Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Sa-17-2026.pdf
PDF · 86.08 KB
Case nature
Subarea
15Sa/17/2026
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, D., F. G., zastúpenej: FISCHEROVA Legal s.r.o., so sídlom Landererova 12, Bratislava, IČO: 55 837 671, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave konanie zastavuje. II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy zo dňa 14.10.2026, doručenej Správnemu súdu v Bratislave toho istého dňa, sa žalobkyňa domáhala, aby správny súd prikázal žalovanému v konaní o navrátenie vlastníctva k pozemkom vedeného pod č. k. 4951/2004 vo veci konať, rozhodnúť a rozhodnutie doručiť žalobkyni; ďalej sa žalobkyňa domáhala priznania práva na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5000 Eur a aby súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť jej trovy konania.
2. Ku žalobe boli ako príloha pripojené: emailová komunikácia – žiadosť žalobkyne o poskytnutie informácie, kedy môže očakávať doručenie rozhodnutia v reštitučnej veci vedenej u žalovaného pod č. k. 4951/2004; sťažnosť žalobkyne adresovaná žalovanému na jeho nečinnosť v predmetnom reštitučnom konaní vedenom pod č. k. 4951/2004 a doklad o podaní predmetnej sťažnosti dňa 30.06.2026.
3. Keďže ku žalobe nebola priložená jej obligatórna príloha, ktorou je podľa ustanovenia § 246 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom, správny súd žalobkyňu na doloženie jedného z uvedených vyzval uznesením č. k. 15Sa/17/2026-17 z 21.10.2026 (ďalej aj ako „uznesenie“) – žalobkyňa bola zároveň riadne poučená o procesných právach a povinnostiach účastníkov konania., ako aj o tom, že v prípade, ak v určenej lehote žalobu požadovaným spôsobom nedoplní, tak správny súd konanie v zmysle § 99 písm. f) SSP zastaví. Predmetné uznesenie zo dňa 21.10.2026 bolo žalobkyni riadne a zákonne doručené prostredníctvom jej právneho zástupcu dňa 22.10.2026. Uznesenie č. k. 15Sa/17/2026-17 z 21.10.2026 nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2026.
4. Žalobkyňa vo svojej odpovedi zo dňa 22.10.2026 na predmetné uznesenie správneho súdu zo dňa 21.10.2026 uviedla, že k podanej žalobe pripojila prílohy, a to okrem iného jej sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov datovanú dňa 08.06.2026 a potvrdenie o doručení tejto sťažnosti žalovanému zo dňa 30.06.2026. Konštatovala, že sa domáha ochrany pred nečinnosťou žalovaného vo veci reštitučného nároku, kedy toto konanie trvá celkovo takmer 22 rokov, pričom žalovaný počas konania trikrát rozhodol (z toho dvakrát len v časti sporných pozemkov), avšak všetky jeho rozhodnutia boli zrušené odvolacím orgánom resp. súdom. Tvrdila, že po poslednom vrátení veci žalovaný takmer jeden rok nevykonal vo veci žiadny úkon, a preto pred podaním správnej žaloby využila dostupný právny prostriedok nápravy, a to sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov, ktorú podala dňa 30.06.2026. Zdôraznila, že táto sťažnosť na nečinnosť žalovaného doposiaľ nebola vybavená, pričom zákonná lehota na vybavenie sťažnosti uplynula dňa 22.09.2026. Uviedla, že vzhľadom na doterajšiu pasivitu žalovaného, ako aj na skutočnosť, že emailová, prípadne telefonická komunikácia so zamestnaneckým aparátom žalovaného neviedla k náprave ani k posunu vo vybavení veci, pričom žalovaný zároveň riadne nevybavil ani podanú sťažnosť, je presvedčená, že podávanie opakovanej resp. ďalších opakovaných sťažností by bolo neúčelné a neviedlo by k dosiahnutiu nápravy. Konštatovala, že práve z uvedených dôvodov podala v presvedčení, že splnila všetky zákonom stanovené predpoklady, správnu žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Zdôraznila, že síce k žalobe nepriložila oznámenie o výsledku prešetrovania sťažnosti ako zákonom vyžadovanú prílohu, avšak výlučne z dôvodu, že takýmto dokladom objektívne nedisponuje, keďže žalovaný podanú sťažnosť doposiaľ riadne nevybavil a preto k žalobe pripojila len podanú sťažnosť a doručenku k nej. Tvrdila, že pri podávaní žaloby si dovolila analogicky vychádzať z toho, že pokiaľ je prokurátor povinný pripojiť k žalobe upozornenie prokurátora a nie napr. oznámenie o jeho nevyhovení, nakoľko orgán verejnej správy môže byť nečinný aj pri vybavovaní upozornenia prokurátora, tak uvedené by analogicky malo platiť aj v jej prípade aj napriek odlišnému zákonnému zneniu. Bola toho názoru, že splnila podmienku podľa § 244 ods. 1 SSP spočívajúcu v neúspešnom vyčerpaní dostupných prostriedkov nápravy (práve pokiaľ ide o nečinnosť orgánu), a to riadnym podaním sťažnosti a následným márnym uplynutím zákonnej lehoty na jej vybavenie.
5. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, nečinnosťou orgánu verejnej správy je stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností.
6. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
7. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP, správne súdy rozhodujú o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy.
8. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa § 244 ods. 1, ktorý nie je orgánom verejnej správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy.
9. Podľa § 244 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.
10. Podľa § 246 ods. 1 SSP, v žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f) žalobný návrh.
11. Podľa § 246 ods. 2 SSP, k žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom.
12. Podľa § 99 písm. f) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch konania.
13. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach (ďalej len „zákon o sťažnostiach“), sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým a) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len „činnosť“) orgánu verejnej správy, b) poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy.
14. Podľa § 22 ods. 2 zákona o sťažnostiach, sťažnosť proti postupu orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti nie je opakovanou sťažnosťou, a to ani vtedy, ak v nej sťažovateľ opakuje skutočnosti z predchádzajúcej sťažnosti.
15. Podľa § 22 ods. 1 zákona o sťažnostiach, sťažnosť, v ktorej sťažovateľ vyjadruje nesúhlas s vybavovaním svojej predchádzajúcej sťažnosti je novou sťažnosťou proti postupu orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti.
16. Správny súd prv, než pristúpil k vecnému prejednaniu žaloby, skúmal procesné podmienky ako aj podmienky konania ustanovené pre daný druh správnej žaloby, pričom dospel k záveru, že konanie je potrebné v zmysle § 99 písm. f) SSP zastaviť.
17. Zákonodarca v Správnom súdnom poriadku explicitne zakotvil povinnosť doložiť ako prílohu k žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu, prípadne vybavenie podnetu prokurátorom. Táto úprava reflektuje na zásadu subsidiarity, na ktorej je celé správne súdnictvo postavené. Odstránenie nezákonnosti, v danom prípade nečinnosti, má byť v prvom rade odstraňované v rámci administratívneho konania všetkými dostupnými prostriedkami administratívneho práva. Predložením oznámenia alebo vybavenia podnetu žalobca preukazuje splnenie podmienky ustanovenej v § 246 ods. 2 SSP a teda, že vyčerpal osobitné postupy ustanovené zákonom, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pred obrátením sa na správny súd. Zo znenia § 246 ods. 2 vyplýva, že oznámenie o výsledku prešetrenia alebo vybavenie podnetu je obligatórnou prílohou žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy a je zrejmé, že má odlišnú povahu, ako iné prílohy prikladané žalobcami v konaniach o iných správnych žalobách. V prípade jeho absencie správny súd nemôže žalobu vecne prejednať a pristúpiť k rozhodnutiu vo veci samej. Nedodržanie zákonom ustanovených postupov má za následok zastavenie konania podľa § 99 písm. f) SSP.
18. Z doposiaľ zisteného skutkového stavu má správny súd za preukázané, že žalobkyňa pred obrátením sa na správny súd účinne a riadne nevyčerpala osobitné postupy ustanovené zákonom. Správny súd si je vedomý argumentácie žalobkyne, podľa ktorej nebolo možné predložiť výsledok prešetrenia sťažnosti ako obligatórnu prílohu ku žalobe vyžadovanú ustanovením § 246 ods. 2 SSP, pretože napriek podaniu sťažnosti pre nečinnosť v administratívnom konaní dňa 30.06.2026, žalovaný jej sťažnosť doposiaľ nevybavil. Podstatnou skutočnosťou však v danej veci zostáva, že k momentu rozhodovania správneho súdu žalobkyňa nepreukázala, že v administratívnom konaní v úplnosti vyčerpala všetky prostriedky ako sa domôcť odstránenia namietanej nečinnosti.
19. V prvom rade správny súd považuje za dôležité uviesť, že hoci ustanovenie § 246 ods. 2 SSP expressis verbis ustanovuje povinnosť žalobcu pripojiť ku žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu, prípadne vybavenie podnetu prokurátorom (čo správny súd bližšie rozvinul v bode 6 tohto uznesenia), splnenie uvedenej povinnosti nemôže byť vynucované prísne formalisticky až do takého rozsahu, že aj pre prípadnú objektívnu nemožnosť žalobcu zabezpečiť obligatórnu prílohu z dôvodov, ktoré možno pričítať výlučne za vinu
žalovanému orgánu verenej správy, nebude jeho žaloba vecne prejednaná. V praxi sa totiž správny súd stretol s prípadmi, kedy je orgán verejnej správy nečinný tak v hlavnom administratívnom konaní v ktorom o odstránenie nečinnosti sa žalobca usiluje, ako aj v nadväzujúcom konaní o podanej sťažnosti proti nečinnosti. Formalistickým výkladom by mohla byť niektorým účastníkom administratívneho konania úplne odňatá možnosť obrátiť sa na správny súd práve pre pretrvávajúcu nečinnosť žalovaného na viacerých úrovniach, ktorý by takýmto obštrukčným spôsobom mohol úplne zmariť súdny prieskum jeho (ne)konania. V tom lepšom prípade by sa účastník konania mohol naďalej obrátiť na príslušného prokurátora s podnetom, avšak z ustanovení Správneho súdneho poriadku nevyplýva podmienka neúspešného vyčerpania oboch prostriedkov nápravy, ale iba jedného z nich, pričom právo voľby je ponechané účastníkovi administratívneho konania, ktorý považuje za efektívnejší.
20. Je pravdou, že žalobkyňa žalovanému skutočne dňa 30.06.2026 (viď. príloha k žalobe – doklad o podaní sťažnosti) doručila sťažnosť proti nečinnosti podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) v spojení s § 5 zákona o sťažnostiach. Správny súd je však toho názoru, že zákon o sťažnostiach dáva žalobkyni ďalšie prostriedky, ako sa domôcť odstránenia nečinnosti v administratívnom konaní a až za predpokladu ich úplného a neúspešného vyčerpania bude dôvodné podať žalobu proti nečinnosti na správny súd. Ustanovenie § 22 zákona o sťažnostiach totiž upravuje postup prešetrenia spôsobu vybavenia prvotnej sťažnosti (pričom pri právnej úprave, v ktorej zákonodarca nepočítal s vydaním tzv. fiktívneho rozhodnutia možno za vybavenie sťažnosti považovať de facto aj jej nevybavenie) vedúcim orgánu verejnej správy (resp. iným príslušným orgánom) pričom až za predpokladu, že opomenutá zostane aj táto nová sťažnosť, bude správny súd považovať prostriedky nápravy za neúspešne vyčerpané. Napokon, takýto výklad je odrazom zásady subsidiarity správneho súdnictva založenej na preferencii odstránenia nezákonnosti prostriedkami administratívneho práva pred súdnym prieskumom, podobne ako je tomu pri prieskume rozhodnutí alebo opatrení orgánu verejnej správy až po vyčerpaní opravného prostriedku. Správny súd opätovne zdôrazňuje, že iniciovanie súdneho prieskumu namietanej nečinnosti v administratívnom konaní má byť až tou krajnou možnosťou, ak už iného spôsobu nápravy niet. Nemožno opomenúť, že účelom adresovania sťažnosti priamo orgánu verejnej správy, ktorého nečinnosť sa namieta, je umožniť mu omnoho pružnejšie reagovať na vzniknutú nečinnosť a túto bezprostredne odstrániť.
21. Správny súd preto nemohol konštatovať splnenie zákonom predpokladaných podmienok v podobe vyčerpania osobitných postupov pre odstránenie nečinnosti upravených v zákone o sťažnostiach. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú judikatúru kasačného súdu, a to napr. na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/15/2024 zo dňa 30.09.2025 alebo na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/16/2024 zo dňa 30.09.2025.
22. Správny súd záverom poznamenáva, že zákonodarca neustanovil žiadnu lehotu na podanie žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorej márnym uplynutím by aktívne legitimovaný subjekt stratil možnosť domáhať sa ochrany na správnom súde. Z uvedeného dôvodu, ani uplynutím dlhšej doby nedochádza k sanácii protiprávneho stavu daného nečinnosťou orgánu verejnej správy. Za predpokladu, že bude mať žalobkyňa aj naďalej za to, že je žalovaný nečinný a za predpokladu, že skutočne a riadne vyčerpá všetky zákonom stanovené postupy, môže sa opätovne obrátiť na súd za účelom odstránenia namietanej nečinnosti.
23. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP tak, že aj keď žalovanému vzniklo právo na úplnú náhradu trov konania v dôsledku procesného zavinenia zastavenia konania žalobkyňou, ich náhradu mu nepriznal, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Žalovanému v tomto štádiu konania žiadne trovy konania ani nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave (a contrario § 439 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.