Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7To-44-2025.pdf
PDF · 97.64 KB
Case nature
Area
Subarea
7To/44/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej a sudcov Ing. JUDr. Milana Husťáka a JUDr. Dominiky Volkaiovej, LL.M., na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. septembra 2025, v trestnej veci obžalovaného A. B., stíhaného pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 15.01.2025 sp. zn. 6T/70/2024 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods.1 písm. e/, ods.2 Trestného poriadku zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods.3 Tr. por. obžalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom C., D. XXXX/XX, podľa § 155 ods.2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písm. j/, písm. k/, písm. l/ Trestného zákona), § 39 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona ukladá úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.
Inak napadnutý rozsudok ostáva nezmenený.
o d ô v o d n e n i e :
Mestský súd Košice rozsudkom zo dňa 15. januára 2025 sp. zn. 6T/70/2024 obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. XXXX/XX, uznal vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že
dňa 16.06.2024 v čase okolo 01.15 hod. na E. F. XX G. C. pred obytným blokom fyzicky napadol svoju družku H. C., a to tak, že ju chytil za vlasy a hodil ju na zem a najmenej päťkrát opakovane ju kopol pravou nohou do oblasti hrudníka a rebier, čím jej takto spôsobil roztrhnutie sleziny s krvácaním do brušnej dutiny s potrebou operačného odstránenia sleziny, dve povrchové roztrhnutia ľavého laloka pečene veľkosti 4 cm a 5 cm, pomliaždenie okružia tenkého čreva, pomliaždenie dolnej časti hrudnej steny v oblasti ľavých rebier s pomliaždením priľahlej hornej časti brušnej steny a ľahké pomliaždenie tváre v oblasti sánky, s predpokladanou dobou liečenia a sťaženého obvyklého spôsobu života v trvaní 42 dní.
Súd mu za to uložil podľa § 155 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona (§36 písmená j/, k/, l/ Trestného zákona), § 39 ods. 1, 5 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odložil.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu vo výmere 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti G. I. A., J., A. C., K. L. X, XXX XX C.- K. M., H.: XXX XXX XX škodu vo výške 7.587,16 EUR (sedemtisíc päťstoosemdesiatsedem eur šestnásť centov).
Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o možnosti podať opravný prostriedok, prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I podal odvolanie, v ktorom uviedol nasledovné.
Trest vo výmere 2 rokov s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou v trvaní 2 rokov uložený obžalovanému považuje za neopodstatnený a neprimerane mierny, a to s poukazom na trestnú sadzbu, osobu obžalovaného, ako aj okolnosti prípadu a charakter skutku.
Poukázal na to, že obžalovaný bol extrémne 15-krát riešený v priestupkovom konaní pre priestupky na úseku dopravy. Vzhľadom na závažnosť skutku je trest odňatia slobody s podmienečným odkladom uložený pod dolnú hranicu trestnej sadzby na jej minimum neprimeraný a jeho uložením by nebol naplnený účel trestu tak z hľadiska individuálnej, ako exaktne aj generálnej prevencie.
Čo sa týka osoby obžalovaného, zo záverov znaleckého posudku z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie dospelých vyplýva, že súhrnne u obvineného je jeho osobnostná štruktúra formovaná v niektorých aspektoch menej zrelo, s viacerými obrannými mechanizmami, pod ktorých je vplyvom, pričom testovanie reality ako takej je síce na uspokojivej úrovni, no v momentoch kedy sa dostane do víru negatívnych emócií, v ňom narastá intrapsychické napätie, ktoré má za následok sklon k impulzivite.
Pripomína, že za najprísnejší žalovaný trestný čin je určená trestná sadzba od 5 do 12 rokov.
Podľa jeho názoru však vzhľadom na starostlivosť obžalovaného o poškodenú, jej deti a babku, ako aj postoj poškodenej k nemu ex post, boli splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby, ale určite vzhľadom na spôsob spáchania, mechanizmus vzniku zranení a osobu obžalovaného nie na absolútne minimum.
Okolnosťami prípadu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú.
Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu § 39 len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.
Na to, aby súd viaceré všeobecné poľahčujúce okolnosti súhrnne hodnotil ako výnimočné okolnosti prípadu v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona (u obžalovaného súd konštatoval jednu poľahčujúcu okolnosť), je nutné mať preukázané viaceré nie bežne sa vyskytujúce skutočnosti, ktorých existencia nebola vyvolaná páchateľom a ktoré značne ovplyvnili jeho konanie. Za pomery páchateľa treba rozumieť také osobnostné črty, ktoré sa viažu na samotnú osobu páchateľa, pre ktorého by určitý trest ukladaný mu mohol byť posudzovaný za citeľne nespravodlivo prísny.
Súdy pri hodnotení pomerov páchateľa pristupujú k hodnoteniu jednak osobných pomerov, ale tiež rodinných pomerov (judikát 2Tz 33/1971). U obžalovaného možno indikovať dôvody na použitie mimoriadneho zníženia trestu, ale nie v jeho minimálnej výške danej zákonom, ale hlavne v dôsledku okolností prípadu a generálnej prevencie v uložení najprísnejšie možného trestu odňatia slobody, kde zákon umožňuje podmienečný odklad.
Chirurgické odstránenie sleziny, roztrhnutie pečene a pomliaždenie tenkého čreva spôsobené žene ako následok s určitosťou nemôže byť dôvodom na mimoriadne zníženie trestu na jeho absolútne minimum.
Navrhuje, aby odvolací súd vo veci zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a v zmysle § 322 ods. 1 Tr. por. mu vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo aby sám rozhodol tak, že tomuto uloží zákonný a primeraný trest - trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov s probačným dohľadom so súčasne uloženou povinnosťou podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu nasledovne.
Rozsudok Mestského súdu Košice považuje za zákonný a dostatočne odôvodnený. Súd sa vo svojom odôvodnení rozsudku úplne a zrozumiteľne argumentačne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli pre uloženie trestu rozhodujúce.
Vo vzťahu k dôvodom odvolania prokurátora odkazuje na argumentáciu súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje.
Psychológ M. H. K., A. podal vyhlásenie, v ktorom uviedol, že na základe žiadosti obžalovaného A. B. sa pravidelne stretávali za účelom psychologických a koučingových sedení. Obvinený ho informoval o svojom psychickom stave ako aj o skutku, ktorý v tom čase vykonal. Nastavili si pravidelné sedenia každý týždeň (piatok) za účelom budovania emocionálnej stability a životnej spokojnosti. Počas intervencií bola jasne identifikovateľná ľútosť vykonania skutku. Obvinený vykazoval zvýšený záujem o nápravu budovaní si tzv. „akčných plánov“ na neopakovateľnosť svojho správania. Začal intenzívne pracovať so svojou aktuálnou emocionálnou spokojnosťou vyplývajúcou z aktuálnych životných udalostí. Intenzívne stretnutia prebiehali počas šiestich týždňov. Následne sa dohodli na žiadosť obvineného na pravidelnej intervencii každý mesiac podľa potreby.
Na základe uvedeného obžalovaný navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátora zo dňa 19.03.2025 podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.) konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por., a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový súd konal na základe podanej obžaloby prokurátora, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, pričom pred súdom prvého stupňa boli vykonané na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto mestský súd správne vyhodnotil tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku. Súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal jeho vyhlásenie a zameral dokazovanie na hlavnom pojednávaní na rozhodnutie o druhu a výške ukladaného trestu a náhrade škody.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní pred mestským súdom vyhlásenie o priznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., súd druhého stupňa preskúmal zákonnosť postupu mestského súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného a zistil, že v tomto smere konal prvostupňový súd správne a neporušil žiadne procesné ustanovenia. Priznanie viny bolo teda prijaté súdom prvého stupňa v súlade so zákonom a stalo sa nemenným.
Nakoľko na hlavnom pojednávaní pred mestským súdom nebolo vykonané dokazovanie súvisiace so skutkovými zisteniami obžaloby, nemohol ani krajský súd, ako súd odvolací, preskúmavať, zasahovať, meniť, či prípadne spochybňovať skutkové zistenia a závery súdu prvého stupňa, prezentované vo výroku o vine v napadnutom rozsudku a v tejto časti obžalovaný ani nebol oprávnený na podanie odvolania.
Napokon odvolaním prokurátora bol napadnutý len výrok o treste, povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaného ustanovením § 317 Tr. por., bolo preskúmanie odsudzujúcej časti napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo tomuto výroku, pričom dospel k záveru, že mestským súdom uložený trest odňatia slobody bol síce uložený v súlade so zákonom, ale je neprimeraným.
Podľa § 321 ods.1 písm. e/ Tr. por. odvolací súd napadnutý rozsudok zruší, ak je uložený trest neprimeraný.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. veta prvá odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.
Súd prvého stupňa konštatoval zistenie troch poľahčujúcich okolností v zmysle ustanovenia § 36 písm. l), písm. j), písm. k) Trestného zákona a podľa § 39 ods. 1, § 39 odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona ukladal trest pod spodnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom odvolateľa, že uložený trest je neprimerane mierny predovšetkým vzhľadom na následok, ktorý obžalovaný svojím protiprávnym konaním zapríčinil. Trest je právnym následkom trestného činu a musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu.
Pri rozhodovaní o treste u obžalovaného súd musí vychádzať zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona zohľadňujúc spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a osobu páchateľa, jeho pomery, ako aj možnosti jeho nápravy.
Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 odsek 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu.
Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.
Podľa § 39 odsek 5 Trestného zákona pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.
Pri ukladaní trestu odňatia slobody obžalovanému odvolací súd opätovne starostlivo zvažoval všetky vyššie uvedené hľadiská pre ukladanie druhu trestu a jeho výmery, s poukazom aj na odvolacie námietky prokurátora.
Zhodne s prvostupňovým súdom priznal obžalovanému poľahčujúce okolnosti v zmysle ustanovenia § 36 písm. l), písm. j), písm. k) Trestného zákona pri neexistencii priťažujúcich okolností.
V danom prípade sa odvolací súd stotožnil s dôvodnosťou ukladania trestu pod spodnú hranicu trestnej sadzby najprísnejšie trestného ustanovenia § 155 ods. 2 Trestného zákona aplikovaním zmierňovacieho zákonného ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona vzhľadom na dôvody, ktoré podrobne rozviedol súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Zároveň však odvolací súd dôsledne vychádzal zo zásad ukladania trestov zmysle ustanovenia § 34 Tr. zák. a akceptoval odvolacie námietky prokurátora, ktorý správne poukázal na osobu obžalovaného skrz záverov znaleckého posudku z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých č. 41/2024, závažnosť spáchaného zločinu, ktorú určil zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby vo výmere 5-12 rokov a s poukazom na následok trestného činu, ktorým boli poškodenej spôsobené závažné život ohrozujúce zranenia objektivizované znaleckým posudkom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a úrazová chirurgia č. 33/2024.
Čo sa týka osoby obžalovaného, jeho pomerov a možnosti nápravy, treba podotknúť, že ide o páchateľa, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný, ale neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že osobnosť obžalovaného sa prejavuje pod vplyvom negatívnych emócií impulzívne so zvýšeným sklonom k nezrelým reakciám, a preto je odôvodnené na neho pôsobiť trestom dlhšieho trvania, ako mu bol pôvodne uložený rozsudkom prvostupňového súdu.
Odvolací súd dodáva, že trest uložený odvolacím súdom je aj v súlade so zásadou, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému zločinu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Odvolací súd má za to, že prvostupňový súd vyhodnotil predmetné vyššie uvedené skutočnosti veľmi mierne, v rozpore s ustanovením § 34 Trestného zákona a v tomto prípade trest odňatia slobody mimoriadne znížený podľa § 39 ods. 1, ods. 5 vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov splní účel tak z pohľadu individuálnej ako aj generálnej prevencie.
K náprave obžalovaného podľa názoru odvolacieho súdu postačí ukladanie podmienečného trestu odňatia slobody za použitia mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody, nie však na úplne spodnej hranici zníženej trestnej sadzby aj vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa dopustil dvoch trestných činov
a bol ukladaný úhrnný trest podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona, čo predstavuje okolnosť zvyšujúcu závažnosť konania obžalovaného.
Vo zvyšných, týmto rozsudkom nezmenených výrokoch, napadnutý rozsudok mestského súdu zostal nedotknutý, teda vo výroku o vine a právnom posúdení skutku, nakoľko tieto výroky jednak ani neboli a ani nemohli byť odvolaním obžalovaného napadnuté, ale boli uložené aj plne v súlade so zákonom.
Na základe vyššie uvedených úvah a na základe odvolania obžalovaného, odvolací súd rozhodol spôsobom vyplývajúcim z výrokovej časti tohto rozsudku, pričom v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. mal krajský súd dostatok podkladov pre vlastné rozhodnutie.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.