Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/48/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., C. D. t. č. vo výkone väzby v ÚVV Leopoldov a obžalovaného E. F., nar. XX.XX.XXXX vo G., B. D., t. č. vo výkone väzby v ÚVV Leopoldov, pre zločin prevádzačstva podľa , s poukazom na formou spolupáchateľstva podľa , o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda a obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 15.03.2023, č. k. -379, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.06.2023 v Trnave takto

r o z h o d o l :

I. Podľa , , , zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu vo vzťahu k obom obžalovaným.

II. Podľa sa

obžalovaný A. B. nar. XX.XX.XXXX v B., C. D., trvale bytom H., toho času vo väzbe v ÚVV Leopoldov

o d s u d z u j e :

Podľa s prihliadnutím na , , , , a s použitím na trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov a 6 (šiestich) mesiacov.

Podľa sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci: mobilného telefónu Samsung Galaxy S8 Plus, E.: XXXXXXXXXXXXXXX/XX, I.: D..

Podľa vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

III. Podľa sa

obžalovaný E. F., nar. XX.XX.XXXX vo G., B. D., toho času vo väzbe v ÚVV Leopoldov

o d s u d z u j e :

Podľa s prihliadnutím na , , , , a s použitím na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci: mobilného telefónu Samsung A52, E. X: X:XXXXXXXXXXXXXXX/XX, E. X: XXXXXXXXXXXXXXXX/XX, I.: D..

Podľa sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci: finančnej hotovosti vo výške 95 eur.

Podľa vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

IV. Podľa sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda vo vzťahu k obžalovanému A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len okresný súd) zo dňa 15.03.2023, č. k. -379 boli obaja obžalovaní uznaní za vinných zo zločinu prevádzačstva podľa , s poukazom na formou spolupáchateľstva podľa , na tom skutkovom základe, že

A. B. za prisľúbenú budúcu finančnú odmenu v presne nezistenej výške ako vodič nákladného motorového vozidla zn. Ford Transit, bielej farby, imatrikulované v Českej republike, EČV: XXXXXXX, VIN: J. a E. F. za prisľúbenú budúcu finančnú odmenu vo výške 300,- EUR ako vodič sprievodného vozidla zn. Fiat SCUDO, červenej farby, imatrikulované v Maďarsku, EČV: X-XXXX/XX, VIN: K. v noci 30.08.2022 v čase cca od 00:15 do 02:30 hod. umožnili 4 osobám: 1. L. M., nar. XX.XX.XXXX v B., Turecko, št. prísl. Turecka, muž, č. CD: N., bez víza 2. A. O., nar. XX.XX.XXXX v I., Turecko, št. prísl. Turecka, muž, č. CD: N., bez víza 3. O. F., nar. XX.XX.XXXX v I., Turecko, št. prísl. Turecka, muž, č. CD: X.XXXXXXXXX , bez víza a 4. K. P., nar. XX.XX.XXXX v B., Turecko, št. prísl. Turecka, muž, č. CD: N., bez víza, ktorí nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky ani osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, nedovolene prekročiť štátnu hranicu Maďarska a Slovenskej republiky a to tým spôsobom, že A. B. tieto osoby naložil dňa 29.08.2022 vo večerných hodinách na presne nestotožnenom mieste

- odľahlom mieste na kraji lesa v Maďarsku do motorového vozidla zn. Ford Transit, EČV: XXXXXXX a tieto previezol cez hraničný priechod Slovenskej republiky s Maďarskom Medveďov - Vámosszabadi na územie Slovenskej republiky a následne s nimi chcel pokračovať cez Slovenskú republiku na bližšie nezistené miesto a E. F. mu počas tohto robil doprovod tým, že jazdil cca 10 km pred ním a dával pozor na prípadné policajné hliadky, pričom sprievodné vozidlo Fiat SCUDO, Q.: X-XXXX/XX s vodičom E. F. bolo dňa 30.08.2022 o 00:15 hod. zastavené hliadkou Finančnej správy v Gabčíkove a vozidlo Ford Transit, Q.: Q.: XXXXXXX bolo zastavené hliadkou OOPZ Gabčíkovo dňa 30.08.2022 o 02:30 hod., kde okrem vodiča vozidla A. B. našli v ložnom priestore vozidla vyššie uvedené 4 osoby pôvodom z Turecka, všetci bez platných víz umožňujúcich osobám pochádzajúcim z tretích krajín vstup a zotrvanie na území Slovenskej republiky.

Okresný súd za to obžalovanému A. B. (ďalej len obžalovaný B.) podľa , , , , , uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky, na výkon ktorého ho podľa , zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa mu uložil tiež trest prepadnutia veci, a to mobilného telefónu Samsung A52, E. X: X:XXXXXXXXXXXXXXX/XX, E. X: XXXXXXXXXXXXXXXX/XX, I.: D.. Podľa sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Obžalovanému E. F. (ďalej len obžalovaný F.) uložil podľa , , , , , nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, na výkon ktorého ho podľa , zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym

stupňom stráženia. Zároveň mu podľa uložil trest prepadnutia veci, a to mobilného telefónu Samsung Galaxy S8 Plus, E.: XXXXXXXXXXXXXXX/XX, I.: D.. Podľa mu tiež uložil trest prepadnutia veci, a to finančnej hotovosti vo výške 95,- €. Podľa sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

Na hlavnom pojednávaní obaja obžalovaní po poučení o ich právach v zmysle , urobili vyhlásenie, že sú vinnými zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a ľutujú svojho konania. Prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda (ďalej len prokurátor) navrhol vyhlásenia obžalovaných prijať. Na kladené otázky v zmysle , , , , odpovedali kladne. Okresný súd vyhlásenie obžalovaných, že sú vinnými zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prijal uznesením a vyhlásil, že dokazovanie, v rozsahu v akom priznali spáchanie skutku sa nevykoná.

K výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému B. okresný súd uviedol, že u neho nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, keďže v minulosti nebol nikdy súdne trestaný. Zistil však 3 poľahčujúce okolnosti podľa , , , pretože obžalovaný B. po vznesení obvinenia skutočne od začiatku spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní a napomáhal pri objasňovaní páchanej trestnej činnosti. Ide o muža narodeného v roku 1999, ktorý pred spáchaním skutku viedol riadny život a k spáchaniu skutku ho viedla aj tá skutočnosť, že od bývalého zamestnávateľa nedostal vyplatenie mzdy a bol vo finančnej tiesni. Na túto okolnosť okresný súd však v žiadnom prípade nemohol prihliadať, nakoľko prípadná finančný tieseň na strane obžalovaného neznamená, že svoju životnú situáciu, v ktorej sa nachádza, má napraviť protiprávnym konaním a spáchať zločin takého charakteru, za ktorý stanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody vo výmere 7 až 10 rokov. Dolná hranica trestnej sadzby za predmetný zločin podľa je vo výmere 7 rokov. Vzhľadom na osobu obžalovaného B., na jeho podiel pri spáchaní predmetného skutku, okresný súd použil a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky. Okresný súd bol toho názoru, že takýto trest je postačujúci na jeho nápravu, aby sa v budúcnosti vyhýbal páchaniu ďalšej trestnej činnosti, nehovoriac o tom, že sa od 30.08.2022 nachádza vo výkone väzby.

K výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému F. okresný súd zistil 3 poľahčujúce okolnosti podľa , , a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa . Pri použití aj vzhľadom na výpoveď obžalovaného B. k podielu obžalovaného F. na spáchaní predmetnej trestnej činnosti a vzhľadom na to, že v jeho osobe ide o mladého muža, ktorý aj vyštudoval a pred spáchaním skutku viedol riadny život, okresný súd pri použití mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorý trest zodpovedá jeho podielu a jeho účasti na žalovanej trestnej činnosti.

Oboch obžalovaných okresný súd podľa , zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia z dôvodu, že v minulosti neboli nikdy vo výkone trestu odňatia slobody. Súčasne podľa , okresný súd obžalovaným uložil aj trest prepadnutia veci, a to mobilných telefónov, ako i finančnej čiastky vo výške 95,- €, ktoré veci boli zaistené a dobrovoľne vydané obžalovanými s tým, že podľa sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

Priamo do zápisnice na hlavnom pojednávaní podal prokurátor odvolanie u oboch obžalovaných, obžalovaný B. si ponechal lehotu na podanie odvolania a obžalovaný F. podal odvolanie čo do výroku o treste (neskôr ho zobral späť).

Prokurátor zahlásené odvolanie odôvodnil písomným podaním, v ktorom uviedol, že toto podáva v neprospech oboch obžalovaných čo do výroku o treste. Bol toho názoru, že okresný súd pri určovaní druhu a výmery trestu odňatia slobody u oboch obžalovaných celkom správne aplikoval , správne rozhodol o zaradení na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a správne rozhodol o uložení trestov prepadnutia veci.

Prokurátor sa nestotožňuje s postupom okresného súdu pri ukladaní trestu odňatia slobody obom obžalovaným. Namieta použitie a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorú okresný súd žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil. U oboch obžalovaných je neprípustné aplikovanie poľahčujúcej okolnosti podľa písm.

n) , na použitie ktorého neboli splnené zákonné podmienky. Čo sa týka ďalších dvoch poľahčujúcich okolností, tie okresný súd vzhliadol a priznal oprávnene.

Vo výroku napadnutého rozsudku vlastne okresný súd pri ukladaní trestu odňatia slobody vôbec neuviedol, pričom vo výroku uviedol výhradne . Toto ustanovenie však nie je možné aplikovať samostatne, ale vždy len s poukazom na predchádzajúce odseky 1 alebo 2 tak, aby bolo zrejmé, ktorý inštitút mimoriadneho zníženia trestu sa vlastne okresný súd rozhodol použiť. Skutočnosť, že okresný súd vzhliadol u oboch obžalovaných splnenie podmienok na použitie je vlastne zrejmé výhradne z odôvodnenia napadnutého rozsudku, ale nie z jeho výroku. U oboch obžalovaných existenciu mimoriadnych okolností, ktoré umožňujú použitie okresný súd nedostatočne odôvodnil. Výnimočnosť použitia inštitútu mimoriadneho zníženia trestu vyplýva už zo samotného názvu tohto ustanovenia. Nejde teda o pravidelný postup súdu a tiež preto jeho použitie nemôžu odôvodniť len bežne sa vyskytujúce skutočnosti (R 61/1996). Podľa ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR za pomery páchateľa odôvodňujúce zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby je možné považovať jeho vážnu chorobu, pri ktorej by výkon trestu odňatia slobody bol pre páchateľa zvlášť obtiažny, alebo by mal pre neho zvlášť nepriaznivé následky. Rovnako tak za pomery páchateľa odôvodňujúce vyššie uvedený postup treba považovať stav, kedy sa páchateľ stará o osoby, ktoré sú na ňom závislé svojou výživou alebo výchovou. Pritom zákon nevyžaduje, aby v týchto prípadoch išlo o povinnosť páchateľa vyplývajúcu zo zákona. Môže ísť tiež o povinnosť vyplývajúcu z morálnych zásad spoločnosti.

Pokiaľ ide o pomery páchateľa, ktoré by boli tak pozoruhodné, že by boli dôvodom na aplikáciu , tieto u obžalovaných nie sú dané. Za pomery páchateľa (v podstate za pomery osobitného zreteľa) treba považovať rodinné a osobné pomery, ktoré sú v stave u každého páchateľa pri uložení trestu vyvolať osobitne citeľný dopad. V podstate ide o pomery (rodinné, osobné), ktoré existujú nie v čase páchania činu, ale v čase ukladania trestu a za takéto pomery páchateľa treba považovať predovšetkým narušený zdravotný stav, starostlivosť o početnú rodinu a skutočnú odkázanosť viacerých osôb na príjem zo zárobkovej činnosti páchateľa. O takúto situáciu však u obžalovaných nejde (aspoň ju okresný súd neuviedol) a preto aplikácia ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody z hľadiska pomerov páchateľov neprichádzala do úvahy. Okolnosťami prípadu z hľadiska použitia sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možností nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno tiež odôvodniť i okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu, pričom medzi takéto skutočnosti by bolo možné zaradiť napr. spáchanie trestného činu pod tlakom závislosti alebo podriadenosti, spáchanie trestného činu pod vplyvom hrozby alebo nátlaku, či pod vplyvom ťaživých rodinných pomerov, ktoré si páchateľ nezavinil sám. V tomto smere Najvyšší súd SR konštatuje (R 10/2011 ), že okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu inštitútu mimoriadneho zníženia trestu len za predpokladu, že použite zákonom stanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Všetky tri podmienky sú ustanovené kumulatívne, a preto musia byť splnené zároveň. Ustálená súdna prax slovenských súdov v súvislosti s aplikáciou inštitútu mimoriadneho zníženia trestu zohľadňovala predovšetkým, ak nie výlučne, tie okolnosti prípadu, ktoré súviseli so skutkom ako takým a s jeho právnym posúdením, teda okolnosti, za ktorých bol spáchaný čin, resp. rodinné a osobné pomery páchateľa, ktoré existujú v čase rozhodovania o treste. K mimoriadnemu zníženiu trestu podľa možno pristúpiť len za existencie takých okolností, resp. pomerov, ktoré sa u trestných činov, resp. ich páchateľov bežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľa, pričom práve táto ich výnimočnosť alebo neštandardnosť objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby by bol pre páchateľa neprimerane prísny a na dosiahnutie účelu trestu by postačoval aj trest kratšieho trvania.

Nestotožňuje sa ani so záverom okresného súdu, podľa ktorého je aplikácia daného inštitútu odôvodnená tým, že obžalovaní boli vo väzbe, ku skutku sa priznali a neboli pred jeho spáchaním na území SR súdne trestaný. Najmä s prihliadnutím na závažnosť trestnej činnosti (zločin s dolnou hranicou trestnej sadzby 7 rokov) a spôsob spáchania činu, nemôže byť použitie

odôvodňované výhradne vyššie uvedenými skutočnosťami (poľahčujúce okolnosti), ktoré sami o sebe nepredstavujú zákonný dôvod na aplikáciu , ale premietajú sa sami o sebe do zníženia hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zároveň je potrebné uviesť, že skutočnosť, že obaja obžalovaný sa nachádzali vo väzbe, už vôbec nie je dôvodom, pre ktorý by bolo možné použiť .

Prokurátor bol ďalej toho názoru, že poľahčujúca okolnosť podľa bola obžalovaným priznaná neoprávnene. Okresný súd vlastne obom obžalovaným priznal dva benefity vo forme použitia dvoch poľahčujúcich okolností, a to podľa písm. 1) a výhradne z dôvodu, že obaja obžalovaný spáchanie stíhanej trestnej činnosti priznali a oľutovali. Táto skutočnosť mala byť správne zohľadnená výhradným použitím písm. 1) a nie priznaním hneď dvoch poľahčujúcich okolností. Ust. pritom vyžaduje v konaní stíhanej osoby určitú nadstavbu oproti písm. 1) , ktorá spočíva v napomáhaní pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Pod tým je potrebné chápať, že táto osoba nie len prizná spáchanie skutku, ktorý orgán činný v trestnom konaní sám objasnil a vyšetril, ale sama aktívne na tomto objasňovaní a vyšetrovaní participuje tým, že uvedie skutočnosti, ktoré orgán činný v trestnom konaní nepozná a sám nezistil, prípadne dá určité dôkazy, na prvý pohľad nesúvisiace do vzájomného súvisu tak, aby tvorili prepojenú a logickú reťaz. V tomto prípade tomu tak nebolo. Orgán činný v trestnom konaní sám a bez akéhokoľvek prispenia obvinených objasnil stíhanú trestnú činnosť, a sám zabezpečil všetky potrebné dôkazy tak, že obvinení nemali inú možnosť, než priznať spáchanie tohto činu v celom rozsahu. V prípade, že by obvinení vo veci nevypovedali, prípadne spáchanie skutku nepriznali, na výsledku trestného konania by to prakticky nič nemenilo. Použitie je pre obvinených neadekvátnou výhodou, ktorá im priznaná byť nemala.

Okresný súd tiež obžalovaným uložil nepodmienečné tresty odňatia slobody v rozdielnych výškach, pričom pri ukladaní trestu vo výroku pri oboch použil úplne rovnaké ustanovenia čo do právnej kvalifikácie skutku, prítomnosti poľahčujúcich okolností ako aj čo do mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec neuviedol, z akého dôvodu takto postupoval, okrem pripomenutia veku jedného z obvinených. Na základe vyššie uvedeného prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Trnave (ďalej len krajský súd) s poukazom na , , napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a v zmysle rozhodol o uložení zákonného trestu vo vzťahu k obom obžalovaným.

Obžalovaný B. v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie prostredníctvom obhajkyne JUDr. Albíny Vágóovej, v ktorom namietal, že okresný súd mu uložil neprimerane vysoký trest vzhľadom ku skutočnosti, že viedol pred spáchaním skutku ku ktorému sa priznal riadny život. Pracoval, nebol zatiaľ za žiaden trestný čin odsúdený, spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, k činu sa ihneď priznal a bol nápomocný pri objasňovaní skutku. Je pravdou, že sa skutku dopustil, ktorú skutočnosť už napraviť dodatočne nedokáže, avšak jeho doterajší život, ktorý okresný súd zistil je predpokladom toho, že v budúcnosti povedie riadny život. Jeho jednorazové pochybenie ešte nesvedčí a nepredurčuje, že v budúcnosti bude páchať trestnú činnosť, i keď si uvedomuje vážnosť činu, ktorého sa dopustil, predsa považuje vymeraný trest okresným súdom za neprimerane vysoký. Okresný súd mal k dispozícii dostatok podkladov na posúdenie, aby mohol pristúpiť k individualizácii výmery trestu s poukazom na všetky okolnosti prípadu, na jeho pohnútky, na jeho predchádzajúci život a bolo možné, aby pristúpil s poukazom na aj k výmere trestu odňatia slobody nižšieho než mu napokon vymeral. Už samotný výkon väzby ho presvedčil o tom, že v budúcnosti sa trestnej činnosti nedopustí a zaslúži si ešte jednu šancu v podobe výmery miernejšieho trestu. Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a vymeral mu trest kratšieho trvania s poukazom na .

K dôvodom odvolania prokurátora sa obžalovaný F. vyjadril písomným podaním prostredníctvom obhajkyne nasledovne. Vyhodnotením priznania sa obžalovaných a ich uznaním za vinných zo spáchania zločinu prevádzačstva podľa , s poukazom na formou spolupáchateľstva podľa nie je zákonnou podmienkou, aby okresný súd automaticky pri ukladaní trestu vzhľadom na učinené vyhlásenie obžalovaných vyhovel obžalobe a obom uložil prokurátorom navrhovaný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky 8 mesiacov. U oboch obžalovaných okresný súd zistil 3 (tri)

poľahčujúce okolnosti podľa , , a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa . Bol toho názoru, že jemu uložený trest korešponduje s , prípadne je na zvážení krajského súdu uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, keďže okresný súd nezmenil právnu kvalifikáciu skutku napriek predneseným dôkazom, ktoré s ohľadom na vyhlásenie obžalovaného bližšie nepreukazoval, a preto je odvolanie prokurátora nedôvodné a žiadal ho zamietnuť.

Obžalovaný F. ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že dáva do pozornosti krajskému súdu, že on vozidlom Fiat SCUDO, EČV: R.- XXXX/XX, nemohol fakticky robiť „doprovod“ vozidlu Ford Transit EČV: EČV: E., ktoré šoféroval obžalovaný B. a v ktorom boli zaistení nelegálni migranti. Vozidlo, ktoré viedol on bolo hliadkou Finančnej správy v Gabčíkove v zmysle Úradného záznamu č. 376568/2022 zo dňa 30.08.2022 spísanom podľa zákon o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých predpisov S. A. T., dňa 29.08.2022 v čase o 23.40 hod. zastavené na čerpacej stanici Slovnaft v obci P., pričom k obmedzeniu osobnej slobody došlo až o 00.15 hod. Vozidlo obžalovaného B., bolo zastavené hliadkou OOPZ Gabčíkovo dňa 30.08.2022 o 02.30 hod., na hraničnom prechode s Maďarskom (Medveďov - Vámosszabadi), t. j. cca bez mála s rozdielom 3 hodín, čo s poukazom na eventuálnu taktiku presunu, ale ani zo strategického hľadiska nemá žiaden praktický význam (tri hodiny dozadu zasielať správy o situácii na ceste?). Dobrovoľne sa priznal k tomu, že mal robiť doprovod jemu neznámemu vozidlu, jazdiť cca 10-15 km pred ním a dávať pozor na prípadné policajné hliadky, ale o aké konkrétne vozidlo išlo uviesť nevedel, ani to, či toto vozidlo skutočne prevážalo nelegálnych migrantov. Z miesta, z ktorého mal so sprievodným vozidlom vyjsť smerom na Slovensko, nekorešpondovalo s miestom, ktoré bolo priradené záznamami zo strany maďarských orgánov k vozidlu obžalovaného B. a nekorešpondovalo ani časovo, keďže nástup na cestu smerom na Slovensko bol u obžalovaného B. preukázaný dňa 29.08.2022 až okolo 21.00 hod. Skutočnosť, že on sám bol na osobnej slobode obmedzený až po polnoci dňa 30.08.2022 (o 00.15 hod.) nasvedčuje tomu, že obžalovaní netvorili jeden tandém.

Uznal na hlavnom pojednávaní svoju vinu ale s poukazom na to ako prebiehal samotný skutok, z ktorého je obžalovaný, po preskúmaní všetkých dôkazov, zo strany orgánov činných v prípravnom konaní mala byť situácia o trojhodinovom rozdiely pri výkone doprovodného vozidla vyhodnotená vo forme zmeny právnej kvalifikácie skutku, a tento posudzovať podľa tak, ako to navrhla obhajoba ešte v januári 2023 pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania.

Obžalovaný B. uviedol na hlavnom pojednávaní, že ho po prvýkrát videl až na polícii v Bratislave. Nebol s ním dohodnutý vôbec na spáchaní tejto trestnej činnosti. Počas cesty mu boli posielané správy o tom, že ktorá cesta je bezpečná. Tieto správy mu posielal M. P.. Oni ako spoluobžalovaní medzi sebou vôbec nekomunikovali. Obžalovaný B. komunikoval s osobou M. P. a on s osobou D. (O.), čo sú aj s poukazom na rozdielne tel. č., ktoré boli označené v ich mobiloch - dve rôzne osoby.

Dobrovoľne spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní a uviedol im všetky potrebné informácie, o ktorých mal vedomosť, čo orgánom činným v trestnom konaní poskytlo možnosť pristúpiť k stotožneniu hlavných organizátorov trestného činu prevádzačstva. Pred skutkom viedol riadny život, o čom predložil jeho charakteristiku osoby, ako študenta vysokej školy Biotechnologickej fakulty veterinárnej farmácie, ako aj jeho poslednú pracovnú zmluvu zo dňa 12.04.2022, z čoho vyplýva, že riadne pracoval.

Aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa , možno priznať aj v prípade, že urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o priznaní viny (uznesenie Krajského súdu v Trenčíne pod sp. zn. ). Je toho názoru, že mu bol uložený zákonný a primeraný trest.

Obžalovaný F. sa vyjadril k odvolacím námietkam prokurátora prostredníctvom obhajcu JUDr. Ladislava Pongrácza, v ktorom uviedol, že na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.03.2023 urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a ľutuje svojho konania. Okresný súd na návrh prokurátora toto vyhlásenie prijal. Nebol doposiaľ súdne trestaný, má vyštudovanú Univerzitu veterinárskeho lekárstva a farmácie. K spáchaniu žalovaného trestného činu sa v prípravnom konaní dobrovoľne priznal, bol nápomocný pri objasnení predmetného skutku. Vo vozidle, ktoré šoféroval sa nenachádzali štátni príslušníci tretej krajiny. Nevedel, že koľko osôb obžalovaný B. v inkriminovanom čase pochádzajúcich z tretích krajín previezol vozidlom cez hraničný priechod Medveďov - Vámosszabadi. Nebol organizátorom nedovoleného prekročenia štátnej hranice Slovenskej

republiky štátnymi príslušníkmi tretej krajiny. Čo sa týka poľahčujúcej okolnosti v zmysle , splnil zákonom stanovené podmienky na to, aby mu okresný súd priznal poľahčujúcu okolnosť aj podľa , totiž okrem toho, že sa k spáchaniu žalovaného trestného činu dobrovoľne priznal a svoje konanie úprimne oľutoval, príslušníkom PZ bol nápomocný, aktívne s nimi spolupracoval pri objasňovaní predmetnej trestnej činnosti.

Spisový materiál bol krajskému súdu riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní prokurátora a obžalovaného B. dňa 12.05.2023.

Za účelom prejednania odvolaní nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 22.06.2023. Verejného zasadnutia sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry, obžalovaný B. s jeho obhajkyňou a obžalovaný F. s obhajkyňou.

Krajský súd doplnil na verejnom zasadnutí dokazovanie podľa výsluchom oboch obžalovaných.

Z výsluchu obžalovaného F. vyplynulo, že ľutuje, čo som spáchal, nemôže vrátiť čas späť, keď ho zastavila a zdržala polícia pri páchaní tohto trestného činu, hneď vysvetlil, čo robí, nič od začiatku neskrýval, hneď poskytol telefónne čísla na ľudí a označil aj autá tých, ktorí s ním spolupracovali. Jeho úloha bola len ísť po ceste a pozerať sa, čí sú policajné hliadky a informovať o tom, posielať správy o tom na určité číslo. On hneď povedal, o aké auto ide, farbu auta a polícia začala hneď cez messenger komunikovať s ďalším autom. Napriek tomu, že u neho neboli nájdení migranti, pri zastavení policajnou hliadkou si uvedomil, že pácha trestnú činnosť a rozhodol sa spolupracovať. Je z Bieloruska, predtým, ako prišiel do Európy, absolvoval vysokú školu veterinárnu v Bielorusku, má aj diplom, začal v Bielorusku pracovať, asi rok. Potom dostal ponuku ísť do Európy, pretože situácia v Bielorusku, pokiaľ ide o výšku platu, bola ťažká, celková atmosféra a situácia v krajine je ťažká a okrem toho mal známych, ktorí už boli v Európe a ponúkli mu, že by mohol prísť do Poľska. Keďže od začiatku boli problémy s jazykom, neovládal jazyk, začal robiť v inej oblasti, robil vodiča, prevážal tovar. Potom mu ponúkli takú brigádu privyrobiť si, a to sa týkalo nelegálneho prevážania migrantov. Neuvedomil sa o aký závažný trestný čin ide. Celá rodina je v Bielorusku, rodičia, babka, je bezdetný a slobodný. Zároveň upresnil, že vydal I. O..

Z výsluchu obžalovaného B. vyplynulo, že vypovedal v prípravnom konaní. Prekročil hranicu, zastavila ho policajná hliadka, žiadali ho otvoriť auto, otvoril ho, spútali ho, prišiel vyšetrovateľ, položil mu 1-2 otázky, spísali niečo, išli na policajnú stanicu v Gabčíkove, odtiaľ ho eskortovali do Bratislavy, kde sa podrobil výsluchu. Od začiatku sa ku všetkému priznával. Označil meno M. P., tento ho žiadal o prevoz migrantov. Prevážal 4 migrantov. Uvádzal aj, ako dlho sa pozná s týmto M. P.. Po pol roku, ako sa nevideli, prišiel za ním, pýtal sa ho, či si nepotrebuje privyrobiť. Bohužiaľ s tým súhlasil a dopustil sa trestnej činnosti. On krátko predtým ukončil prácu ako vodič medzinárodnej dopravy, prišiel o prácu z dôvodu najatia lacnej pracovnej sily z Ukrajiny a začal pracovať so známym ako napr. oprava fasády rodinných domov. Pracovali s takými firmami, ktoré im nezaplatili ani jednu faktúru. Jeho motívom spáchať trestnú činnosť bol nedostatok finančných prostriedkov. Je slobodný, bezdetný, vyučený automechanik.

Podľa krajský súd oboznámil aj úradný záznam z č. l. 7 spisu, zápisnice o vydaní veci, a to z č. l. 87 spisu a č. l. 94 spisu.

V konečnom návrhu prokurátorka uviedla, že okolnosti významné pre aplikáciu inštitútu mimoriadneho zníženia trestu vyhodnotil okresný súd nesprávne, v rozpore so zákonom, resp. takéto okolnosti v odôvodnení napadnutého rozsudku ani náležite neobjasnil. Nedôvodne obžalovaným priznal poľahčujúcu okolnosť podľa . Navrhla preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovaným uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, a to podľa s poukazom na písm. l), , , , per analogiam so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Pokiaľ ide o tresty prepadnutia veci, ktoré boli tiež obžalovaným uložené, tieto navrhla u oboch obžalovaných prevziať v nezmenenej podobe z výroku o treste.

Náhradný obhajca JUDr. Roman Cibulka (za obžalovaného B.) žiadal krajský súd, aby zvážil, či je daná zákonná možnosť pre uloženie nižšieho trestu, než je v rozhodnutí okresného súdu, poukázal

na argumentáciu uvedenú v písomnom odvolaní, v prípade, že odvolací súd dôvod pre zníženie trestu nevzhliadne a zamietne odvolanie obžalovaného, potom žiada, a to s poukazom na spomínané dôvody a na výsledky dokazovania zamietnuť i odvolanie prokurátora.

Obhajkyňa JUDr. Ing. Lujza Jurkovičová (za obžalovaného F.) uviedla, že jej klient si je vedomý svojej viny, chyby, vie, že musí za svoj skutok niesť zodpovednosť a musí mu byť uložený trest. V rozhodnutí okresného súdu boli premietnuté všetky okolnosti skutku, ako i okolnosti, pre ktoré mu okresný súd uložil miernejší trest. Navrhla odvolanie prokurátora zamietnuť. Dala tiež na zváženie odvolaciemu súdu, aby prípadne uložil miernejší trest klientovi, v prípade, že potvrdí rozsudok okresného súdu, je toho názoru, že trest vo výmere 3 roky pre klienta je dostatočne výchovný aj s ohľadom na to, že tento trest musí vykonávať v cudzom štáte, kde neovláda jazyk a kontaktovanie sa aspoň priebežne s jeho rodinou, vzhľadom na finančné pomery jeho rodiny, je prakticky nemožné. Snaha prokurátora o uloženie prísnejšieho trestu je nad rámec výchovného aspektu a bol by tak neprimerane represívny. U obžalovaného F. sú podľa nej naplnené aj vzhľadom na doplnenie dokazovania všetky poľahčujúce okolnosti, o ktorých do spisu doložili doklady o jeho doterajšom živote, ako aj sám klient vypovedal, ku skutku ho viedli ťaživé osobné pomery, do ktorých sa dostal aj s ohľadom na situáciu, ktorá bola v Bielorusku, čo ho samozrejme neospravedlňuje. Ak prokurátor namietal, že nespolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, klient napomohol orgánom činným v trestnom konaní stotožniť jednak organizátorov prevádzačstva, jednak miesto, momentálne tam bola identifikovaná zločinecká skupina.

Obžalovaný B. sa pridržal toho, čo povedal jeho obhajca. Obžalovaný F. sa pridržal toho, čo povedala jeho obhajkyňa, navyše uviedol, že sa ospravedlňuje a uvádza, že hneď informoval policajtov, ako vyzerá situácia, chcel by poprosiť, aby mu vymerali ten trest, ktorý mu vymeral okresný súd, už skoro celý rok je vo väzbe, je to pre neho veľká poučka k tomu, čo spáchal. Sľubuje, že bude viesť riadny život, nič také už nespácha a bude pracovať.

Podľa , ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Podľa , odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa , odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie , e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa ,, ak bolo odvolanie obmedzené podľa alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa , odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní prokurátora a obžalovaného B. postupom podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov o trestoch v rozsudku, proti ktorým podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného B. a prokurátora ale len vo vzťahu k obžalovanému F. je dôvodné. Odvolanie prokurátora vo vzťahu k obžalovanému B. bolo nedôvodné.

Pokiaľ ide o konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo, prokurátor ani obžalovaný B. mu v odvolaní žiadne chyby nevytýkal. Krajský súd ale vlastným prieskumom zistil, že okresný súd nevykonal ohľadom výroku o treste dokazovanie v dostatočnom rozsahu, keď po prijatí vyhlásení obžalovaných o tom, že sú vinní, ich už ďalej nevypočul k osobným a skutkovým pomerom, ktoré mohli mať vplyv na výrok o treste. Okresnému súdu je potrebné pripomenúť, že v zmysle ust. sa v trestnom konaní dokazujú aj osobné pomery páchateľa v rozsahu potrebnom na určenie druhu a výmery trestu, pričom v tomto smere je potrebné vykonať riadne dokazovanie aj v situácii, ak sú strany v návrhoch pasívne, tu s poukazom na . Preto pokiaľ okresný súd chcel aplikovať inštitút mimoriadneho zníženia trestu odňatia podľa niektorého odseku ustanovenia , bolo potrebné, aby vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných a oboznámením potrebných listín ku týmto skutočnostiam. Podľa totiž súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

K výroku o treste B.

Na podklade dokazovania doplneného na verejnom zasadnutí krajský súd konštatuje, že u obžalovaného B. nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť, zato boli zistené 3 poľahčujúce okolnosti. Rovnako ako okresný súd tak aj krajský súd priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa , nakoľko viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Rovnako mu priznal poľahčujúcu okolnosť podľa , že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Spomínané dve poľahčujúce okolnosti ani prokurátor v odvolaní nenamietal.

Krajský súd priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť aj podľa (rovnako ako okresný súd), keďže napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Vo svojej výpovedi opísal ako bol kontaktovaný osobou M. P. za účelom prepravy ľudí, že to robil z finančného motívu, nakoľko potreboval finančné prostriedky. Popísal ako zabezpečili vozidlo na prepravu. Uviedol časy aj trasy. Bez týchto údajov orgány činné v trestnom konaní nemohli zistiť bližšie okolnosti prevozu migrantov a mená ďalších osôb, ktoré sa na tomto prevoze podieľali. Na základe uvedeného tak možno konštatovať, že obžalovaný B. aktívne od začiatku napomáhal orgánom činným v trestnom konaní tým, že im poskytol údaje o ďalšej osobe, ktorá tento prevoz organizovala, pričom on sám bol len šofér, ktorý prijímal pokyny od inej osoby.

Základná sadzba podľa bola u obžalovaného od 7 rokov až 10 rokov, pričom pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa došlo k zníženiu hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Teda krajský súd mohol obžalovanému ukladať trest odňatia slobody od 7 rokov do 9 rokov, čo sa aj krajskému súdu javilo ako neprimerane prísne.

Z vykonaného dokazovania mal krajský súd za preukázané, že u obžalovaného B. možno aplikovať . V tomto smere došlo k pochybeniu okresného súdu, ktorý síce v odôvodnení spomenul existenciu mimoriadnych okolností na zníženie trestu odňatia slobody, avšak zabudol ich premietnuť aj do výroku a z tohto dôvodu bolo potrebné pôvodný výrok okresného súdu opraviť. Okrem toho krajský súd bol toho názoru, že aj okresným súdom uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky dostatočne nezohľadňoval okolnosti tohto prípadu a pomery páchateľa.

Okolnosťami prípadu v kontexte ustanovenia sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú

znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú. Za pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa tohto ustanovenia možno považovať viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zníženej príčetnosti páchateľa, ak nie je možný iný zákonný postup, starostlivosť páchateľa o väčší počet osôb na neho odkázaných a pod. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.10.2019, sp. zn. )

Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.

Krajský súd dáva vo vzťahu k obžalovanému B. do pozornosti, že pred spáchaním skutku nebol v žiadnej krajine súdne trestaný, išlo o prvý exces zo zákonných noriem, pred spáchaním skutku viedol riadny život, zdroj obživy si zabezpečoval riadnym, zákonným spôsobom. K spáchaniu trestnej činnosti ho previedla zlá finančná situácia, nakoľko síce legálne pracoval so známymi pri opravách fasád rodinných domov, avšak firmy im nepreplatili žiadnu faktúru, čo spôsobilo, že sa dostal do zlej situácie kedy nemal dostatok finančných prostriedkov pre život. Tento argument síce neoprávňuje obžalovaného k spáchaniu trestnej činnosti, avšak vykresľuje charakter obžalovaného ako riadneho človeka, u ktorého bolo spáchanie trestnej činnosti ojedinelým excesom. Nešlo u neho o pravidelné privyrábanie si trestnou činnosťou. Uložiť tak páchateľovi, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný a už vôbec vo výkone trestu odňatia slobody, trest odňatia slobody aj na samej spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby, by bolo pre neho nepriaznivé z hľadiska jeho resocializácie.

Na strane obžalovaného bola zistená výrazná prevaha poľahčujúcich okolností, o úprimnej ľútosti a ospravedlnení sa, ktoré obžalovaný učinil na hlavnom pojednávaní nemal odvolací súd pochybnosti a rovnako ani o napomáhaní orgánom činným v trestnom konaní pri vyšetrovaní.

Krajský súd mal za potrebné pri mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody poukázať na to, že sa tu vyskytli ešte iné okolnosti, ktoré sa bežne (pravidelne) v obdobných prípadoch nevyskytujú. Obžalovaný prevážal v dodávke iba štyroch migrantov, ktorý mali počas cesty dostatok miesta, teda nešlo o situáciu kedy sa vo vozidle tlačí 20 migrantov v neľudských podmienkach ako to býva v iných prípadoch prevádzačstva, kde je aj priamo ohrozený život a zdravie prevážajúcich migrantov.

V prípade obžalovaného tak ide o mladého človeka, ktorého neprimeraný postih v podobe nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 4 rokov a 8 mesiacov tak ako navrhol prokurátor, by došlo k opačnému účinku, k akému má individuálne prevencia a resocializácia viesť. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo namieste, aby súd prejavil vyššiu mieru ľudskosti pri ukladaní trestu a pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu pod spodnú hranicu trestnej sadzby. Obžalovaný prejavil snahu viesť v budúcnosti riadny život, jeho de facto prvé zlyhanie v trestnoprávnej rovine nemá viesť k degradácií, ale posilneniu jeho snahy vyhýbať sa trestnej činnosti. Z týchto dôvodov bol krajský súd toho názoru, že nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov je pre obžalovaného B. dostatočný.

Tiež bolo potrebné upraviť výrok o treste prepadnutia veci, nakoľko okresný súd pochybil, keď obžalovanému B. uložil trest prepadnutia veci vo vzťahu k mobilnému telefónu Samsung A52, E. X: X:XXXXXXXXXXXXXXX/XX, E. X: XXXXXXXXXXXXXXXX/XX, I.: D., ktorého vlastníkom bol obžalovaný F., čo vyplynulo aj z doplnenia dokazovania na verejnom zasadnutí pred krajským súdom.

Podľa , trest prepadnutia veci môže súd uložiť, len ak ide o vec patriacu páchateľovi.

Z vykonaného dokazovania jasne vyplynulo, že obžalovaný B. na spáchanie trestného činu používal mobilný telefón, prostredníctvom ktorého dostával sms-ky o hliadkach na ceste, a to Samsung Galaxy S8 Plus, E.: XXXXXXXXXXXXXXX/XX, I.: D., a preto vo vzťahu k tomuto mobilnému telefónu krajský súd uložil trest prepadnutia veci podľa .

Obžalovaného krajský súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

K výroku o treste obžalovaného F.

Vo vzťahu k výroku o treste obžalovaného F. krajský súd konštatuje, že u neho nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, zato boli zistené 3 poľahčujúce okolnosti. Rovnako ako okresný súd tak aj krajský súd priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa , nakoľko viedol pred spáchaním trestného činu riadny život - nebol doposiaľ súdne trestaný. Rovnako mu priznal poľahčujúcu okolnosť podľa , že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Spomínané dve poľahčujúce okolnosti ani v tomto prípade prokurátor v odvolaní nenamietal, a preto v tomto smere krajský súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Krajský súd tiež priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť aj podľa (rovnako ako okresný súd), keďže napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Už od svojej prvej výpovede vypovedal zhodne, že potom čo ho zastavili príslušníci PZ, sa im ihneď priznal, že robí sprievodné vozidlo, poskytol im telefónne čísla na ľudí, pre ktorých pracoval, označil aj autá tých, ktorí s ním spolupracovali. Pokiaľ by obžalovaný F. polícii nepovedal, že robí sprievodné vozidlo inému vozidlo, ktoré má prevážať migrantov, tak by orgány činné v trestnom konaní o žiadnej trestnej činnosti nevedeli. U neho neboli nájdení žiadny migranti. Ihneď na začiatku po zadržaní obžalovaný F. poskytoval aktívnu spoluprácu a dôležité informácie o trestnom čine, čo jednoznačne vytvorilo podklad pre aplikovanie tejto poľahčujúcej okolnosti.

Základná sadzba podľa bola aj u obžalovaného od 7 rokov až 10 rokov, pričom pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa došlo k zníženiu hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Teda krajský súd mohol obžalovanému ukladať trest odňatia slobody od 7 rokov do 9 rokov, čo sa aj krajskému súdu javilo ako neprimerane prísne.

Z vykonaného dokazovania mal krajský súd za preukázané, že u obžalovaného F. možno konštatovať splnenie podmienok na aplikáciu . Aj v tomto výroku o treste došlo k pochybeniu okresného súdu, ktorý síce v odôvodnení spomenul existenciu dôvodov na zníženie trestu odňatia slobody, avšak zabudol ich premietnuť aj do výroku a z tohto dôvodu bolo potrebné pôvodný výrok okresného súdu opraviť. K dôvodom pre aplikáciu inštitútu podľa u obžalovaného F. treba uviesť, že nebol doposiaľ súdne trestaný, priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval a od počiatku významnou mierou napomáhal orgánom činným v trestnom konaní. Pochádza z Bieloruska, kde vyštudoval vysokú školu a z Bieloruska odišiel pre ťaživé pomery v krajine. Pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody krajský súd vyhodnotil aj tú skutočnosť, že obžalovaný vo svojom aute neprevážal migrantov, ale bol len sprievodným vozidlom.

Pri výmere trestu odňatia slobody krajský súd skúmal aj to akou mierou sa každý zo spoluobžalovaných podieľal na trestnom čine. V tomto smere vyhodnotil konanie obžalovaného F., vykonávajúceho vodiča sprievodného vozidla ako menej závažné, nakoľko neviezol žiadneho z migrantov, ako konanie obžalovaného B., a preto krajský súd dospel k záveru, že obžalovanému F. postačuje uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 3 rokov. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo namieste, aby u neho súd prejavil vyššiu mieru ľudskosti pri ukladaní trestu a pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu pod spodnú hranicu trestnej sadzby. Obžalovaný prejavil snahu viesť v budúcnosti riadny život, jeho de facto prvé zlyhanie v trestnoprávnej rovine nemá viesť k degradácií, ale posilneniu jeho snahy vyhýbať sa trestnej činnosti.

Aj v prípade obžalovaného F. bolo potrebné upraviť výrok o treste prepadnutia veci, nakoľko okresný súd pochybil, keď mu uložil trest prepadnutia veci vo vzťahu k mobilnému telefónu Samsung Galaxy S8 Plus, E.: XXXXXXXXXXXXXXX/XX, I.: D., keďže vlastníkom tohto mobilného telefónu bol obžalovaný B. a nie obžalovaný F., čo vyplynulo aj z doplnenia dokazovania na verejnom zasadnutí pred krajským súdom. Z uvedeného dôvodu tak krajský súd obžalovanému podľa

uložil trest prepadnutia veci: mobilného telefónu Samsung A52, E. X: X:XXXXXXXXXXXXXXX/XX, E. X: XXXXXXXXXXXXXXXX/XX, I.: D. (proti ďalšiemu výroku trestu prepadnutia finančnej hotovosti nikto nebrojil – pozn. odvolacieho súdu).

Obžalovaného krajský súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne ( ) .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.