Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4To-62-2024.pdf
PDF · 91.71 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/62/2024
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu JUDr. Zity Matyóovej a Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 16.05.2024, sp. zn. 3T/46/2023, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 28. novembra 2024, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 odsek 1 písmeno f/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v časti a to vo výroku, ktorým bol obžalovaný zaviazaný k náhrade spôsobenej škody pre poškodeného C. D., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom E., prechodne bytom F. XXX, vo výške 11.020,10 eur.
Vo zvyšnej časti, výroky o náhrade škody zostávajú nezmenené.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že: „dňa 29.10.2022 v čase o 00.20 hodine na ceste G. v smere na obec H. viedol osobné motorové vozidlo značky C. C. s evidenčným číslom I., pričom v rozpore s ustanovením § 16 odsek 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov neprispôsobil rýchlosť vozidla svojim schopnostiam, stavu a povahe vozovky a pri prejazde miernou ľavotočivou zákrutou brzdil pri súčasnej zmene smeru jazdy, v dôsledku čoho sa s vozidlom dostal do smerovej nestability a vyšiel mimo vozovku najprv vľavo, potom vpravo, kde narazil do stromu, následkom čoho došlo k zraneniu spolujazdca vo vozidle C. D., ktorý následkom nárazu utrpel zlomeninu v oblasti hrboľov ľavej stehennej kosti a v hornej časti diafýzy, ktorá si vyžiadala operačné riešenie, zlomeninu veľkého hrboľu pravej ramennej kosti, ktorá si takisto vyžiadala operačné riešenie, zlomeninu ľavej lakťovej kosti, ktorá si vyžiadala operačné riešenie v treťom časovom slede, zlomeninu 2. a 3. rebra vľavo, stratu ľavého horného rezáka stáleho chrupu a poškodenie pravého podpazuchového nervu s dobou liečenia a práceneschopnosti najmenej 5 mesiacov a so závažným ovplyvnením na obvyklom spôsobe života najmenej 10 týždňov.“
Za to mu bol uložený podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody 1 rok, výkon ktorého mu bol podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu 12 mesiacov. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 18 mesiacov. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť uhradiť spôsobenú škodu poškodenému a poškodenej spoločnosti J. I. K., C. vo výške 2688,95 eur. Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku odkázal poškodeného so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku, v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný a to proti všetkým jeho výrokom, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tým, že vykonaným dokazovaním nedošlo k zodpovedaniu tej najpodstatnejšej otázky v tom zmysle, že čo bolo technickou príčinou dopravnej nehody, pri ktorej došlo k ujme na zdraví poškodeného, a to za stavu, keď je nesporným faktom, vychádzajúc aj z výpovede poškodeného, že obžalovaný svojou technikou jazdy reagoval na prekážku na ceste v podobe zveri, ktorá tam, či už vybehla, alebo sa prekvapivo nachádzala. Otázku technickej príčiny vzniku nehody mal objasniť a zodpovedať znalecký posudok, avšak práve toto znalecké dokazovanie v tejto veci prinieslo veľmi zmätočné výsledky, ktoré určite nemôžu byť využiteľné ako, dokonca usvedčujúci, dôkaz v tomto konaní. Znalecký posudok znalca G. L., ktorý bol vypracovaný v tomto konaní, je nepreskúmateľný s ohľadom na rozpornosť a vzájomnú nelogickosť jeho tvrdení v závere znaleckého posudku, pričom vyjasnenie sporných momentov sa nepodarilo zabezpečiť ani výpoveďou tohto znalca na hlavnom pojednávaní; práve naopak, znalec svojimi odpoveďami v zásade len upevnil rozpornosti plynúce zo záverov ním vypracovaného znaleckého posudku. Konkrétne v tejto súvislosti uviedol, že znalec na jednej strane vo vzťahu k náhlej prekážke uvádza, že táto nemohla nastať, lebo obžalovaný nebrzdil a následne sa znalec vyjadruje, že on nevie povedať, či obžalovaný vôbec brzdil a kedy začal brzdiť, ak vôbec, ale vie povedať, že obžalovaný nebrzdil v dôsledku nebezpečenstva na vozovke. Na hlavnom pojednávaní na otázku obhajcu, či teda vôbec obžalovaný v celom tomto skutkovom deji brzdil a akou intenzitou, znalec zotrváva na svojich záveroch, že keď brzdil, tak v zásade len spomaľoval, možno len uvoľnením plynového pedálu, vôbec nevie povedať, či brzdil, avšak určite vie povedať, že nebrzdil kriticky, teda silným/intenzívnym stúpením na brzdu. Následne však znalec v písomných záveroch znaleckého posudku, ako aj v rámci výpovede na hlavnom pojednávaní, uvádza, že pred miestnom nárazu do stromu vodič uvoľnil pedál brzdy. Taktiež znalec uvádza, že vodič sa dostal do šmyku v dôsledku nesprávnej techniky jazdy, ktorá spočívala v tom, že vodič brzdil pri súčasnej zmene smeru jazdy. Z tohto dôvodu treba v zásade odmietnuť celý tento znalecký posudok v kontexte jeho dôkaznej relevantnosti a v súvislosti s posudzovaním možného porušenia právnych noriem zo strany obžalovaného je nutné vychádzať z princípu in dubio pro reo. Celé sa toto javí, že došlo možno k nejakej nevhodnej technike jazdy, avšak táto nie je odborne dôkazne preukázaná a preto nie je vôbec preukázané, že zo strany obžalovaného došlo k porušeniu § 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke a potom v tomto prípade nie je jasne určené, ktorú konkrétnu právnu normu, resp. ktoré konkrétne zákonom stanovené pravidlo v rámci vedenia motorového vozidla mal obžalovaný porušiť. Poukázal aj na doktrinálny výklad k danej problematike, v zmysle ktorého rozsah náležitej opatrnosti je potrebné spravidla skúmať na základe osobitných právnych predpisov (napr. predpisy o pravidlách cestnej premávky), pričom vyššiu mieru opatrnosti, ako vyplýva z príslušných právnych predpisov, nie je možné od páchateľa v žiadnom prípade vyžadovať. Uvedený výklad dotýkajúci sa subjektívnej a objektívnej miery opatrnosti možno iba uzavrieť konštatovaním, že o zavinenie z nedbanlivosti v zmysle ustanovenia § 16 písm. b) TZ môže ísť iba vtedy, pokiaľ povinnosť a možnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie záujmov chránených Trestným zákonom sú dané súčasne. Teda nie je možné za súčasnej dôkaznej situácie tvrdiť, že obžalovaný pri riadení motorového vozidla v danej situácii zvolil takú techniku jazdy, pri ktorej si mohol predstaviť, že v príčinnej súvislosti s jeho konaním môže dôjsť k predmetnej dopravnej nehode, resp. k následku, ktorý skutočne nastal. V konaní nedošlo k preukázaniu skutočností zakladajúcich nedbanlivostné zavinenie zo strany obžalovaného a z tohto dôvodu nemôže byť odsudzujúci rozsudok vecne správny a zákonný.
Obžalovaný sa na verejnom zasadnutí nezúčastnil, požiadal o vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti, preto odvolací súd vykonal verejné zasadnutie podľa § 293 odsek 5 Trestného poriadku v neprítomnosti obžalovaného.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch odvolania obžalovaného, navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu I. stupňa na nové konanie a rozhodnutie, prípadne po zohľadnení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno k/ Trestného zákona, rozhodnúť bez priznania povinnosti nahradiť škodu poškodenému C. D..
Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že nepovažuje odvolanie obžalovaného za dôvodné. Súd I. stupňa zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, nestotožňuje sa s námietkami obžalovaného o nezrozumiteľnosti a zmätočnosti záverov znaleckého posudku. Naopak, považuje znalecký posudok za zrozumiteľný a jasný, znalec sa vyjadroval k možnej technickej príčine dopravnej nehody a otázku zavinenia správne vyriešil súd I. stupňa. Odvolanie obžalovaného navrhla
zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku, aj prípadné priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno k/ Trestného zákona nemá vplyv na uložený trest, má to vplyv na prípadné vypustenie povinnosti na náhradu spôsobenej škody vo vzťahu k danému poškodenému.
Splnomocnenec poškodeného sa na verejnom zasadnutí vyjadril, že K. M. došlo k plneniu z povinného zmluvného poistenia a poškodenému C. D. bolo vyplatených 11.020,10 eur.
Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.
Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.
Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozsudku v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.
Svoje rozhodnutie súd I. stupňa primerane odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel skutkové zistenia. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé akými právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní jeho konania v otázke viny a pri ukladaní trestu.
Krajský súd, rovnako ako súd I. stupňa, mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku popísaného vo výroku napadnutého rozsudku. Medzi konaním obžalovaného a vzniknutým následkom existuje príčinná súvislosť. Krajský súd sa stotožňuje so záverom súdu I. stupňa o preukázaní zavinenia obžalovaného, poukazujúc pritom na vyhodnotenie dôkazov súdom I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré zodpovedajú kritériám ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného poriadku, a v ktorom sa súd I. stupňa vysporiadal s dôkazmi, na základe ktorých mal zavinenie obžalovaného za preukázané. Je potrebné uviesť, že krajský súd rovnako ako súd I. stupňa nepovažoval znalecký posudok za zmätočný a ani nezrozumiteľný. Je nesporné, že obžalovaný nesprávnou technikou jazdy s prvkami technicky nevysvetliteľnými, v dôsledku, že neprispôsobil rýchlosť vozidla svojich schopnostiam, stavu a povahe vozovky, keď vozidlom vyšiel vľavo, mimo vozovku. Už tento prvok jazdy obžalovaného, ako vodiča motorového vozidla, je nesprávnou technikou jazdy a následne ďalším prvkom nesprávnej techniky jazdy obžalovaného bolo jeho konanie, ktoré nasledovalo po vyjdení vozidla vľavo, kedy nevyrovnal smer jazdy do smere súbežného s vozovkou, čo pri rýchlosti jazdy mal možnosť urobiť, ale prešiel krížom cez vozovku, kde vyšiel vpravo mimo vozovku a narazil do stromu. Znalec jednak v závere svojho posudku a jednak aj vo svojom vyjadrení na hlavnom pojednávaní jednoznačne uviedol, že obžalovaný ako vodič motorového vozidla, mal v technike jazdy dva nesprávne prvky. Zo záverov znaleckého posudku možno veľmi zrozumiteľne a jasne určiť charakter nesprávnej techniky jazdy obžalovaného, pretože vyjdeniu vozidla vľavo mimo vozovku a následne doprava a následne do stromu, došlo v dôsledku technicky nevysvetliteľného konania, t.j. natočením riadenia vľavo pri súčasnom brzdení a následne natočením riadenia doprava. Obžalovaný pred miestom nárazu do stromu – v tomto okamihu začal pri stálom brzdení natáčať riadenie vozidla vľavo, nakoľko sa pohybovalo pred koncom ľavotočivej zákruty, vchádzalo na priamy úsek pred pravotočivou zákrutou, jeho konanie nie je vysvetliteľné, príčina bola podľa znaleckého posudku iného ako technického rázu, pretože ak
by sa vyhýbal prekážke na vozovke, z technického hľadiska je nevysvetliteľné, že na nebezpečenstvo nereagoval brzdením. Preto výpoveď tak obžalovaného, ako aj poškodeného o zveri na vozovke ako prekážke náhlej, bola nevierohodná. Počas spomaľovania brzdnou silou motora vozidlo prešlo od ľavého okraja vozovky krížom cez vozovku, vyšlo vpravo mimo vozovku, kde čelne narazilo do stromu. Nárazom bolo odhodené do protismeru jeho pôvodného pohybu pri súčasnej rotácii jeho zadnej časti smerom doprava. K vyjdeniu vozidla najprv vľavo a následne doprava mimo vozovku s nárazom do stromu došlo v dôsledku technicky nevysvetliteľného konania obžalovaného, t.j. natočením riadenia vľavo pri súčasnom brzdení a následne natočením riadenia doprava. Obžalovaný podľa znaleckého posudku mal možnosť zabrániť vzniku nehody pri správnej technike jazdy, a to brzdenie bez súčasnej zmeny smeru jazdy alebo zmena smeru jazdy bez brzdenia. Pokiaľ sa znalec vyjadril, že obžalovaný nebrzdil, išlo o brzdenie kritické (intenzívne), aké sa vyžaduje pri náhlej prekážke, teda v dôsledku nebezpečenstva. Jednoznačne však uvádzal, že pri prechádzaní ľavotočivou zákrutou brzdil, resp. spomaľoval a súčasne menil smer jazdy, čím sa dostal do šmyku a s vozidlom následne vyšiel najprv vľavo, potom vpravo, kde narazil do stromu. Samotný poškodený vo svojej výpovedi uviedol, že si pamätá, že v dôsledku brzdenia obžalovaného išli doľava. Už tá skutočnosť, že vyšiel obžalovaný vľavo mimo vozovku, je nesprávna technika jazdy. Ďalším prvkom nesprávnej jazdy bolo jeho následné konanie, kedy nevyrovnal smer jazdy do smeru súbežného s vozovkou, čo mal možnosť pri rýchlosti 64 km/h, ale obžalovaný prešiel krížom cez vozovku, vyšiel vpravo mimo vozovku, kde narazil do stromu, čo sú, kde narazil do stromu, čo sú dva nesprávne prvky v technike jazdy vodiča. Tento spôsob konania obžalovaného ako vodiča motorového vozidla, ktoré bolo zjavne následkom neprispôsobenia rýchlosti vozidla svojim schopnostiam, stavu a povahe vozovky, je v zmysle ustanovenia § 137 odsek 2 písmeno c/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke porušením povinnosti uloženej podľa zákona, ktorá má charakter povinnosti dôležitej.
Z týchto dôvodov preto krajský súd mal zavinenie obžalovaného na spôsobenom následku bez dôvodných pochybností preukázané a dôvody odvolania preto za nedôvodné. Súd I. stupňa preto nepochybil, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, pretože inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – porušením dôležitej povinnosti.
Odvolací súd zruší podľa § 321 odsek 1 písmeno f/ Trestného poriadku, napadnutý rozsudok aj vtedy, ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 odsek 3 Trestného poriadku, ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Po preskúmaní výroku o treste krajský súd zistil, že súd I. stupňa správne v čase svojho rozhodovania pri ukladaní trestu aplikoval kritériá ustanovenia § 34 Trestného zákona, keď prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, správne nezistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona ani priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, správne postupoval pri ukladaní trestu u obžalovaného podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona a správne obžalovanému ukladal trest vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu vo výmere 12 mesiacov. K navrhovanej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno k/ Trestného zákona, krajský súd uvádza, že k plneniu uplatnenej náhrady škody poškodenému C. D. došlo z povinného zmluvného poistenia, preto nemožno aplikovať u obžalovaného túto poľahčujúcu okolnosť, pretože sa sám nepričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu, resp. dobrovoľne nenahradil spôsobenú škodu, obžalovaný si výlučne splnil svoju zákonnú povinnosť, keď nehodu nahlásil príslušnej poisťovni. Uvedená poľahčujúca okolnosť však vyžaduje vyššiu formu aktívneho konania obžalovaného, ako je len splnenie si povinnosti, ktorú mu ukladá zákon. Rovnako správne súd I. stupňa uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 18 mesiacov, ktorú krajský súd nepovažuje za neprimerane prísnu, pretože obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla a takýmto konaním porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, pričom z nedbanlivosti inému spôsobil ublíženie na zdraví vo forme ťažkej ujmy na zdraví. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody súd I. stupňa v čase svojho rozhodovania správne rozhodol podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku a zaviazal obžalovaného na náhradu škody tak poškodenému C. D. ako aj spoločnosti J. I. K., C. správne odkázal
poškodeného D. so zvyšným nárokom na civilný proces, aj keď túto skutočnosť dostatočne neodôvodnil vo svojom rozhodnutí. Je potrebné uviesť, že poškodený D. si uplatňoval okrem bolestného, aj ušlý zisk a nemajetkovú ujmu, no tieto nároky riadne preukázané neboli, čo by vyžadovalo vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by trestné konanie neprimerane predĺžilo, preto bolo potrebné rozhodnúť v zmysle § 288 odsek 1 Trestného poriadku. Splnomocnenec poškodeného uviedol na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, že škoda vo výške 11 020,10 eur už bola poškodenému C. D. uhradená príslušnou poisťovňou plnením z povinného zmluvného poistenia, krajský súd postupom podľa § 321 odsek 1 písmeno f/ Trestného poriadku zrušil výrok o náhrade škody, ktorým bol obžalovaný zaviazaný k náhrade škody, konkrétne pre poškodeného C. D.. Všetky ostatné výroky, jednak týkajúce sa uplatnených nárokov na náhradu škody a výroky o vine a treste obžalovaného, zrušeným výrokom o škode zostali nedotknuté.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ktoré mal odvolací súd za zistené a preukázané, a aj s prihliadnutím na vyššie uvedené právne úvahy, s ktorými sa odvolací súd spravoval pri posudzovaní zistených skutočností podľa príslušných ustanovení Trestného zákona na základe odvolania obžalovaného podľa § 321 odsek 1 písmeno f/ Trestného poriadku a za splnenia podmienok ustanovených v § 321 odsek 3 Trestného poriadku zrušil výrok o náhrade škody, ktorým bol obžalovaný zaviazaný k náhrade škody poškodenému C. D..
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadny opravný prostriedok.