Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-92-2026.pdf
PDF · 109.94 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/92/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Dominika Horváthová a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľubica Spálová, v spore žalobcu: A., s.r.o., so sídlom B. XXX/XX, C. D. A., E.: XX XXX XXX, zastúpený spoločnosťou: Michal Mrva - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Trenčianska 38, Bratislava, IČO: 50 145 860, proti žalovaným: v 1. rade A. F., F. F. G. X, C., E.: XX XXX XXX, v 2. rade H. C., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, obaja zastúpení spoločnosťou: JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Štúrova 13, Nitra, IČO: 47 249 650, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, na odvolanie žalovaných 1 a 2 proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. XXX/X/XXXX-XXX zo dňa 13. februára 2026, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným 1 a 2 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd rozhodol nasledovne: „ I. Súd u r č u j e, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanou v 2. rade ako predávajúcou a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim dňa 30.05.2019 v Trnave, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom dňa 11.07.2019 pod č. V 4282/2019, j e v časti, na základe ktorej žalovaný v 1. rade nadobudol spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C. D. A., obec C. D. A., okres Trnava, a ktoré sú zapísané na týchto listoch vlastníctva:
- LV č. XX, parcela registra „E“ číslo 582/3 - orná pôda vo výmere 11617 m2 v podiele 2/10,
- LV č. XX, parcela registra „E“ číslo 725/2 - orná pôda vo výmere 71483 m2 v podiele 32/768,
- LV č. XX, parcela registra „E“ číslo 724/2 - orná pôda vo výmere 43442 m2 v podiele 16/768,
- LV č. XXX, parcela registra „E“ číslo 576 - orná pôda vo výmere 18070 m2 v podiele 25/60,
- LV č. XXX, parcela registra „E“ číslo 577 - orná pôda vo výmere 24235 m2 v podiele 25/60,
- LV č. XXX, parcela registra „C“ číslo 842/9 - orná pôda vo výmere 1644 m2 v podiele XX/XXXX
- J. č. XXX, parcela registra „C“ číslo 309/14 - orná pôda vo výmere 1314 m2 v podiele 5/852,
- LV č. XXX, parcela registra „C“ číslo 309/33 - orná pôda vo výmere 256 m2 v podiele 5/852,
- LV č. XXX, parcela registra „E“ číslo 855 - orná pôda vo výmere 11207 m2 v podiele 55/9348,
- LV č. XXXX, parcela registra „E“ číslo 583/3 - orná pôda vo výmere 16038 m2 v podiele 2/10,
- LV č. XXXX, parcela registra „E“ číslo 584/3 - orná pôda vo výmere 14477 m2 v podiele 2/10,
- LV č. XXXX, parcela registra „C“ číslo 841/39 - orná pôda vo výmere 6859 m2 v podiele 49/7104, n e p l a t n á. II. Žalobca m á voči žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“
2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne na základe aplikácie ust. § 37 ods. 1, § 40a, § 140, § 602 až § 606 zák. č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 77, § 137 písm. c) a d), § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou po jej zmene domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou v 2. rade a žalovaným v 1. rade dňa 30.05.2019, a to v časti, na základe ktorej žalovaný v 1. rade nadobudol spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území C. D. A., obci C. D. A., okrese Trnava, ako sú špecifikované vo výrokovej časti tohto rozsudku (ďalej len „Nehnuteľnosti“). Tvrdil, že ako podielový spoluvlastník nehnuteľností nebol žalovanou v 2. rade vyzvaný na uplatnenie predkupného práva, keďže pred prevodom svoje spoluvlastnícke podiely neponúkla na kúpu ostatným podielovým spoluvlastníkom, čím porušila § 140 OZ. Predžalobnou výzvou zo dňa 18.09.2019 sa žalobca riadne a včas dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy podľa § 40a OZ. Poukázal na svoju aktívnu vecnú legitimáciu a tvrdil, že ostatní podieloví spoluvlastníci sa rozhodli svoje právo nevyužiť a nemožno ich k tomu nútiť. Žalovaný v 1. rade namietal miestnu nepríslušnosť súdu, nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu a jeho aktívnej vecnej legitimácie. Tvrdil, že ostatní podieloví spoluvlastníci mali tvoriť nerozlučné procesné spoločenstvo. Žalovaná v 2. rade uviedla, že o predkupnom práve nevedela a všetky úkony súvisiace s kúpnou zmluvou realizoval žalovaný v 1. rade. Obaja žalovaní namietali neurčitosť predžalobnej výzvy, z ktorej podľa nich nebolo zrejmé, ktorých pozemkov sa dovolanie relatívnej neplatnosti týkalo. 4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalovaní uzatvorili dňa 30.05.2019 kúpnu zmluvu, ktorou žalovaná v 2. rade previedla svoje spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach na žalovaného v 1. rade. Následne bol povolený vklad vlastníckeho práva. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca bol v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy spoluvlastníkom nehnuteľností a žalovaná v 2. rade mu svoje spoluvlastnícke podiely neponúkla na kúpu. Preukázané bolo aj zaslanie predžalobnej výzvy obom žalovaným. Sporným tak v konaní zostalo, aké právne účinky vyvolala uvedená predžalobná výzva - najmä, či vyvolala neplatnosť Kúpnej zmluvy v časti dotknutých podielov žalovanej v 2. rade na nehnuteľnostiach alebo nie. 5. Súd prvej inštancie pôvodným rozsudkom žalobu zamietol pre jej procesnú neprípustnosť podľa § 137 písm. d) CSP. Na základe odvolania žalobcu odvolací súd tento rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie. Vyslovil právny názor, že žaloba je prípustná podľa § 137 písm. d) CSP, pričom osobitným predpisom umožňujúcim domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je § 40a OZ v spojení s § 140 OZ. Po vrátení veci súd prvej inštancie dokazovanie nedopĺňal, keďže strany jeho doplnenie nenavrhli, a vychádzal z pôvodne zisteného skutkového stavu. 6. Súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, považoval žalobu za procesne prípustnú podľa § 137 písm. d) CSP. Poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/238/2022 z 29.01.2024, publikované ako R 75/2024, podľa ktorého je žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy pre porušenie predkupného práva žalobou podľa § 137 písm. d) CSP. Osobitným právnym predpisom umožňujúcim takéto určenie je § 40a v spojení s § 140 OZ. 7. Po meritórnom posúdení súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je vecne dôvodná. Vychádzal z § 140 OZ a analogicky aplikoval ustanovenia § 602 až § 606 OZ. Žalovaná v 2. rade bola povinná pred prevodom spoluvlastníckych podielov ponúknuť ich ostatným spoluvlastníkom na kúpu. Ponuka mala byť podľa § 605 OZ písomná a mala obsahovať všetky podmienky prevodu. Žalovaná v 2. rade túto povinnosť nesplnila a podiely previedla priamo na žalovaného v 1. rade, ktorý nebol a nie je jej blízkou osobou. Tým porušila predkupné právo žalobcu. Súd prvej inštancie uviedol, že porušením predkupného práva vzniklo žalobcovi podľa § 603 ods. 3 OZ právo požadovať od nadobúdateľa ponúknutie podielov na kúpu. Zároveň začalo jeho predkupné právo pôsobiť voči žalovanému v 1. rade. Porušenie predkupného práva tiež založilo relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy podľa § 40a OZ. Právny úkon sa pritom považuje za platný, kým sa oprávnená osoba jeho neplatnosti nedovolá. Žalobca tak urobil predžalobnou výzvou adresovanou obom žalovaným, približne dva mesiace po povolení vkladu vlastníckeho práva. Súd preto uzavrel, že žalobca sa účinne a včas dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy v časti prevodu predmetných spoluvlastníckych podielov. Vo vzťahu k ostatným nehnuteľnostiam zostala kúpna zmluva nedotknutá. Námietku nedostatku naliehavého právneho záujmu súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú. Vysvetlil, že pri žalobe podľa § 137 písm. d) CSP sa preukázanie naliehavého právneho záujmu nevyžaduje, na rozdiel od určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP. Za nedôvodnú považoval súd prvej inštancie aj námietku neurčitosti predžalobnej výzvy. Žalobca sa ňou domáhal neplatnosti kúpnej zmluvy vo vzťahu k pozemkom zapísaným na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XX, XX K. XX v katastrálnom území C. D. A.. Porovnaním nehnuteľností zapísaných na uvedených listoch vlastníctva s nehnuteľnosťami označenými v žalobe súd zistil, že žalobca označil všetky pozemky evidované na týchto listoch vlastníctva. Ich označenie preto považoval
za dostatočné. Prihliadol aj na skutočnosť, že žalobca nebol účastníkom kúpnej zmluvy a okruh prevedených nehnuteľností mohol zisťovať len nepriamo. Identifikáciu nehnuteľností prostredníctvom čísel listov vlastníctva, katastrálneho územia, označenia právneho úkonu a jeho zmluvných strán, ako aj čísla a dátumu povolenia vkladu považoval za dostatočnú a primeranú pomerom. Predžalobnú výzvu preto vyhodnotil ako určitý a zrozumiteľný právny úkon podľa § 37 ods. 1 OZ, ktorý vyvolal zamýšľané právne účinky. Súd napokon za nedôvodnú považoval aj námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Vysvetlil, že ostatní spoluvlastníci boli uzatvorením kúpnej zmluvy dotknutí jednotlivo a porušenie predkupného práva každého z nich treba posudzovať samostatne. Každý dotknutý spoluvlastník je oprávnený samostatne uplatňovať nároky z porušenia svojho predkupného práva. Žalobca preto nebol povinný zapojiť do konania ostatných spoluvlastníkov, keďže s nimi netvorí nerozlučné procesné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V konaní tak disponoval samostatnou aktívnou vecnou legitimáciou. 8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovi ako plne úspešnej strane priznal voči obom žalovaným nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Dôvody na aplikáciu § 257 CSP nezistil. 9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podali odvolanie žalovaní 1 a 2, ktoré odôvodnili ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalovaní v odvolaní uviedli, že žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je procesne neprípustná podľa § 137 písm. d) CSP, a to napriek právnemu názoru Najvyššieho súdu SR. Podľa uvedeného ustanovenia je žaloba o určenie právnej skutočnosti prípustná len vtedy, ak možnosť jej podania vyplýva z osobitného právneho predpisu. Uviedli, že žalobca sa domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, teda určenia právnej skutočnosti, a nie určenia existencie či neexistencie práva. Poukázali na rozdiel medzi právnou úpravou podľa Občianskeho súdneho poriadku a Civilného sporového poriadku. Nová právna úprava pripúšťa žaloby o určenie právnej skutočnosti iba v prípadoch výslovne vyplývajúcich z osobitného predpisu. Samotná existencia naliehavého právneho záujmu nie je podmienkou prípustnosti takejto žaloby. Odkázali pritom aj na odbornú literatúru (Števček, M. a kol., Civilný sporový poriadok. Komentár, 2016, s. 505). Podľa žalovaných za takýto právny predpis, právnu normu, však nemožno považovať ustanovenie § 140 OZ, podľa ktorého, ak sa prevádza spoluvlastnícky podiel, majú spoluvlastníci predkupné právo, keď možnosť určenia tejto právnej skutočnosti súdom však zo znenia uvedeného ustanovenia nie je možné vyvodzovať. Na rozdiel od iných ustanovení Občianskeho zákonníka neobsahuje formuláciu „inak je neplatný“. Zo samotného znenia § 140 OZ preto podľa nich nemožno vyvodiť sankciu neplatnosti právneho úkonu pri porušení predkupného práva. Z uvedeného dôvodu zastávali názor, že žalobca nemôže byť úspešný v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy pre porušenie predkupného práva podľa § 137 písm. d) CSP. Namietali, že súd prvej inštancie, ako aj dovolací súd nesprávne právne interpretovali § 137 CSP a § 140 OZ, keď sa odchýlili od ich gramatického znenia a účelu. 10. Z uvedených dôvodov žalovaní navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná im voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 11. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že podaná žaloba je procesne prípustná podľa § 137 písm. d) CSP, keďže sa ňou domáha určenia právnej skutočnosti, a nie určenia existencie či neexistencie práva podľa § 137 písm. c) CSP. Osobitným právnym predpisom, z ktorého vyplýva oprávnenie domáhať sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, je § 40a v spojení s § 140 OZ. Žalobca sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy dovolal už predžalobnou výzvou. Na podporu svojho právneho názoru poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/26/2020 zo dňa 30.06.2021, podľa ktorého oprávnenie domáhať sa určenia právnej skutočnosti nemusí byť v osobitnom právnom predpise výslovne formulované ako oprávnenie podať žalobu. Za takýto predpis možno považovať § 40a v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka. Osobitne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/238/2022 zo dňa 24.01.2024, publikované ako R 75/2024, v ktorom dovolací súd vyslovil, že žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy pre porušenie predkupného práva je žalobou podľa § 137 písm. d) CSP. Najvyšší súd sa nestotožnil so zužujúcim výkladom tohto ustanovenia, podľa ktorého musí osobitný predpis výslovne priznávať právo podať žalobu. Zdôraznil, že § 40a a § 140 OZ boli prijaté pred účinnosťou CSP. Nemožno preto formalisticky vyžadovať, aby ich znenie zodpovedalo neskoršej procesnej úprave. Zároveň poukázal na netaxatívny výpočet osobitných predpisov v dôvodovej správe k § 137 písm. d) CSP. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/62/2023 zo dňa 27.03.2024, ktoré potvrdzuje uvedené právne závery. Zdôraznil, že pri porušení predkupného práva je oprávnený spoluvlastník oprávnený domáhať sa relatívnej neplatnosti zmluvy podľa § 40a OZ. Žalobca preto považoval žalobu za dôvodnú a procesne prípustnú. S poukazom na čl. 2 ods. 2 CSP zdôraznil princíp právnej istoty a potrebu rešpektovania ustálenej
rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 CSP ako vecne správny potvrdil a priznal mu voči obom žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 12. Na vyjadrenie žalobcu reagovali odvolatelia (odvolacia replika), pričom zotrvali na odvolacej argumentácii a naďalej žiadajú odvolací súd napadnutý rozsudok zmeniť tak, že podanú žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovaným prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP. 14. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na (výstižné, správne a presvedčivé) odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, vychádzajúc z odvolacej argumentácie odvolateľov, dopĺňa iba nasledovné: 15. Odvolatelia sústredili svoju odvolaciu argumentáciu na polemiku s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorá vychádzala zo záverov Najvyššieho súdu SR. Odvolací súd nevidí akýkoľvek dôvod odchýliť sa od svojich záverov vyslovených v skoršom zrušujúcom uznesení č. k. XXXX/XX/XXXX- XXX zo dňa 24.01.2024, pričom v plnom rozsahu súhlasí s argumentáciou súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, ktoré plne korešpondujú s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Odvolací súd vychádzajúc z ust. § 137 písm. d) CSP (Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.) konštatuje, že Civilný sporový poriadok podmieňuje prípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti (akou je nepochybne aj žaloba o určenie neplatnosti zmluvy – por. napr. rozhodnutie NS SR sp. zn.: 1Obdo/51/2021) výlučne existenciou osobitného predpisu, ktorý žalobcu oprávňuje podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu. Judikatúra NS SR konštantne zastáva názor, že oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinností zo strany zaviazaného spoluvlastníka na výber nasledovné možnosti: a) domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu (§ 40a). b) domáhať sa voči nadobúdateľovi (tretej osobe), aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od zaviazanej osoby. Ak tak nadobúdateľ podielu neurobí dobrovoľne, oprávnený spoluvlastník má právo domáhať sa na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpnej zmluve nahradí prejav vôle nadobúdateľa. c) ponechať si predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi podielu. 16. Je nepochybné, že žalobca sa domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti podľa § 40a veta prvá OZ (Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.), a to z dôvodu porušenia predkupného práva. Odvolací súd poukazuje na závery NS SR, ktoré vyslovil v rozhodnutí sp. zn: 4Cdo/238/2022 publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR č. 6/2024, R 75/2024: „Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Civilný sporový poriadok vychádza zo zásady, že sa má určiť aktuálny právny stav. Preto pre výnimky podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP je spoločné to, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma, vo svojej dikcii priznáva oprávnenej osobe právo domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti. Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý nevyplýva z osobitného právneho predpisu, je potrebné považovať za vadný. V danom
prípade sa dovolací súd nestotožnil so zužujúcim výkladom ustanovenia § 137 písm. d) CSP, t. j. že oprávnenie domáhať sa určenia právnej skutočnosti (teda aj určenia neplatnosti zmluvy) musí byť v osobitnom právnom predpise výslovne (expressis verbis) vymedzené ako oprávnenie podať žalobu o neplatnosť určitého právneho úkonu/zmluvy. Podľa dovolacieho súdu osobitným právnym predpisom, z ktorého vyplýva oprávnenie žalobcu domáhať sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy (právnej skutočnosti) je v hmotnoprávnej rovine daného prípadu ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka, v spojení s ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka. To, že zo samotného textu predmetnej právnej normy nevyplýva výslovne možnosť podania žaloby nepovažoval dovolací súd z hľadiska uplatnenia práva za významné. Je potrebné si uvedomiť, že text ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, ako aj § 140 Občianskeho zákonníka bol formulovaný zákonodarcom dávno predtým, ako vstúpil do platnosti a účinnosti Civilný sporový poriadok. V zmysle dôvodovej správy k ustanoveniu § 137 písm. d) CSP „medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad Zákonník práce, zákon o dobrovoľných dražbách a pod.“ Z uvedeného vyplýva, že ani samotný zákonodarca v Civilnom sporovom poriadku nevymenúva taxatívnym spôsobom právne predpisy „..napríklad...a pod.“, v zmysle ktorých možno podať žalobu o určenie právnej skutočnosti. Nemožno preto striktne formalisticky lipnúť na tom, aby text právnej normy prijatý skôr celkom slovne zodpovedal neskoršiemu právnemu predpisu, t. j. Civilnému sporovému poriadku. Žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy v súvislosti s porušením predkupného práva je žalobou v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku.“ 17. S prihliadnutím na vyššie uvedené a na to, že odvolatelia samotnú existenciu porušenia predkupného práva žalobcu nijako nespochybnili, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 18. V zmysle § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 19. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 20. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 21. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči odvolateľom v plnom rozsahu, s tým, že odvolací súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 257 CSP. 22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. (§ 160 ods. 2 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).