Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B2-25Cb-97-2021.pdf
PDF · 182.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B2-25Cb/97/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III, v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci žalobcu: Chrisluc s.r.o., Dunajská 8, Bratislava – mestská časť Staré Mesto 811 08, IČO: 52 407 993, zast.: Vojtech Budaváry, advokát, Šafárikovo nám. 7, Bratislava 811 02, proti žalovanému: MONTI SERVICES, spol. s r. o., Pestovateľská 2, Bratislava 821 04, IČO: 47 178 116, zast. advokátskou kanceláriou: MST PARTNERS, s. r. o., Laurinská 3, Bratislava 811 01, IČO: 36 861 545, o zaplatenie 8.702,64 EUR s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu žalobcu zamieta. II. Žalovanému súd priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 17.933,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 325,02 EUR od 16.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 5.835,48 EUR od 19.1.2021 do zaplatenia, zo sumy 5.835,48 EUR od 16.2.2021 do zaplatenia, zo sumy 5.936,72 EUR od 16.3.2021 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalovanému súd priznáva proti žalobcovi v konaní o vzájomnej žalobe nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručeným súdu dňa 12.3.2021 domáhal zaplatenia sumy 8.702,64 EUR s prísl., titulom vrátenia zaplatenej kaucie na základe Nájomnej zmluvy č. 2019/06/05 zo dňa 25.6.2019.
2. Predmetný návrh odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 25.6.2009 uzatvorili nájomnú zmluvu číslo 2019/06/05, na základe ktorej si prenajal nebytové priestory číslo 913 a 914 na štvrtom nadzemnom podlaží polyfunkčného objektu - Družstevný dom súpisné číslo XXX, na adrese Námestie SNP 15, 811 06 Bratislava, postavenom na pozemku registra „C“ parcelné číslo 8573, katastrálne územie: A. B., obec: Bratislava - mestská časť Staré Mesto, okres: C. D., zapísaného na liste vlastníctva číslo XXXX. Účel užívania týchto nebytových priestorov bol dohodnutý podľa Čl. IV. prvého odseku zmluvy výlučne ako galéria, ktorej ako nájomca umiestnil 3D ART maľby. Od počiatku teda muselo byť zmluvným stranám jasné, že predmetom jeho podnikania mala byť činnosť, ktorá si vyžadovala čo najlepšiu dostupnú pre návštevníkov galérie. Koncom leta roku 2020 žalovaný bez predchádzajúceho oznámenia vykonal jednostranne zmenu v užívaní spoločných priestorov, a to uzamknutím spojovacej chodby na prízemí budovy (prechod), v dôsledku čoho priestor, ktorý užíval, stratil prístup priamo z Námestia SNP a jediný zachovaný prístup, predtým málo používaný vchod z Kolárskej ulice. Napriek opakovaným
námietkam konateľa adresovaných žalovanému, aby po ponechal prístup z Námestia SNP, odkiaľ prichádzala prevažná časť návštevníkov, žalovaný nehodlal ustúpiť od svojho zámeru, čím ho obmedzil v dovtedajšom práve prístupu k predmetu nájmu priamo z Námestia SNP, na ktorom je lepšia dostupnosť mestskej hromadnej dopravy, väčší pohyb ľudí a taktiež názov tohto námestia súhlasí adresou polyfunkčného objektu, v ktorej sa jeho galéria nachádza. Porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného, podľa ktorej nesmie obmedziť nájomcu v práve prístupu k predmetu nájmu, považoval za takú okolnosť, pre ktorú sa predmet nájmu stal úplne nevyužiteľný pre účel nájmu uvedený v Čl. IV. zmluvy. Ak by o tejto okolnosti vedel už v čase pred podpisom zmluvy, určite by nájomnú zmluvu za týchto podmienok nepodpísal. Žalovaný svojím konaním ešte viac zhoršil už tak nepriaznivú situáciu ovplyvnenú dopadmi epidemiologickým opatreniam Vlády SR v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19. Rovnako všetky informačné materiály galérie, reklamné pútače ako aj marketingové kampane, obsahovali adresu prevádzky na Námestí SNP 15 a dôsledku jednostrannej zmeny prístupu k predmetu nájmu sa tieto materiály stali pre neho nepoužiteľnými. Žalovaný reálne obmedzil jeho prevádzku a priamo zapríčinil nepokojnosť návštevníkov, ktorí sa pre obmedzenie prístupu len ťažko orientovali a len zložito našli zadný vchod z Kolárskej ulice. Vzniknutú situáciu sa rozhodol riešiť najskôr na základe vzájomného dialógu zmluvných strán a kompromisu, avšak žalovaný nebol ochotný ustúpiť v otázke požiadavky opätovne umožniť prístup k predmetu nájmu priamo z Námestia SNP. Z uvedeného dôvodu dňa 4.11.2020 odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvy zo strany žalovaného, konkrétne ustanovenia Čl. III. tretieho odseku zmluvy v spojení s § 679 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré spočívalo v obmedzení prístupu do predmetu nájmu priamo z Námestia SNP napriek jeho opakovaným námietka adresovaným žalovanému. Taktiež poukazuje na skutočnosť, že objekt na Námestí SNP 15 je pamiatkovo chráneným objektom. Z uvedeného dôvodu sa s podnetom obrátil na Krajský pamiatkový úrad, ktorý sa v predbežnom stanovisku zo dňa 25.11.2020 vyjadril, že „Prechod medzi Námestím SNP a Kolárskou ulicou bol a je súčasťou pamiatky a preto podlieha pamiatkovej ochrane“ a k možnosti zastavania predmetné prechodu, čím by došlo k znemožneniu prechodu medzi Námestím SNP a Kolárskou ulicou sa úrad doposiaľ nevyjadroval a nevydal by v takomto prípade kladné stanovisko. Konanie žalovaného by potom z hľadiska pamiatkovej ochrany muselo byť vyhodnotené ako neprípustné, a preto Krajský pamiatkový úrad Bratislava začal v predmetnej veci vykonávať štátny pamiatková dohľad. V zmysle Čl. VI. ods. 5 zmluvy dňa 16.4.2019 zaplatil žalovanému kauciu vo výške 8.702,64 EUR. Pretože v dôsledku doručenia odstúpenia došlo k zániku zmluvy, v odstúpení zároveň vyzval žalovaného na vrátenie kaucie, keďže v momente odstúpenia nebol v omeškaní s plnením žiadneho svojho záväzku podľa zmluvy. Na zaslané odstúpenie reagoval žalovaný listom zo dňa 9.11.2019, v ktorom vyjadril svoj nesúhlas s odstúpením a považoval ho za neplatné. Odstúpenie však riadne odôvodnil a doručil ho žalovanému v zákonom predpísanej forme. Napriek tvrdeniam žalovaného nevznikli žiadne opodstatnené pochybnosti, ktoré by vzhľadom na aplikačnú prax mohli spôsobovať neplatnosť úkonu odstúpenia. Preto námietky žalovaného nie sú dôvodné. Následne zaslal žalovanému žiadosť o opravu faktúry za mesiac november 2020, keďže žalovaný napriek riadnemu odstúpeniu od zmluvy vyfakturoval celý mesiac november 2020. V reakcii žalovaný zaslal výzvu na doplnenie kaucie zo dňa 10.12.2020, ktorú žalovaný neoprávnene započítal voči nezaplatenému nájomnému (za obdobie po odstúpení od zmluvy). Preto v odpovedi zo dňa 18.12.2020 vzniesol námietky proti tomuto neoprávnenému započítaniu a opätovne vyzval žalovaného na bezodkladné vrátenie celej kaucie vo výške 8.702,64 EUR. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojich záväzkov z titulu vrátenie kaucie. Na základe toho si uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne od 15.11.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že ako prenajímateľ so žalobcom ako nájomcom uzatvorili dňa 25.6.2019 Nájomnú zmluvu č. 2019/06/05 (ďalej len „Nájomná zmluva“), ktorej predmetom bolo prenechanie predmetu nájmu – nebytových priestorov s označením 913 a 914 o výmere 276,69 m2, presne vymedzenými v Prílohe č. 3 Nájomnej zmluvy, nachádzajúcimi sa v administratívnej budove – stavba Polyfunkčný dom – Družstevný dom so súp. č. XXX, postavenej na parcele reg. C č. 8573, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. A. B.. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 1.7.2019 do 30.6.2022. Tieto skutočnosti nie sú medzi stranami sporné. Zmluvné strany si v článku IV. Nájomnej zmluvy dohodli účel užívania nájmu a žalobca sa zaviazal užívať predmet nájmu výlučne ako galériu. Ďalej nájomca v článku IV. Nájomnej zmluvy prehlásil, že si pred podpisom zmluvy predmet nájmu prehliadol a zoznámil sa s jeho právnym a faktickým stavom. Z Prílohy č. 3 Nájomnej zmluvy, ktorá obsahuje plánik s vyznačením prenajatých nebytových priestorov, jednoznačne vyplýva špecifikácia predmetu nájmu, ktorý bol predmetom Nájomnej zmluvy. Z nákresu v Prílohe č. 3 Nájomnej zmluvy
jednoznačne vyplýva, že nebytové priestory s označením 913 a 914 sú prístupné zo strany Kolárskej ulice v Bratislave. Ďalej si zmluvné strany v článku III. Nájomnej zmluvy dohodli, že nájomca má právo v primeranom rozsahu používať aj spoločné priestory v administratívnej budove v rozsahu vyznačenom v náčrte, ktorý tvorí Prílohu č. 4 tejto zmluvy. Žalobca v návrhu na platobný rozkaz uviedol, že koncom leta 2020 žalovaný bez predchádzajúceho oznámenia vykonal jednostranne zmenu v užívaní spoločných priestorov, a to uzamknutím spojovacej chodby na prízemí budovy (prechod), v dôsledku čoho priestor užívaný žalobcom stratil prístup priamo z Námestia SNP, a jediným zachovaným prístupom zostal iba predtým málo používaný zadný vchod z Kolárskej ulice. Tieto tvrdenia žalobcu v rámci procesnej obrany popiera a považuje ich za nepravdivé a účelové. V prvom rade je potrebné uviesť, že nevykonal žiadnu zmenu v užívaní spoločných priestorov spočívajúcu v uzamknutí údajnej spojovacej chodby na prízemí administratívnej budovy, tak ako nepravdivo a účelovo tvrdí žalobca. V druhom rade je dôležité uviesť, že predmet nájmu žalobcu, a to nebytové priestory s označením 913 a 914, sú prístupné len zo strany Kolárskej ulice, čo bolo žalobcovi zrejmé od začiatku, a to ešte pred uzavretím samotnej Nájomnej zmluvy. Ako dôkaz predkladá emailovú správu zo dňa 2.4.2019 (teda ešte pred uzatvorením Nájomnej zmluvy, ktorá bola uzavretá dňa 25.6.2019) preposlanú mu realitnou kanceláriou, kde sa v predmete emailovej správy jednoznačne uvádza: „prenájom na kolárskej ulici“, a kde samotná konateľka žalobcu sama uvádza: „Dobrý deň pani E., prenájom na kolárskej ulici berieme. Stačí Vám to takto? V cez víkend s ním preberiem podrobnosti, aby sme sa pohli ďalej. (hlavne termín stretnutia) Mám potom kontaktovať Vás, alebo pani F.? Prajem pekný deň S pozdravom G. H.“. Pred samotným uzatvorením Nájomnej zmluvy bol predmet nájmu žalobcovi prezentovaný ako prístupný len zo strany Kolárskej ulice a žalobcovi nikdy nesľuboval žiaden prístup zo strany Námestia SNP. Zároveň predkladá dôkaz o tom, ako sa predmet nájmu ponúkal potenciálnym záujemcom o nájom, a to emailovú správu zo dňa 6.3.2019. Od počiatku ako prenajímateľ ponúkal predmet nájmu ako prístupný (s vchodom) z Kolárskej ulice, a nie z Námestia SNP. Priestor, ktorý žalobca nazýva spojovacou chodbou na prízemí budovy, nikdy nepatril medzi spoločné priestory budovy, čo potvrdzuje aj Príloha č. 4 Nájomnej zmluvy (popis Groundfloor), kde je zaškrtnutá plocha spoločných priestorov a tzv. spojovacia chodba nikdy nepatrila do spoločných priestorov, pretože sa jednalo o prevádzku zmenárne, o existencii ktorej žalobca vedel už od prvej obhliadky ešte pred podpisom Nájomnej zmluvy a bol si vedomý, že možný vstup z Námestia SNP a prechod cez prevádzku zmenárne závisí výhradne od dohody žalobcu s nájomcom prevádzky zmenárne a taktiež od otváracích hodín tejto prevádzky. Už pri obhliadke predmetu nájmu, ešte pred podpisom Nájomnej zmluvy, bol žalobca informovaný o týchto skutočnostiach, aj vstupoval do predmetu nájmu cez hlavný vchod na Kolárskej ulici, ktorý bol a je jediným hlavným vchodom pre vstup do predmetu nájmu v zmysle Nájomnej zmluvy. Tvrdenie, že žalobca mal za to, že vchod do predmetu nájmu je z ulice Námestie SNP, je zavádzajúce a nepravdivé. Od momentu prvej obhliadky si bol žalobca preukázateľne vedomý toho, že prípadný možný ďalší vchod, ako vedľajší vstup pre jeho zákazníkov z Námestia SNP, je iba pridanou hodnotou, bonusom, ktorý je v plnej miere závislý od jeho dohody s prevádzkovateľom zmenárne. Žalobca ďalej v návrhu uvádza, že napriek opakovaným námietkam konateľa žalobcu adresovaných žalovanému, aby ponechal prístup z Námestia SNP, žalovaný neustúpil, čím obmedzil žalobcu v dovtedajšom práve prístupu k predmetu nájmu z Námestia SNP. Toto tvrdenie opäť popiera, nezakladá sa na pravde a je nepreukázané zo strany žalobcu, nakoľko o tomto tvrdení a údajných opakovaných námietkam konateľa žalobcu nepredložil absolútne žiaden dôkaz. Opakovane uvádza, že nevykonal žiadne stavebné úpravy, ktorými by znemožnil žalobcovi údajne garantovaný prístup k predmetu nájmu z Námestia SNP. Nikdy žalobcovi negarantoval prístup k predmetu nájmu zo strany Námestia SNP, nie je ani zrejmé, na základe čoho žalobca k takému záveru dospel. V žiadnom ustanovení Nájomnej zmluvy nie je zmienka o tom, čo tvrdí žalobca, že pri uzatváraní nájomného vzťahu bolo jeho požiadavkou, aby bol predmet nájmu prístupný nielen zo strany Kolárskej ulice, ale aj zo strany ulice Námestie SNP. Naopak samotný žalobca pred uzatvorením Nájomnej zmluvy uviedol v predloženej emailovej správe, že „prenájom na kolárskej ulici berie“. Z uvedených dôvodov preto popiera tvrdenia žalobcu v návrhu, že ako nájomca považoval porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného, podľa ktorej nesmie obmedziť nájomcu v práve prístupu k predmetu nájmu, za takú okolnosť, pre ktorú sa predmet nájmu stal úplne nevyužiteľným pre účel nájmu uvedený v čl. IV. Nájomnej zmluvy a ak by žalobca o tejto okolnosti vedel už v čase pred podpisom zmluvy, určite by nájomnú zmluvu za týchto podmienok nepodpísal. Uvedené účelové tvrdenia žalobcu vyvrátil aj dôkazmi. Strany sporu si ako zmluvné strany v článku III. v spojení s Prílohou č. 4 Nájomnej zmluvy dohodli, v akom rozsahu má nájomca právo používať aj spoločné priestory v administratívnej budove. Z uvedeného je jednoznačne zrejmé, že zmluvnými stranami dohodnutý rozsah nezahŕňa prístup k predmetu nájmu z Námestia SNP. Ďalej žalobca uviedol, že všetky informačné materiály galérie, reklamné pútače, ako aj marketingové kampane obsahovali adresu prevádzky na Námestí SNP 15 a stali sa pre nájomcu nepoužiteľnými.
K tomuto tvrdeniu uvádza, že na to, čo si žalobca účelovo, bez jeho súhlasu ako prenajímateľa, vo vzťahu k predmetu nájmu uvedie vo svojich informačných materiáloch, reklamných pútačoch a iných marketingových podkladoch, nemá ako prenajímateľ absolútne dosah a nemôže to ovplyvniť. Avšak v tejto súvislosti, opäť na vyvrátenie a popretie týchto tvrdení žalobcu v návrhu, predkladá informáciu z webovej stránky samotného žalobcu I., kde samotný žalobca uvádza, že „Tripland, Nám. SNP 474/15 811 06 Bratislava. Vstup ale z Kolárskej ulice. Opačná strana podchodu!“. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca ešte pred uzatvorením Nájomnej zmluvy vedel, že predmet nájmu je prístupný len zo strany Kolárskej ulice, žalovaný nevykonal žiadne stavebné zmeny a úpravy, ktorými by trvalo obmedzil prístup žalobcu k predmetu nájmu a že tak nemohol reálne obmedziť prevádzku žalobcu, ako účelovo žalobca tvrdí. Má za to, že žalobca nemal zo svojej činnosti vykonávanej v predmete nájmu predpokladané tržby, zisk a návštevnosť (nepochybne aj v dôsledku opatrení vlády SR prijatých v súvislosti s o šírením ochorenia COVD-19), a z týchto dôvodov mu v novembri 2020 doručil list – Odstúpenie od nájomnej zmluvy č. 2019/06/05, kde účelovo tvrdil to, čo tvrdí doteraz, že ho neoprávnene obmedzil v prístupe k predmetu nájmu, znemožnil mu prístup k predmetu nájmu, v dôsledku čoho sa stal predmet nájmu pre žalobcu úplne nevyužiteľným pre dojednaný účel nájmu. Pokles tržieb a návštevnosti však nie je ani zmluvným ani zákonným dôvodom pre odstúpenie od nájomnej zmluvy, ktorej predmetom je nájom nebytového priestoru na dobu určitú. Preto sa domnieva, že žalobca si vymyslel znemožnenie prístupu k predmetu nájmu zo strany žalovaného ako prenajímateľa, aby mal dôvod na ukončenie Nájomnej zmluvy. Uvedenú domnienku umocňuje aj fakt, že mu žalobca v júli 2020 posielal emailové správy, ako príklad uvádza a zároveň ako dôkaz predkladá emailovú správu zo dňa 23.7.2020 adresovanú konateľovi žalovaného: „Vážený pán A., rovnako si vážime Váš prístup. No dostali sme sa do situácie, kedy nemáme veľmi na výber. Naša predstava spočíva predovšetkým v základom fakte, ktorým je to, že chceme dodržať platobnú morálku voči Vám a chceme byť serióznym partnerom. Chceme garantovať, že dohodu, ktorú uzavrieme, vieme aj dodržať. Naozaj by sme v spolupráci radi pokračovali, no s víziou toho, že má zmysel pokračovať v našom projekte a podnikaní. Ďalšie zadlžovanie je pre nás ešte väčším rizikom, ako si priznať, že sme to nezvládli, preto sme nútení Vašu ponuku odmietnuť. Ďalšie navyšovanie dlhov našej spoločnosti a odsúvanie problémov, nie je pre nás riešením. Z našej strany momentálne iný návrh nemáme. Preveríme, aké máme možnosti, ako by prebiehalo vyhlásenie konkurzu, a ak sa môžeme dohodnúť, do konca mesiaca sa Vám vyjadríme, ako budeme postupovať. Na teraz sa to zdá ako najlepšie riešenie. Nemáme silu ani energiu sa ďalej zadlžovať. Aby sme mohli zvážiť všetky možnosti. Prosíme aj o informáciu, ako si predstavujete ukončenie spolupráce aj formou výpovede, prípadne dohody o ukončení. Ďakujeme. Prajeme pekný deň. S pozdravom Christian Schoepf & Lucia Jergusova“. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca priznáva značné finančné problémy a má záujem ukončiť nájomný vzťah, avšak v danej emailovej správe nie je absolútne žiadna zmienka o tom, že by znemožnil žalobcovi prístup k predmetu nájmu a ten ho nemohol tak vôbec užívať (čo samozrejme nezodpovedá skutočnosti). Uvedené potvrdzuje aj list zo dňa 23.10.2020, ktorý mu žalobca zaslal a v ktorom sa zaoberá výhradne dopadmi šírenia ochorenia COVID-19 na finančnú situáciu žalobcu a v ktorom uvádza: „Rozumieme, že súčasná situácia, v ktorej sa pre nás Predmet nájmu stal nevyužiteľný, nebola zavinená Vami ako prenajímateľom, ale vznikla v dôsledku vyššej moci atď“. Keďže si žalobca je vedomý toho, že dôvodom na odstúpenie od Nájomnej zmluvy nie je finančná situácia žalobcu, zavádzajúco účelovo uviedol ako dôvod odstúpenia od Nájomnej zmluvy nemožnosť užívať spoločné priestory, aj keď v skutočnosti vedel, že sa nejedná o spoločné priestory. Jeho snahou bolo vyjsť žalobcovi v ústrety a pokúšal sa mu predložiť niekoľko návrhov na zníženie nájomného s cieľom zlepšenia finančnej situácie žalobcu a preklenutia tohto nepriaznivého obdobia, ale jeho návrhy neboli zo strany žalobcu akceptované. Mal teda záujem rokovať so žalobcom ohľadom dohody o úprave zmluvných podmienok výhodných pre obe zmluvné strany. Uvedomuje si závažnosť momentálnej situácie vzniknutej v dôsledku pandémie, avšak za momentálnu situáciu nenesie žiadnu zodpovednosť a ako vlastník administratívnej budovy, na ktorej je úver v nemalej výške, má zodpovednosť voči financujúcej banke, a je povinný dodržiavať úverové zmluvy a ďalšie zabezpečovacie zmluvy a ručí za určitú výšku garantovaného nájomného za obdobie kalendárneho roka. Nemôže si teda dovoliť niesť za nájomcu zodpovednosť a škodu za to, že si nájomca prenajal predmet nájmu na dobu určitú, nedosahuje zisky aké si nájomca predstavoval a chce bez nejakej kompenzácie prenajímateľovi jednostranne nájomný vzťah ukončiť. Odstúpenie žalobcu od Nájomnej zmluvy neakceptoval, nakoľko žalobca nemal na odstúpenie od Nájomnej zmluvy žiaden zákonný ani zmluvný dôvod. Žalobcovi zaslal Odpoveď na list zo dňa 4.11.2020, kde uviedol, že s odstúpením od Nájomnej zmluvy nesúhlasí a odstúpenie považuje za neplatné a neodôvodnené. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.7.2019 do 30.6.2022 s automatickou možnosťou zmeny doby nájmu na dobu neurčitú s trojmesačnou výpovednou lehotou. K dnešnému dňu sa nájomná zmluva riadi režimom určitej doby nájmu do 30.6.2022. V zmysle článku
IV. Nájomnej zmluvy je účelom užívania predmetu nájmu prevádzka galérie. Žalobca mal stále a aj naďalej má prístup k predmetu nájmu zabezpečený z Kolárskej ulice. S ohľadom na skutočnosť, že predmet nájmu je plne využiteľný na dohodnutý účel nájmu v zmysle znenia Nájomnej zmluvy, a žalobca teda nemal žiadny zákonný ani zmluvný dôvod na odstúpenie od Nájomnej zmluvy, má za to, že úkon žalobcu – odstúpenie od Nájomnej zmluvy zo dňa 4.11.2020 nie je platný a nájomný vzťah založený Nájomnou zmluvou aj naďalej trvá. Medzi stranami nie je sporné, že žalobca v súlade s Nájomnou zmluvou uhradil dňa 16.4.2019 kauciu vo výške 8.702,64 EUR. Avšak z dôvodov vyššie uvedených mu nevznikla povinnosť vrátiť žalobcovi kauciu zloženú žalobcom podľa Nájomnej zmluvy a nárok žalobcu uplatnený v návrhu je teda nedôvodný. Naproti tomu žalobca mu neuhradil splatné nájomné a poplatky za služby za obdobie november a december 2020 a január až marec 2021 v celkovej výške 26.635,64 EUR (faktúra č. 112011004 zo dňa 2.11.2020, splatná dňa 16.11.2020 na sumu 4.513,98 EUR; faktúra č. 112012004 zo dňa 1.12.2020, splatná dňa 15.12.2020 na sumu 4.513,98 EUR; faktúra č. 112101004 zo dňa 4.1.2021, splatná dňa 18.1.2021 na sumu 5.835,48 EUR; faktúra č. 112102004 zo dňa 1.02.2021, splatná dňa 15.2.2021 na sumu 5.835,48 EUR; faktúra č. 112103021 zo dňa 1.3.2021, splatná dňa 15.3.2021 na sumu 5.936,72 EUR). Svoju pohľadávku na nájomné a poplatok za služby za mesiac november 2020 v celkovej výške 4.513,98 EUR (faktúra č. 112011004) v súlade s Nájomnou zmluvou (článok VI. ods. 5. Nájomnej zmluvy) jednostranne započítal voči kaucii zloženej žalobcom, o čom žalobcu písomne informoval listom zo dňa 10.12.2020 a zároveň ho žiadal o doplnenie kaucie v súlade s Nájomnou zmluvou. Svoju pohľadávku na nájomné a poplatok za služby za mesiac december 2020 vo výške 4.188,66 EUR (faktúra č. 112012004) rovnako jednostranne započítal voči zvyšnej časti kaucie zloženej žalobcom, pričom zostávajúca neuhradená časť faktúry č. 112012004 predstavuje sumu 325,02 EUR. Týmto si voči žalobcovi uplatňuje nárok na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 17.933,- EUR spolu s príslušným úrokom z omeškania. Návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu preto nie je dôvodný a žiada, aby súd po vykonaní dokazovania návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol. Záverom odporu zároveň navrhol, aby súd zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 17.933,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 325,02 EUR od 16.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 5.835,48 EUR od 19.1.2021 do zaplatenia, zo sumy 5.835,48 EUR od 16.2.2021 do zaplatenia, zo sumy 5.936,72 EUR od 16.3.2021 do zaplatenia a priznal mu náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu (replike) uviedol, že žalovaný sa v podanom odpore snaží navodiť dojem, že nebytové priestory, ktoré si prenajímal, mali byť prístupné výlučne zo strany Kolárskej ulice, a poukazuje pri tom na Prílohu č. 4 nájomnej zmluvy a tiež na e-mailovú komunikáciu s realitnou kanceláriou zo dňa 2.4.2019. Tieto tvrdenia žalovaného sú však v plnom rozsahu nepravdivé a nezodpovedajú dohode zmluvných strán vyplývajúcej z nájomnej zmluvy a zaužívanej praxe medzi stranami sporu najmenej počas prvých dvanástich mesiacov trvania nájmu. V prvom rade poukazuje na skutočnosť, že e-mailová komunikácia zo dňa 6.3.2019, predložená žalovaným, sa týka úplne iného obchodného priestoru na Kolárskej ulici o výmere 79,01 m2 s výkladom a vlastnou toaletou, ktorý nikdy nebol predmetnom nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu. Žalovaný sa snaží vo svoj prospech využiť dôkaz, ktorý vzhľadom na kontext nemá nič spoločné so zmluvným vzťahom posudzovaným v rámci tohto konania. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že tvrdenia žalovaného odvodzované z e-mailovej komunikácie zo dňa 2.4.2019, t.j., že predmet nájmu mu mal byť údajne prezentovaný ako prístupný „len“ zo strany Kolárskej ulice, vôbec z tejto správy nevyplýva, a preto ide zo strany žalovaného o nepodložené tvrdenie a nadhodnotenie interpretácie obsahu tohto dôkazu. Žalovaný podobne nesprávne hodnotí skutočnosti vyplývajúce z nákresu podľa Prílohy č. 3 nájomnej zmluvy, ktoré nie sú zrejmé tak, ako to prezentuje žalovaný. Zdôrazňuje, že v Čl. I., písm. b) nájomnej zmluvy sa uvádza výlučne adresa budovy „Polyfunkčný dom – Družstevný dom so súp. č. XXX, na adrese SNP 15“, a žiadna zmienka o Kolárskej ulici sa vo vlastnom texte nájomnej zmluvy vôbec neuvádza. V rámci ustanovení nájomnej zmluvy neboli osobitne upravené žiadne osobitné požiadavky vstupu do budovy, alebo jeho obmedzenia. Ak by chcel žalovaný obmedziť jeho vstup do budovy, muselo by to byť výslovne upravené v nájomnej zmluve, a na tieto skutočnosti by bol žalovaný povinný ho upozorniť ešte pred samotným podpisom zmluvy. K ničomu z tohto však nedošlo. Žalovaný od počiatku, aj pri obhliadkach, prezentoval priestor ako prístupný z obidvoch strán, rovnako z Námestia SNP ako aj z Kolárskej ulice. Na preukázanie tejto skutočnosti predkladá e-mailovú komunikáciu s konateľom žalovaného B. A. zo dňa 10.2.2020, v ktorej strany sporu riešili otázku umiestnenia reklamného pútača (plachty) nad vchodom zo strany Námestia SNP, ktorý je v predmete tejto správy označovaný za hlavný vchod (main entrance SNP 474/15). Taktiež predkladá súvisiacu fotodokumentáciu, ktorá preukazuje, že skutočne využíval vchod z Námestia SNP ako hlavný vstup do priestorov svojej galérie, pričom žalovaný
musel byť s touto skutočnosťou uzrozumený. Žalovaný v odpore bez náležitého odôvodnenia poprel, že mal vykonať zmenu v užívaní spoločných priestorov uzamknutím predmetnej spojovacej chodby, alebo že by vykonal stavebné úpravy. Uvedené tvrdenie žalovaného však nie je v súlade so skutkovým stavom, keďže riadne využíval vchod zo strany Námestia SNP počas prvých dvanástich mesiacov nájmu, následne od 6.8.2020 došlo k trvalému uzatvoreniu spojovacej chodby (pasáže), o ktorom žalovaný vedel, alebo vzhľadom na jeho postavenie mal vedieť. Žalovaný či už priamo alebo nepriamo, umožnil trvalé uzatvorenie spojovacej chodby (pasáže), ktorá vzhľadom na vyjadrenie Krajského pamiatkového úradu, podlieha pamiatkovej ochrane a preto musí zostať otvorená. Žalovaný preto nespochybniteľne pripustil zmenu užívania predmetného priestoru, ktorý bol dovtedy verejnosti a jeho návštevníkom voľne prístupný, a teda spĺňal definíciu spoločného priestoru. Ihneď ako sa dozvedel o uzatvorení prístupu z Námestia SNP, ešte dňa 6.8.2020 kontaktoval konateľa žalovaného, ktorému zaslal elektronickými prostriedkami fotku predmetnej uzatvorenej spojovacej chodby spolu so správou, v ktorej ho upozornil, že sa návštevníci domnievajú, že jeho prevádzka je zatvorená, a ak sa to rýchlo nezmení, veľmi mu to uškodí. Následne opakovane telefonoval s konateľom a zamestnancami žalobcu, kde opätovne naliehal na otvorenie vchodu zo strany Námestia SNP, avšak jeho snaha bola bezvýsledná. Podľa Čl. III nájomnej zmluvy aj v prípade užívania spoločných priestorov alebo pri umiestňovaní dočasných alebo trvalých zariadení v spoločných priestoroch, „prenajímateľ nesmie obmedziť nájomcu v práve prístupu k predmetu nájmu.“ A to sa vzťahuje aj na prípady, ak by prenajímateľ dal takýto priestor do prenájmu tretej osobe. Je preto nepochybné, že prenajímateľ porušil svoju povinnosť neobmedziť ho v práve prístupu k predmetu nájmu, keďže dovtedy mohol nerušene využívať aj vchod zo strany Námestia SNP. Žalovaný rovnako nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorý by akýmkoľvek spôsobom preukazoval, že by predmet nájmu mal byť prezentovaný „ako prístupný len zo strany Kolárskej ulice“. Ak ide o budovu s adresou Námestie SNP 15, ako je to uvedené aj nájomnej zmluve, je zrejmé, ktorý vchod je hlavný a ktorý je vedľajší. Tvrdenie žalovaného, že by nemalo ísť o spoločný priestor, odporuje vyjadreniu Krajského pamiatkového úradu, podľa ktorého musí pasáž (podliehajúca pamiatkovej ochrane) zostať zachovaná, a teda ako spoločný priestor mala zostať prístupná verejnosti a návštevníkom budovy. Skutočnosť, že žalovaný tento priestor zjavne účelovo nevyznačil v Prílohe č. 4 ako spoločný priestor, nie je spôsobilým dôkazom, ktorý by mohol preukazovať opak. Rovnako je nepravdivým tvrdenie žalovaného, že „už pri ohliadke predmetu nájmu, ešte pred podpisom nájomnej zmluvy, bol informovaný o týchto skutočnostiach, aj vstupoval do predmetu nájmu cez hlavný vchod na Kolárskej ulici, ktorý bol a je jediným hlavným vchodom pre vstup do Kolárskej ulice v zmysle nájomnej zmluvy.“ Žalovaný ho pred podpisom zmluvy viedol a sprevádzal na ohliadku vždy cez vchod zo strany Námestia SNP. Preto sa oprávnene mohol domnievať, že hlavným vchodom do budovy je práve ten zo strany z Námestia SNP. Žalovaný nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by ho, či už pri ohliadke alebo pred podpisom zmluvy, informoval o akýchkoľvek skutočnostiach. Ako už skôr uviedol, nájomná zmluva neobsahuje žiadnu zmienku o Kolárskej ulici, preto nie je jasné, prečo sa žalovaný v tejto súvislosti odvoláva práve na nájomnú zmluvu. Tiež sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že „vstup pre zákazníkov z Námestia SNP mal byť len pridanou hodnotou, bonusom, ktorý je v plnej miere závislý od jeho dohody s prevádzkovateľom“ iného priestoru. Prístupnosť predmetu nájmu pre neho predstavovala asi najdôležitejšiu otázku, od ktorej bolo prevádzkovanie jeho galérie priamo závislé. Tomu zodpovedal aj dohodnutý účel využitia priestorov podľa nájomnej zmluvy. Prístup k predmetu nájmu predstavuje základný predpoklad užívania takejto veci, a aj v tomto prípade predstavoval kľúčovú podmienku, na základe ktorej si vybral práve tento priestor. V neposlednom rade treba poukázať na dlhodobú a zaužívanú prax medzi stranami sporu, v kontexte ktorej žalovaný jednostranne a bez varovania zasiahol do jeho práva na prístup k predmetu nájmu, v dôsledku čoho významným spôsobom nielenže ohrozil, ale aj fakticky znemožnil jeho ďalšie podnikanie. Žalovaný ďalej poukázal na informáciu zo stránky žalobcu, od ktorej odvodzoval, že samotný žalobca poukazoval na vstup z Kolárskej ulice. Táto informácia však pochádza až z doby, keď bol prístup zo strany Námestia SNP uzatvorený, a musel svojim návštevníkom poskytnúť aktuálnu informáciu, ako sa dostanú do priestorov jeho galérie. Uvedené tvrdenie žalovaného preto nič nedokazuje. Zároveň kategoricky odmieta tvrdenia žalovaného o tom, že by ním dané odstúpenie malo byť účelové alebo by malo súvisieť výhradne s opatreniami Vlády SR proti šíreniu ochoreniu COVID-19. Jednoznačne kvalifikoval a vymedzil porušenie povinnosti žalovaného, o ktoré oprel odstúpenie od zmluvy. Je o to viac zarážajúce, že žalovaný poukazuje na dôsledky ekonomickej krízy spôsobenej opatreniami proti ochoreniu COVID-19, pričom práve žalovaný v takto ťažkej dobe namiesto pomoci, ešte viac sťažil situáciu svojich nájomcov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dostatočne preukázal obsah právneho vzťahu podľa nájomnej zmluvy, ako aj dlhodobú a zaužívanú prax medzi stranami sporu, z čoho nepochybne vyplýva, že žalovaný porušil jeho práva v prístupe k predmetu nájmu, v dôsledku čoho odstúpil od zmluvy. Na základe odstúpenia, ktorého
doručenie medzi stranami sporu nie je sporné, nájomná zmluva zanikla, a žalovaný bol povinný vrátiť mu späť vratnú kauciu vo výške 8.702,64 EUR. S poukazom na zánik zmluvy v dôsledku odstúpenia nemá žalovaný právo od neho požadovať žiadne ďalšie nájomné za obdobie po doručení odstúpenia.
5. Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení (duplike) k veci uviedol, že žalobca sa snaží spochybniť dôkazy priložené k odporu proti platobnému rozkazu. Trvá na tom, čo vyplýva jednoznačne aj z ním predložených dôkazov, že predmet nájmu bol pre žalobcu prístupný oficiálne zo strany Kolárskej ulice, avšak žalobca mal počas celej doby trvania nájmu prístup aj zo strany ulice SNP 15. Žalobca vo vyjadrení zdôrazňuje, že v Nájomnej zmluve sa uvádza výlučne adresa budovy „Polyfunkčný dom
- Družstevný dom so súp. č. XXX, na adrese SNP 15“. Ide však o označenie budovy ako stavby na príslušnom liste vlastníctva, stavba nemôže mať dve označenia, dve adresy. To však nič nemení na skutočnosti, že predmetná budova má dva prístupy, a to zo strany Kolárskej ulice a zo strany ulice SNP. Žalobca vo vyjadrení nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by vyvracali jeho tvrdenia uvedené v odpore proti platobnému rozkazu. Opätovne zdôrazňuje, že z Prílohy č. 3 Nájomnej zmluvy, ktorá obsahuje plánik s vyznačením prenajatých nebytových priestorov, jednoznačne vyplýva špecifikácia predmetu nájmu, ktorý bol predmetom Nájomnej zmluvy. Z nákresu v Prílohe č. 3 Nájomnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že nebytové priestory s označením 913 a 914 sú prístupné zo strany Kolárskej ulice v Bratislave. Ďalej si zmluvné strany v článku III. Nájomnej zmluvy dohodli, že nájomca má právo v primeranom rozsahu používať aj spoločné priestory v administratívnej budove v rozsahu vyznačenom v náčrte, ktorý tvorí Prílohu č. 4 tejto zmluvy. Žalobca predložil e-mailovú komunikáciu s konateľom žalovaného zo dňa 10.2.2020, v ktorej strany sporu údajne riešili otázku umiestnenia reklamného pútača zo strany Námestia SNP a ktorý je v predmete správy označovaný za hlavný vchod (len pre úplnosť uvádza, že predmet správ si sám označil samotný žalobca, nie žalovaný keďže na email žalobcu len odpovedal, sám neuvádzal ako hlavný vchod SNP nikdy a žalobca o tom nemá ani žiadne dôkazy), táto je však v anglickom jazyku, nie je doložený preklad do slovenského jazyka, v ktorom sa vedie súdne konanie, preto sa k tomu vyjadrovať nebude a považuje to za irelevantný dôkaz. Avšak bez ohľadu na to, riešenie umiestnenia reklamného pútača zo strany Námestia SNP nemá nič spoločné s prístupom žalobcu k predmetu nájmu. Nepopiera, že umožnil žalobcovi umiestniť reklamný pútač zo strany ulice Námestie SNP. Trvá však na tom a zároveň to aj preukázal, že neznemožnil prístup žalobcu k predmetu nájmu. Žalobca tieto skutočnosti ani nevie vyvrátiť. Taktiež nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že od 6.8.2020 došlo k trvalému uzatvoreniu spojovacej chodby (pasáže), ktoré popiera a považuje za nepreukázané. Spojovacia chodba budovy (pasáž) je stále priechodná, aj k dnešnému dňu, takže tieto účelové tvrdenia žalobcu absolútne neobstoja. V tejto súvislosti opätovne poukazuje na ním predložené dôkazy k odporu obsahujúce informáciu z webovej stránky samotného žalobcu I., kde samotný žalobca uvádza, že „Tripland, Nám. SNP 474/15 811 06 Bratislava. Vstup ale z Kolárskej ulice. Opačná strana podchodu!“. Ďalej žalobca predložil sms komunikáciu zo dňa 6.8.2020, táto je však v anglickom jazyku, nie je doložený preklad do slovenského jazyka, v ktorom sa vedie súdne konanie, preto sa k tomu vyjadrovať nebude a považuje to za irelevantný dôkaz. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že pred podpisom Nájomnej zmluvy viedol a sprevádzal žalobcu na ohliadku vždy cez vchod zo strany Námestia SNP. Už pri obhliadke predmetu nájmu, ešte pred podpisom Nájomnej zmluvy, žalobca vstupoval do predmetu nájmu cez vchod na Kolárskej ulici, ktorý bol hlavným vchodom pre vstup do predmetu nájmu v zmysle Nájomnej zmluvy. Žalobca ešte pred uzatvorením Nájomnej zmluvy vedel, že predmet nájmu je prístupný len zo strany Kolárskej ulice, žalovaný nevykonal žiadne stavebné zmeny a úpravy, ktorými by trvalo obmedzil prístup žalobcu k predmetu nájmu a tak nemohol reálne obmedziť prevádzku žalobcu, ako to účelovo tvrdí. V neposlednom rade považuje za potrebné sa pristaviť pri tvrdení žalobcu, že „je zarážajúce, že žalovaný poukazuje na dôsledky ekonomickej krízy spôsobenej opatreniami proti ochoreniu COVID-19, pričom práve žalovaný v takto ťažkej dobe namiesto pomoci ešte viac sťažil situáciu svojich nájomcov.“ Naopak, pre neho je zarážajúce, že môže vôbec takéto niečo žalobca uviesť, najmä za situácie, kedy sa práve on ako prenajímateľ snažil počas pandemickej situácie vyjsť čo najviac v ústrety svojim nájomcom, a aj žalobcovi, kedy mu poskytol nielen zľavu na nájomnom vo výške 50 % (čo nebolo pravidlom pri iných prenajímateľoch), o čom žalobca veľmi dobre vie. Preto sú takéto jeho tvrdenia vo vzťahu k nemu absolútne nepravdivé až dehonestujúce. Ako mal teda ešte viac sťažiť situáciu svojich nájomcov, tak ako účelovo tvrdí žalobca. Za účelom preukázania svojich tvrdení predložil žiadosť o dotáciu a Oznámenie o schválení žiadosti o dotáciu. Naopak, žalobca nevie svoje nemiestne a nepravdivé tvrdenia nijako preukázať. Z konania a správania žalobcu má relevantný dôvod sa domnievať, že žalobca účelovo využíva údajné znemožnenie prístupu k predmetu nájmu z jeho strany ako prenajímateľa, aby mal dôvod na ukončenie Nájomnej zmluvy. Jeho snahou bolo vyjsť žalobcovi v ústrety aj mimo pandemickej situácie a nad rámec opatrení prijatých vládou SR a pokúšal sa mu predložiť
niekoľko návrhov na zníženie nájomného s cieľom zlepšenia finančnej situácie žalobcu do budúcnosti všeobecne (nielen počas pandemickej situácie) a preklenutia tohto nepriaznivého obdobia, ale jeho návrhy neboli zo strany žalobcu akceptované. Mal teda záujem rokovať so žalobcom ohľadom dohody o úprave zmluvných podmienok výhodných pre obe zmluvné strany. Za momentálnu finančnú situáciu žalobcu nenesie žiadnu zodpovednosť. Nemôže si dovoliť niesť za nájomcu zodpovednosť a škodu za to, že si nájomca prenajal predmet nájmu na dobu určitú, nedosahoval zisky aké si nájomca predstavoval a chcel bez nejakej kompenzácie prenajímateľovi jednostranne nájomný vzťah ukončiť. Žalobca si musel byť vedomý toho, že dôvodom na odstúpenie od Nájomnej zmluvy nie je finančná situácia žalobcu, a preto zavádzajúco účelovo uviedol ako dôvod odstúpenia od Nájomnej zmluvy nemožnosť užívať spoločné priestory, aj keď v skutočnosti vedel, že sa nejedná o spoločné priestory a znemožnenie prístupu k predmetu nájmu z jeho strany, čo absolútne odmieta a má za to, že žalobca v tejto súvislosti neuniesol dôkazné bremeno.
6. Súd vo veci vypočul prednes právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, vykonal dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.
7. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 25.6.2019 uzavretá Nájomná zmluva č. 2019/06/05, predmetom ktorej bol nájom kancelárskych priestorov a iných nebytových priestorov na štvrtom nadzemnom podlaží administratívnej budovy s označením 913 a 914 o výmere 276,69 m2, špecifikované v Prílohe č. 3. Žalobca listom zo dňa 4.11.2020 odstúpil od predmetnej zmluvy z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti spočívajúcej v obmedzení prístupu do predmetu nájmu a zároveň žalovaného požiadal o vrátenie poskytnutej kaucie vo výške 8.702,64 EUR. Žalovaný listom zo dňa 9.11.2020 oznámil žalobcovi, že s odstúpením nesúhlasí a považuje ho za neplatné a vyzval ho na plnenie zmluvných záväzkov. Následne listom zo dňa 10.12.2020 žalobcovi oznámil, že časť kaucie v sume 4.513,98 EUR započítal s nezaplateným nájomným a poplatkami za služby za obdobie november 2020, číslo faktúry 112011004 a vyzval ho na doplnenie kaucie do zmluvne dohodnutej výšky 8.702,64 EUR. Žalobca v odpovedi zo dňa 18.12.2020 na tento list žalovaného uviedol, že z dôvodu zániku zmluvného vzťahu nevidí dôvod na doplnenie kaucie a naďalej požaduje vrátenie kaucie v sume 8.702,64 EUR. Žalovaný vyúčtoval žalobcovi nájomné a cenu služieb spojených s nájmom faktúrami č. 112011004 zo dňa 2.11.2020 na sumu 4.513,98 EUR so splatnosťou dňa 16.11.2020 (uhradená započítaním), č. 112012004 zo dňa 1.12.2020 na sumu 4.513,98 EUR so splatnosťou dňa 15.12.2020 (po čiastočnom započítaní zostatok 325,02 EUR), č. 112101004 zo dňa 4.1.2021 na sumu 5.835,48 EUR so splatnosťou dňa 18.1.2021, č. 112102004 zo dňa 1.2.2021 na sumu 5.835,48 EUR so splatnosťou dňa 15.2.2021 a č. 112103021 zo dňa 1.3.2021 na sumu 5.936,72 EUR so splatnosťou dňa 15.3.2021.
8. Zákonné ustanovenia:
8.1. Podľa § 1 ods. 2 Obch. zák., právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
8.2. Podľa § 272 ods. 1 Obch. zák., zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.
8.3. Podľa § 344 Obch. zák., od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
8.4. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
8.5. Podľa § 369 ods. 2 Obch. zák., ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
8.6. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
8.7. Podľa § 580 Obč. zák., ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
8.8. Podľa § 720 Obč. zák., nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.
8.9. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 116/1990 Zb., zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
8.10. Podľa § 3 ods. 4 zák. č. 116/1990 Zb., ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
8.11. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb., ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.
8.12. Podľa § 7 zák. č. 116/1990 Zb., ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
8.13. Podľa § 8 zák. č. 116/1990 Zb., ak nájomca môže nebytový priestor užívať obmedzene len preto, že prenajímateľ neplní svoje povinnosti zo zmluvy alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom, má nájomca nárok na pomernú zľavu z nájomného; toto ustanovenie sa vzťahuje aj na podnájom.
8.14. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb., nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný.
8.15. Podľa § 9 ods. 3 zák. č. 116/1990 Zb., nájomca môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, ak a) stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal; b) nebytový priestor sa stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie; c) prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z § 5 ods. 1.
8.16. Podľa § 147 ods. 1 Civilného sporového poriadku, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.
8.17. Podľa § 147 ods. 2 Civilného sporového poriadku, vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.
8.18. Podľa § 152 Civilného sporového poriadku, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.
9. Zmluvné ustanovenia:
9.1. Podľa Článku II. Nájomnej zmluvy, predmetom nájmu podľa tejto zmluvy sú kancelárske priestory a iné nebytové priestory na 4 nadzemnom podlaží administratívnej budovy s označením 913 a 914 o výmere 276,69 m2, presne vymedzené v Prílohe č. 3 (ďalej len „Nebytové priestory“), ktoré sa
prenajímajú nájomcovi za účelom ich využitia ako kancelárskych priestorov (ďalej spoločne len „Predmet nájmu“). Plánik Predmetu nájmu tvorí Prílohu č. 3 tejto zmluvy.
9.2. Podľa Článku III. Nájomnej zmluvy, prenajímateľ týmto prenecháva v stave spôsobilom dohodnutému účelu užívania Predmet nájmu a nájomca týmto preberá Predmet nájmu od prenajímateľa do užívania na dobu a za podmienok stanovených touto zmluvou. Pre vylúčenie pochybností sa stanovuje, že nájom podľa tejto zmluvy je nájmom priestorov slúžiacich na podnikanie. Nájomca má právo v primeranom rozsahu používať aj spoločné priestory v administratívnej budove v rozsahu vyznačenom v náčrte, ktorý tvorí Prílohu č. 4 tejto zmluvy. Nájomca je povinný pri takomto užívaní spoločných priestorov zdržať sa všetkého, čím by obmedzil ďalších nájomcov alebo verejnosť a návštevníkov Budovy v užívaní Budovy. Prenajímateľ má právo kedykoľvek užívať, alebo dať do prenájmu tretej osobe ľubovoľnú časť týchto spoločných priestorov (za účelom zriadenia akýchkoľvek dočasných alebo trvalých zariadení, informačných pultov, reklamných a informačných tabúľ, zariadení pre oddych, organizovania spoločenských a kultúrnych podujatí, prezentácií a výstav, atď.) a to bez súhlasu nájomcu, avšak týmto nesmie obmedziť nájomcu v práve prístupu k Predmetu nájmu a zaväzuje sa o tom informovať nájomcu vopred.
9.3. Podľa Článku IV. Nájomnej zmluvy, nájomca sa zaväzuje užívať Predmet nájmu výlučne ako galéria. Nájomca sa zaväzuje v Predmete nájmu vykonávať iba podnikateľskú činnosť v súlade s predmetom podnikania nájomcu uvedenom vo výpise z obchodného registra priloženom ako Príloha č. 2 alebo inú podnikateľskú činnosť pokiaľ sa tak zmluvné strany výslovne dohodnú. Nájomca prehlasuje, že si pred podpisom tejto zmluvy Predmet nájmu prehliadol a zoznámil sa s jeho právnym a faktickým stavom, pričom prenajímateľ prehlasuje, že Predmet nájmu, je spôsobilý na užívanie hore dohodnutým spôsobom, za podmienky: a. Zmeny účelu užívania Predmetu nájmu z nebytového priestoru na galériu Nájomcom a udelením súhlasu Prenajímateľa s využitím Predmetu nájmu ako galéria a s tým súvisiacich pre Nájomcu potrebných plnomocenstiev pre účely získania nevyhnutných povolení.
9.4. Podľa Článku V. Nájomnej zmluvy, prenajímateľ prenecháva touto zmluvou nájomcovi Predmet nájmu k užívaniu na dobu určitú a to odo dňa 01.07.2019 do 30.06.2022. Zmluvné strany sa dohodli, že po uplynutí doby nájmu podľa bodu 1. tohto článku zmluvy, sa nájomný vzťah podľa tejto zmluvy automaticky mení a dojednáva na dobu neurčitú s 3 (tri) mesačnou výpovednou lehotou, aj bez udania dovodu, ak ktorákoľvek zmluvná strana neoznámi druhej zmluvnej strane najneskôr 6 (šesť) mesiacov pred uplynutím doby nájmu podľa bodu 1. tohto článku zmluvy, že nemá záujem na ďalšom trvaní tejto zmluvy po uplynutí doby nájmu podľa bodu 1. tohto článku zmluvy.
9.5. Podľa Článku VI. ods. 1. Nájomnej zmluvy, prenajímateľ a nájomca si dojednávajú za užívanie Nebytových priestorov a podielu na spoločných priestoroch administratívnej budovy nájomné vo výške 3.574,31 EUR (slovami: tritisícpäťstosedemdesiatštyri eur a tridsaťjeden centov) za každý mesiac užívania nebytových priestorov (ďalej tiež len „Nájomné“). Zmluvné strany sa výslovne dohodli, že k Nájomnému bude pripočítaná DPH. Zmluvné strany sa dohodli, že nájomné za obdobie od 01.07.2019 do 30.09.2019 bude vo výške 2.800,- EUR + DPH (slovami: dvetisícosemsto eur) za každý mesiac užívania nebytových priestorov. Nájomca sa ďalej zaväzuje Prenajímateľovi uhradiť spolu s Nájomným paušálny poplatok za služby spojené s nájmom Predmetu nájmu (ďalej tiež „poplatok za služby“) vo výške 777,01 EUR / mesiac (slovami: sedemstosedemdesiatsedem eur a jeden cent). K poplatku za služby bude dopočítaná zákonom stanovená sadzba DPH. Výška Nájomného a poplatku za služby bola vypočítaná na základe plochy [310,81] m2, ktorá zahŕňa plochu Predmetu nájmu a plochu zodpovedajúcu podielu nájomcu na spoločných častiach Budovy (tzv. Add-on faktor), pričom v dôsledku využitia dispozičného práva prenajímateľa so spoločnými priestormi môže dôjsť k zmene uvedenej výmery. Poplatok za služby zahŕňa príspevok nájomcu na náklady vzniknuté prenajímateľovi v súvislosti s: odvozom tuhého komunálneho odpadu, správou Budovy, upratovaním spoločných priestorov Budovy a priľahlého parkoviska, revíziami zariadení Budovy (s výnimkou zariadení, ktoré sú vo vlastníctve nájomcu), opravami a údržbou Budovy (s výnimkou opráv hradených nájomcom podľa Prílohy Č. 1 tejto zmluvy), zákonom stanovenými poplatkami súvisiacimi s Budovou, poistením Budovy (nie však
poistením vybavenia nájomcu v Predmete nájmu), prevádzkou a údržbou výťahu, a ďalšími službami, ktoré je prenajímateľ nútený poskytovať pre zachovanie prevádzky a kvality Budovy.
9.6. Podľa Článku VI. ods. 2. Nájomnej zmluvy, nájomné a poplatok za služby nezahŕňajú úhrady za akékoľvek nájomcom odobrané médiá, t.j. za el. energiu, teplo, vodné a stočné v Predmete nájmu. Náklady za spotrebu týchto médií bude hradiť nájomca formou zálohových platieb vo výške 415,04 EUR + DPH (slovami: štyristopätnásť eur a štyri centov) mesačne (ďalej len „zálohy na energie“), ktoré budú prenajímateľom vyúčtované nájomcovi najneskôr do 30 dní od obdržania ročného vyúčtovania za tieto médiá od dodávateľov týchto médií. Zmluvné strany sa zaväzujú na základe ročného vysporiadania záloh podľa tohto článku vysporiadať prípadný preplatok alebo nedoplatok za odoberané médiá. Nájomné nezahŕňa hovorné za telefónne linky používané nájomcom, vrátane prípadných poplatkov za internet, ktoré sa nájomca zaväzuje platiť priamo poskytovateľom týchto služieb, a to riadne a včas, podľa podmienok medzi nimi vzájomne dohodnutých.
9.7. Podľa Článku VI. ods. 3. Nájomnej zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že Nájomné, poplatok za služby a zálohy na energie budú hradené mesačne dopredu, vždy najneskôr do posledného dňa mesiaca predchádzajúceho mesiacu, za ktorý sa platia. Nájomca sa zaväzuje platiť Nájomné, poplatok za služby a zálohy na energie na základe vystavenej faktúry, a to bezhotovostne na účet prenajímateľa uvedený v záhlaví tejto zmluvy (ďalej tiež len „účet prenajímateľa“). Prípadné nevystavenie faktúry nemá vplyv na povinnosť nájomcu hradiť prenajímateľovi Nájomné, poplatok za služby a/alebo zálohy na energie za energie riadne a včas podľa vety prvej tohto odstavca. Za deň uskutočnenia zdaniteľného plnenia sa považuje podľa dohody strán vždy posledný deň mesiaca, za ktorý je daná platba hradená.
9.8. Podľa Článku VI. ods. 5. Nájomnej zmluvy, dňa 16.04.2019 nájomca zaplatil prenajímateľovi vratnú kauciu vo výške 8.702,64 EUR (slovami: osemtisícsedemstodva eur a šesťdesiatštyri centov) a to na účet prenajímateľa uvedený v záhlaví tejto zmluvy. Prenajímateľ je oprávnený oproti nájomcom zloženej kaucii započítať svoje pohľadávky z titulu nájomcom neuhradeného Nájomného, poplatku za služby, záloh na energie, nedoplatku z vyúčtovania platieb za energie, úhrady škôd, resp. nákladov opráv poškodeného vybavenia Predmetu nájmu alebo poškodenia Budovy. V prípade, že prenajímateľ použije kauciu k úhrade svojich pohľadávok voči nájomcovi, je nájomca povinný doplniť kauciu najmenej do výšky uvedenej v prvej vete a to najneskôr do 5 pracovných dní od upozornenia prenajímateľa. Po ukončení nájmu bude kaucia, prípadne jej nespotrebovaná časť, vrátená (zaslaná na účet nájomcu) do 10 dní po ukončení nájmu. Prenajímateľ je povinný nájomcovi vyúčtovať spotrebované energie najneskôr ku dňu ukončenia nájmu.
9.9. Podľa Článku VI. ods. 6. Nájomnej zmluvy, zmluvné strany sa dohodli na inflačnej doložke k výške Nájomného a paušálnych poplatkov za služby tak, že prenajímateľ je za trvania nájmu vždy k 1. marcu príslušného roku, počínajúc 1. marcom [2020], oprávnený jednostranne zvýšiť Nájomné o ročnú mieru inflácie vyjadrenú prírastkom priemerného ročného indexu spotrebiteľských cien za uplynulý kalendárny rok, vyhlásenou Slovenským štatistickým úradom. Toto zvýšenie Nájomného oznámi prenajímateľ nájomcovi písomne do 15. februára príslušného kalendárneho roku.
9.10. Podľa Článku XI ods. 2. Nájomnej zmluvy, nájomca je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť v prípade, že: a) sa Predmet nájmu stane úplne nevyužiteľným pre účel nájmu uvedený v článku IV. tejto zmluvy a prenajímateľ nezjedná nápravu ani do 30 dní odo dňa písomného upozornenia nájomcu.
10. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 18.9.2019 do 26.7.2020 bola 0,00 %.
11. K nároku žalobcu uplatnenom žalobou (návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní):
11.1. Predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok na vrátenie kaucie v sume 8.702,64 EUR uhradenej v zmysle Článku VI. ods. 5 Nájomnej zmluvy. Jej vrátenia sa domáha na základe tej skutočnosti, že listom zo dňa 4.11.2020 odstúpil od nájomnej zmluvy a žalovaný ako prenajímateľ bol povinný mu túto kauciu po skončení zmluvy vrátiť. Zásadnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku bolo potrebné ako predbežnú otázku ustáliť, či na strane žalobcu existoval
relevantný dôvod pre odstúpenie od zmluvy a je možné konštatovať, že jeho odstúpeniu od nájomnej zmluvy je platné a účinné. Žalobca ako hlavný dôvod pre odstúpenie uviedol poručenie ustanovenia Článku III tretieho odseku zmluvy, ktoré spočívalo v obmedzení prístupu do predmetu nájmu priamo z Námestia SNP napriek jeho opakovaným písomným námietkam.
11.2. Súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými a zmluvnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu neopodstatnený. Medzi sporovými stranami došlo k platnému uzavretiu zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorá skutočnosť ani nebola medzi nimi sporná. Rovnako tak nebolo sporné, že žalobca uhradil žalovanému vratnú kauciu v zmluvne dojednanej výške. Spornou a rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie nároku žalobcu (a v konečnom dôsledku aj nároku žalovaného uplatneného vzájomnou žalobou) bolo, či žalobca od nájomnej zmluvy platne odstúpil. Žalobca ako dôvod pre odstúpenie uviedol, že žalovaný mu znemožnil prístup do prenajatých priestorov aj zo strany ulice Námestie SNP. Ako však vyplýva zo znenie samotnej zmluvy, v žiadnom jej ustanovení nie je uvedená podmienka, že predmet nájmu musí byť prístupný aj z tejto strany. Pokiaľ to malo pre žalobcu tak závažný význam, je na zváženie, prečo si túto podmienku nestanovil a nezapracoval priamo do znenia nájomnej zmluvy. Ako ďalej vyplýva z mailovej komunikácie v čase pred uzavretím zmluvy, kedy žalobca hľadal pre svoj podnikateľský zámer vhodný priestor, správy boli označené ako „prenájom-ponuka priestoru Kolárska“ (email zo dňa 6.3.2019), „CP SNP-vchod Kolárska“ (email zo dňa 27.3.2019), resp. „prenájom na kolárskej ulici“ (email zo dňa 2.4.2019), pričom ani v tejto komunikácii nie je uvedená podmienka nutnosti prístupu z ulice Námestie SNP. Práve naopak, v emaily zo dňa 6.3.2019 („prenájom-cenová ponuka priestoru Kolárska“) je ponúkaný obchodný priestor v budove SNP č. 15 s vchodom z Kolárskej ulice. Nakoniec samotný žalobca v emaily zo dňa 2.4.2019 („prenájom na kolárskej ulici“), ktorým potvrdil svoj záujem o predmetné priestory doslova uviedol „prenájom na kolárskej ulici berieme“. Pokiaľ teda bola požiadavka žalobcu, aby bol prístup zabezpečený aj z ulice Námestie SNP, tak významná a kľúčová, ťažko pochopiteľné, že sa nespomína v uvedenej mailovej komunikácii a nie je uvedená ani v samotnej zmluve.
11.3. Zároveň súd poukazuje na nemenej významnú skutočnosť vyplývajúcu priamo z odstúpenia od nájomnej zmluvy, kde v treťom odseku žalobca uvádza: „Koncom leta prenajímateľ MONTI SERVICES, spol. s r.o. bez predchádzajúceho oznámenia vykonal jednostranne zmenu v užívaní spoločných priestorov, a to uzamknutím spojovacej chodby na prízemí budovy, v dôsledku čoho priestor užívaný spoločnosťou J. A. stratil prístup priamo z Námestia SNP, a jediným zachovaným prístupom by zostal iba predtým málo používaný zadný vchod z Kolárskej ulice. Napriek opakovaným námietkam konateľa nájomcu adresovaných prenajímateľovi, aby ponechal prístupu z Námestia SNP, odkiaľ prichádzala prevažná časť návštevníkov, prenajímateľ nehodlal ustúpiť od svojho zámeru, čím obmedzil nájomcu (spoločnosť Chrisluc s.r.o.) v dovtedajšom práve prístupu k predmetu nájmu priamo z Námestia SNP, na ktorom je lepšia dostupnosť mestskej hromadnej dopravy, väčší pohyb ľudí a taktiež názov tohto námestia súhlasí s adresou polyfunkčného objektu, v ktorej sa galéria nájomcu nachádza.“ Naproti tomu, v liste zo dňa 23.10.2020, t.j. cca 2 mesiace po skončení leta (meteorologické leto trvá od 1. júna do 31. augusta), žiadne uzavretie vchodu alebo obmedzenie prístupu k prenajatým priestorom ani okrajovo nespomína. V obsahu listu sa zaoberá iba vplyvom a prípadnými následkami pandémie spôsobenej ochorením COVID-19 a možnosťami riešenia nepriaznivej situácie v súvislosti s platením nájomného (možnosť jeho odpustenia, zníženia, odloženia splatnosti a pod.). V uvedenom liste nie je žiadna zmienka o uzavretí prístupu z ulice Námestie SNP.
11.4. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti možno dospieť k odôvodnenému záveru, že žalobca v konaní nepreukázal také porušenie povinností žalovaného, ktoré by mu zakladalo právo na odstúpenie od zmluvy. List žalobcu zo dňa 4.11.2020 súd vyhodnotil ako neplatný právny úkon, ktorý nespôsobil zánik nájomnej zmluvy ale táto trvala aj naďalej. V konečnom dôsledku mala byť kaucia predmetom vysporiadania až po ukončení zmluvy, pričom žalovaný ako prenajímateľ bol oprávnený kauciu použiť k úhrade svojich pohľadávok voči žalobcovi ako nájomcovi, k čomu aj došlo, keď túto započítal so svojimi pohľadávkami na nájomné a cenu služieb spojených s nájmom za mesiac november a december (čiastočne) 2020, čím došlo k jej úplnému spotrebovaniu (Článok VI. ods. 5. zmluvy). Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže žalobcovi nárok na vrátenie kaucie nevznikol.
12. K nároku žalovaného uplatnenom vzájomnou žalobou (v odpore proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní):
12.1. Žalovaný sa podanou vzájomnou žalobou domáhal zaplatenia sumy 17.933,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 325,02 EUR od 16.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 5.835,48 EUR od 19.1.2021 do zaplatenia, zo sumy 5.835,48 EUR od 16.2.2021 do zaplatenia, zo sumy 5.936,72 EUR od 16.3.2021 do zaplatenia, titulom neuhradenia nájomného a ceny služieb spojených s nájmom, ktoré žalobcovi vyúčtoval faktúrami č. 112011004 (uhradená započítaním proti kaucii a nie je predmetom konania), č. 112012004 (po čiastočnom započítaní proti kaucii v zostávajúcej sume 325,02 EUR), č. 112101004 a sumu 5.835,48 EUR, č. 112102004 na sumu 5.835,48 EUR a č. 112103021 na sumu 5.936,72 EUR.
12.2. Nakoľko súd vyhodnotil žalobcovo odstúpenie od zmluvy za neplatné (k dôvodom viď ods. 11.1. až 11.4.), nedošlo k zániku jeho povinnosti aj naďalej platiť žalovanému nájomné a cenu služieb spojených s nájmom. Tie žalovaný vyúčtoval faktúrami v súlade so zmluvou (Článok VI. ods. 1., 2. a 3. zmluvy), pričom žalovaný si tento nárok čiastočne uspokojil započítaním s kauciou zloženou žalobcom. Keďže v zostávajúcej časti žalobca faktúry neuhradila ani iným spôsobom nedošlo k zániku pohľadávky, súd ho zaviazal na zaplatenie sumy 17.933,- EUR.
12.3. „Povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti. Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, a teda aj povinnosť platiť úroky z omeškania, nastane priamo zo zákona (ex lége), a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok z omeškania nemusia dohodnúť v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takomto prípade priamo zo zákona. Vzhľadom na to, že ustanovenie § 369 má dispozitívnu povahu, strany môžu postih za omeškanie s plnením peňažného záväzku vo forme úrokov z omeškania v konkrétnom prípade vylúčiť dohodou. Omeškanie dlžníka trvá až do doby riadneho splnenia záväzku, resp. do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom (napr. odstúpením od zmluvy, dohodou strán a pod.). V prípade omeškania s plnením peňažného záväzku sa mení obsah záväzku v tom zmysle, že na strane dlžníka pribudne povinnosť plniť popri peňažnom dlhu aj úroky z omeškania. Na strane veriteľa pribudne oprávnenie požadovať od dlžníka popri plnení peňažného dlhu aj úroky z omeškania. Z hľadiska funkčnosti úroku z omeškania možno hovoriť o zabezpečovacej (preventívnej) funkcii, ktorá pôsobí ex ante vo vzťahu k porušeniu povinnosti, t.j. pôsobí v smere včasného plnenia peňažného záväzku. Úrok z omeškania plní sčasti aj kompenzačnú funkciu, a to v tom rozsahu, v akom kompenzuje ujmu, ktorá vznikla veriteľovi v dôsledku toho, že nedostal peňažné plnenie včas. Napokon úrok z omeškania je aj postihom sankčným, lebo je sankciou za spôsobenie takej ujmy, ktorá nie je škodou. Výšku úrokov z omeškania a spôsob ich výpočtu upravuje odsek 1. Výška úrokov z omeškania sa spravuje predovšetkým dohodou strán. Len ak výška úrokov z omeškania nie je zmluvne dohodnutá, nastupuje výška úrokov ustanovená zákonom.“ (K. K. a kolektív, Obchodný zákonník, komentár, Druhé, doplnené a prepracované vydanie)
12.4. Omeškanie dlžníka so splnením peňažného záväzku sankcionuje Obchodný zákonník tak, že zákonným dôsledkom omeškania je vznik práva veriteľa na úrok z omeškania, a to vo výške zmluvne dohodnutej alebo určenej v ustanovení § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Úrok z omeškania je príslušenstvom pohľadávky a v prípade splnenia zákonných predpokladov, povinnosť platiť úroky z omeškania nastáva priamo zo zákona, ktorý tiež stanovuje kritériá pre posudzovanie výšky úrokov z omeškania. Je nesporné, že žalobca je so splnením peňažného záväzku v omeškaní, preto žalovanému vzniklo právo požadovať úrok z omeškania. Nakoľko jeho výšku nemali zmluvné strany zmluvne dohodnutú, žalovaným požadovaný a súdom priznaný úrok z omeškania je plne v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Dôvodný je preto aj nárok žalovaného na úrok z omeškania, a to vo výške 8 % ročne z jednotlivých fakturovaných súm odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej ktorej faktúry až do zaplatenia.
13. Žalobca navrhol doplniť dokazovanie o výsluch konateľky žalobcu G. A. H. k objasneniu skutočností o účele užívania predmetu nájmu a o rokovaniach pred podpisom nájomnej zmluvy. . Súd návrh na doplnenie dokazovania zamietol z dôvodu, že listinné dôkazy založené v súdnom spise jednak poskytujú dostatočný základ pre rozhodnutie súdu a keďže zmluva o nájme nebytového priestoru vyžaduje pre svoju platnosť písomnú formu, všetky prípadné dojednania musia byť premietnuté do jej písomného vyhotovenia. Z uvedených dôvodov by bol navrhovaný výsluch neúčelný a nehospodárny.
14. O nároku na náhradu trov konania o žalobe žalobcu súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. O nároku na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe žalovaného súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.