Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/92/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Dominika Horváthová a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľubica Spálová, v spore žalobcu: A., s.r.o., so sídlom B. XXX/XX, C. D. A., E.: XX XXX XXX, zastúpený spoločnosťou: Michal Mrva - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Trenčianska 38, Bratislava, IČO: 50 145 860, proti žalovaným: v 1. rade A. F., F. F. G. X, C., E.: XX XXX XXX, v 2. rade H. C., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, obaja zastúpení spoločnosťou: JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Štúrova 13, Nitra, IČO: 47 249 650, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, na odvolanie žalovaných 1 a 2 proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. XXX/X/XXXX-XXX zo dňa 13. februára 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným 1 a 2 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd rozhodol nasledovne: „ I. Súd u r č u j e, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanou v 2. rade ako predávajúcou a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim dňa 30.05.2019 v Trnave, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom dňa 11.07.2019 pod č. V 4282/2019, j e v časti, na základe ktorej žalovaný v 1. rade nadobudol spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C. D. A., obec C. D. A., okres Trnava, a ktoré sú zapísané na týchto listoch vlastníctva:

- LV č. XX, parcela registra „E“ číslo 582/3 - orná pôda vo výmere 11617 m2 v podiele 2/10,

- LV č. XX, parcela registra „E“ číslo 725/2 - orná pôda vo výmere 71483 m2 v podiele 32/768,

- LV č. XX, parcela registra „E“ číslo 724/2 - orná pôda vo výmere 43442 m2 v podiele 16/768,

- LV č. XXX, parcela registra „E“ číslo 576 - orná pôda vo výmere 18070 m2 v podiele 25/60,

- LV č. XXX, parcela registra „E“ číslo 577 - orná pôda vo výmere 24235 m2 v podiele 25/60,

- LV č. XXX, parcela registra „C“ číslo 842/9 - orná pôda vo výmere 1644 m2 v podiele XX/XXXX

- J. č. XXX, parcela registra „C“ číslo 309/14 - orná pôda vo výmere 1314 m2 v podiele 5/852,

- LV č. XXX, parcela registra „C“ číslo 309/33 - orná pôda vo výmere 256 m2 v podiele 5/852,

- LV č. XXX, parcela registra „E“ číslo 855 - orná pôda vo výmere 11207 m2 v podiele 55/9348,

- LV č. XXXX, parcela registra „E“ číslo 583/3 - orná pôda vo výmere 16038 m2 v podiele 2/10,

- LV č. XXXX, parcela registra „E“ číslo 584/3 - orná pôda vo výmere 14477 m2 v podiele 2/10,

- LV č. XXXX, parcela registra „C“ číslo 841/39 - orná pôda vo výmere 6859 m2 v podiele 49/7104, n e p l a t n á. II. Žalobca m á voči žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne na základe aplikácie ust. , , , až (ďalej len „“), , a , , a (ďalej len „“). 3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou po jej zmene domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou v 2. rade a žalovaným v 1. rade dňa 30.05.2019, a to v časti, na základe ktorej žalovaný v 1. rade nadobudol spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území C. D. A., obci C. D. A., okrese Trnava, ako sú špecifikované vo výrokovej časti tohto rozsudku (ďalej len „Nehnuteľnosti“). Tvrdil, že ako podielový spoluvlastník nehnuteľností nebol žalovanou v 2. rade vyzvaný na uplatnenie predkupného práva, keďže pred prevodom svoje spoluvlastnícke podiely neponúkla na kúpu ostatným podielovým spoluvlastníkom, čím porušila . Predžalobnou výzvou zo dňa 18.09.2019 sa žalobca riadne a včas dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy podľa . Poukázal na svoju aktívnu vecnú legitimáciu a tvrdil, že ostatní podieloví spoluvlastníci sa rozhodli svoje právo nevyužiť a nemožno ich k tomu nútiť. Žalovaný v 1. rade namietal miestnu nepríslušnosť súdu, nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu a jeho aktívnej vecnej legitimácie. Tvrdil, že ostatní podieloví spoluvlastníci mali tvoriť nerozlučné procesné spoločenstvo. Žalovaná v 2. rade uviedla, že o predkupnom práve nevedela a všetky úkony súvisiace s kúpnou zmluvou realizoval žalovaný v 1. rade. Obaja žalovaní namietali neurčitosť predžalobnej výzvy, z ktorej podľa nich nebolo zrejmé, ktorých pozemkov sa dovolanie relatívnej neplatnosti týkalo. 4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalovaní uzatvorili dňa 30.05.2019 kúpnu zmluvu, ktorou žalovaná v 2. rade previedla svoje spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach na žalovaného v 1. rade. Následne bol povolený vklad vlastníckeho práva. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca bol v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy spoluvlastníkom nehnuteľností a žalovaná v 2. rade mu svoje spoluvlastnícke podiely neponúkla na kúpu. Preukázané bolo aj zaslanie predžalobnej výzvy obom žalovaným. Sporným tak v konaní zostalo, aké právne účinky vyvolala uvedená predžalobná výzva - najmä, či vyvolala neplatnosť Kúpnej zmluvy v časti dotknutých podielov žalovanej v 2. rade na nehnuteľnostiach alebo nie. 5. Súd prvej inštancie pôvodným rozsudkom žalobu zamietol pre jej procesnú neprípustnosť podľa . Na základe odvolania žalobcu odvolací súd tento rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie. Vyslovil právny názor, že žaloba je prípustná podľa , pričom osobitným predpisom umožňujúcim domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je v spojení s . Po vrátení veci súd prvej inštancie dokazovanie nedopĺňal, keďže strany jeho doplnenie nenavrhli, a vychádzal z pôvodne zisteného skutkového stavu. 6. Súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, považoval žalobu za procesne prípustnú podľa . Poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 29.01.2024, publikované ako R 75/2024, podľa ktorého je žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy pre porušenie predkupného práva žalobou podľa . Osobitným právnym predpisom umožňujúcim takéto určenie je v spojení s . 7. Po meritórnom posúdení súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je vecne dôvodná. Vychádzal z a analogicky aplikoval ustanovenia až . Žalovaná v 2. rade bola povinná pred prevodom spoluvlastníckych podielov ponúknuť ich ostatným spoluvlastníkom na kúpu. Ponuka mala byť podľa písomná a mala obsahovať všetky podmienky prevodu. Žalovaná v 2. rade túto povinnosť nesplnila a podiely previedla priamo na žalovaného v 1. rade, ktorý nebol a nie je jej blízkou osobou. Tým porušila predkupné právo žalobcu. Súd prvej inštancie uviedol, že porušením predkupného práva vzniklo žalobcovi podľa právo požadovať od nadobúdateľa ponúknutie podielov na kúpu. Zároveň začalo jeho predkupné právo pôsobiť voči žalovanému v 1. rade. Porušenie predkupného práva tiež založilo relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy podľa . Právny úkon sa pritom považuje za platný, kým sa oprávnená osoba jeho neplatnosti nedovolá. Žalobca tak urobil predžalobnou výzvou adresovanou obom žalovaným, približne dva mesiace po povolení vkladu vlastníckeho práva. Súd preto uzavrel, že žalobca sa účinne a včas dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy v časti prevodu predmetných spoluvlastníckych podielov. Vo vzťahu k ostatným nehnuteľnostiam zostala kúpna zmluva nedotknutá. Námietku nedostatku naliehavého právneho záujmu súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú. Vysvetlil, že pri žalobe podľa sa preukázanie naliehavého právneho záujmu nevyžaduje, na rozdiel od určovacej žaloby podľa . Za nedôvodnú považoval súd prvej inštancie aj námietku neurčitosti predžalobnej výzvy. Žalobca sa ňou domáhal neplatnosti kúpnej zmluvy vo vzťahu k pozemkom zapísaným na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XX, XX K. XX v katastrálnom území C. D. A.. Porovnaním nehnuteľností zapísaných na uvedených listoch vlastníctva s nehnuteľnosťami označenými v žalobe súd zistil, že žalobca označil všetky pozemky evidované na týchto listoch vlastníctva. Ich označenie preto považoval

za dostatočné. Prihliadol aj na skutočnosť, že žalobca nebol účastníkom kúpnej zmluvy a okruh prevedených nehnuteľností mohol zisťovať len nepriamo. Identifikáciu nehnuteľností prostredníctvom čísel listov vlastníctva, katastrálneho územia, označenia právneho úkonu a jeho zmluvných strán, ako aj čísla a dátumu povolenia vkladu považoval za dostatočnú a primeranú pomerom. Predžalobnú výzvu preto vyhodnotil ako určitý a zrozumiteľný právny úkon podľa , ktorý vyvolal zamýšľané právne účinky. Súd napokon za nedôvodnú považoval aj námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Vysvetlil, že ostatní spoluvlastníci boli uzatvorením kúpnej zmluvy dotknutí jednotlivo a porušenie predkupného práva každého z nich treba posudzovať samostatne. Každý dotknutý spoluvlastník je oprávnený samostatne uplatňovať nároky z porušenia svojho predkupného práva. Žalobca preto nebol povinný zapojiť do konania ostatných spoluvlastníkov, keďže s nimi netvorí nerozlučné procesné spoločenstvo podľa . V konaní tak disponoval samostatnou aktívnou vecnou legitimáciou. 8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa v spojení s . Žalobcovi ako plne úspešnej strane priznal voči obom žalovaným nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Dôvody na aplikáciu nezistil. 9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podali odvolanie žalovaní 1 a 2, ktoré odôvodnili ustanovením . Žalovaní v odvolaní uviedli, že žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je procesne neprípustná podľa , a to napriek právnemu názoru Najvyššieho súdu SR. Podľa uvedeného ustanovenia je žaloba o určenie právnej skutočnosti prípustná len vtedy, ak možnosť jej podania vyplýva z osobitného právneho predpisu. Uviedli, že žalobca sa domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, teda určenia právnej skutočnosti, a nie určenia existencie či neexistencie práva. Poukázali na rozdiel medzi právnou úpravou podľa a . Nová právna úprava pripúšťa žaloby o určenie právnej skutočnosti iba v prípadoch výslovne vyplývajúcich z osobitného predpisu. Samotná existencia naliehavého právneho záujmu nie je podmienkou prípustnosti takejto žaloby. Odkázali pritom aj na odbornú literatúru (Števček, M. a kol., . Komentár, 2016, s. 505). Podľa žalovaných za takýto právny predpis, právnu normu, však nemožno považovať ustanovenie , podľa ktorého, ak sa prevádza spoluvlastnícky podiel, majú spoluvlastníci predkupné právo, keď možnosť určenia tejto právnej skutočnosti súdom však zo znenia uvedeného ustanovenia nie je možné vyvodzovať. Na rozdiel od iných ustanovení neobsahuje formuláciu „inak je neplatný“. Zo samotného znenia preto podľa nich nemožno vyvodiť sankciu neplatnosti právneho úkonu pri porušení predkupného práva. Z uvedeného dôvodu zastávali názor, že žalobca nemôže byť úspešný v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy pre porušenie predkupného práva podľa . Namietali, že súd prvej inštancie, ako aj dovolací súd nesprávne právne interpretovali a , keď sa odchýlili od ich gramatického znenia a účelu. 10. Z uvedených dôvodov žalovaní navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná im voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 11. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že podaná žaloba je procesne prípustná podľa , keďže sa ňou domáha určenia právnej skutočnosti, a nie určenia existencie či neexistencie práva podľa . Osobitným právnym predpisom, z ktorého vyplýva oprávnenie domáhať sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, je v spojení s . Žalobca sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy dovolal už predžalobnou výzvou. Na podporu svojho právneho názoru poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 30.06.2021, podľa ktorého oprávnenie domáhať sa určenia právnej skutočnosti nemusí byť v osobitnom právnom predpise výslovne formulované ako oprávnenie podať žalobu. Za takýto predpis možno považovať v spojení s . Osobitne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.01.2024, publikované ako R 75/2024, v ktorom dovolací súd vyslovil, že žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy pre porušenie predkupného práva je žalobou podľa . Najvyšší súd sa nestotožnil so zužujúcim výkladom tohto ustanovenia, podľa ktorého musí osobitný predpis výslovne priznávať právo podať žalobu. Zdôraznil, že a boli prijaté pred účinnosťou . Nemožno preto formalisticky vyžadovať, aby ich znenie zodpovedalo neskoršej procesnej úprave. Zároveň poukázal na netaxatívny výpočet osobitných predpisov v dôvodovej správe k . Žalobca poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.03.2024, ktoré potvrdzuje uvedené právne závery. Zdôraznil, že pri porušení predkupného práva je oprávnený spoluvlastník oprávnený domáhať sa relatívnej neplatnosti zmluvy podľa . Žalobca preto považoval žalobu za dôvodnú a procesne prípustnú. S poukazom na zdôraznil princíp právnej istoty a potrebu rešpektovania ustálenej

rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil a priznal mu voči obom žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 12. Na vyjadrenie žalobcu reagovali odvolatelia (odvolacia replika), pričom zotrvali na odvolacej argumentácii a naďalej žiadajú odvolací súd napadnutý rozsudok zmeniť tak, že podanú žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovaným prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle . 14. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na (výstižné, správne a presvedčivé) odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, vychádzajúc z odvolacej argumentácie odvolateľov, dopĺňa iba nasledovné: 15. Odvolatelia sústredili svoju odvolaciu argumentáciu na polemiku s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorá vychádzala zo záverov Najvyššieho súdu SR. Odvolací súd nevidí akýkoľvek dôvod odchýliť sa od svojich záverov vyslovených v skoršom zrušujúcom uznesení č. k. XXXX/XX/XXXX- XXX zo dňa 24.01.2024, pričom v plnom rozsahu súhlasí s argumentáciou súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, ktoré plne korešpondujú s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Odvolací súd vychádzajúc z ust. (Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.) konštatuje, že podmieňuje prípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti (akou je nepochybne aj žaloba o určenie neplatnosti zmluvy – por. napr. rozhodnutie NS SR sp. zn.: ) výlučne existenciou osobitného predpisu, ktorý žalobcu oprávňuje podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu. Judikatúra NS SR konštantne zastáva názor, že oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinností zo strany zaviazaného spoluvlastníka na výber nasledovné možnosti: a) domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu (). b) domáhať sa voči nadobúdateľovi (tretej osobe), aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od zaviazanej osoby. Ak tak nadobúdateľ podielu neurobí dobrovoľne, oprávnený spoluvlastník má právo domáhať sa na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpnej zmluve nahradí prejav vôle nadobúdateľa. c) ponechať si predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi podielu. 16. Je nepochybné, že žalobca sa domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti podľa veta prvá (Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , 140, , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.), a to z dôvodu porušenia predkupného práva. Odvolací súd poukazuje na závery NS SR, ktoré vyslovil v rozhodnutí sp. zn: publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR č. 6/2024, R 75/2024: „Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami ( ). vychádza zo zásady, že sa má určiť aktuálny právny stav. Preto pre výnimky podľa ustanovenia je spoločné to, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma, vo svojej dikcii priznáva oprávnenej osobe právo domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti. Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý nevyplýva z osobitného právneho predpisu, je potrebné považovať za vadný. V danom

prípade sa dovolací súd nestotožnil so zužujúcim výkladom ustanovenia , t. j. že oprávnenie domáhať sa určenia právnej skutočnosti (teda aj určenia neplatnosti zmluvy) musí byť v osobitnom právnom predpise výslovne (expressis verbis) vymedzené ako oprávnenie podať žalobu o neplatnosť určitého právneho úkonu/zmluvy. Podľa dovolacieho súdu osobitným právnym predpisom, z ktorého vyplýva oprávnenie žalobcu domáhať sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy (právnej skutočnosti) je v hmotnoprávnej rovine daného prípadu ustanovenie , v spojení s ustanovením . To, že zo samotného textu predmetnej právnej normy nevyplýva výslovne možnosť podania žaloby nepovažoval dovolací súd z hľadiska uplatnenia práva za významné. Je potrebné si uvedomiť, že text ustanovenia , ako aj bol formulovaný zákonodarcom dávno predtým, ako vstúpil do platnosti a účinnosti . V zmysle dôvodovej správy k ustanoveniu „medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad , zákon o dobrovoľných dražbách a pod.“ Z uvedeného vyplýva, že ani samotný zákonodarca v nevymenúva taxatívnym spôsobom právne predpisy „..napríklad...a pod.“, v zmysle ktorých možno podať žalobu o určenie právnej skutočnosti. Nemožno preto striktne formalisticky lipnúť na tom, aby text právnej normy prijatý skôr celkom slovne zodpovedal neskoršiemu právnemu predpisu, t. j. . Žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy v súvislosti s porušením predkupného práva je žalobou v zmysle ustanovenia .“ 17. S prihliadnutím na vyššie uvedené a na to, že odvolatelia samotnú existenciu porušenia predkupného práva žalobcu nijako nespochybnili, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, s použitím potvrdil. 18. V zmysle , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 19. V zmysle , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 20. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 21. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení v spojení s ustanovením tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči odvolateľom v plnom rozsahu, s tým, že odvolací súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa . 22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).