín) s rizikom vzniku závislosti. Znalec navrhol uložiť ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, pričom obžalovaný s uložením ochranného liečenia vyjadril súhlas. S prihliadnutím na vyššie uvedené závery znalca a uložený nepodmienečný trest odňatia slobody považuje súd uložený trest a ochranné opatrenie za primerané a účelné s cieľom dosiahnuť abstinenciu a nápravu obžalovaného, ako aj ochranu všeobecného záujmu.
Poučenie:
SpisovaZnacka
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Žiline. O prípadnom odvolaní rozhoduje Krajský súd v Žiline. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku) a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.