Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoP-156-2026.pdf
PDF · 96.33 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/156/2026
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Štillovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Korbašovej, JUDr. Petry Lackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, deti rodičov: matka D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. XXX, XXX XX E., zastúpená právnym zástupcom JUDr. Ing. Mikulášom Práznovszkym, CSc., advokátom, so sídlom Bočná 26, 940 71 Nové Zámky a otec F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXX/XX, XXX XX D., v konaní o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca, o odvolaní matky a otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 8P/52/2021-973 zo dňa 18. októbra 2024, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., III., IV. v časti týkajúcej sa maloletej C. B., nar. XX.XX.XXXX, ako i v súvisiacom výroku VII. o trovách konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prievidza zveril maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach (výrok I.), vo výroku II. upravil styk maloletých detí s matkou každý párny týždeň od piatka 16:00 hod. s tým, že si maloleté deti prevezme v mieste bydliska otca maloletých detí v čase na to určenom, do nedele 17:00 hod. s tým, že matka odovzdá maloleté deti v mieste bydliska otca maloletých detí v čase na to určenom, bol upravený rozsah stretávania sa matky s maloletými deťmi počas letných prázdnin, vianočných a veľkonočných sviatkov, otec bol zaviazaný deti na styk s matkou pripraviť, stretnutie s matkou umožniť, podľa výroku III. okresný súd zaviazal matku prispievať na výživu maloletej A. sumou vo výške 40,- Eur mesačne a na výživu maloletej C. sumou vo výške 40,- Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám otca, výrokom IV. zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 9P/36/2015-23 zo dňa 06.10.2015 v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti, úpravy styku a určenia výživného, vo výroku V. nariadil nad výchovou maloletej A. G. C. výchovné opatrenie, a to dohľad do právoplatného skončenia trestného stíhania, vo výroku VI. štátu náhradu trov konania nepriznal a výrokom VII. o trovách prvoinštančného konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Pri rozhodovaní vychádzal okresný súd z § 36 ods. 1, § 24 ods. 1 až 5, § 25, § 26, § 37 ods. 2 písm. b), § 43 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, § 52, § 54, § 55 CMP a v prvom rade skúmal záujem maloletých detí na zverenie do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Poukázal na to, že zisťovanie názoru maloletého dieťaťa je obligatórnym postupom súdu, pričom vyjadrenie názoru dieťaťa nie je podmienené vekovou hranicou, ani rozumovou vyspelosťou, ale schopnosťou ho vyjadriť, a to primárne samostatne. Čo sa týka zisťovania názoru maloletých detí, súd prvej inštancie zvolil zisťovanie prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ktorý zastupoval najlepší
záujem detí, na pravidelnej báze vykonával šetrenia pomerov v rodine matky a otca a osobne vykonával pohovory s maloletými deťmi. Kolízny opatrovník začal prácu s rodinou od 12.11.2021 a zo správ mal preukázané, že maloletá C. uviedla, že sa necíti dobre, keď H., partner matky, po nich kričí, občas sa stane, že dostane po riti, alebo inej časti tela. Deti doposiaľ vždy uvádzali, že u otca sa majú dobre, prezentujú záujem zostať v starostlivosti otca, pretože sa tam lepšie cítia, je tam lepšia atmosféra, otec sa v niečom správa dobre, nekričí na ne a varí im. C. sa vyjadrila, že sa nechce s H. stretávať, deti starostlivosť otca v žiadnom smere nenamietali, pôsobili spokojnejšie a vyrovnanejšie. Aj v ďalších správach z pohovoru s deťmi vyplynulo, že si prajú ostať v starostlivosti otca, cítia sa tam lepšie, bezpečnejšie, nič im tam nechýba. Posledné stretnutie s matkou odmietli, pretože vedeli, že s matkou príde aj partner. Maloletá A. uviedla, že viackrát matku žiadala, aby prišla bez partnera, ale matka tak neučinila. Aj z ďalších správ mal súd prvej inštancie preukázané, že maloleté deti vyjadrovali spokojnosť so starostlivosťou u otca a naďalej prezentovali názor, že chcú ostať v starostlivosti otca. Zároveň súd prvej inštancie poukázal aj na záver znaleckého posudku F. C., ktorá nezistila žiadne negatívne ovplyvňovanie zo strany otca voči matke, na predmetnom závere zotrvala aj pri svojom výsluchu, pri ktorom uviedla, že nezistila ovplyvňovanie detí otcom. Otec si uvedomuje, že matka je dôležitá, a to v tom, že otec deti voči matke nepopudzuje. Odporkyňa/matka svoje tvrdenia o prípadnej manipulácií detí v názoroch žiadnym spôsobom nepreukázala. Súd prvej inštancie zdôraznil, že maloleté deti konzistentne a opakovane prezentovali svoj názor nemenne. V danom prípade mal za to, že maloleté deti vo veku 12 a 13 rokov sú schopné samostatne formulovať svoje priania a predstavy o ďalšom súžití s rodičmi a ku ktorým názorom a prianiam je potrebné prihliadnuť, preto rozhodol o ich zverení do starostlivosti otca po prešetrení bytových pomeroch oboch rodičov.
3. Keďže deti boli zverené do osobnej starostlivosti otca, súd prvej inštancie upravil styk matky s maloletými deťmi, nie len bežný styk, ale aj styk počas vianočných, veľkonočných sviatkov a počas letných prázdnin. Pri rozhodovaní o výške výživného zo strany matky vychádzal z ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine a s prihliadnutím na potreby maloletých detí ako aj na možnosti a schopnosti matky konštatoval výživné vo vzťahu k maloletej A. vo výške 40 eur mesačne a vo vzťahu k maloletej C. vo výške taktiež 40 eur mesačne, čím došlo aj k zmene posledného rozsudku, keď sa rozhodovalo o úprave práv a povinností k maloletým deťom.
4. Zároveň súd prvej inštancie podľa § 37 ods. 2 písm. b) Zákona o rodine uložil dohľad nad výchovou maloletých detí. Mal za to, že je nevyhnutné pravidelne sledovať výchovu detí a starostlivosť o ne tak ako v rodine navrhovateľa, teda otca, nakoľko sám navrhovateľ priznal, že v minulosti sa venoval hazardným hrám a rovnako tak aj v rodine matky, nakoľko jej manžel je trestne stíhaný a predmetné trestné stíhanie nie je aktuálne ukončené. Zvolil širšiu formu ochranného dohľadu prostredníctvom viacerých subjektov, kedy bude sledovať výchovné prostredie a starostlivosť u oboch rodičov prostredníctvom kolízneho opatrovníka, obce a školy.
5. O odvolaní matky i otca proti rozsudku súdu prvej inštancie vo veci rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 13CoP/26/2025-1300 zo dňa 12.03.2025 tak, že rozsudok Okresného súdu Prievidza č. k. 8P/52/2021-973 zo dňa 18. októbra 2024 na odvolanie matky maloletých detí potvrdil, odvolanie otca maloletých detí odmietol s tým, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd konštatoval, že rozsudok okresného súdu bol otcovi maloletých detí doručený podľa doručenky z č.l. 974 súdneho spisu dňa 20.11.2024 a odvolanie podal osobne na okresný súd dňa 06.12.2024 (č.l. 1062 - 1063 súdneho spisu), t.j. po uplynutí zákonnej 15-dňovej odvolacej lehoty, kedy jej posledný deň pripadol na deň 05.12.2024, počítanej od 21.11.2024, ak do jej plynutia sa nezapočítava deň 20.11.2024 ako deň doručenia rozsudku okresného súdu (§ 121 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP). Preto odvolanie podané otcom krajský súd ako odvolací súd odmietol ako oneskorene podané podľa § 386 písm. a) CSP. Čo sa týka odvolania podaného matkou maloletých detí, tu odvolací súd konštatoval, že základom jeho rozhodnutia bola aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, kde sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Konštatoval, že odvolanie matky nie je dôvodné a stotožnil sa so všetkými skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na rozsudok okresného súdu odkázal. Matka maloletých detí namietala pravdivosť správ kolízneho opatrovníka, ako aj to, že nič nenasvedčovalo nepriaznivému životnému prostrediu maloletých detí, čo by jej zakladalo potrebu zabezpečenia náhradného rodinného prostredia. Matka maloletých detí v odvolaní poukázala na situáciu zo dňa 01.11.2024, ako aj vyjadrenia maloletej C. zo dňa 07.11.2024, správu psychologičky F. I. I. I. D. zo
dňa 06.11.2024, kedy C. sa vyjadrila, že nechce ísť k otcovi a podaním dňa 21.01.2025 oznámila, že sú tu novoty v odvolacom konaní, a to list maloletej C., napísaný jej vlastnou rukou 23.12.2024 a list z 08.01.2025, v ktorých uvádza dôvody, pre ktoré sa nechce k otcovi vrátiť. Krajský súd k týmto odvolacím námietkam matky vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré mali nastať po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, poukázal na ust. § 217 ods. 1 veta prvá CSP, podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, pričom k vyhláseniu rozsudku okresného súdu došlo dňa 18.10.2024, a preto prípadné zmeny, ktoré mali nastať po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, nemôžu spätne meniť pohľad na správnosť napadnutého rozsudku v čase jeho vydania. Naviac matka maloletej C. poukazuje na skutočnosti, ktoré nastali po 01.11.2024 práve v dôsledku konania a rozhodnutia matky, keď na základe dohody s otcom maloletých detí maloletú C. otcovi neodovzdala do jeho osobnej starostlivosti i napriek tomu, že uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 8P/52/2021-65 zo dňa 05.01.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.04.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6CoP/19/2022-205 zo dňa 11.04.2022, bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola matke uložená povinnosť dočasne odovzdať maloleté deti A. G. C. do osobnej starostlivosti otca, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej pod sp. zn. 8P/52/2021 o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti otca. Predmetné nariadené neodkladné opatrenie nebolo zrušené ani v štádiu odvolacieho konania. Práve z dôvodu nerešpektovania súdneho rozhodnutia matkou maloletých detí nebolo v odvolacom konaní doplnené dokazovanie o skutočnosti, na ktoré poukazovala matka maloletej C., ktoré dátumovo mali nasledovať po 01.11.2024, po ktorom dátume matka maloletej C. nedodržala ani dohodu s otcom maloletých detí na ich odovzdanie otcovi a ani na súdne rozhodnutie. Naviac, tvrdené okolnosti nemohli relevantne spochybniť a vyvrátiť 2 roky prebiehajúce konanie pred okresným súdom a v ňom vykonávané dokazovanie nielen správami zo šetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom, ale aj závery znaleckých posudkov, takisto názor maloletej C. tak, ak počas celého konania pred okresným súdom opakovane vo všetkých vypočutiach spolu so sestrou A. prezentovali názor, že chcú zostať v domácnosti otca, tak náhla zmena názoru maloletej C., že sa nechce vrátiť k otcovi, podľa odvolania matky, až po rozhodnutí napadnutým rozsudkom okresného súdu za situácie, že sa nachádza u matky z titulu nerešpektovania súdneho rozhodnutia, sa nemohla dotknúť správnosti záveru napadnutého rozsudku okresného súdu. Je potrebné poukázať na to, že maloleté deti v starostlivosti otca boli od 10.01.2022, pričom až do meritórneho rozhodnutia rozsudkom okresného súdu, počas prezentovaného názoru maloletými deťmi A. G. C., nič nepreukazovalo, že by nešlo o ich slobodne prejavenú vôľu, osobitne u C., že chce zostať v starostlivosti otca. K nariadeniu výchovného opatrenia výchovou maloletej A. a C. krajský súd, ako odvolací súd, konštatoval, že okresný súd tento postup zvolil v záujme maloletých detí a nie je teda tak možné relevantne namietať nezákonnosť takéhoto výroku, ako to uvádzala matka maloletých detí v odvolaní.
6. Na dovolanie matky proti rozsudku odvolacieho súdu rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, a to uznesením sp.zn. 4CdoR/12/2025 zo dňa 30. júna 2026, ktorý vo výroku I. rozsudok Krajského súdu v Žiline z 21. marca 2025 sp.zn. 13CoP/26/2025 v napadnutom výroku, ktorým odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v časti týkajúcej sa maloletej C. B., nar. XX. XXXX XXXX, zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Vo výroku II. vo zvyšnej časti dovolanie odmietol. Dovolací súd po preskúmaní rozhodnutia odvolacieho súdu konštatoval, že dovolacia námietka matky týkajúca sa prípustnosti a dôvodnosti dovolania v časti nevykonania výsluchu maloletej C. je opodstatnená podľa § 420 písm. f) CSP. Procesný postup odvolacieho súdu, ktorým odmietol vykonať matkou navrhnutý výsluch maloletej, mal, podľa názoru najvyššieho súdu, vplyv na posúdenie skutkového stavu veci, keďže z jej vyjadrenia a listov predložených už v rámci odvolania vyplynulo, že sa nechce vrátiť k otcovi a želá si zostať v starostlivosti matky. Nevykonanie dôkazu, ktorý môže mať význam pre posúdenie skutkového stavu a ktorý nemožno bezpečne ustáliť z doteraz vykonaného dokazovania, možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivý proces podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Povinnosťou odvolacieho súdu bolo vykonať potrebné dokazovanie tak, aby bolo reálny stav veci v čase rozhodovania zistený dôsledne a spoľahlivo. Dovolací súd nemohol akceptovať, že zabezpečiť najbezpečnejšie prostredie pre maloleté deti sa odvolací súd usiloval dosiahnuť bez zohľadnenia aktuálneho postoja maloletého dieťaťa, ktorý sa od rozhodnutia súdu prvej inštancie kategoricky zmenil. Ak odvolací súd nadobudol presvedčenie, že pre maloletú C. bude vhodnejšie a bezpečnejšie žiť s otcom, bolo jeho povinnosťou pristúpiť k vykonaniu ďalšieho dokazovania tak, aby bol skutočný stav veci preukázaný v súlade s požiadavkami zákona upravujúceho toto osobitné súdne konanie, preto zrušil výrok odvolacieho súdu, ktorým rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v časti týkajúcej sa maloletej C. B. a vec mu vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie.
Ako ďalší dovolací dôvod dovolateľka matka dôvodila aj tým, že súd prvej inštancie nevykonal rozhodujúce dôkazy na zistenie skutočného stavu veci a Znalecký posudok č. 70 z roku 2023 je nezákonný a nepreskúmateľný. S ohľadom na obsah podaného dovolania, ktoré je v mnohom zmätočné a nesúrodé, si dovolací súd s použitím výkladového pravidla uvedeného v ust. § 124 ods. 1 CSP z podaného dovolania vyabstrahoval, že v tejto časti podaného dovolania sa matkine námietky dotýkajú, aj keď len okrajovo, nielen maloletej C., ale aj maloletej A., preto pristúpil v tejto časti k odmietnutiu podaného dovolania. K ostatným námietkam matky uvedených v podanom dovolaní dovolací súd uviedol, že nepreskúmateľnosť, resp. nedostatok dôvodov je takým nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť sporovej strane, aby uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces, avšak v prejednávanej veci o takýto prípad nešlo. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplynulo, že sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadom vykonania, resp. odôvodnenia nevykonania dokazovania, ako sa aj v bode 52. vysporiadal s námietkou matky k obsahovým a formálnym náležitostiam Znaleckého posudku č. 70 z roku 2023. Za vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany/účastníka, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom. Preto dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľka v tejto časti dovolania neopodstatnene namietala, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a preto v tejto časti dovolanie matky maloletých detí podľa § 420 písm. f) CSP odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.
7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) opätovne preskúmal vec v súlade s ust. § 65 a § 66 CMP a rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III., IV., v časti týkajúcej sa maloletej C. B., nar. XX.XX.XXXX, ako i v súvisiacom výroku VII. o trovách konania zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b), § 391 ods. 1 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
8. Medzi základné práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces. Za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu, za predpokladu, že ide o rozhodné závery, na ktorých stojí súdne rozhodnutie, keďže sa nevyžaduje odpoveď na každú vznesenú námietku. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej, sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom), odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
9. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností potom odvolací súd v súlade s názorom dovolacieho súdu musel napadnutý rozsudok tak, ako je vyššie uvedené, zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (vyhodnotením dôkazov, ktoré žiadnym spôsobom nevyhodnotil súd prvej inštancie by došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti súdneho konania, keď účastník by už stratil možnosť podať proti takémuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok). V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať a vyhodnotiť vykonané dokazovanie v spojení so zisťovaním aktuálneho názoru maloletej C. na výkon osobnej starostlivosti toho-ktorého rodiča, ďalej v akej osobnej starostlivosti sa maloletá C. nachádzala po rozhodnutí okresného súdu až do súčasnosti aj vzhľadom na správu z vykonaného nariadeného dohľadu zo strany kolízneho opatrovníka zo dňa 07.09.2026 (č. l. 1359). Po vyhodnotení týchto dôkazov, bude vykonávať ďalšie dokazovanie pri určovaní rozsahu styku rodiča, ktorému nebude maloletá C. zverená do osobnej starostlivosti a výšky výživného. Aj v tejto časti bude potrebné zisťovať postoj maloletej k úprave styku a následne zvážiť potrebu zistenia príčin prípadného aktuálneho odmietania styku s matkou, vychádzajúc z vyššie uvedenej správy z dohľadu.
10. V novom rozsudku rozhodne i o trovách celého konania (§ 396 ods. 3, § 453 ods. 3 CSP).
11. V ostatných častiach, pokiaľ súd prvej inštancie určil nad výchovou maloletých detí výchovné opatrenie, ktoré nebolo predmetom dovolacieho prieskumu, zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti včasnosti podaného dovolania.