Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-146-2025.pdf
PDF · 100.66 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/146/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej a sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, C. D. XXX/XX, E., 2/ C. B., nar. XX.X.XXXX, C. D. XXX/XX, E., žalobcovia 1/, 2/ zastúpení: Advokátska kancelária MHS Legal, s.r.o., Plynárenská 5944/7B, Bratislava – mestská časť Ružinov, proti žalovanému: F. D., nar. XX.X.XXXX, G. XXXX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., Potočná 2835/1A, Čadca, o zaplatenie 2.278,03 EUR s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. CA-4C/44/2021-462 zo dňa 10.6.2025, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu vo výroku I. o zamietnutí žaloby potvrdzuje. Vo výroku II. o trovách konania rozsudok okresného súdu mení tak, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu (výrok I.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). 2. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že medzi žalobcami a žalovaným bola uzatvorená zmluva o dielo (§ 631, § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka), na základe ktorej sa žalovaný zaviazal zhotoviť pre žalobcov stavbu rekreačnej chaty. Podľa uvedenej zmluvy bolo dohodnuté, že zhotoviteľ (žalovaný) bude znášať náklady na stavebný prúd, vodné a stočné, a to dňom začatia stavebných prác až do riadneho odovzdania diela. Okresný súd konštatoval, že žalovaný skutočne vykonal dielo, to znamená stavbu rekreačnej chaty. Sporným sa javili práce, ktoré mal vykonať navyše. Podľa názoru okresného súdu zmluva o dielo v znení, v akom bola predložená, sa týka len základného sumáru prác a nie prác navyše. Odkázal na bod 6.3 zmluvy, v ktorom je uvedené, že práce nad rozsah diela vymedzeného v zmluve, budú dopredu dojednané v písomnom dodatku k tejto zmluve a až potom sa môžu realizovať. To znamená, že pokiaľ zmluva bola uzatvorená písomne, všetky dodatky mali byť uzatvorené písomne (§ 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Neobstojí tvrdenie žalobkyne v rade 2/ o existencii dohody strán, že nebudú spisovať žiadne dodatky. Okresný súd by akceptoval argumenty žalobcov, ak by existoval dodatok v znení, že všetky ďalšie dodatky už budú uzatvárané len ústne. Takýto dodatok však súdu predložený nebol a nikto neuviedol jeho existenciu. 3. V tejto súvislosti nebolo relevantné, kto podával návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia. V predloženom návrhu figuruje podpis žalobcu v rade 1/, hoci žalobkyňa v rade 2/ popiera, že by išlo o jeho podpis. Okresnému súdu nebol navrhnutý dôkaz na skúmanie pravosti podpisu, preto vychádzal z toho, že návrh podpísal žalobca v rade 1/, hoci išlo o nepodstatnú skutočnosť. Mal totiž bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k skutočnému odovzdaniu diela nedošlo. Z e-mailovej
aj SMS komunikácie vyplýva, že medzi žalobcom v rade 1/ a žalovaným bol veľmi dobrý vzťah, čo potvrdil žalovaný a v podstate aj žalobkyňa v rade 2/. To mohlo byť dôvodom, že k riadnemu ukončeniu písomným odovzdaním a prevzatím diela nedošlo.
4. Z výsluchu svedka G., ktorý okrem iného vykonával aj funkciu stavebného dozoru, vyplýva, že stavba bola vykonaná do augusta 2019. Všetky práce, ktoré boli vykonané navyše, už súviseli s istým zdržaním, na ktorom mal svoj podiel aj žalobca v rade 1/, a taktiež išlo o práce navyše, ktoré však neboli súčasťou pôvodnej zmluvy o dielo. Okresný súd ich vyhodnotil ako nové zmluvy o dielo, ktoré však neboli uzavreté písomne. Keďže išlo o nové zmluvy, nevzťahovalo sa na ne ani dojednanie o vodnom a stočnom, resp. o odbere elektrickej energie. 5. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP.
6. Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí sa domáhali zmeny napadnutého rozhodnutia tak, že bude žalobe vyhovené. Zdôraznili, že zmluvné strany uzatvorili písomnú zmluvu o dielo dňa 13.2.2019. Predmetom zmluvy bola výstavba chaty. V zmysle bodu 6.2 tejto zmluvy mal žalovaný ako zhotoviteľ znášať náklady na stavebný prúd a vodné od začiatku stavebných prác až do odovzdania chaty, a teda ukončenia diela. Okresný súd mal preukázané, že k riadnemu odovzdaniu chaty nikdy nedošlo. Napriek tomu konštatoval, že všetky práce na základe zmluvy vykonal žalovaný do augusta 2019. Okresný súd tento záver vyvodil na základe výsluchu svedka G., ktorý okrem iného vykonával aj funkciu stavebného dozoru. Výpoveď tohto svedka však bola v rozpore s viacerými dôkazmi predloženými žalobcami. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako sa súd s týmito rozpormi vysporiadal. 7. Takisto nie je jasné, z akého dôvodu okresný súd vyhodnotil „naviac práce“ ako nové zmluvy o dielo. Žalobcovia sa len domnievajú, že to bolo kvôli zneniu bodu 6.3 zmluvy o dielo. Strany sporu si v zmluve dojednali, že v prípade prác naviac uzatvoria písomný dodatok k zmluve. Tento však neuzatvorili. Strany sa dohodli na prácach naviac len ústne. Naviac práce možno považovať za zmenu predmetu zmluvy, a teda za zmenu samotnej zmluvy. Okresný súd v tejto súvislosti odkázal na ustanovenia § 40 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, neuviedol ale, akým spôsobom dané ustanovenie aplikoval na prejednávaný prípad. Žalobcovia sa domnievali, že pravdepodobne považoval ústne znenie písomnej zmluvy za rozporné so zákonom, a teda za absolútne neplatné. Z dôvodu zásady preferencie platnosti právnych úkonov však asi následne vyhodnotil ústne zmeny písomnej zmluvy ako úplne nové zmluvy o dielo. Vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie rozsudku ide však len o domnienku žalobcov. 8. Okrem toho okresný súd na prejednávaný prípad vôbec neaplikoval § 40a Občianskeho zákonníka, a to predovšetkým tretiu vetu daného ustanovenia. Opomenul, že § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozlišuje medzi zákonnou a dohodnutou formou právneho úkonu. Preto treba rozlišovať aj rozdielne následky spojené s nedodržaním tejto formy. Nedodržanie zákonnej písomnej formy je sankcionované absolútnou neplatnosťou a nedodržanie dohodnutej písomnej formy je sankcionované relatívnou neplatnosťou. Zmluvu o dielo nie je potrebné uzatvoriť v písomnej forme. Ustanovenie § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka hovorí o zmene zákonnej písomnej formy zmluvy, ako aj o zmene dohodnutej písomnej formy zmluvy. Zmena zmluvy uzatvorenej písomne z dôvodu dohody strán spĺňa všetky podmienky uvedené v § 40a tretej vety Občianskeho zákonníka. O to viac v prípade, ak je v zmluve napísané, že ju možno meniť len písomne. V tomto prípade ide o nedodržanie dohodnutej písomnej formy, a teda o relatívne neplatný právny úkon. Ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka je lex specialis voči § 40 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na relatívne neplatný právny úkon sa hľadí ako na platný, pokiaľ sa oprávnený subjekt nedovolá jeho neplatnosti. Dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je možné v trojročnej premlčacej dobe, ktorá však už uplynula. Relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa navyše žiadna zo strán ani nedovolávala. 9. Okresný súd nepostupoval správne, keď ústne zmeny predmetu zmluvy v podobe naviac prác považoval za nové zmluvy o dielo. Samotná zmluva o dielo počítala s vykonaním naviac prác. Pokiaľ sa zmluvné strany na ich vykonaní dohodli ústne, prišlo k zmene zmluvy o dielo s vadou v podobe relatívnej neplatnosti. Naviac práce tak boli súčasťou zmluvy o dielo a vzťahoval sa na ne bod 6.2 tejto zmluvy. Žalovaný tak znášal náklady za prúd spotrebovaný pri vykonaní týchto prác. Na podporu svojho názoru žalobcovia odkázali na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 1264/11 zo dňa 12.7.2011. Nález bol prijatý za rovnakej právnej úpravy ako v Slovenskej republike. 10. Okresný súd mal za to, že na základe zmluvy o dielo mal žalovaný vykonať len základný sumár prác. Čo okresný súd myslel základným sumárom prác už neuvádza. Neuvádzal ani, ako dospel k tomuto záveru. V zmluve o dielo sa na dvoch miestach spomína, že jej predmetom je dodanie rekreačného domu (chaty na kľúč). Význam slovného spojenia stavba na kľúč znamená, že stavba je kompletne
dokončená a pripravená na nasťahovanie. Nasťahovať sa do stavby je možné až po jej kolaudácii, čomu zodpovedá aj dojednanie v zmluve o dielo, že dielo sa považuje za riadne dokončené a odovzdané až jeho riadnou kolaudáciou a vydaním kolaudačného rozhodnutia príslušným stavebným úradom. Z priloženej projektovej dokumentácie taktiež vyplýva, že má byť zhotovená kompletná chata a nielen nejaký základný sumár prác. Žalobcovia predložili v konaní mnohé fotografie preukazujúce, že práce na chate neboli zďaleka hotové v auguste 2019, ako uvádzal žalovaný. Okresný súd napriek uvedenému konštatoval, že žalovaný vykonal zmluvne dohodnutú časť stavby do augusta 2019. Uvedené je v rozpore s vykonanými dôkazmi. Žalovaný mal zhotoviť stavbu na kľúč, ktorá sa považovala za riadne odovzdanú až vydaním kolaudačného rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie bolo vydané dňa 30.11.2020. Až týmto okamihom prišlo k splneniu záväzku žalovaného a k zániku zmluvy o dielo. Odvolatelia podotkli, že žalovaný bol povinný vykonať dielo do 31.12.2019. Podľa okresného súdu sa to žalovanému podarilo už v auguste 2019, teda o štyri mesiace skôr. Aj z predpokladaného času plnenia možno odvodzovať, že žalovaný nemal zhotovovať len základný sumár prác. Žalovaný ako profesionál mohol odhadnúť, koľko má trvať zhotovenie stavby na kľúč. Určite by nedospel k takému nesprávnemu odhadu, ktorý predstavoval v konečnom výsledku až štyri mesiace. 11. Okresný súd nevysvetlil v rozsudku, ako dospel k záveru, že zmluva o dielo sa týka len základného sumáru prác a že ústne dojednania medzi stranami sporu sú novými zmluvami o dielo. Vôbec neuviedol, ktoré dôkazy vykonal a ako ich hodnotil. Neuviedol, ako sa vysporiadal s rozpormi medzi dôkazmi, ktorým dôkazom uveril a prečo. Napríklad odkázal na výpoveď svedka G., podľa ktorého si žalovaný splnil svoju povinnosť vykonať dielo v auguste 2019. Nevysporiadal sa však s dôkazmi, ktoré preukazovali opak.
12. Napokon odvolatelia namietali, že na základe výzvy súdu zo dňa 25.3.2025 doručili zmenu žaloby. Okresný súd sa s týmto právnym úkonom nevysporiadal. Zároveň vyslovili názor, že samotná výzva na zmenu žaloby bola nadbytočná a súdu nemuseli túto doručovať. K zmene žaloby prišlo samotným podstatným doplnením rozhodujúcich skutočností uvedených v žalobe, čo je jeden zo spôsobov zmeny žaloby. Bez ohľadu na uvedené je povinnosťou súdu o zmene žaloby určitým procesným postupom rozhodnúť. 13. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Odkázal na závery prijaté Krajským súdom v Žiline v uznesení, ktorým bol zrušený prvý rozsudok vydaný v danej veci. Z právneho názoru odvolacieho súdu vyplýva, že pokiaľ žalobcovia ohľadne prác naviac argumentovali ústnymi dojednaniami, potom tieto – práve pre ich formu – nemožno bez ďalšieho považovať za „pokračovanie“, resp. súčasť pôvodnej zmluvy o dielo. V tomto prípade teda žalobcovia nepreukázali akúkoľvek dohodu ohľadom platby elektriny zo strany žalovaného v prípade vykonávania prác naviac. Je zrejmé, že žaloba je nedôvodná. Navyše na stavbe bol vybudovaný aj obrovský wellness, a to na základe zmlúv uzavretých s inými subjektmi. Pokiaľ odvolatelia odkazovali na judikatúru Ústavného súdu ČR, táto nie je pre rozhodovanie v danej veci záväzná.
14. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného podotkli, že žalovaný sa k odvolacej argumentácii nevyjadril. Pokiaľ ide o nález Ústavného súdu ČR, tento bol vydaný v čase, keď bola v Slovenskej republike a v Českej republike totožná právna úprava. Je pravdou, že nie je záväzný pre slovenské súdy, avšak ide o významnú interpretačnú pomôcku.
15. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov zdôraznil, že žalobcovia neprodukovali jediný dôkaz, že by došlo k ústnej dohode aj ohľadom elektriny v prípade vykonaných prác naviac. Takisto nešpecifikovali, pri ktorých prácach naviac a v akých termínoch mala byť elektrina použitá, keďže v tej dobe bol dorábaný i ďalší objekt mimo objektu, ktorý bol predmetom písomnej zmluvy. Išlo o rekreačnú časť, na ktorej pracovali iné subjekty a objekt dokončovali dávno po uzatvorení písomnej zmluvy. Z tohto dôvodu sa nemohol žalovaný vyjadrovať k akejkoľvek zmene písomnej zmluvy na ústnu formu, keďže nikdy k takej nedošlo, nikdy takúto skutočnosť žalobcovia nepreukazovali, neuviedli k takejto zmene žiadne dôkazy. Ich tvrdenia sú len účelové a v rozpore s § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný poprel akúkoľvek ústnu dohodu o dodávke elektriny. Zopakoval svoje výhrady k použiteľnosti nálezu Ústavného súdu ČR na posudzovanú vec. 16. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie vo výroku o zamietnutí žaloby v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Vo výroku o trovách konania rozsudok okresného súdu postupom podľa § 388 CSP zmenil.
17. Prvýkrát rozhodol v posudzovanej veci krajský súd zrušujúcim uznesením sp. zn. 10Co/100/2023 zo dňa 19.12.2024. Akcentoval tu potrebu rešpektovania rozsahu skutkových tvrdení, ktoré jediné zakladajú „neprekročiteľný program civilného sporu“ (§ 216 ods. 1, 2 CSP). Okresnému súdu bolo v súvislosti s jeho prvým rozsudkom vo veci vytýkaná iniciatíva pri definovaní toho, čo je predmetom sporu. Pri rozhodovaní totiž vychádzal (v rozpore s § 132 ods. 2 CSP) z pripojených listinných dôkazov, z ktorých vyvodil skutkové zistenia nemajúce základ v tvrdeniach žalobcov. Okresný súd týmto spôsobom vybočil z medzí kontradiktórneho sporového procesu, a teda sa dopustil porušenia práva strany na spravodlivý proces. 18. Osobitne považoval odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že v spomínanom zrušujúcom uznesení nebolo konštatované, že okresný súd má rozhodovať v súvislosti s podaniami zo dňa 6.9.2021 a 6.10.2021 o pripustení zmeny žaloby, resp. že by mal strany vyzývať na doručenie takého podania (procesná úprava takýto postup ani nepripúšťa). Naopak krajský súd konštatoval, že zásadným skutkovým podkladom pre vymedzenie predmetu sporu je podanie žalobcov zo dňa 6.9.2021. Treba pripomenúť, že skutkovým základom nároku uplatneného v spore bola zmluva o dielo uzavretá medzi sporovými stranami dňa 13.2.2019; táto obsahovala ustanovenie o povinnosti žalovaného znášať náklady na stavebný prúd. Podstata argumentácie žalobcov sa v celom priebehu sporu nezmenila – jednoznačne poukazovali na zmienenú zmluvu, preto odvolací súd nijako neuvažoval, že by tu malo dôjsť k podstatnej zmene skutkových tvrdení zakladajúcej postup podľa § 139 a nasl. CSP. V tomto smere preto považoval námietky žalobcov, že nebolo rozhodnuté o zmene žaloby, za nenáležité, keďže o ich skutkových tvrdeniach vymedzených nielen v podanej žalobe, ale aj v súvisiacich podaniach okresný súd rozhodoval.
19. Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je tá, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. 20. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí od toho, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pokiaľ strana určitú skutočnosť tvrdí, táto sa považuje za preukázanú v dôsledku uplatnenia fikcie jej nespornosti (§ 151 ods. 1, 2 CSP), alebo ju strana preukáže príslušným dôkazom (§ 185 a nasl. CSP). Pokiaľ strana ponúkne súdu tvrdenie a toto tvrdenie podporí vierohodným dôkazom, potom sa bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno presúva na protistranu, ktorú následne zaťažuje povinnosť tvrdiť a uviesť vlastné skutkové tvrdenie o spornej skutočnosti (pokiaľ je to možné), inak je popretie skutkových tvrdení neúčinné. Presúvanie dôkazného bremena fakticky znamená poskytnutie príležitosti protistrane ponúknuť iný obraz o tvrdenej skutkovej okolnosti, ktorá má relevanciu v spore. Z uvedených pravidiel vyplýva, že súd v sporovom konaní nie je súdom hľadajúcim materiálnu pravdu, ale súdom posudzujúcim kvalitu a rozsah tvrdení a dôkazov ponúknutých žalobcom či žalovaným (§ 149 a nasl., § 185 a nasl. CSP), pričom hodnotenie dôkazov je zverené voľnej úvahe súdu (§ 191 CSP). 21. Treba zopakovať, že žalobcovia v spore žiadali od žalovaného zaplatenie nákladov na spotrebovanú elektrickú energiu, čo odôvodňovali spomínanou zmluvou o dielo zo dňa 13.2.2019. Tieto náklady mali ale vzniknúť na základe tzv. prác naviac, o ktorých sa strany dohodli ústne (viď podania žalobcov zo dňa 6.9.2021 a 6.10.2021). Zmluva o dielo zo dňa 13.2.2019 odkazovala na možnosť dojednaní o prácach naviac na základe dodatkov. Žalobcovia ale neprodukovali žiadne tvrdenia o tom, kedy a za akých okolností došlo k uzavretiu ústnych dodatkov, ani čo bolo ich obsahom. V priebehu celého sporu sa obmedzili na opakovanie tvrdení, že žalovaný má znášať náklady na stavebnú prúd v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 13.2.2019. Pokiaľ ale bola táto zmluva modifikovaná či rozšírená ústnymi dodatkami, bolo povinnosťou žalobcov predostrieť k ich vzniku tvrdenia a dôkazy. V tomto smere ostali úplne pasívni. 22. Odvolací súd dáva za pravdu odvolateľom v tom zmysle, že ak mala byť modifikovaná zmluva, ktorej písomná forma je výsledkom dohody strán, nedodržanie písomnej formy následných zmien a dodatkov zakladá „len“ relatívnu neplatnosť právneho úkonu (§ 40a Občianskeho zákonníka). V konkrétnej veci ale nebol dôvod zaoberať sa dodržaním či nedodržaním formy, v ktorej mali byť práce naviac dohodnuté. Žalobcovia totiž, ako už bolo uvedené, neponúkli súdu žiaden skutkový ani dôkazný rámec na to, aby bolo vôbec možné skúmať spojitosť takých ústnych dodatkov s hlavnou zmluvou o dielo. Inými slovami, absentuje tu dôkaz o tom, že práce dohodnuté so žalovaným ústne majú svoj kontraktačný základ
v zmluve o dielo zo dňa 13.2.2019. Len tvrdenia, že žalovaný akési práce naviac vykonával, nie sú dostatočné na to, aby mu súd mohol uložiť povinnosť znášať požadované náklady na elektrickú energiu. Podstatou neúspechu žalobcov v spore je primárne neunesenie bremena tvrdenia ako elementárneho prvku procesnej stratégie každého žalobného návrhu. 23. Napokon treba uviesť žalovaný konzistentne od počiatku (od momentu, kedy žalobcovia v podaní zo dňa 6.9.2021 prvýkrát zmienili vykonanie prác nad rámec písomnej zmluvy o dielo) namietal existenciu dodatkov, resp. argumentoval, že ďalšie práce boli dohodnuté mimo rámec zmluvy o dielo. Ak žalovaný popieral samotnú existenciu dodatkov, tak je logické, že nemal dôvod namietať ich formu. 24. Za zmienku stojí tiež neopodstatnenosť rozsahu dokazovania vykonaného v danej veci. Okresný súd zameriaval od počiatku svoju pozornosť na sumár písomných dôkazov prezentovaných žalobcami, ale skutkové vymedzenie žaloby (že jeho základom je písomná zmluva o dielo v spojení s ústnymi dodatkami) neskúmal vôbec. V spore došlo k vykonaniu znaleckého dokazovania či výsluchu svedkov, ktoré v zásade nemali nadväznosť na žiadne z tvrdení žalobcov. Preto nebolo možné akceptovať ani tie odvolacie námietky, ktorými odvolatelia vytýkali okresnému súdu, že sa nevysporiadal s vykonanými dôkazmi. 25. Krajský súd na základe uvedeného potvrdil napadnutý rozsudok vo veci samej, pretože žalobcovia neuniesli v spore bremeno tvrdenia a následne ani dôkazné bremeno na preukázanie ich nároku. Okresný súd správne konštatoval, že písomná zmluva o dielo sa netýkala tzv. naviac prác, ktoré žalovaný vykonal v prospech žalobcov. 26. Vo vzťahu k výroku o trovách prvoinštančného konania pristúpil krajský súd k tzv. formulačnej zmene, pretože v dotknutom výroku absentuje uvedenie osoby, ktorá má uhradiť trovy konania úspešnej sporovej strane. Okresný súd náležite konštatoval úspech žalovaného v spore; z povahy uvedeného je zjavné, že trovy majú postupom podľa § 255 ods. 1 CSP znášať žalobcovia.
27. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z úspechu žalovaného v odvolacom konaní. O výške týchto trov rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník súdu prvej inštancie.
28. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.