Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/35/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnom spore žalobcu: Union poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, IČO : 31 322 051, právne zast. JUDr. Ľudmilou Jurčovou, advokátkou, so sídlom Hodžovo námestie 2A, 811 06 Bratislava, proti žalovanej: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX F., právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Harakály, so sídlom Mlynská 28, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie 38 285,05 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 19 142,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 10.03.2023 až do zaplatenia, a to v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajší súd návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa vo vzťahu k žalovanej domáhal zaplatenia istiny 38 285,05 eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil nasledovne: Na základe Zmluvy o predaji časti podniku uzatvorenej medzi Groupama Biztosító Zrt., cudzojazyčný (slovenský) názov: Groupama poisťovňa, a. s. so sídlom Erzsébet királyné útja 1 C, Budapest 1146, Maďarsko ako predávajúcim a Žalobcom ako kupujúcim zo dňa XX.XX.XXXX došlo s účinnosťou k 01.12.2022 k prevodu celku obchodného majetku, ktorý v súhrne tvorí organizačnú zložku schopnú samostatne vykonávať činnosť (t.j. časť podniku) na Žalobcu. Predávajúci prevádzkuje Groupama poisťovňa a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom na Miletičova 21, 821 08 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 47 236 060, (ďalej len „Organizačná zložka“), ktorá na území Slovenskej republiky vykonáva aj činnosti neživotného poistenia. V dôsledku Zmluvy o predaji časti podniku tak došlo k prevodu organizačnej zložky na Žalobcu. Uvedeným odôvodňujeme aktívnu vecnú legitimáciu Žalobcu v konaní. Groupama Biztosító Zrt., cudzojazyčný (slovenský) názov: Groupama poisťovňa, a. s. so sídlom Erzsébet királyné útja 1/C, Budapest 1146, Maďarsko konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom Groupama poisťovňa a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom na Miletičova 21,821 08 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 47 236 060 (ďalej aj ako „Právny predchodca Žalobcu“) a A. B. C. D., G., trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX F. (ďalej len „Žalovaná“) uzavreli dňa XX.XX.XXXX Návrh poistenej zmluvy č. XXXXXXXXXX o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „Poistná zmluva“), s ročným poistným vo výške 71,16 EUR s frekvenciou platieb poistného raz ročne. Povinnosť zaplatiť prvú splátku poistného bola zo strany Žalovanej splnená. Neoddeliteľnou súčasťou Poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla účinné odo dňa 01.01.2016 (ďalej len „VPP“). Poistnou zmluvou bola poistená zodpovednosť za škodu motorového vozidla zn. Hyundai Getz, VIN: G., ĚCV: F.. Dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 19:00 hod. došlo na križovatke cesty 1/74 a miestnych komunikácií pred rodinným domom č. 279 v obci Brekov, okr. Humenné k dopravnej nehode, medzi osobným motorovým vozidlom, ktoré viedla Žalovaná a chodcom, C. H., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale byrom I. XX, XXX XX F. (ďalej len „Poškodený“), a to tak, že Žalovaná napriek vodorovnému a zvislému dopravnému značeniu upozorňujúcemu na priechod pre chodcov v dôsledku plného nevenovania sa vedeniu vozidla a nedostatočnému sledovaniu situácie v cestnej premávke neskoro spozorovala chodca

- Poškodeného, ktorý v tom čase prechádzal cez cestu z ľavej strany na pravú v bezprostrednej blízkosti za riadne vyznačeným priechodom pre chodcov, pričom Žalovaná bez brzdenia Motorovým vozidlom zrazila Poškodeného. Poškodený v dôsledku uvedenej zrážky utrpel početné poranenia a trvalé poškodenie zdravia (ďalej len „Poistná udalosť“). Žalovaná bola za uvedený skutok uznaná vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa , v znení neskorších právnych predpisov, a to Rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 19.10.2021, sp. zn. , ktorý bol následne potvrdený Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.04.2022, č. k. -513. Napriek skutočnosti, že k nehode došlo dňa XX.XX.XXXX, Žalovaná písomne oznámila Právnemu predchodcovi Žalobcu vznik škodovej udalosti Hlásením škodovej udalosti z Povinného zmluvného poistenia až dňa 29.10.2019. Právny predchodca Žalobcu v súvislosti s predmetnou Poistnou udalosťou vyplatil Poškodenému plnenie v súhrnnej výške 127.616,82 EUR. Žalovaná porušila svoje povinnosti tým, že Právnemu predchodcovi Žalobcu neoznámila vznik škodovej udalosti v lehote ustanovenej . písm. a) Zákona o PZP. Z uvedených dôvodov si Žalobca uplatňuje touto žalobou voči Žalovanej nárok na náhradu poistného plnenia v rozsahu 30% z poistného plnenia, čo predstavuje sumu 38.285,05 EUR. V súlade s vyššie uvedeným skutkovým stavom, priloženými dôkazmi a citovanými zákonnými ustanoveniami vznikol Žalobcovi voči Žalovanej nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré Žalobca poskytol Poškodenému. Žalobca vyzval Žalovanú na zaplatenie v žalobe uplatňovanej sumy v lehote do 15 dní, a to v obsahu Predžalobnej výzvy. Žalovaná na Predžalobnú výzvu odpovedala podaním s názvom „Vec: Odvolanie proti Výzve na zaplatenie náhrady poistného plnenia“ zo dňa 12.9.2022 (ďalej len „Podanie Žalovanej“). V nadväznosti na Podanie Žalovanej bola Žalovanej zaslaná opätovná výzva s názvom „Výzva na zaplatenie náhrady poistného plnenia - odpoveď na odvolanie“ zo dňa 23.02.2023 (ďalej len „Predžalobná výzva 2“) ktorou bola Žalovanej poskytnutá dodatočná lehota na úhradu nároku, pričom Žalobca požadoval zníženú sumu vo výške 37.438,84 EUR, a to do dňa 09.03.2023. Žalovaná aj na Predžalobnú výzvu 2 reagovala nesúhlasne a vymáhaný nárok žalobcovi neuhradila, a to ani sčasti.

2. Okresný súd Humenné v tejto veci vydal platobný rozkaz sp. zn. -74 zo dňa 20.06.2023, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel.

3. Proti platobnému rozkazu podala v zákonom stanovenej lehote odpor žalovaná, pričom okrem iného uviedla, že v celom rozsahu žalovaný nárok neuznáva, nakoľko je voči nej uplatnený v rozpore s právnymi predpismi bez toho, že by na to boli splnené zákonom definované predpoklady. Uplatnený nárok zároveň nerešpektuje a je v priamom rozpore s podstatou a účelom právnej úpravy v ZoPZP a porušuje základné princípy, na ktorých stojí celý právny systém. Musia byť splnené tieto podmienky: škodu s motorovým vozidlom spôsobil poistník, poisťovateľ z toho titulu vyplatil za poistníka náhradu škody, poistník porušil v tomto prípade povinnosť ohlásiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti v lehote 15 dní od jej vzniku, pri porušení uvedenej povinnosti absentujú akékoľvek dôvody hodné osobitného zreteľa na strane poistníka. ZoPZP vo svojich ustanoveniach presne nedefinuje, do môže byť v danom prípade dôvodom hodným osobitného zreteľa. Ide teda o relatívne neurčitú právnu normu, pri ktorej aplikácii je potrebné posúdiť, či vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu absolútne absentovali dôvody hodné osobitného zreteľa a teda nárok podľa § 12 ods. 1 písm. g) zoPzP poisťovateľovi vznikol, alebo naopak, v danom konkrétnom prípade existujú určité konkrétne okolnosti, ktoré odôvodňujú neskoré oznámenie škodovej udalosti. V takom prípade nedochádza k naplneniu jedného zo zákonných predpokladov vzniku nároku podl'a § 12 ods. 1 písm. g) zoPZP a tento nárok potom poisťovateľovi nevnikol a nemôže si ho uplatňovať'. Žalovanej táto dopravná nehoda spôsobila šok a stala sa práceneschopnou z dôvodov problémov so srdcom a krvným tlakom, a to od 08. 02. 2019. Žalovaná spôsobenie škody a vznik dopravnej nehody, vedenie trestného konania, obavy o zdravie poškodeného, veľmi zle psychicky znášala. Následne utrpela úraz a bola opäť práceneschopná od 16. 06. 2019. Napriek týmto ťažkostiam a problémom žalovaná vznik škodovej udalosti oznámila, avšak nesprávnej poisťovni, keď škodovú udalosť nahlásila do KOMUNÁLNEJ poisťovne, a. s. Aj keď

ZoPZP v ustanovení § 12 bližšie neupravuje, v akom rozsahu poisťovateľovi vzniká nárok na náhradu plnenia voči poistenému, automaticky to neznamená, že v prípade akéhokoľvek porušenia právnych povinností si poisťovateľ môže podľa ľubovôle stanoviť výšku postihového nároku voči poistenému až do výšky poskytnutého plnenia poškodenému. Aj vznik uvedeného osobitného nároku poisťovateľa a jeho výšku je potrebné podriadiť pod všeobecný právny princíp proporcionality, ktorého cieľom je spravodlivé usporiadanie dvoch kolíznych práv. V prípade poisteného, ktorý porušil právnu povinnosť minimálnej závažnosti, ktorej porušenie nemalo vplyv ani na vznik škody, ani na zväčšenie jej rozsahu a nespôsobilo poisťovateľovi ťažkosti ani pri šetrení poistnej udalosti, je namieste uplatnenie uvedeného nároku len v skutočne minimálnej výške. Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky je možné za ústavne akceptovateľnú označiť úvahu, že regresná náhrada má plniť výchovný účel a nie účel likvidačný a má zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo ku vzniku škody. Primeranosť náhrady možno ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia, zohľadnením okolností za ktorých škoda vznikla a tiež skúmaním pomerov toho, kto škodu spôsobil. Primeranosť a oprávnenosť uplatneného nároku a jeho výšky nie je možné posudzovať len výlučne s ohľadom na majetkové pomery žalovaného. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je proporcionalitu uplatneného nároku poisťovateľa podľa § 12 ZoPZP potrebné skúmať z oveľa širších hľadísk a je pritom možné zohľadniť celé spektrum relevantných okolností.

4. K odporu sa vyjadril žalobca, že Žalobca nesúhlasí s vyššie uvedenou argumentáciou Žalovanej a po preštudovaní si Odporu Žalovanej má za to, že Žalovanou podaný Odpor je zjavne podaný formálne len za účelom oddialenia úhrady regresného nároku Žalobcu ako i predĺženia lehoty na vydanie právoplatného exekučného titulu zo strany súdu 1. inštancie. Žalobca v celom rozsahu odmieta a popiera tvrdenia Žalovanej o neodôvodnenosti žalobou uplatneného regresného nároku a jeho údajného rozporu s právnymi predpismi Slovenskej republiky. Žalobca si dovoľuje pripomenúť, že (i) Žalovaná spôsobila škodovú udalosť, (ii) Žalobca vyplatil za Žalovanú poškodenému škodovou udalosťou poistné plnenie, (iii) Žalovaná vznik škodovej udalosti Žalobcovi neoznámila (ani ústne ani písomne) v 15 dňovej zákonnej lehote a to (iv) bez dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by ju v plnej miere zbavovali povinnosti úhrady regresného nároku Žalobcovi ako poisťovni. Žalobca má za to, že Žalovanou predložené potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vôbec nepreukazujú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v takom rozsahu, ktorý by Žalovanú zbavoval povinnosti úhrady regresného nároku Žalobcovi v celom rozsahu. Medzi dňom vzniku škodovej udalosti (XX.XX.XXXX) a dňom ohlásenia škodovej udalosti Žalobcovi (29.10.2019) uplynulo viac ako 8 mesiacov v rámci, ktorých Žalovaná mohla ohlásiť škodovú udalosť Žalobcovi. Aj za predpokladu odrátania času stráveného Žalovanou ako práceneschopnou (Žalovaná bola prvýkrát PN od 08.02.2019 do 27.02.2019 a druhýkrát bola PN od 16.05.2019 do 12.06.2019) zostáva viac ako 6 mesačné okno v rámci, ktorého bola Žalovaná podľa všetkých Žalovanou predložených dôkazov v plnom rozsahu práceschopnou a fyzicky aj psychicky spôsobilou Žalobcovi ako poisťovateľovi oznámiť vznik ňou spôsobenej škodovej udalosti a splniť si tak svoju zákonnú povinnosť (aj keď po 15 dňovej lehote určenej Zákonom o PZP). Žalobca má na základe uvedených skutočností za to, že v danom prípade neexistujú na strane Žalovanej také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by ju v plnej miere zbavovali zodpovednosti za oneskorené ohlásenie vzniku škodovej udalosti a s tým spojenej povinnosti úhrady Žalobcom uplatneného regresného nároku. Žalobca si dovoľuje podotknúť, že uplatneným regresným nárokom nepožaduje od Žalovanej 100 % náhradu poistného plnenia poskytnutého poškodenému škodovou udalosťou, ale len 30 % náhradu poistného plnenia (t.j. Žalobca žiada o 70 % nižšiu sumu ako bola vyplatená poškodenému). Žalobca pri príprave žaloby a pri percentuálnom vyčíslení žalobou uplatňovaného regresného nároku zohľadnil všetky okolnosti daného prípadu, ako aj všetky Žalovanou predložené dôkazy a teda aj jej dočasnú pracovnú neschopnosť.

5. Následne sa vyjadril žalovaný, že žalobcovi (poisťovateľovi) vzniká v zmysle zákonná povinnosť do 3 mesiacov od oznámenia škody poškodeným skončiť vyšetrovanie na zistenie rozsahu svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a podľa cit. zákona vzniká mu zo zákona povinnosť poskytnúť poškodenému plnenie a to do 15 dní. Žalobcovi tiež v zmysle vzniká povinnosť plniť riadne a včas. Žalovanej vznikla povinnosť platiť poistné vo výške, ktorá je dohodnutá v poistnej zmluve. Žalobca pri poskytovaní plnenia poškodenému, sám porušil zákonné povinnosti vyplývajúce mu z , z. č. , a z , , z. č. teda nekoná fair. Základným účelom je zabezpečenie rýchlej a účinnej náhrady škody pre osoby poškodené prevádzkou motorových vozidiel. Žalobca však v predmetnej veci nerešpektoval účel, zmysel zákona.

Porušenie svojej povinnosti plniť riadne a včas negoval, ale to neneguje u žalovanej. Porušenie povinnosti žalobcom preukazuje napríklad plnenie poskytnuté Sociálnej poisťovni Humenné, ktorá žalobcu vyzvala listom zo dňa 12.01.2022 na úhradu 8363,53 eur, ale žalobca poskytol plnenie až 02.08.2022. Sociálna poisťovňa Humenné písomnou výzvou zo dňa 07.12.2022 požiadala o plnenie sumy 2820,69 eur, ale žalobca plnil až 24.03.2023. Žalobca v obidvoch prípadoch porušil zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z z. č. a z , plniť riadne a včas. Poškodenému titulom náhrady za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, ku ktorému došlo XX.XX.XXXX, žalobca plnil až 11.07.2022. Žalobca pri poskytnutí plnenia titulom bolestného, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia nevychádzal z lekárskeho posudku, ale náhradu korigoval na základe posúdenia ich zmluvným lekárom, konal v rozpore s z. č. , lebo zmluvný lekár nie je posudzujúcim lekárom ktorý je kompetentný vyhotoviť lekársky posudok s hodnotením bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a nie je ani znalcom. Uplatnenie sankcie žalobcom s tvrdením o porušení zákonnej povinnosti žalovanou, ktoré nespôsobilo žiaden negatívny následok, nemalo vplyv na vznik škody a jej rozsah, nespôsobilo žalobcovi ťažkosti ani pri šetrení poistnej udalosti, ani pri plnení, nemalo vplyv na riadne zistenie okolností za ktorých došlo ku vzniku poistnej udalosti. Výmera regresu žalobcom bez skúmania ekonomických pomerov toho, kto škodu spôsobil, tiež nesplňa výchovný účel.

6. Na pojednávaní konanom dňa 27.10.2023 vypovedala žalovaná nasledovne: Čo sa týka samotnej žaloby uvádzam, že je pravda, že som pochybila, pretože poistnú udalosť som prvýkrát nahlásila na nesprávnu poisťovňu, a to na Komunálnu poisťovňu, pretože pri zakúpení vozidla som mala ako aj havarijnú poistku, ako aj povinné zmluvné poistenie práve v Komunálnej poisťovni, avšak po dopravnej nehode som bola v zlom psychickom stave a žila som v domnení, že som nahlásila poistnú udalosť správnej poisťovni. Vtedy som si ešte neuvedomila, že medzitým po zakúpení auta som zmenila poisťovňu, pretože povinné zmluvné poistenie som medzitým zmenila z komunálnej poisťovne do poisťovne Groupama. Vtedy som nemala k dispozícií po dopravnej nehode doklady k vozidlu a to z dôvodu, že tieto mi boli po dopravnej nehode zaistené políciou. Boli mi políciou vydané až niekedy po dvoch mesiacoch. Chcem uviesť, že žaloba žalobcu voči mojej osobe, kde požaduje nárok cca vo výške 39 000 eur považujem sa likvidačné za súčasného stavu a nejde o výchovný charakter. Chcem uviesť, že v súčasnosti pracujem na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky ako policajt. Chcem uviesť, že mám jednu nezaopatrenú dcéru, ktorá je vysokoškoláčka, ktorá žije so mnou v spoločnej domácnosti. Chcem uviesť, že som si spísala svoje príjmy a výdavky, a preto takéto vysoké finančné plnenie, ktoré požaduje žalobca voči mojej osobe je likvidačné. Preto žiadam, aby súd v tomto konaní voči mojej osobe uplatnil § 12 ods. 1 písm. g), zákona 383/2001 o povinnom zmluvnom poistení a žiadam, aby v mojom prípade bolo prihliadnuté na dôvody hodného osobitného zreteľa, pretože toto porušenie ja som nespôsobila úmyselne a žiadam, aby žalobcovi nebolo priznané regresné plnenie voči mojej osobe z týchto dôvodov. Na otázku súdu udávam, že v súčasnosti teda pracujem na polícií v Humennom ako zástupca riaditeľa oddelenia azylu. Chcem uviesť, že v súčasnosti aktuálne žijem so svojou nezabezpečenou dcérou v 2- izbovom byte v Humennom na ktorom mám vzatú hypotéku, ktorú som si zobrala po rozvode. Čo sa týka splátok hypotéky, tieto sú mesačne vo výške 269 eur a zostatok hypotéky k 25.10.2023 bol 39 435 eur. Právna zástupkyňa žalovanej sa vyjadrila nasledovne: Chcem poukázať na dôležitú skutočnosť, ktorá vyplýva v tomto konaní a ktorá vyplýva priamo z poistnej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu, pričom zo zmluvy vyplývajú práva a povinnosti medzi zmluvnými stranami. Jednak sa uplatňuje aj zákon o povinnom zmluvnom poistení. Poukazujem na to, že aj tento zmluvný vzťah z poistnej zmluvy musí byť založený na zásade férového konania a rovnováhy medzi stranami. Tu poukazujem na to, že regresný nárok poisťovne má plniť predovšetkým výchovný účel ale vzhľadom na to, že sa jedná o zmluvný partnerský vzťah, výchova by mala byť na strane nielen mojej klientky, ale aj na strane žalobcu ako poisťovateľa. V danom prípade, keď vychádzame z § 12 uvedeného zákona ods. 1 písm. g), čo sa týka len polovici tohto ustanovenia, že zo strany žalovanej došlo k oneskorenému nahláseniu poistnej udalosti máme za to, že ide o nepatrné porušenie povinnosti zo strany mojej klientky, ktoré nemalo ani nemohlo mať vplyv na vznik škody, na šetrenie zo strany poisťovne a na rýchlosť plnenia zo strany poisťovne voči poškodeným a taktiež toto porušenie nemohlo mať ani vplyv na zistenie okolnosti škodovej udalosti za ktorej ku škode došlá k poistnej udalosti, pretože táto nehoda ako je zrejmé zo spisu bola okamžite riešená políciou, pokiaľ žalobca chce uplatniť tento regres ako výchovný a ako sankciu, tak výchova na strane poisťovateľa - žalobcu bola závažným spôsobom porušená v neprospech mojej klientky, pretože žalobca ako poisťovateľ je povinný v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení plniť poškodenému, a to od vzniku škody a od nahlásenia poistnej udalosti musí do troch mesiacov poistnú udalosť prešetriť a následne plniť škodu poškodenému a v danom

prípade žalobca plnil z titulu bolestného poškodenému a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a za 3 a pol roka, čo je závažné porušenie jeho povinnosti zo zákona zo zmluvy. Taktiež žalobca porušil povinnosť podľa , pretože podľa tohto ustanovenia má poisťovňa ako žalobca, ako dlžník plniť riadne a včas veriteľovi. Teda žalobca pre neskoré plnenie poistného plnenia poškodenému porušil okrem zákona aj ustanovenia zákona 437/2004, a to , , , pretože zákon hovorí, že náhrada škody z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia sa preukazuje zásadne lekárskym posudkom alebo znaleckým posudkom. Avšak žalobca uhradil poškodenému plnenie škody na zdraví nie na základe lekárskeho posudku ale lekársky posudok doložený poškodeným svojvoľne žalobca korigoval, hoci mohol náhradu škody preukázať riadnym znaleckým posudkom. Žalobca teda porušil vyššie uvedené ustanovenia zákona, lebo lekársky posudok z bolestného a z ťaženia spoločenského uplatnenia vystavuje ošetrujúci posudkový lekár, a to na základe osobného vyšetrenia. 7. Následne sa vyjadril žalobca, že v prípade nároku uplatňovaného od Žalovanej nepožaduje 100% poistného plnenia, ktoré vyplatil poškodenému za škody, ktorú mu spôsobila Žalovaná, ale len 30 % z tejto sumy. Žalobca má preto zato, že jeho prístup voči Žalovanej je viac ako férový. Žalobca tiež uvádza, že ak bola Žalovaná schopná včas oznámiť vznik škodovej udalosti inej poisťovni a túto záležitosť administratívne riešiť, považuje za účelové jej tvrdenia odvolávajúc sa na jej zlý psychický stav a fakt, že žila v domnení, že škodovú udalosť nahlásila správnej poisťovni. Žalovaná uzatvorila zmluvu o povinnom zmluvnom poistení s právnym predchodcom Žalobcu dňa XX.XX.XXXX, poistné hradila ročne a poistné na poistné obdobie od 01.02.2019 do 31.01.2020 uhradila dňa 28.1.2019, teda pred vznikom škodovej udalosti a teda s vedomím, že nehradí inej poisťovni než poisťovni Groupama. Žalovaná za dobu od vzniku škodovej udalosti, teda od XX.XX.XXXX neuhradila Žalobcovi ani poškodenému vôbec nič. Žalovaná poškodenému spôsobila trvalú invaliditu, poškodený je do dnes plienkovaný, jeho spôsobilosť na právne úkony bola v dôsledku škodovej udalosti obmedzená, nie je schopný samostatného života, je už doživotne odkázaný na pomoc tretej osoby. Žalobca poukazuje nato, že na strane Žalovanej nejestvujú a nebola preukázaná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalovaná síce v konaní predložila potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti v období od 08.02.2019 do 27.02.2019, avšak z predloženého listinného dôkazu nie je zrejmý dôvod dočasnej práceneschopnosti a tiež fakt, že by ju táto pracovná neschopnosť obmedzila v živote takým spôsobom, že nebola schopná zodpovedne pristúpiť k riešeniu vzniknutej škodovej udalosti. Žalobca zotrváva na svojich vyjadreniach v tom, že medzi dňom vzniku škodovej udalosti (XX.XX.XXXX) a dňom ohlásenia škodovej udalosti Žalobcovi (29.10.2019) uplynulo viac ako 8 mesiacov v rámci, ktorých Žalovaná mohla ohlásiť škodovú udalosť Žalobcovi. Aj za predpokladu odrátania času stráveného Žalovanou ako práceneschopnou (Žalovaná bola prvýkrát PN od 08.02.2019 do 27.02.2019 a druhýkrát bola PN od 16.05.2019 do 12.06.2019) zostáva viac ako 6 mesačné okno v rámci, ktorého bola Žalovaná podľa všetkých Žalovanou predložených dôkazov v plnom rozsahu práceschopnou a fyzicky aj psychicky spôsobilou Žalobcovi ako poisťovateľovi oznámiť vznik ňou spôsobenej škodovej udalosti a splniť si tak svoju zákonnú povinnosť (aj keď po 15 dňovej lehote určenej Zákonom o PZP). Ako vyplýva zo zisteného skutkového stavu Žalovaná dňa XX.XX.XXXX viedla motorové vozidlo, ktorým počas jazdy v obci Brekov prekročila minimálnu povolenú rýchlosť, jazdila rýchlosťou 56,5 km/h, napriek vodorovnému v zvislému značeniu upozorňujúcemu na priechod pre chodcov, nevenovala sa vedeniu motorového vozidla, nesledovala situáciu v cestnej premávke, nespozorovala chodca - poškodeného, ktorý v tom čase prechádzal cez cestu bezprostredne za riadne vyznačeným priechodom pre chodcov, narazila do poškodenému. V prípade Žalovanej nebola zaznamenaná žiadna brzdná dráha. Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.04.2022 sp.zn. tiež vyplýva, že sa Žalovaná dopustila hrubého a závažného porušenia dopravných predpisov.

8. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 14.11.2023 a to tak, že žalobu zamietol a druhým výrokom žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania.

9. Po podaní odvolaní vo veci rozhodol ako odvolací súd Krajský súd v Prešove svojim uznesením zo dňa 09.07.2024 a to tak, že rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a neodôvodnené, pretože žaloba bola odôvodnená tým, že je v rozpore s dobrými mravmi, avšak v rozsudku absentujú ustanovenia o dobrých mravoch a rovnako prvostupňový súd poukázal na nález Ústavného súdu SR bez jeho identifikácie spisovou značkou. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia sa súd prvej inštancie nedostatočne zaoberal posúdením primeranosti zaplatenia regresnej náhrady, nakoľko nesprávne posúdil základ nároku žalobcu. Odvolací

súd poukázal na závery Ústavného súdu SR v obdobnej veci, nález Ústavného súdu SR, sp. zn. 377/2018 zo dňa 31.01.2019: „Regresná náhrada má plniť výchovný a nie likvidačný účel, a má zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo k vzniku škody. Primeranosť náhrady možno ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia (pri zohľadnení, či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa budúcnosti bude zvyšovať), zohľadnením okolností, za ktorých škoda vznikla, a tiež skúmaním osobných, zárobkových a majetkových pomerov toho, kto škodu spôsobil. Až posúdením týchto troch komponentov možno dospieť k záveru o tom, či regresná náhrada je primeraná. Aplikácia dvoch komponentov - výšky plnenia a miery jej percentuálneho zníženia a okolností, za ktorých došlo k škode nie je dostatočným podkladom pre záver o primeranosti regresnej náhrady. Je nevyhnutné aplikovať súčasne aj tretí komponent, t.j. konkrétne pomery toho, kto škodu spôsobil, lebo len tak možno dosiahnuť účel regresnej náhrady. Skúmanie pomerov toho, kto škodu spôsobil, umožní primerane určiť výšku regresnej náhrady tak, aby plnila výchovný (odstrašujúci) účinok, a vyhnúť sa tomu, aby výška regresnej náhrady nebola príliš nízka - keď nenaplní svoj účel a na druhej strane, aby nebola (ekonomicky) likvidačná. Odvolací súd uviedol, že v ďalšom konaní prvostupňový súd musí venovať pozornosť kritériám, ktoré uvádza Ústavný súd SR a je nutné preukázať skutočnosť, či vyplatená suma je konečná alebo sa bude v budúcnosti zvyšovať, aké boli okolnosti vzniku škody, teda ako možno charakterizovať konanie žalovanej pri vzniku škodovej udalosti a následne treba podrobne skúmať osobné, zárobkové a majetkové pomery žalovanej, ktorá škodu spôsobila. Až posúdením týchto troch komponentov možno spravodlivo určiť, či regresná náhrada je primeraná a či stanovenie tejto náhrady zo strany žalobcu vo výške 30 % zodpovedá týmto kritériám. Je nutné, aby regresná náhrada plnila výchovný účinok a samozrejme, aby nebola likvidačná. Z uvedeného je zrejmé, že súd nemá možnosť žalobu zamietnuť v celom rozsahu, nakoľko aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR vyplýva, že možno len primerane určiť jej výšku tak, aby nebola likvidačná, čo však znamená, že určitým spôsobom sa musí škodca podieľať na vyplatenom poistení, pokiaľ určitým spôsobom porušil povinnosti danému zákonom o povinnom zmluvnom poistení. V tomto prípade tieto okolností neboli objasnené do tej miery, v akom čase bola žalovaná z dôvodu zdravotných problémov po nehode indisponovaná, že nemohla oznámiť poistnú udalosť, respektíve túto nahlásila v inej poisťovni. Odvolací súd uviedol obiter dictum vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovanej o tom, že žalobca plnil poškodenému v lehote alebo nie, že tieto námietky nie sú v prejednávanej veci dôvodné. Nesúvisia s meritom veci, ktorého podstatou je regresný nárok žalobcu. V tomto smere nie je dôvodné venovať sa dokazovaniu v súvislosti s týmito námietkami.

10. Súd zistil tento skutkový stav :

11. Na základe zmluvy o predaji časti podniku uzavretej medzi Groupama Biztositó Zrt. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim zo dňa XX.XX.XXXX došlo s účinnosťou k 01.12.2022 k prevodu celku obchodného majetku.

12. Poistnou zmluvou bola poistená zodpovednosť za škodu motorového vozidla zn. Hyundai Getz, EČV: F..

13. Zo správy o priebehu dopravnej nehody vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX v čase o 19.00 hod. došlo na križovatke cesty I/74 a miestnych komunikácií pred rodinným domom č. 279 v obci Brekov k dopravnej nehode medzi OMV zn. Hyundai Getz, EČ: F., ktoré viedla žalovaná a chodcom C. H., v dôsledku čoho utrpel chodec zranenia s predpokladanou dobou liečenia nad 42 dní.

14. Z rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. zo dňa 19.10.2021 v spojení s uznesením odvolacieho Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 27.04.2022 vyplýva, že obžalovaná A. B. C. D. (žalovaná v tomto spore) bola uznaná za vinnú z prečinu ublíženia na zdraví podľa , s poukazom na , na tom skutkovom základe, že dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 19:00 hod., v čase mimo výkonu služby viedla ako vodička osobné motorové vozidlo Hyundai Getz, EČV: F., rýchlosťou 56,5 km/h po ceste 1/74 v obci Brekov, smerom od mesta Humenné na obec Strážske, kde napriek vodorovnému a zvislému dopravnému značeniu upozorňujúcemu na priechod pre chodcov v dôsledku plného nevenovania sa vedeniu vozidla a nedostatočnému sledovaniu situácie v cestnej premávke neskoro spozorovala chodca C. H., ktorý v tom čase prechádzal cez cestu 1/74 z pohľadu vodičky z ľavej strany na pravú v bezprostrednej blízkosti na riadne vyznačenom priechode pre chodcov pri križovatke s miestnymi komunikáciami pred rodinným domov č. 279 v obci Brekov, pričom bez brzdenia svojim vozidlom narazila do chodca a to tak, že na

uvedenom mieste pravou prednou časťou tohto vozidla v oblasti pravého predného svetlometu narazila do oblasti pravého predkolenia chodca idúceho v krokovom pohybe, ktorý následne prepadol na prednú kapotu a čelné sklo vozidla, odkiaľ došlo k jeho odhodeniu na pravú krajnicu vo vzdialenosti cca 26 metrov od miesta zrážky, čím obvinená ako vodička vozidla porušila ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), e), f) a § 137 ods. 2 písm. c), písm. r) zákona o cestnej premávke, následkom čoho chodec utrpel mnoho početné poranenia tela – polytraumu, početné zlomeniny tvárových kostí vpravo, plášťové krvácanie pod tvrdú plenu a pavúčnicu mozgu v čelovej oblasti obojstranne, otras mozgu ťažkého stupňa s difúznym axonálnym poranením mozgu s poruchou vedomia, neúplne ochrnutie horných aj dolných končatín s prevahou vpravo, zlomeninu oblúka 5. krčného stavca, zlomeninu mostíka, zlomeninu 3. a 4. rebra vpravo, stredne ťažké pomliaždenie s krvácaním do pečene, zlomeninu lopaty v bedrovej kosti vpravo, zlomeninu horného a dolného ramienka lonových kostí vľavo a ďalšie tam uvedené zranenia, ktoré si vyžiadali vysoko špecializovanú intenzívnu liečbu vrátane operačnej liečby a ktoré na poškodenom zanechali trvalé následky v podobe poúrazovej paraparézy a kvadruparézy, ako aj organickej duševnej poruchy pri poškodení a dysfunkcií mozgu, v dôsledku ktorých poškodený nie je schopný vedomého aktívneho života, je nesebestačný a bez cudzej pomoci nevie vykonávať bežné životné úkony a potreby a je trvalo odkázaný na pomoc inej osoby. Za to obžalovanej trestný súd uložil podľa za použitia , , , , trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov. Podľa jej výkon trestu podmienečne odložil a podľa jej určil skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov. Podľa , jej uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 1 roka. Podľa , poškodených C. H. a Union zdravotnú poisťovňu, a.s. s nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces. Uvedené súdy sa v trestných rozsudkoch vysporiadali aj s obranou obžalovanej, že chodec bol pod vplyvom alkoholu a bol v tmavom oblečení, pričom konštatovali, že toto nemalo vplyv na zavinenie a vinu obžalovanej. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd zamietol odvolanie prokuratúra v tejto veci proti prvostupňovému rozsudku, čo sa týka uloženého trestu, pretože tento považoval za dostatočný.

15. Z oznámenia žalovanej žalobcovi vyplýva, škodovú udalosť – dopravnú nehodu nahlásila poisťovni na tlačive, ktoré bolo doručené poisťovni dňa 29.10.2019.

16. Z doložených listinných dôkazov zo strany žalobcu (nebola to ani sporná skutočnosť v konaní) vyplýva, že v súvislosti s touto poistnou udalosťou – dopravnou nehodou vyplatil žalobca za žalovanú poškodenému plnenie v celkovej výške 127 616,82 eur a táto suma pozostáva z nasledujúcich položiek : bolestné 37 076 eur, sťaženie spoločenského uplatnenia 37 674 eur, dolikvidácia a sťaženie spoločenského uplatnenia 1 789 eur, náhrada vynaložených liečebných nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť 39 893, 60 eur, náhrada dávok invalidného dôchodku 8 363,53 eur a náhrada dávok poskytnutých z nemocenského poistenia 2 820,69 eur. Toto vyplýva predovšetkým z doložených listinných dôkazov – Oznámenie o poistnom plnení z 21.07.2022, z 24.03.2023, z 11.07.2022, z 27.06.2022 a z prehľadu vyplatených poistných plnení z informačného systému žalobcu.

17. Žalobca doložil vzhľadom na námietky žalovanej o výške vyplateného poistného plnenia (že ho žalobca poškodenému bezdôvodne krátil) do súdneho spisu aj Znalecký posudok č. XX/XXXX na hodnotenie bolestného C. H. pre úraz zo dňa XX.XX.XXXX, vypracovaný znalcom MUDr. Rastislavom Burdom, PhD., Košice, z ktorého vyplýva celkový počet bodov a jednotlivé položky bolestného – zranení v počte bodov 1 840 bodov. Žalobca rovnako doložil lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia u tohto poškodeného.

18. Výzvou zo dňa 18.08.2022 bola žalovaná žalobcom vyzvaná na úhradu časti poskytnutého poistného plnenia vo výške 93 597,10 eur. Z výzvy zo dňa 23.02.2023 vyplýva, že žalobca pristúpil k poníženiu regresu a žiadal od žalovanej nahradiť plnenie vo výške 37 438,84 eur. Na výzvu poisťovni – žalobcu na regres žalovaná odpovedala svojim listom nazvaným „Odvolanie“ doručeným poisťovni dňa 12.09.2022, kde uviedla, že nesúhlasí s ich regresným nárokom na sumu 93 597,10 eur a poukázala na spoluvinu poškodeného (v čase nehody bol pod vplyvom alkoholu, neoznačený a v tmavom oblečení na priechode pre chodcov). Dopravná nehoda spôsobila aj žalovanej závažnú traumu, lebo od nasledujúceho dňa bola práceneschopná so srdcom a krvným tlakom a bol ovplyvnený jej psychický a fyzický stav v dôsledku dopravnej nehody a začatia trestného konania a preto omylom nahlásila poistnú udalosť na Komunálnu poisťovňu, a.s., lebo predtým nemala žiadne skúsenosti. Po skončení práceneschopnosti po dopravnej nehode sama utrpela úraz s ďalšou

práceneschopnosťou, o čom môže doložiť doklad a poistnú udalosť nahlásila žalobcovi až po upozornení zo strany svojho právneho zástupcu, ktorému odovzdala všetky doklady. Poukázala na to, že všetky tieto dôvody na jej strane sú dôvodmi osobitného zreteľa podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona o povinnom zmluvnom poistení. Rovnako uviedla, že oneskorené oznámenie poistnej udalosti nemalo vplyv na stanovenie rozsahu poškodenia a výšku plnenia. Vodičské oprávnenie má od roku 1993 a po celú dobu ako aktívna vodička nespôsobila žiadnu nehodu, ani škodovú udalosť a nebola riešená ani za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Preto žiada poisťovňu, aby svoje rozhodnutie prehodnotila a upustila od vymáhania tejto závadnej čiastky, pretože bude dvakrát potrestaná, a to v trestnom konaní uložením trestu a teraz vymáhaním takejto závratnej čiastky. V prípade, ak budú trvať na tomto regresnom nároku, všetko odovzdá svojmu advokátovi, aby bola zohľadnená primeranosť výšky tejto regresnej pohľadávky podľa § 12.

19. Žalovaná doložila do súdneho spisu na preukázanie svojich tvrdení vyššie uvedené doklady o dvoch PN po dopravnej nehode. Zápisnicu o vydaní veci osobného motorového vozidla Hyundai Getz, EČV: F., zo dňa XX.XX.XXXX od OR PZ - dopravný inšpektorát Humenné, lekársku prácu z Nemocnice J. D. F. z 08.02.2019, z ktorej vyplýva : včera okolo 19:00 hod. mala dopravnú nehodu, od vtedy bolesti hlavy, namerané vyššie hodnoty TK, napriek pravidelnej liečbe. Lekársku správu z Neurologickej ambulancie A. B. z 08.02.2019 : akcelerácia TK, bolesti hlavy, opakované CT mozgu. Žalovaná doložila poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistka číslo X XXX XXX XXX v Komunálnej poisťovni, a. s., rovnako havarijné poistenie motorových vozidiel, poistka číslo X XXX XXX XXX v tej istej poisťovni vystavenej XX.XX.XXXX, doklad z internetu o hľadaní poisťovateľa podľa EČV, z ktorého vyplýva, že Hyundai Getz, poistený ku dňu XX.XX.XXXX bol poistený u žalobcu.

20. Z potvrdení o dočasnej práceneschopnosti vyplýva, že žalovaná bola prvýkrát práceneschopná od 08.02.2019 do 27.02.2019 a druhýkrát od 16.05.2019 do 12.06.2019.

21. Žalovaná uviedla a zdokladovala svoje príjmy a výdavky ohľadom majetkových pomerov, a to : plat priemerne - 2 175 eur, prídavky na dieťa - 60 eur, príjem z nájmu bytu na D. XX, F. - XXX eur, spolu príjmy – 2 565 eur. Uviedla a doložila svoje mesačné výdavky : Hypotéka č. 1 - 269 eur, hypotéka č. 2 – 275,67 eur, úver č. 1 (na auto) – 213,71 eur, úver č. 2 – 332,86 eur, investičné sporenie - 100 eur, SIPO na byt na E. XX, F. – 188,90 eur, ANTIK byt na E. XX, F. – 32,78 eur, elektrina byt D. XX, F. – 25 eur, zálohové platby pre Bytové družstvo za byt D. XX, F. – XXX,XX K., L. I. D. XX, F. – XX eur, telefóny – 48,50 eur, dcéra zvýšené výdavky na lieky a stravovanie kvôli laktózovej intolerancii – 200 eur, spolu výdavky -1 838,49 eur. Žalovaná uviedla zostatky hypoték – úverov k 04.08.2024 : hypotéka č. -37 517,73 eur, hypotéka č. 2 – -36 646,59 eur, úver č. 1 (na auto) – -9 560,42 eur, úver č. 2 – -21 970,42 eur, teda spolu zostatok hypoték – úverov k 04.08.2024 v sume -105 685,16 eur. Čo sa týka účtov - zostatkov k 04.08.2024 : Jej účet v C. – 42,56 eur, investičný sporiaci účet v SLSP – 1 351,37 eur, sporiaci účet v C. – 1,41 eur, spolu úspory 1 395,34 eur. Čo sa týka majetkových pomerov, žalovaná vlastní 2-izbový byt na E. XX, F., kúpený v roku 2011, financovaný hypotékou č. 1. Žalovaná vlastní 1,5 izbový byt na D. XX M. F., kúpený v roku 2021, financovaný hypotékou č. 2, ktorý v súčasnej dobe dáva do podnájmu a príjem z prenájmu zdaňuje. Taktiež je vlastníčkou osobného motorového vozidla Hyundai i20, rok výroby 2023, financovaný z úveru č. 1 a kúpna cena vozidla bola 15 778,40 eur. K tomu má ešte rôzne iné výdavky : Platby poistiek k autu, bytom, úrazových poistiek cca 600 eur a výdavky na veterinára. Žalovaná k týmto skutočnostiam doložila aj potvrdenie o mzde za obdobie 7/2023 - 6/2024, z ktorej vyplýva vyššie uvedený priemerný zárobok v čistom. Žalovaná doložila nájomnú zmluvu na byt uzavretú medzi ňou ako prenajímateľkou a nájomcom G. C., ktorej je predmetom 1,5-izbový byt č. XX N. D. XX M. F. za účelom bývania, s dobou nájmu od 01.05.2021 na dobu neurčitú s výškou nájomného 330 eur mesačne, pričom v nájomnom sú zahrnuté aj poplatky za vodu, televízny signál a spotreba elektrickej energie. Rovnako žalovaná doložila aj výpisy zo svojho účtu, vrátane splátok úverov – hypoték a doklad SIPO k 8/2024 na sumu 188,90 eur, z čoho : elektrina 46,29 eur, plyn záloha 31 eur, nájomné 111,61 eur. Rovnako doložila faktúru od spoločnosti ANTIK za televízne služby z 01.07.2024, splatnej 15.07.2024 na sumu 15,76 eur. Doložila taktiež z Bytového družstva Humenné mesačný predpis úhrad za plnenia súvisiace s užívaním bytu na ulici D. XX, F. k 7/2024 na sumu predpisu 141,07 eur. Doložila faktúru

z Orange za mobil splatnú 26.07.2024 na sumu 50,53 eur a faktúru splatnú 26.07.2024 na sumu 34,53 eur a faktúru splatnú 26.07.2024 od Orange na sumu 16 eur. Žalovaná taktiež doložila potvrdenie o návšteve školy svojej dcéry z Univerzity Konštantína a Filozofa v Nitre, Filozofická fakulta, z ktorej je zrejmé, že jej dcéra I. O. D., nar. XX.XX.XXXX je riadnou študentkou dennou formou. Z čiastočného výpisu z katastra nehnuteľnosti, k. ú. F., z listu vlastníctva č. X XXX vyplýva, že žalovaná je výlučným vlastníkom bytu č. XX, vo vchode XX na 1. poschodí, vrátane spoluvlastníckeho podielu na tam uvedených parcelách a spoločných častiach, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. X XXX, k. ú. F. je zrejmé, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX vo vchode XX na 6. poschodí v bytovom dome súpisné číslo XXXX a spoluvlastníčkou ku parcelám a spoločným častiam, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Z faktúry č. XXXXXX od P. Q. B. – RADES Michalovce je zrejmé, že žalovaná kúpila osobné motorové vozidlo Hyundai v sume 15 778,40 eur a faktúra je vystavená zo dňa XX.XX.XXXX.

22. Na uvedený spor sa použijú predovšetkým ustanovenia týchto právnych predpisov:

Podľa , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (vtedy platného), Práva a povinnosti poisteného, ods. 1, Poistený je povinný oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti, podľa písm. a) do 15 dní, po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.

Podľa § 12 Právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia, ods. 1, Poisťovateľ má proti poistenému právo na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody vrátane inej ujmy spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak poisťovateľ preukáže, že poistený, podľa písm. g) ak bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.

Podľa , , Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa , , V občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.

23. Súd konštatuje, že skutkový a právny stav zrušeného rozsudku Okresného súdu Humenné a od rozhodnutia odvolacieho Krajského súdu v Prešove uznesením zo dňa 09.07.2024 sa nezmenil. V konaní nie je sporné, že žalovaná ako poistená uzavrela s právnym predchodcom žalobcu dňa XX.XX.XXXX, číslo Poistnej zmluvy XXXXXXXXXX o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla svoje motorové vozidlo Hyundai Getz, EČV: F., pričom poistné bolo riadne uhradené. V konaní nie je sporné, že dňa XX.XX.XXXX došlo k poistnej udalosti – dopravnej nehode, pri ktorej žalovaná ako vodička zrazila chodca na priechode pre chodcov, za čo bola odsúdená v trestnom konaní, právoplatným rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 19.10.2021, sp. zn. , potvrdený uznesením odvolacieho Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.04.2022 a boli jej uložené vyššie uvedené tresty. V uvedenom trestnom konaní sa skúmala aj obrana žalovanej – tmavé oblečenie poškodeného chodca, alkohol poškodeného chodca, pričom trestné súdy poukazovali na to, že tieto skutočnosti nemali vplyv na dopravnú nehodu a zavinenie žalovanej ako u žalovanej a za túto dopravnú nehodu je zodpovedná výlučne ona. V konaní nie je sporné a bolo to preukázané aj listinnými dôkazmi, že žalobca ako poisťovňa vyplatila z tejto poistnej zmluvy na túto poistnú udalosť – dopravnú nehodu poškodenému celkovo sumu 127 616,82 eur, pozostávajúcu z vyššie uvedených položiek.

24. V konaní nie je sporné, že k dopravnej nehode – poistnej udalosti došlo XX.XX.XXXX a žalovaná ako poistená nahlásila túto poistnú udalosť žalobcovi až dňa 29.10.2019 na vyplnenom tlačive žalobcu. Od poistnej udalosti do dňa jeho riadneho nahlásenia zo strany žalovanej teda uplynula doba cca 8 mesiacov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca preukázal porušenie povinnosti žalovanej ako poistenej, stanovenej vo vyššie uvedenom § 10 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, že poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, vznikla na území SR. Žalobca taktiež preukázal splnenie ustanovení § 12 ods. 1 písm. g) zákona o povinnom zmluvnom poistení, že poisťovateľ má proti poistenému nárok na náhradu poistného plnenia, alebo jeho časti, ktoré

za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 – 4. V tomto prípade žalovaná porušila svoju povinnosť oznámiť riadne a včas vznik škodovej udalosti žalobcovi v lehote stanovenej v § 10 ods. 1 písm. a) zákona o povinnom zmluvnom poistení a dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovanej, ktoré by ju zbavovali tejto povinnosti, v konaní preukázané neboli.

25. Súd skúmal obranu žalovanej a to, že na jej strane boli dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých nemohla oznámiť poisťovateľovi – žalobcovi vznik škodovej udalosti do 15 dní od jej vzniku podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona o povinnom zmluvnom poistení. Tieto dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto konkrétnom spore na strane žalovanej preukázané neboli (§ 12 ods. 1 písm. g/ zákona o povinnom zmluvnom poistení). Súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že žalovaná oznámila poisťovni na predpísanom tlačive túto škodovú udalosť – poistnú udalosť až cca 8 mesiacov po jej vzniku. Obrana žalovanej v tom smere, že po dopravnej nehode bola od 08.02.2019 do 27.02.2019 prvýkrát práceneschopná a následne v dôsledku úrazu bola práceneschopná druhýkrát od 16.05.2019 do 12.06.2019, vzhľadom na dobu od vzniku škodovej udalosti – dopravnej nehody do nahlásenia poistnej udalosti žalobcovi nemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa. Uplynula totiž dlhá doba, počas ktorej žalovaná mala možnosť splniť túto zákonnú povinnosť, pričom z doložených PN vyplýva, že nešlo o diagnózy, predovšetkým u prvej PN, v dôsledku ktorej by pri tejto škodovej udalosti – dopravnej nehode utrpela zranenia s dlhšou dobou liečenia, ktoré by jej znemožňovali splniť si túto zákonom uloženú povinnosť podľa § 10 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Z prvej PN vyplýva, že mala bolesti hlavy a ďalšie následky, pričom tieto diagnózy mala už predtým a z druhej PN vyplýva, že si spôsobila sama iný úraz. Nešlo teda o PN v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a o také zdravotné dôvody, ktoré by jej cca 8mesiacov neumožňovali nahlásenie poistnej udalosti riadne a včas. Rovnako súd pritom musel prihliadať na okolnosti vzniku škody a to, že žalovaná bola škodcom z toho protiprávneho konania, za ktorý bola právoplatne odsúdená trestným súdom, pričom spôsobila uvedenú poistnú udalosť – dopravnú nehodu, pri ktorej spôsobila ťažkú ujmu na zdraví s trvalými následkami poškodenému H., tak ako je to uvedené vyššie. Z trestných rozsudkoch je pritom zrejmé, že dopravnú nehodu zavinila výlučne žalovaná porušením tam uvedených právnych predpisov a na jej vine neniesol zodpovednosť poškodený H.. Pokiaľ bola žalovaná v zlom psychickom stave po dopravnej nehode, tak tento si spôsobila sama svojim protiprávnym konaním, a to dopravnou nehodou, za ktorú bola právoplatne odsúdená. To, že žalovaná nahlásila dopravnú nehodu inej poisťovni, a to Komunálnej poisťovni, a. s., kde mala predtým zavreté povinné zmluvné poistenie, ako aj havarijné poistenie, taktiež nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa, a to vzhľadom na dobu cca 8 mesiacov, ktoré uplynuli od dopravnej nehody a nahlásenia poistnej udalosti žalobcovi. Súd by samozrejme PN žalovanej po dopravnej nehode hodnotil inak, teda ak by bolo v konaní preukázané, že pri dopravnej nehode utrpela také vážne zranenia s dlhou dobou liečenia, ktoré by jej objektívne znemožňovali splniť svoju zákonnú povinnosť podľa § 10 zákona o povinnom zmluvnom poistení a nahlásiť poistnú udalosť – dopravnú nehodu riadne a včas žalobcovi – poisťovni. V tomto spore sa však nejedná o tento prípad.

26. Rovnako je nedôvodná obrana žalovanej, ktorá poukazuje na rovnosť postavenia strán sporu v tomto konaní a na rozpor s dobrými mravmi podľa a (uvedené vyššie) vzhľadom na to, že žalobca ako poisťovňa plnil z tejto poistnej zmluvy poškodenému uvádzané plnenia po zákonom stanovenej lehote. Súd konštatuje, že aj v tomto konaní majú strany rovnaké postavenie, avšak žalovaná sa v tomto konaní nemôže dovolávať oneskoreného plnenia zo strany žalobcu poškodenému. Toto právo má jedine poškodený, ktorý však v tejto konkrétnej veci nepodal žalobu ani voči žalovanej ako škodcovi a poistenej, a ani priamo voči poisťovni, pričom zákon mu toto právo priznáva. Je tak jediným oprávneným subjektom, ktorý by mohol poukazovať na tieto porušenia ustanovení zákona o povinnom zmluvnom poistení zo strany žalobcu. Súd tu poukazuje aj na rozhodnutie odvolacieho Krajského súdu v Prešove vzhľadom k týmto odvolacím námietkam žalovanej, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné, pričom prvostupňový súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v ďalšom konaní. Podanie tejto žaloby zo strany poisťovne nemôže byť považované za zneužitie postavenia silnejšou stranou a porušenie rovnosti strán, pretože toto právo (regresný nárok) má poisťovňa priamo zo zákon podľa a nejde z jej strany o svojvoľné konanie. Strany sporu v tomto smere nemali ďalšie návrhy na dokazovanie.

27. Súd tak konštatuje, že žalobca v tomto konkrétnom spore preukázal splnenie podmienok podľa na regresný nárok voči žalovanej z poistného plnenia pre porušenie zákona o povinnom zmluvnom poistení. V tomto prípade sa nejedná o nárok na náhradu škody podľa , ale

o regresný nárok podľa osobitného predpisu – zákona o povinnom zmluvnom poistení. Z tohto dôvodu súd v takomto spore (regresný nárok, nie nárok na náhradu škody) nemôže použiť ustanovenia , tzv. moderačné právo na zníženie nároku na náhradu škody.

28. Vzhľadom na tieto skutočnosti je nárok žalobcu v tomto spore preukázaný podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení a súd nemôže použiť moderačné právo na náhradu škody podľa . Súd však poukazuje na právny názor odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení, a to predovšetkým na rozhodnutie – nález Ústavného súdu SR sp. zn. 377/2018 zo dňa 31.01.2019 : „Regresná náhrada má plniť výchovný a nie likvidačný účel, a má zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo k vzniku škody. Primeranosť náhrady možno ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia (pri zohľadnení, či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa budúcnosti bude zvyšovať), zohľadnením okolností, za ktorých škoda vznikla, a tiež skúmaním osobných, zárobkových a majetkových pomerov toho, kto škodu spôsobil. Až posúdením týchto troch komponentov možno dospieť k záveru o tom, či regresná náhrada je primeraná. Aplikácia dvoch komponentov - výšky plnenia a miery jej percentuálneho zníženia a okolností, za ktorých došlo k škode nie je dostatočným podkladom pre záver o primeranosti regresnej náhrady. Je nevyhnutné aplikovať súčasne aj tretí komponent, t.j. konkrétne pomery toho, kto škodu spôsobil, lebo len tak možno dosiahnuť účel regresnej náhrady. Skúmanie pomerov toho, kto škodu spôsobil, umožní primerane určiť výšku regresnej náhrady tak, aby plnila výchovný (odstrašujúci) účinok, a vyhnúť sa tomu, aby výška regresnej náhrady nebola príliš nízka - keď nenaplní svoj účel a na druhej strane, aby nebola (ekonomicky) likvidačná.

29. Taktiež súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR vyplýva, že Ústavný súd sa nemôže stotožniť s dokumentáciou, podľa ktorej je jediným oprávneným subjektom, ktorý môže určiť a prípadne znížiť výšku uplatňovaného nároku v zmysle ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel je poisťovateľ a nie súd. Uvedený prístup jednoznačne naráža na garancie doktrinálne zakotvené namietaním v referenčných normách. Taký výklad ustanovenia psím. g) zákona o povinnom zmluvnom poistení, ktorý by neumožňoval preskúmať správnosť postupu poisťovne, by nebol spravodlivý, pretože by bol celkom na úvahe poisťovne, akú sumu uplatní, či zohľadní alebo nezohľadní napríklad eventuálne spoluzavinenie, respektíve iné relevantné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Ústavný súd k uvedenému dodáva, že je to práve otázka proporcionality, ktorú je potrebné skúmať zo strany všeobecného súdnictva, pričom uplatnenie regresu jednoznačne musí byť zo strany poisťovateľa riadne zdôvodnené. Povinnosťou účastníkov právneho vzťahu je dodržiavať zákonné a zmluvné záväzky, no súčasne musia všetci zainteresovaní konať férovo. Pokiaľ mierne oneskorenie nespôsobí žiaden negatívny následok, ak k danej situácii pristúpia dôvody hodné osobitného zreteľa, nesmie ich súd opomenúť.

30. Vzhľadom na uvedené rozhodnutia Ústavného súdu v obdobných prípadoch a vzhľadom na právny názor Krajského súdu v Prešove, ktorým je prvostupňový súd viazaný, súd v konkrétnom spore skúmal zásadu primeranosti, respektíve proporcionality žalobcom uplatneného regresného nároku voči žalovanej. Súd pritom bral do úvahy výšku sumy vyplatenej z titulu poistenia, okolnosti, za ktorých škoda vznikla a skúmanie majetkových, osobných a zárobkových pomerov toho, kto škodu spôsobil. Účelom regresnej náhrady podľa § 12 zákona o povinnom zmluvnom poistení je predovšetkým výchovný a odstrašujúci účinok a na druhej strane táto regresná náhrada nesmie mať likvidačný účinok na žalovanú stranu. Nesmie ísť ani o prenesenie poistného plnenia z poisťovni na poisteného, pretože je to v rozpore s účelom zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenou prevádzkou motorových vozidiel.

31. Čo sa týka výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia z tejto poistnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu, tak ako je to uvedené vyššie, celkovo bola vyplatená suma z tejto poistnej udalosti – dopravnej nehody v sume 127 616,82 eur, ktorá pozostáva : bolestné 37 076 eur, sťaženie spoločenského uplatnenia 37 674 eur, dolikvidácia a sťaženie spoločenského uplatnenia 1 789 eur, náhrada vynaložených liečebných nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť 39 893, 60 eur, náhrada dávok invalidného dôchodku 8 363,53 eur a náhrada dávok poskytnutých z nemocenského poistenia 2 820,69 eur. Žalobca si uplatnil voči žalovanej ešte pred podaním žaloby návrh na regres vo výške 93 597,10 eur, pre nenahlásenie poistnej udalosti riadne a včas a následne po vyjadrení žalovanej zo dňa 12.09.2022 túto sumu znížil na sumu 37 438,84 eur. Keďže žalovaná žalobcovi nič neuhradila, žalobkyňa podala

žalobu o regresný nárok vo výške 38 285,05 eur s príslušenstvom, čo predstavuje 30 % z poskytnutého poistného plnenia poškodenému.

32. Čo sa týka zohľadnenia okolností, za ktorých škoda vznikla v tomto konkrétnom spore, nie je sporné, že žalovaná ako vodička spôsobila protiprávnym konaním dopravnú nehodu, pri ktorej poškodený utrpel závažné poranenia s trvalými následkami a za túto dopravnú nehodu bola odsúdená právoplatným trestným rozsudkom v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu (viď vyššie). Žalovaná bola určená jednoznačne za viničku tejto dopravnej nehody, pretože prekročila rýchlosť v obci, neboli žiadne brzdné stopy, nevenovala dostatočnú pozornosť jazde a porušila viacero povinnosti špecifikovaných v trestnom rozsudku. Spoluzavinenie poškodeného na nehode, zistené nebolo.

33. Taktiež súd zobral do úvahy, že u žalovanej neboli zistení dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 12, ktoré by jej zbavovali zodpovednosti za regresný nárok vzhľadom na dlhú dobu, ktorá uplynula od poistnej udalosti – dopravnej nehody a jej nahlásenia zo strany žalovanej cca 8 mesiacov, pričom tak ako to už bolo odôvodnené vyššie, žalovaná nepreukázala tieto dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd zobral do úvahy, že žalovaná spôsobila svojim protiprávnym konaním – dopravnou nehodou – poistnou udalosťou, za ktorú bola právoplatne odsúdená trestným rozsudkom a žalovaná spôsobila porušenie svojej povinnosti podľa § 10 zákona o povinnom zmluvnom poistení – nahlásiť poistnú udalosť poisťovni riadne a včas, teda v zákonnej lehote a preto musí niesť následky – zodpovednosť za tieto svoje konania.

34. Z tohto dôvodu neobstojí ani obrana žalovanej, že konaním žalobcu a uplatnením tejto regresnej náhrady podľa žalovanej je konanie v rozpore s dobrými mravmi a porušenia rovnakého právneho postavenia strán sporu podľa a (viď vyššie), pretože žalobca len realizoval svoje zákonné právo, a to regresný nárok podľa osobitného právneho predpisu, a to zákona o povinnom zmluvnom poistení.

35. Súd pri určení primeranosti a proporcionality regresného nároku do úvahy aj osobné, zárobkové a majetkové pomery žalovanej, ktorá škodu spôsobila. Tak ako je to uvedené vyššie, boli doložené príjmy a výdavky žalovanej a je zrejmé, že žalovaná sama stará o jednu nezaopatrenú dcéru, ktorá je študentkou na vysokej škole a z výsledkov šetrenia jej majetkových pomerov vyplynulo, že žalovaná je vlastníčkou dvoch nehnuteľnosti – bytov v Humennom, z ktorých jeden prenajíma, je vlastníčkou osobného motorového vozidla, je príslušníčkou policajného zboru, kde má stály zárobok, tak ako je to už vyššie uvedené a súd zobral aj do úvahy, že má dve hypotéky a úver na auto a ďalšie vyššie uvedené výdavky. Nejde teda o nemajetnú osobu, tak ako je to vyššie uvedené. Bude na žalovanej, aby si v prípade právoplatnosti tohto rozsudku usporiadala svoje majetkové pomery.

36. Po posúdení týchto troch základných kritérií za účelom preskúmania primeranosti a proporcionality uplatneného regresného nároku súd dospel k záveru, že v tomto prípade je primeraný regresný nárok vo výške cca 15 %, ktorú súd priznal žalobcovi z vyplateného poistného plnenia poškodenému. Takto ustálená výška regresného nároku podľa názoru súdu naplní aj účel a zmysel právnej úpravy, t. j. výchovný a odstrašujúci účinok tohto regresného nároku a na druhej strane nebude predstavovať ekonomickú likvidáciu pre škodcu – žalovanú stranu. Rovnako súd zobral do úvahy pri určení primeranosti a proporcionality, že účelom zákona o povinnom zmluvnom poistení a predovšetkým regresného nároku podľa § 12 nie je prenesenie povinnosti žalobcu – poisťovne na náhradu ňou vyplateného poistného plnenia na škodcu. Zmyslom zákona o povinnom zmluvnom poistení je združiť finančné prostriedky v prípade poistných udalostí – dopravných nehôd, ktoré sú časťou v značnej výške, aby ich nemusel znášať výhradne škodca – poistený a na druhej strane, aby poškodený z týchto poistných udalostí boli dostatočne a v súlade zákonom odškodnení z poistného plnenia.

37. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného záväzku, súd v súlade s a vykonávacím nariadením vlády priznal žalobcovi aj uplatnené zákonné úroky z omeškania z dlžnej sumy, pričom žalovaná sa podľa názoru súdu dostala do omeškania v súlade s už po prvej výzve, ktorou si žalobca uplatnil regresný nárok, avšak napriek tomu žalovaná žalobcovi nič neplnila, a to ani po jeho odpovedi, ktorou zničil výšku regresného nároku (tak ako je to uvedené vyššie).

38. V prevyšujúcej časti súd preto žalobu zamietol z dôvodu, že v danom spore sa zvyšok uplatneného nároku javil ako neprimeraný a neproporcionálny a mal by za následok aj žalovanou tvrdenú ekonomickú likvidáciu jej a jej rodiny - nezaopatrenej dcéry.

39. O trovách konania strán sporu súd rozhodol podľa , ods. 1 a ods. 2 a rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal v konaní 50 % úspech a žalovaná taktiež 50 % úspech, respektíve neúspech. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.