Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11S-172-2017.pdf
PDF · 206.35 KB
No categories available
11S/172/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Matúša Staríčka, v právnej veci žalobcu: W. P., nar. XX. XX. XXXX, C. T. XX, R., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti pribratých účastníkov konania: 1/ Prologis Slovak Republic Management s.r.o., Diaľničná cesta 24, Senec, IČO: 36 837 539, zastúpený advokátskou kanceláriou RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 36 863 360, 2/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO 36 724 530, zastúpený advokátom JUDr. Allanom Böhmom, Jesenského 2, Bratislava, 3/ Združenie domových samospráv, Rovniankova 14, Bratislava, korešpondenčná adresa: Námestie SNP 13, P. O. BOX 218, Bratislava, IČO: 31820 174, 4/ Mesto Nitra, Štefánikova trieda 60, Nitra, 5/ Obec Lužianky, Rastislavova 266, Lužianky, o správnej žalobe zo dňa 04. 11. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2017/031676-2 zo dňa 18. 08. 2017, takto
rozhodol:
Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .
Súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR- OVBP2-2017/031676-2 zo dňa 18. 08. 2017 ako i rozhodnutie Mesta Nitra č. SP 5662/2017-016-Ing.Tá/ Ja zo dňa 23. 06. 2017 a v e c v r a c i a Mestu Nitra na ďalšie konanie.
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Pribratým účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 27. 03. 2017 bola podaná žiadosť o stavebné povolenie, v ktorej bola za stavebníka označená spoločnosť ProLogis Slovak Republic Management s.r.o., na vydanie stavebného povolenia na stavbu: Logistický park Nitra - Hala DC2, v rozsahu stavebných objektov : SO.201 Hala DC2, SO.204 Vonkajší plynovod, SO.205 VN, SO.205.1 Trafostanica DC2, SO.206 Areálové rozvody NN, SO.208 Vrátnica, SO.209 Prístrešok pre bicykle, SO.211 Oplotenie areálu, SO.212 Reklamné pylony, SO.213 HTU, SO.214 Sadové úpravy, SO.215 Príprava chráničky slaboprúdu DC2. V žiadosti boli uvedené konkrétne parcelné čísla pozemkov v katastrálnom území A., na ktorých sa mala stavba realizovať.
2. V žiadosti je uvedené, že na stavbu sa nevyžaduje územné rozhodnutie, pretože sa nachádza na podnikovom pozemku určenom na realizáciu významnej investície „Vybudovanie strategického parku“ vrátane pozemkov na realizáciu súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení v území, t. j. na pozemkoch uvedených v osvedčení Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 a v osvedčení č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 vydaných podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na stavbu „PROLOGIS PARK NITRA“ bolo vydané dňa 08. 11. 2016 rozhodnutie zo zisťovacieho konania č. 2016/029660-040-F21, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 02. 2017. V žiadosti sú uvedené parcelné čísla pozemkov, na ktorých je navrhovaná stavba v katastrálnom území A. a boli k nej pripojené tam uvedené prílohy.
3. Následne, po doplnení žiadosti, správny orgán prvého stupňa (Mesto Nitra) vydal dňa 22. 05. 2017 oznámenie o začatí stavebného konania všetkým známym účastníkom konania a dotknutým orgánom, upustil od miestneho zisťovania a ústneho konania, lebo mu boli dobre známe pomery staveniska a dokumentácia a podklady boli dostačujúce pre vydanie rozhodnutia. Účastníci boli poučení, že môžu podať námietky do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, inak k nim nebude prihliadať.
4. V určenej lehote si uplatnili námietky a pripomienky voči predmetnej povoľovanej stavbe účastníci konania, a to žalobca a Združenie domových samospráv.
5. Žalobca podaním zo dňa 05. 06. 2017 predbežne vyjadril nesúhlas so žiadosťou a s vydaním stavebného povolenia. Žiadal o poskytnutie ďalšej časovej lehoty na doplnenie námietok, lebo sa nemohol náležite oboznámiť s vecou, keďže ani na základe jeho žiadosti o poskytnutie informácii podľa zák. 211/2000 Z. z. neboli požadované informácie v podobe poskytnutia fotokópie celého spisu doručené.
6. Súčasťou spisu je i rozhodnutie o nesprístupnení informácií, vydané Mestom Nitra dňa 07. 06. 2017, ktorým podľa § 18 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z. z. žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie a zaslanie fotokópie celého správneho spisu s označením čísla konania nevyhovel a informácie zneprístupnil z dôvodu, že žiadateľ má postavenie účastníka stavebného konania a preto môže realizovať svoje práva v správnom konaní.
7. Následne stavebný úrad, t. j. Mesto Nitra, na základe žiadosti podanej stavebníkom ProLogis Slovak Republic Management s.r.o. vydal stavebné povolenie č. SP 5662/2017-016-Ing. Tá/Ja dňa 23. 06. 2017, ktorým povolil stavbu „Logistický park Nitra - Hala DC2“ v rozsahu tam uvedených stavebných objektov v katastrálnom území A. a určil podmienky pre uskutočnenie stavby a poukázal tiež na podmienky dotknutých orgánov. O námietkach žalobcu, ktoré vzniesol v priebehu stavebného konania, stavebný úrad rozhodol tak, že im nevyhovel a nevyhovel ani žiadosti žalobcu o predĺženie lehoty na podanie pripomienok, stanovísk a námietok z dôvodov tam bližšie uvedených.
8. Proti uvedenému stavebnému povoleniu podali odvolanie - Združenie domových samospráv v podaní zo dňa 28. 06. 2017 a žalobca v podaní zo dňa 13. 07. 2017. Žalobca poukázal na to, že správy orgán porušil jeho procesné práva a Aarhuský dohovor, Ústavu SR a iné. Najmä však porušil ustanovenia § 3 ods. 1, 2 a 5, § 14 ods. 1 a 2, § 23 ods. 1 a 2, § 27 ods. 1, § 33 ods. 2 a § 46 Správneho poriadku. Poukázal na porušenie zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dňa 30. 05. 2017 doručil správneho orgánu žiadosť o poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. a žiadal o zaslanie fotokópie celého správneho spisu. Fotokópia spisu mu nebola doručená. Ďalej namietal, že stavebnému konaniu nepredchádzalo relevantné konanie ohľadom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konkrétne týkajúce sa strategického parku ako celku. Namietal i to, že stavebný úrad upustil od ústneho pojednávania i to, že úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A do dnešného dňa nebol dopravne a kapacitne riešený. Uviedol, že v zisťovacom konaní v zámere Prologis Park Nitra podával námietky a podal i správnu žalobu, o ktorej musí správny orgán mať vedomosť. Správny orgán sa s týmito námietkami nevysporiadal. Navrhol, aby odvolací orgán podanému odvolaniu vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
9. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí č.OU-NR-OVBP2-2017/031676-2 zo dňa 18. 08. 2017 zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že na strane 22 pri rozhodnutí o námietke č. 9 zmenil text „Uvedenej námietke stavebný úrad vyhovel z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia“, na text: „Stavebný úrad námietke nevyhovel.“, v ďalšej časti výroku zamietol odvolanie žalobcu a Združenia domových samospráv a v ostatných častiach ponechal napadnuté rozhodnutie Mesta Nitra zo dňa 23. 06. 2017 nezmenené.
10. V odôvodnení tohto svojho rozhodnutia žalovaný uviedol rozsah stavby, ktorej jednotlivé časti sa budú realizovať na konkrétnych pozemkoch v katastrálnom území A.. Poukázal na priebeh administratívneho konania a na to, že vlastníkom pozemkov je spoločnosť MH Invest, s.r.o. a stavebník má k pozemkom iné právo na základe zmluvy o budúcich zmluvách uzavretých medzi spoločnosťou MH Invest, s.r.o. a stavebníkom. Stavba sa bude realizovať v rámci strategického parku Nitra, na ktorý Ministerstvo hospodárstva SR vydalo osvedčenie o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015, jeho doplnenie č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 a osvedčenie č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27. 02. 2017 a z tohto dôvodu povolená stavba nevyžaduje územné rozhodnutie, pričom je umiestnená v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou mesta Nitry, v ktorej katastrálnom území sa bude uskutočňovať. Predmetom projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie je výstavba haly v rámci výstavby Strategického parku Nitra - Logistický park Nitra - Hala DC2 a jedná sa o novostavbu skladovej a výrobnej haly s nevyhnutným administratívnym, sociálnym a technickým zázemím.
11. Žalovaný uviedol, že stavebný úrad postupoval v súlade so zákonom (oznámil začatie stavebného konania všetkým známym účastníkom konania a dotknutým orgánom, upustil od miestneho zisťovania a ústneho konania, pretože mu boli dobre známe pomery stanoviska, dokumentácia a podklady boli postačujúce pre vydanie rozhodnutia, účastníci konania mohli podať námietky a pripomienky v lehote do 7 pracovných dní od doručenia oznámenia, pričom námietky podal žalobca a Združenie domových samospráv). Po preskúmaní podkladov stavebný úrad konštatoval, že na predmetnú stavbu nebolo potrebné v súlade s ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona vydať územné rozhodnutie o umiestnení stavby, pretože územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu a následne vydal dňa 23. 06. 2017 stavebné povolenie, ktorým predmetnú stavbu „Logistický park - Hala DC2 - Strategický park Nitra“ povolil, pričom rozhodol i o podaných námietkach. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a Združenie domových samospráv
12. V odvolacom konaní žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie stavebného úradu spolu so spisovým materiálom, porovnal jeho výrokovú aj dôvodovú časť so všeobecne záväznými právnymi predpismi, posúdil námietky uvedené v podaných odvolaniach, pričom nezistil dôvod na zrušenie rozhodnutia stavebného úradu, a preto podaným odvolaniam nevyhovel a zamietol ich.
13. V odôvodnení rozhodnutia sa, okrem iného, zaoberal námietkami žalobcu, ku ktorým zaujal stanovisko:
K námietke, že správny orgán porušil množstvo procesných noriem, žalovaný uviedol, že túto námietku považuje za neurčitú a nedôvodnú, nakoľko nie je zrejmé, čo žalobca ako odvolateľ namieta.
Vybavenie žiadosti o poskytnutie informácie podľa zák. č. 211/2000 Z. z. o osobnom prístupe k informáciám nie je predmetom tohto konania, procesné práva žalobcu ako účastníka konania neboli žiadnym spôsobom obmedzené, mal možnosť nahliadnuť do spisu a požiadať o vyhotovenie fotokópií na stavebnom úrade.
K námietke týkajúcej sa upustenia od ústneho pojednávania žalovaný uviedol, že s poukazom na ust. § 61 ods. 2 stavebného zákona je na úvahe správneho orgánu, či nariadi ústne pojednávanie a miestne zisťovanie, alebo od neho upustí. Doklady, ktoré predložil stavebník boli dostatočné a záväzné stanoviská dotknutých orgánov boli súhlasné, preto upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania.
K námietke týkajúcej sa dopravného napojenia žalovaný uviedol, že dopravné napojenie ani ďalšie skutočnosti, ktoré žalobca namieta, neboli predmetom tohto stavebného konania, ani projektovej dokumentácie a nesúvisia s jej realizáciou. Tvrdenie žalobcu o nutnosti aplikácie ust. § 66 ods. 4 písm. d/ stavebného zákona a určení podrobnejších požiadaviek na uskutočnenie stavby z hľadiska napojení na pozemné komunikácie, nie je v tomto konaní relevantné a bude predmetom určenia pri stanovení záväzných podmienok uskutočnenia stavby v rámci iného stavebného konania, pokiaľ takáto potreba v konaní vyplynie. V napadnutom stavebnom povolení sa taktiež uvádza, že stavba nemôže byť daná do užívania skôr, ako budú dané do užívania podmieňujúce objekty stavby z hľadiska užívaniaschopnosti stavby ako celku, t. j. po vydaní kolaudačného rozhodnutia na dopravné stavby, povoľované špeciálnym stavebným úradom. Dopravné stavby budú predmetom osobitného povoľovacieho konania a tam bude posudzovaná aj celková navrhovaná dopravná situácia. Pokiaľ žalobca poukazoval na územné rozhodnutie Mesta Nitra zo dňa 15. 10. 2012, toto stratilo platnosť, nakoľko Mesto Nitra ako príslušný stavebný úrad nerozhodlo o jeho predĺžení.
K námietke, že sa prejednávané skutočnosti dotýkajú pozemkov vo vlastníctve žalobcu, sa žalovaný nevyjadril, lebo nesúvisia s týmto konaním.
V súvislosti s námietkou, že v predmetnej veci malo prebehnúť územné konanie, žalovaný poukázal na ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona a na skutočnosť, že Ministerstvo hospodárstva SR vydalo osvedčenie č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015, č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 a č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27. 02. 2017 pre stavbu: „Vybudovanie strategického parku“. Cieľom bolo zabezpečiť prípravu územia v súlade s ust. § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Podnikový pozemok tvoria pozemky na realizáciu významnej investície, vrátane pozemkov na realizáciu súvisiacich doplnkových stavieb a zariadení. Stavba „Logistický park Nitra - Hala DC2 - Strategický park Nitra“ sa nachádza na podnikovom pozemku určenom na realizáciu významnej investície „Vybudovanie strategického parku“ vrátane pozemkov na realizáciu súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení, t. j. na pozemkoch vo vyššie uvedených osvedčeniach. Je umiestnená v súlade s platným územným plánom Mesta Nitra, v katastrálnom území ktorého sa realizuje. Vzhľadom na vydané osvedčenia, platný územný plán Mesta Nitra je nepochybné, že stavebný úrad postupoval v súlade s ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona.
K otázke posudzovania strategického parku podľa zákona č. 24/2006 Z. z. žalovaný uviedol, že predmetom stavebného konania je stavba „Logistický park Nitra - Hala DC2 - Strategický park Nitra“ a nie Strategický park Nitra, čo znamená, že uvedená stavba sa umiestňuje v rámci Strategického parku, a preto predmetom zisťovacieho konania bola navrhovaná činnosť „PROLOGIS PARK NITRA“, predmetom ktorej je výstavba troch hál (DC1, DC2 a DC3). V zisťovacom konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z. bolo vydané rozhodnutie dňa 08. 11. 2016, ktorým príslušný orgán rozhodol, že navrhovaná činnosť „PROLOGIS PARK NITRA“, a teda aj povoľovaná stavba sa nebudú posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím zo dňa 10. 02. 2017. Stavebný úrad teda nepochybil, keď vychádzal zo záverov Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, uvedených v rozhodnutí zo dňa 08. 11. 2016, ktorým bolo konštatované, že navrhovaná činnosť „PROLOGIS PARK NITRA“, a teda aj povoľovaná stavba sa nebudú posudzovať z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Správne orgány sú viazané aktuálne platným rozhodnutím zo zisťovacieho konania, v rámci ktorého bolo rozhodnuté o tom, že navrhovaná činnosť (rovnako aj povoľovaná stavba) sa nebude posudzovať podľa uvedeného zákona.
K ďalšej námietke žalovaný uviedol, že stavebník v žiadosti o stavebné povolenie predložil zmluvu o budúcich zmluvách uzatvorenú medzi ním a spoločnosťou MH Invest, s.r.o. ako vlastníkom pozemkov, na ktorých sa má uskutočniť stavba, a tým preukázal iné právo na základe ust. § 139 ods. 1 stavebného zákona.
14. V ďalšej časti svojho rozhodnutia sa žalovaný zaoberal námietkami Združenia domových samospráv, ktoré taktiež podalo odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa.
15. Žalovaný v závere svojho rozhodnutia konštatoval, že námietkam odvolateľov nebolo možné vyhovieť a ani v odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že
povolenie predmetnej stavby zasahuje nejakým spôsobom do ich vlastníctva alebo výrazne obmedzuje ich práva, resp. že v správnom konaní boli porušené ich práva garantované ústavou alebo procesné práva vyplývajúce zo správneho poriadku alebo stavebného zákona.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
16. Podanou žalobou zo dňa 04. 11. 2017 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. 08. 2017 ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 23. 06. 2017 tvrdiac, že týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach.
17. Poukázal na nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia z dôvodu nenaplnenia podmienok podľa ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, čo namietal už v priebehu stavebného konania, ktorému nepredchádzalo územné konanie, pričom takýto postup nie je podľa jeho názoru zákonný. V oznámení Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 25. 11. 2015, ktoré sa týka práve usmernenia výkladu v rámci aplikácie ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, sa uvádza, že táto právna norma sa použije v prípadoch, keď je územie dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny a v tejto súvislosti je potrebné oboznámiť sa s územným plánom Mesta Nitry.
Územný plán Mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a ani dopravnú koncepciu obslúžiteľnosti priemyselného parku a z toho dôvodu ustanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá však do dnešného dňa vypracovaná nebola. Konkrétne poukázal na textovú časť územného plánu mesta Nitra, kde v poznámkovom aparáte v časti vysvetlenia pojmu „zástavba“, v odstavci „priemyselná výroba - priemyselný park“ je uvedené vysvetlenie: ... priemyselná výroba - priemyselný park (na vymedzených plochách je navrhnutá územná rezerva pre investične ucelený zámer realizácie kapacitne veľkej výrobnej prevádzky s komplexom hlavnej a doplnkovej prevádzkovej činnosti). Keďže sa takýto zámer iba predpokladá, je využitie vymedzených plôch v území limitované spracovaním samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny v etape aktuálnej reálnosti zámeru. Vo výkresovej časti vo výkrese komplexný návrh v legende pri grafickom vyznačení priemyselného parku je uvedené: „priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“.
Je teda zrejmé, že výstavba v rámci strategického parku je podmienená spracovaním územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, pričom takýto územný plán zóny do dnešného dňa nebol v rámci Mesta Nitra schválený. Objektívne je teda možné konštatovať, že nie je naplnená hypotéza právnej normy, na ktorú sa odvoláva stavebný úrad v ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona (aj pri použití vyššie uvedeného výkladu pravidiel ministerstva), a to v podobe nutnosti dodržiavania priestorového usporiadania zóny a funkčného využívania územia vyplývajúceho z územného plánu zóny.
Územný plán mesta Nitra bol schválený v roku 2003 a následne boli spracované jeho zmeny a doplnky číslo 1 až 5. V územnom pláne je vymedzené územie priemyselného parku sever, avšak nie je vymedzená hranica strategického parku a v predmetných dokumentoch územného plánu vôbec nie je definované územie pre strategicky park. Z tohto pohľadu potom je nanajvýš pochybné odvolávanie sa na ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona vo vzťahu k tomu, že sa nevyžaduje územné rozhodnutie s ohľadom na to, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu, keď strategický park v tomto prípade ako taký vôbec nie v územnom pláne mesta Nitra obsiahnutý.
V súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami poukázal tiež na to, že pre navrhovanú činnosť Prologis park Nitra nebolo vydané ani osobitné osvedčenia o významnej investícii.
18. Žalovaný mal, podľa názoru žalobcu, zohľadniť aj porušenie § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona, keď vzhľadom na okolnosť absencie územného rozhodnutia, bolo nutné, aby dokumentácia spĺňala zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny. Evidentné je aj nerešpektovanie § 47 písm. a/ stavebného zákona, a to okrem faktu, že územný plán zóny vypracovaný nebol, aj s ohľadom na
nerešpektovanie príslušných ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
19. Taktiež namietal, že podklady z ktorých stavebný úrad vychádzal, konkrétne podklady týkajúce sa dopravného napojenia stavieb (ktorých sa má stavebné konanie týkať) a hlavne vyústenie dopravy na cestu I/64 ako i dopravné napojenie sú nepreskúmateľné a z podkladov nezistiteľné. Úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A nebol do dnešného dňa vôbec dopravne a kapacitne riešený a vyriešený tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál strategického parku ako aj samotný areál „Automotive Nitra project“ a daný úsek cesty nebol predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie.
20. Ďalej poukázal na to, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konania a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Predmetná stavba sa realizuje v rámci tzv. „Strategického parku“, ktorú skutočnosť jednoznačne deklaruje aj žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia. Potom je tu nutné zdôrazniť, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z.z.. Pojem Strategický park je širším pojmom a ide o väčšiu časť územia, ako je zámer „PRO LOGIS PARK NITRA“, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania. V tomto prípade v súvislosti s navrhovanou činnosťou „PRO LOGIS PARK NITRA“ došlo k vydaniu rozhodnutia v rámci zisťovacieho konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (rozhodnutie okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 08. 11. 2016), proti uvedenému rozhodnutiu využil všetky opravné prostriedky vrátane možnosti podania správnej žaloby proti uvedenému rozhodnutiu, a uviedol, na čo poukazoval v uvedenom konaní. Zdôraznil, že odvolanie sa navrhovateľa na zámer „AUTOMOTIVE NITRA PROJECT“ v súvislosti, že je v súlade s týmto zámerom, je irelevantné, nakoľko celá investícia strategického parku mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie komplexne, a nie zámerne rozdrobená na jednotlivé budovy, prípadne závody, atď., pričom ako vývoj ukazuje, aj posudzovaná navrhovaná činnosť Prologis Park Nitra sa javí, ako keby bola od začiatku plánovanou súčasťou Automotive Nitra Project.
21. V súvislosti s nezákonnosťou napádaného rozhodnutia poukázal na porušenie jeho práv ako účastníka konania, a to v rámci jeho práva na nahliadnutie do spisu a oprávnenia na vyhotovenie fotokópie správneho spisu, keď ešte pred vydaním rozhodnutia žiadal o zaslanie fotokópie celého spisu s poukazom na zákon č. 211/2000 Z. z., pričom správny orgán nevyhovel jeho žiadosti, keďže mal postupovať podľa § 23 správneho poriadku, ktorý je vo vzťahu k zákonu č. 211/200 Z. z. osobitným ustanovením. Takéto odôvodnenie je absolútne nelogické. Poukazoval na to, že ako účastníkovi správneho konania mu nebolo umožnené realizovať jeho právo na a nazretie do spisu v podobe vyhotovenia fotokópie, pričom je irelevantné, či svoju žiadosť podával v zmysle zákona č. 211/200 Z. z.. V končenom dôsledku došlo k situácii, kedy ako účastník konania nemal umožnené právo na nazretie do spisu a v rámci tohto práva vyhotovenia kópie, čo závažným spôsobom deklasuje samotné meritórne rozhodnutie v správnom konaní a to tak prvostupňové, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného.
22. V závere žaloby žalobca namietal, že žalovaný ako odvolací správny orgán nezistil takú závažnú skutočnosť ako je nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia podľa ust. § 49 ods. 2 správneho poriadku ako i nedodržanie lehoty na oznámenie o začatí stavebného konania.
IV. Vyjadrenie žalovaného
23. Žalobca sa k podanej žalobe vyjadril vo vyjadrení zo dňa 19. 02. 2018. Vo vzťahu k námietkam žalobcu uvedeným v bode 17. a 18. tohto rozsudku konštatoval, že tieto skutočnosti žalobca neuvádzal vo svojich námietkach, ani v podanom odvolaní, a preto sa s nimi správne orgány nemohli vysporiadať. Stavba je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Nitra, v katastrálnom území ktorého sa realizuje, a spĺňa podmienky ustanovené v § 32 ods. 2 stavebného zákona, pričom územie je dostatočne zaregulované územnoplánovacou dokumentáciou a sú splnené ďalšie podmienky stanovené v predmetnom ustanovení zákona. S poukazom na vydané osvedčenia a na vyššie uvádzané skutočnosti je stavba umiestnená v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, ktorá spĺňa
zákonné podmienky a je nepochybné, že bola daná dôvodnosť na postup podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona.
24. Z hľadiska priestorového usporiadania je potrebné podotknúť, že nad rámec ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona je potrebné aplikovať i ust. § 39a ods. 3 písm. d/ stavebného zákona, podľa ktorého sa rozhodnutie o umiestnení stavby nevyžaduje na stavby umiestnené v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru.
25. K tejto problematike sa vyjadrilo Ministerstvo dopravy a výstavby SR, ktoré vydalo dňa 30. 03. 2017 stanovisko a týmto sa stavebný úrad ako i žalovaný riadili. Ohraničenie plochy strategického parku vyplýva z osvedčení a priestorové usporiadanie strategického parku vyplýva zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci stavebného konania na prvý stavebný objekt areálu. Vydaním stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie daného územia. Pokiaľ sa teda stavba nachádza v areáli „Vybudovanie strategického parku“, t. j. na pozemkoch uvedených v osvedčeniach o významných investíciách, nie je potrebné vydávať územné rozhodnutie.
26. Žalovaný k ďalšej námietke žalovaného uviedol, že dopravné napojenie, ani ďalšie skutočnosti, ktoré žalobca v tejto časti namietal, sa neriešili v predmetnom stavebnom konaní, neboli predmetom stavebného povolenia, ani projektovej dokumentácie týkajúcej sa stavby a nesúvisia s jej realizáciou. Predložená dokumentácia je podľa názoru žalovaného postačujúca, spĺňa zákonné podmienky a požiadavky a predstavuje dostatočný podklad pre vydanie stavebného povolenia na realizáciu stavby. Žalovaný poukázal na ust. § 66 ods. 4 písm. d/ stavebného zákona, ktoré stanovuje, že v prípade potreby môže stavebný úrad ďalej určiť podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby, ale toto je na úvahe stavebného úradu. V bode 17 stavebného povolenia stavebný úrad zaviazal stavebníka, že stavba nemôže byť daná do užívania skôr, ako budú dané do užívania podmieňujúce objekty stavby z hľadiska užívaniaschopnosti stavby ako celku, t. j. po vydaní kolaudačného rozhodnutia na dopravné stavby (SO 207 komunikácia a spevnené plochy) a vodné plochy povoľované špeciálnymi stavebnými úradmi.
27. K námietke týkajúcej sa toho, že v danej veci v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie, žalovaný uviedol, že nie je príslušný rozhodovať o tom, či sa mala stavba „Logistický park Nitra - Hala DC2 - Strategický park Nitra“ posudzovať v rámci Strategického parku ako celku, ako to tvrdí žalobca. Žalovaný, ani stavebný úrad nie sú príslušným orgánom na posúdenie, či sa uvedená stavba posudzuje alebo nie, pričom v tomto prípade sú len povoľujúcimi orgánmi. Príslušným orgánom je podľa ust. § 3 písm. k/ zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ministerstvo životného prostredia SR, okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad, ak nie je v zákone ustanovené inak.
28. K ďalšej námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávneho výpočtu parkovacích stojísk podľa príslušnej normy STN žalovaný uviedol, že stavebný objekt SO 207 komunikácia a spevnené plochy (parkoviská) povoľoval špeciálny stavebný úrad v inom stavebnom konaní.
29. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. nie je súčasťou stavebného konania a nedodržanie lehôt vytýkaných žalobcom nezakladá dôvod na zrušenie stavebného povolenia. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.
V. Ďalší priebeh konania
30. Uznesením č. k. 11S/172/2017-62 zo dňa 28. 08. 2018 súd pribral do konania účastníkov administratívneho konania, a to: 1/ Prologis Slovak Republic Management s.r.o., 2/ MH Invest, s.r.o., 3/ Združenie domových samospráv.
31. Združenie domových samospráv v podaniach zo dňa 30. 11. 2018 a 04. 12. 2018 označilo žalobu žalobcu za dôvodnú.
32. Dňa 09. 09. 2019 bolo súdu doručené podanie účastníka konania v rade 2/ (spoločnosti MH Invest, s.r.o.), prílohou ktorého boli rozsudky tunajšieho súdu č. k. 11S/236/2016-483 zo dňa 12. 09.
2018, č. k. 15S/38/2016-308 zo dňa 20. 11. 2018, č. k. 11S/68/2017-194 zo dňa 05. 12. 2018 a č. k. 11S/220/2017-270 zo dňa 15. 05. 2019, pričom časti týchto rozsudkov v predmetnom podaní citoval a navrhol, aby súd na tieto rozsudky prihliadal a žalobu zamietol.
33. Spoločnosť Prologis Slovak Republic Management s.r.o. sa k žalobe vyjadrila v podaní zo dňa 10. 09. 2019. Mala za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané správne a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Navrhla, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
34. Uznesením č. k. 11S/172/2017-266 zo dňa 20. 11. 2019 súd pribral do konania účastníkov zisťovacieho konania, a to: 4/ Mesto Nitra a 5/ Obec Lužianky.
35. Spoločnosť Prologis Slovak Republic Management s.r.o. podaním zo dňa 25. 03. 2021 podala návrh na prerušenie konania do času právoplatného skončenia konania o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/170/2017-467 zo dňa 30. 09. 2020. Uviedla, že aktuálne prebieha súdne konanie na Najvyššom súde SR ako kasačnom súde o ich kasačnej sťažnosti proti citovanému rozsudku tunajšieho súdu, pričom v kasačnom konaní sa posudzujú identické právne otázky, za v zásade rovnakých právnych a skutkových okolností medzi rovnakými účastníkmi konania. V uvedenom kasačnom konaní sa rieši otázka príslušnosti stavebného úradu a (ne)vyžadovania územného rozhodnutia o umiestnení stavby. Podľa názoru účastníka konania, pokračovanie v tomto konaní by bolo nehospodárne vzhľadom na to, že o podstatných otázkach rozhodujú v rovnakom čase dva súdy rôznych inštancií (správny a kasačný) a ich prípadné odlišné hodnotenie námietok účastníka by mohlo viesť k stavu právnej neistoty.
36. K návrhu na prerušenie konania sa vyjadrili žalovaný v podaní zo dňa 26. 04. 2021 a spoločnosť MH Invest s.r.o. v podaní zo dňa 03. 05. 2021 tak, že s návrhom na prerušenie konania súhlasili.
37. Žalobca v podaní zo dňa 03. 05. 2021 s návrhom na prerušenie konania nesúhlasil. Na pojednávaniach dňa 11. 09. 2019 a 26. 05. 2021 žalobca zotrval na ním podanej žalobe a nad rámec žalobných bodov vzniesol námietku vecnej nepríslušnosti stavebného úradu na vydanie stavebného povolenia.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
38. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 04. 11. 2017, viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na pojednávaní žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. 08. 2017 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že toto rozhodnutie ako i rozhodnutie Mesta Nitra (stavebný úrad - správny orgán prvého stupňa) zo dňa 23. 06. 2017 je potrebné zrušiť podľa ust. 191 ods. 1 písm. b/, ods.3 písm. a/ SSP a vec vrátiť Mestu Nitra na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že tieto rozhodnutia vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený.
39. Podľa § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 10. 2017, teda i v čase rozhodovania žalovaného, na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.
Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak je na konanie vecne príslušný orgán, ktorý sa vnútorne člení na útvary oprávnené podľa zákona samostatne konať, správnym orgánom príslušným konať v prvom stupni je útvar, ktorý ustanovuje zákon. Ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery (ďalej len "štatút"). Ak štatút takýto útvar neurčuje, príslušným na konanie je štatutárny orgán správneho orgánu.
Podľa § 14 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
40. Podľa § 32 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je a/ rozhodnutie o umiestnenie stavby, b/ rozhodnutie o využití územia, c/ rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d/ rozhodnutie o stavebnej uzávere. Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, 1fc) ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.
Podľa § 39a ods. 3 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na a/ stavby, ktorých podmienky na umiestnenie podrobne rieši územný plán zóny, ak je to v jeho záväznej časti uvedené, b/ drobné stavby, c/ stavebné úpravy a udržiavacie práce, d/ stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru, e/ reklamné stavby.
Podľa § 59 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníkmi stavebného konania sú: a/ stavebník, b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.
Podľa § 117 ods. 1 vyššie citovaného zákona, stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy.
Podľa § 117b vyššie citovaného zákona, ak ide o uskutočnenie stavby diaľnice a rýchlostnej cesty alebo uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu, 10ja) vykonáva pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania a stavebného konania obvodný úrad v sídle kraja. Ustanovenie predchádzajúcej vety sa nepoužije, ak je významnou investíciou podľa osobitného predpisu 10ja) banská stavba, banské dielo alebo stavba súvisiaca s banskou činnosťou.
Podľa § 118 vyššie citovaného zákona, vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad, vykonáva štátnu správu v druhom stupni krajský stavebný úrad.
Podľa § 119 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak ide o stavbu alebo opatrenie, ktoré sa má uskutočniť v územnom obvode dvoch alebo viacerých stavebných úradov, určí príslušný stavebný úrad krajský stavebný úrad.
Podľa § 120 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných
komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu 10ma) a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len "špeciálne stavebné úrady"). Špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce. ______________________ 1fc) § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 1g) § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov. 10ja) § 1 ods. 2 a 3 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
41. Podľa § 1 ods. 1, 2, 3, 7, 8, 9, 11, 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o významnej investícii. Významná investícia je stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky (ďalej len „podnik“), ak a/ finančné prostriedky potrebné na uskutočnenie stavby sú v sume najmenej 100 miliónov eur investičných nákladov, b/ je národohospodársky významná alebo jej realizáciou alebo uskutočnením sa vytvorí najmenej 300 nových pracovných miest a c/ vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať a/ podnik, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, alebo b/ podnik so 100% majetkovou účasťou štátu, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Žiadosťou je žiadosť o vydanie osvedčenia o významnej investícii príslušným ministerstvom. (ods. 7) Osvedčením o významnej investícii je doklad držiteľa osvedčenia, že stavba je významnou investíciou. (ods. 8) Držiteľom osvedčenia je podnik, ktorý zabezpečuje významnú investíciu a ktorému bolo postupom podľa tohto zákona vydané príslušným ministerstvom osvedčenie o významnej investícii. (ods. 9) Strategickým parkom sa rozumie súhrn a/ pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých bezprostredne susediacich katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 ha, a b/ stavieb na nich sa nachádzajúcich, ktoré sú potrebné na realizáciu investícií v oblasti priemyselnej výroby, služieb,2a) činností v oblasti výskumu a vývoja. (ods. 11) Prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, a to a/ usporiadanie vlastníckych vzťahov, b/ výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií, c/ výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti, d/ výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení, e/ iné obdobné prípravné činnosti. (ods. 12)
42. Podľa § 3 písm. r/, s/ zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2016 (teda i v čase vydania rozhodnutia č. 2016/029660-040-F21 zo dňa 08. 11. 2016 zo zisťovacieho konania, ktoré predchádzalo stavebnému konaniu), na účely tohto zákona r/ verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny, s/ dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.
Podľa § 6a ods. 1, 2 písm. a/, ods. 5 vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu strategických dokumentov pred ich schválením. Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí fyzická osoba staršia ako 18 rokov. Zainteresovaná verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategického dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12 ods. 2, účasti na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu. (ods. 5)
Podľa § 24 ods. 2, 3, 4, 5 písm. c/ vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. (ods. 2) Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a/ odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b/ odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 6, c/ odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d/ odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. (ods. 3) Verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 7. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení. (ods. 4) Prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 písm. a), c) alebo písm. d), alebo odvolania podľa odseku 4 je meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu. (ods. 5 písm. c/)
Podľa § 25 ods. 1 vyššie citovaného zákona, v konaní o posudzovaní navrhovanej činnosti alebo jej zmene podľa tohto zákona, vo vzťahu k dotknutej verejnosti, ktorá je účastníkom konania podľa tohto zákona nie je potrebný jej súhlas so zastavením konania. ___________________________ 24) § 14 zákona č. 71/1967 Zb.
43. Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. b/, d/ zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 19. 05. 2018, teda i v čase rozhodovania žalovaného, pôsobnosť okresných úradov ustanovuje tento zákon a osobitné zákony. Okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa odsekov 1, 5 a 6 b/ vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak;
ak v prvom stupni rozhoduje len okresný úrad v sídle kraja, vykonáva v druhom stupni štátnu správu okresný úrad v sídle kraja, ak tak ustanovuje osobitný zákon, d/ je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec, ktorá sa nachádza v jeho územnom obvode, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 9 ods. 14, 15 vyššie citovaného zákona, ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení používajú slová "krajský školský úrad", "krajský stavebný úrad", "územná vojenská správa", "krajský úrad životného prostredia", "krajský pozemkový úrad", "krajský lesný úrad", "krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie" a "katastrálny úrad" vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým "okresný úrad v sídle kraja" v príslušnom tvare. Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení používajú slová "obvodný úrad v sídle kraja", "obvodný úrad životného prostredia v sídle kraja", "obvodný pozemkový úrad v sídle kraja", "obvodný lesný úrad v sídle kraja", "obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja" a "správa katastra v sídle kraja" vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým "okresný úrad v sídle kraja" v príslušnom tvare.
44. Podľa § 27 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).
Podľa § 42 ods. 1, 2 SSP, ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len "zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená a/ podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a), b/ podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e), c/ podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, d/ zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť. Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1.
Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.
Podľa § 100 ods. 2 písm. a/ SSP ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie uznesením prerušiť, ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie podnet.
Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c/ ide o veci podľa § 192, d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
Podľa § 178 ods. 1, 3 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.
Podľa § 181 ods. 1, 3, 4 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.
45. Správny súd sa pred rozhodnutím vo veci samej vysporiadal s návrhom na prerušenie konania, ktorý podal účastník označený ad 1/ (spoločnosť Prologis Slovak Republic Management s.r.o.) a ku ktorému sa svojim vyjadrením pripojili i žalovaný a spoločnosť MH Invest s.r.o. , ktorí sa stotožnili s jeho argumentmi. Návrh na prerušenie konania bol podaný podľa ust. § 100 ods. 2 SSP, ktorý je konštruovaný tak, že správny súd môže prerušiť konanie, teda nejde o obligatórne prerušenie konania, ako to upravuje ust. § 100 ods. 1 SSP, a teda závisí od posúdenia dôvodov smerujúcich k návrhu na prerušenie konania. V tomto prípade súd dospel k záveru, že konanie vedené pod sp. zn. 11S/172/2017 nepreruší a to z nasledovných dôvodov.
Zodpovedá skutočnosti tvrdenie účastníka v 1. rade, že súd v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/170/2017 posudzoval obdobnú skutkovú a právnu problematiku, ako v tomto konaní, keď súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného i Mesta Nitra z dôvodu nedostatku vecnej príslušnosti správneho orgánu prvého stupňa. Podľa názoru súdu však uvedené konanie pod sp. zn. 11S/170/2017 bolo právoplatne skončené a bola proti nemu podaná kasačná sťažnosť, o ktorej bude rozhodovať Najvyšší súd SR ako kasačný súd. Súd sa však nestotožňuje s tvrdením, že v konaní o kasačnej sťažnosti sa rieši otázka, ktorá môže mať vplyv na toto konanie. Konanie by sa malo prerušiť v takom prípade podľa § 100 ods. 2 SSP, ak sa v inom konaní, na ktoré nemá súd žiadny dosah, rieši otázka, ktorá môže mať vplyv na rozhodnutie súdu v konkrétnej veci, a nie že sa v ňom rieši obdobná otázka, ako v stávajúcom konaní, s ktorou sa už správny súd vyporiadal.
Samotná skutočnosť, že v inom správnom súdnom konaní, aj keď skutkovo obdobnom, bola podaná kasačná sťažnosť, nie dôvodom na prerušenie konania. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, nakoľko prebiehajúce konanie pred Najvyšším súdom SR ako kasačným súdom nie je prekážkou pre pokračovanie v tomto konaní. Súd nezistil žiadny z dôvodov obligatórneho prerušenia konania (§ 100 ods. 1 SSP), ani fakultatívneho prerušenia konania (§ 100 ods. 2 SSP). Prípadné prerušenie konania by mohlo viesť k neúmernému predĺženiu správneho súdneho konania a to až do tej miery, že táto dĺžka oslabí s rozhodnutím správneho súdu spojenú materiálnu ochranu subjektívnych práv, resp. zákonnosti a vereného záujmu.
46. S poukazom na žalobcom formulované dôvody žaloby, ktorými je súd viazaný (okrem prípadov v zmysle ust. § 134 ods. 2 SSP) a obsah predloženého administratívneho spisu, správny súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie predmetnej žaloby. Pod aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie subjektu, z ktorého mu vyplýva ním uplatňované právo, resp. nárok si takéto právo uplatňovať na súde. Súd aktívnu legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, pričom v správnom súdnictve ide o osobitný druh procesnej podmienky konania, ktorej nedostatok by mal za následok odmietnutie žaloby v zmysle ust. § 98 ods. 1 písm. e/ SSP.
Na stavebné konanie sa aplikuje zákon č. 71/967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 71/1967 Zb. alebo správny poriadok), ktorý všeobecným spôsobom upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy a ust. § 14 ods. 1, 2 obsahuje definíciu účastníka správneho konania v tom zmysle, že: 1/ účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, 2/ koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; 3/ aj ten, kto tvrdí, že môže byť
rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak, 4/ aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 50/1976 Zb. alebo stavebný zákon), ktorý je v tomto prípade osobitným zákonom v ust. § 59 ods. 1 ustanovuje, kto môže byť účastníkom stavebného konania, ale nemá osobitnú právnu úpravu konania s účastníkom v správnom konaní (územnom alebo stavebnom konaní), a preto pre stavebné konanie platia primerane ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. správneho poriadku, a to s poukazom na ust. § 140 stavebného zákona (ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní).
Pojem účastníka konania definuje tak stavebný zákon, ako aj správny poriadok, ktorý je všeobecným predpisom o správnom konaní, a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla, ktoré určí, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší generálny zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla v prejednávanom prípade možno dospieť k záveru, že na posúdenie účastníctva žalobcu v stavebnom konaní bolo potrebné postupovať podľa ust. § 59 ods. 1 stavebného zákona, ktorý je v stavebnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní - správnemu poriadku.
Bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v danom prípade je otázka aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná v ust. § 140 stavebného zákona, podľa ktorého, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia je bez pochýb zrejmé, že na konanie vedené podľa stavebného zákona sa použijú pravidlá ustanovené správnym poriadkom len vtedy, ak sám stavebný zákon ako osobitný predpis neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku, inak. Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní má subsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe je upravené samostatným právnym aktom, osobitným zákonom.
Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov stavebného konania, je preto v danej veci vylúčená aplikácia ust. § 14 ods. 1 veta pred bodkočiarkou správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania. Uvedené znamená, že osobitný predpis ako hmotnoprávny predpis má v aplikačnom procese prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v ust. § 14 ods. 1 správneho poriadku, ktorý síce vymedzuje, kto je účastníkom konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia vzťahuje dávajú predpisy hmotného práva. Stavebný zákon ako hmotnoprávny predpis osobitne upravuje okruh účastníkov stavebného konania v ust. § 59 ods. 1.
Žalobcu ako fyzickú osobu podľa názoru súdu nebolo možné považovať za účastníka stavebného konania ani podľa ust. § 14 ods. 1 veta za bodkočiarkou správneho poriadku, v zmysle ktorého účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Slovné spojenie „priamo dotknuté“ vyjadruje stav značnej a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý je porušením dotknutý. Tento stav musí byť v konaní účastníkmi preukázaný. Rozhodnutím môže byť priamo dotknutý len ten, koho právne postavenie môže byť po vydaní rozhodnutia iné, ako pred rozhodnutím. I keď žalobca v podanej žalobe tvrdil, že rozhodnutím žalovaného je ukrátený na svojich právach (ktoré nešpecifikoval), ale toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal.
Postavenie účastníka konania v tej - ktorej veci má v zmysle ust. § 14 ods. 2 správneho poriadku aj ten subjekt, ktorému je takéto postavenie v príslušnom zákone výslovne priznané. Zákon č. 50/1976 Zb. v ust. § 59 definuje účastníkov stavebného konania, resp. upravuje okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t. j. uvedením konkrétnych subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva, pričom za účastníkov stavebného považuje okrem iných i ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu (ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona), pričom týmto osobitným predpisom je zákon č. 24/2006 Z. z. a konkrétne jeho ust. § 24 až § 27. V súvislosti s účastníctvom v stavebnom konaní správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4Sžk/23/2017 zo dňa 01. 03. 2018, v zmysle ktorého „stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov každého konania podľa stavebného zákona osobitne a odlišne, ako sú účastníci konania definovaní vo všeobecnom predpise o
správnom konaní, kasačný súd má za to, že ustanovenie § 140 stavebného zákona vylučuje aplikáciu ustanovení správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom konania“. Taktiež je možné poukázať i na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých bola riešená otázka účastníctva v stavebnom konaní, napr. rozsudok v konaní vedenom pod sp. zn. 3Sžp/1/2010 zo dňa 29. 03. 2011, ktorého závery si osvojil aj Ústavný súd SR v uznesení č. k. III. ÚS 752/2017-19 zo dňa 12. 12. 2017, uznesenie NS SR v konaní pod sp. zn. 8Sžk/15/2018 zo dňa 28. 06. 2018.
Dôvod účasti žalobcu v stavebnom konaní musí byť presne definovaný v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. a/ až e/ stavebného zákona, čo je dôležité i z hľadiska posúdenia žalobnej legitimácie na podanie správnej žaloby. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány mohli konať a konali so žalobcom ako s účastníkom stavebného konania v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, čo znamená, že žalobca bol účastníkom stavebného konania ako osoba, ktorej toto oprávnenie vyplývalo z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 24 až 27 tohto zákona), teda ako dotknutá verejnosť, nakoľko v konaní podľa tretej časti vyššie citovaného zákona (posudzovanie navrhovaných činností) uplatnil postup podľa ust. § 24 ods. 3 tohto zákona, teda podal odôvodnené písomné stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti „PROLOGIS PARK NITRA“, ktorý predložil navrhovateľ ProLogis Slovak Republic Management s.r.o. (čo vyplýva z rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. 2016/029660-040-F21 zo dňa 08. 11. 2016, ktoré podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 02. 2017). Iný dôvod účastníctva žalobcu v predmetom stavebnom konaní nebol preukázaný a ani žalobca ho netvrdil.
S poukazom na vyššie uvedené je potom súd toho názoru, že žalobu žalobcu je potrebné posudzovať v zmysle ust. § 178 ods. 3 SSP, teda ako žalobu podanú zainteresovanou verejnosťou. Aktívne legitimovaná na podanie žaloby je okrem iných i fyzická osoba za predpokladu, že bola rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, pričom tvrdenie o takomto ukrátení musí byť súčasťou správnej žaloby v rámci jej žalobných bodov. Žaloba podaná žalobcom v predmetnej veci, teda proti rozhodnutiu v stavebnom konaní, takéto tvrdenie obsahuje, ale žalobca v nej žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť porušené alebo priamo dotknuté. Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok uvedených v jej III. časti je súd toho názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť, čo možno vyvodiť i z jeho námietky spočívajúcej v tom, že investícia, súčasťou ktorej sú i stavby uvedené v stavebnom povolení zo dňa 23. 06. 2017, mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
47. Vzhľadom na námietky žalobcu v podanej žalobe a obsah administratívneho spisu súd z úradnej povinnosti skúmal, či žalobou napadnuté rozhodnutia vydali orgány, ktoré boli k tomu oprávnené, pričom žalobca túto námietku vzniesol až na pojednávaní dňa 11. 09. 2019.
V predloženom administratívnom spise sa nachádza osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 a osvedčenie č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015, podľa ktorých je stavba „Vybudovanie strategického parku“ (ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia v súlade s § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa § 1 ods. 3 a § 2 vyššie citovaného zákona a zákona č. 50/1976 Zb. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal rozhodnutie zo zisťovacieho konania č. 2016/029660-040-F21 dňa 08. 11. 2016, podľa ktorého navrhovaná činnosť „PROLOGIS PARK NITRA“, predmetom ktorej je výstavba troch hál (DC1, DC2 a DC3) slúžiacich pre logistiku a ľahkú nerušiacu výrobu v priemyselnej zóne neďaleko Mesta Nitra, bude umiestnená v Meste Nitra a v obci Q. na konkrétnych pozemkoch v katastrálnom území A. a Q., sa podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nebude posudzovať. Rozhodnutie podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 02. 2017.
Následne stavebník (spoločnosť ProLogis Slovak Republic Management s.r.o.), s poukazom na existenciu vyššie uvedených osvedčení a rozhodnutia zo zisťovacieho konania, podal na určený stavebný úrad (Mesto Nitra) žiadosť o vydanie stavebného povolenia zo dňa 27. 03. 2017, v ktorej uviedol, že územné rozhodnutie sa podľa ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. nevyžaduje, nakoľko stavba sa nachádza na podnikovom pozemku určenom na realizáciu významnej investície „Vybudovanie strategického parku“ vrátane pozemkov na realizáciu súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení v území, t. j. na pozemkoch uvedených v osvedčení Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 13. 07. 2015 a zo dňa 22. 07. 2015. Stavebný úrad vydal v stavebnom konaní ako správny orgán prvého stupňa rozhodnutie zo dňa 23. 06. 2017 (stavebné povolenie), ktorým povolil stavbu označenú ako „Logistický park Nitra - Hala DC2“ - Strategický park Nitra v rozsahu tam uvedených stavebných objektov na pozemkoch v katastrálnom území A.. V stavebnom povolení uviedol, že na základe usmernenia Okresného úradu Nitra zo dňa 12. 04. 2017 sa pre umiestnenie tejto stavby nevyžaduje územné rozhodnutie o umiestnení stavby a o využití územia, nakoľko stavba je umiestnená v priestore existujúceho strategického parku. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že dôvody, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia musia vyplývať priamo z konkrétneho ustanovenia stavebného zákona (ust. § 32 ods. 2, resp. ust. § 39a ods. 3) a nie z usmernenia okresného úradu. Mesto Nitra ako stavebný úrad v stavebnom povolení zo dňa 23. 06. 2017 neuviedlo ustanovenie stavebného zákona, v zmysle ktorého by v predmetnej veci bolo možné upustiť od vykonania územného konania a vydania územného rozhodnutia.
Žalovaný v odvolacom konaní predmetné stavebné povolenie rozhodnutím zo dňa 18. 08. 2017 v časti A/ zmenil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia a v časti B/ odvolanie žalobcu a Združenia domových samospráv zamietol s tým, že v ostatných častiach ponechal rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 23. 06. 2017 nezmenené a v platnosti. Predmetom súdneho prieskumu v súdenej veci bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. 08. 2017 ako i rozhodnutie (stavebné povolenie) zo dňa 23. 06. 2017, ktoré vydalo Mesto Nitra.
48. Dôvody, kedy stavebnému konaniu nepredchádza územné konanie, a teda nevyžaduje sa vydanie územného rozhodnutia sú uvedené v ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., pričom na existenciu týchto dôvodov poukazoval i navrhovateľ stavebného konania (stavebník). V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia sa územné rozhodnutie nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Toto ustanovenie obsahuje priamy odkaz na ust. § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorých je definovaná významná investícia, osvedčenie o významnej investícii, strategický park a príprava územia. Ďalšie dôvody, kedy sa nevyžaduje rozhodnutie o umiestnení stavby sú uvedené v ust. § 39a ods. 3 písm. a/ až e/ stavebného zákona, teda okrem iného sa nevyžaduje ani na stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru.
49. Z ust. § 117b stavebného zákona vyplýva, že ak ide o uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu (odkaz na ust. § 1 ods. 2, 3 zákona č. zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), vykonáva pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania a stavebného konania obvodný úrad v sídle kraja (od 01. 10. 2013 účinnosťou zákona č. 180/2013 Z. z. pôsobnosť obvodných úradov v sídle kraja vykonávajú okresné úrady v sídle kraja). V zmysle ust. § 1 ods. 2 písm. c/, ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, významná investícia je stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky (podnik), ak vláda Slovenskej republiky o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme a významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať: a/ podnik, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, alebo b/ podnik so 100 % majetkovou účasťou štátu, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.
50. V predmetnej veci stavebné povolenie vydal stavebný úrad (Mesto Nitra). Toto by bolo možné akceptovať v prípade, ak by sa nejednalo o stavbu, ktorá je významnou investíciou. Hala DC2 je vybudovaná na pozemkoch v katastrálnom území A. určených na realizáciu významnej investície „Vybudovanie strategického parku“ a tieto pozemky sú uvedené v prílohe osvedčení zo dňa 13. 07. 2015 a zo dňa 22. 07. 2015, ktoré vydalo Ministerstvo hospodárstva SR, čo nebolo v konaní sporné. Jedná sa o výrobnú halu DC2 o pôdorysných rozmeroch 241,25 m x 145,25 m x 12,40 m, ktorá je podľa rozhodnutia zo dňa 08. 11. 2016 zo zisťovacieho konania súčasťou navrhovanej činnosti „PROLOGIS PARK NITRA“, predmetom ktorej je výstavba troch výrobných hál (DC1, DC2 a DC3) a je teda súčasťou areálu stavby, ktorá je v zmysle uvedených osvedčení významnou investíciou. Je potrebné zdôrazniť, že vláda SR nikdy nerozhodovala o tom, že uskutočnenie konkrétnej jednotlivej stavby v rámci strategického parku je vo verejnom záujme, ale uznesením č. 401 zo dňa 08. 07. 2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom Vybudovanie strategického parku a uložila ministrovi hospodárstva SR vydať osvedčenie o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom Vybudovanie strategického parku pre spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme (na základe čoho bolo vydané osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 13. 07. 2015) a uznesením č. 413 zo dňa 21. 07. 2015 zmenila svoje uznesenie č. 401 zo dňa 08. 07. 2015 (na základe čoho bolo vydané osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 22. 07. 2015).
51. S poukazom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že v predmetnej veci nebolo možné považovať Mesto Nitra za príslušný stavebný úrad na stavebné konanie vo veci stavby „Logistický park Nitra - Hala DC2“ stavebníka ProLogis Slovak Republic Management, s.r.o.
52. V prípade, že uvedená stavba nemá charakter významnej investície, resp. že nie je súčasťou významnej investície „Vybudovanie strategického parku“, stavebnému konaniu malo predchádzať územné konanie. V predmetnej veci nemožno aplikovať ust. § 39a ods. 3 písm. d/ stavebného zákona, podľa ktorého sa rozhodnutie o umiestnení stavby nevyžaduje na stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru. Hala DC2 o rozmeroch 241,25 m x 145,25 m x 12,40 m, (podľa stavebného povolenia) je jednou z troch hál slúžiacich na logistiku a výrobu v priemyselnej zóne, ktoré sú súčasťou navrhovanej činnosti „PROLOGIS PARK NITRA“, vo vzťahu ku ktorej bolo vydané rozhodnutie zo zisťovacieho konania zo dňa 08. 11. 2016 a tvrdenie žalovaného, že sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru nemá oporu v administratívnom spise, nakoľko toto nebolo ani zisťované, resp. nie je o tom žiadny dôkaz. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na skutočnosť vyplývajúcu z administratívneho spisu, a to, že už v čase začatia stavebného konania boli pochybnosti o vecnej príslušnosti stavebného úradu, keď Mesto Nitra v podaní zo dňa 15. 03. 2017 žiadalo žalovaného o usmernenie vo veci ďalšieho postupu s poukazom na to, že predmetné stavby nespĺňajú podmienky ust. § 39a ods. 3 stavebného zákona, nakoľko územný plán zóny nie je vypracovaný a schválený a stavby sa umiestňujú na voľných pozemkoch (tzv. na zelenej lúke), teda nie v priestoroch existujúcich stavieb a Mesto Nitra ako stavebný úrad nie je príslušný na povoľovanie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitného predpisu, pričom z režimu územného konania je vyňaté iba umiestňovanie strategických parkov a príprava územia na výstavbu strategických parkov.
V prípade, že stavba, ktorá bola predmetom stavebného konania, je súčasťou uvedenej významnej investície „Vybudovanie strategického parku“, nebolo možné za stavebný úrad určiť Mesto Nitra. Vzhľadom na charakter stavby (výrobná hala vyššie uvedených rozmerov) umiestnenej na pozemkoch v katastrálnom území A. určených na realizáciu významnej investície „Vybudovanie strategického parku“ súd dospel k záveru, že ako príslušný stavebný úrad v prvom stupni mal konať Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky a odvolacím orgánom malo byť Ministerstvo dopravy a výstavby SR.
53. V zmysle ust. § 117b stavebného zákona nebolo možné označiť Mesto Nitra za príslušný stavebný úrad v prípade, ak ide o uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu (§ 1 ods. 2 a 3 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), nakoľko v prípade takejto stavby vykonáva pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania a stavebného konania okresný úrad v sídle kraja, a to v nadväznosti na ust. § 9 ods. 15 zákona č. 180/20123 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vykonanie územného konania a vydanie územné rozhodnutia sa v zmysle ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona nevyžaduje na umiestnenie strategického parku, na ktorý bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu (§ 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazoval na dôvodnosť a zákonnosť postupu v stavebnom konaní bez potreby vykonania územného konania a vydania územného rozhodnutia, nakoľko stavba sa nachádza v areáli významnej investície Vybudovanie strategického parku, teda na pozemkoch uvedených v osvedčení o významnej investícii. Tu je potrebné zdôrazniť, že sa nejedná o žiadnu súvisiacu, resp. vyvolanú stavbu, ale o stavbu výrobnej haly, ktorá je súčasťou významnej investície a jej výstavba bola predmetom zisťovacieho konania ako navrhovaná činnosť „PROLOGIS PARK NITRA“, ktoré bolo ukončené vydaním rozhodnutia zo dňa 08. 11. 2016. Zo žiadneho ustanovenia stavebného zákona ani iného právneho predpisu však nevyplýva, že na vykonanie stavebného konania a vydanie stavebného povolenia na stavbu, ktorá je súčasťou významnej investície, resp. sa nachádza na pozemkoch, ktoré sú súčasťou významnej investície by bol oprávnený konať ako stavebný úrad, resp. určený stavebný úrad obec alebo mesto.
54. Otázku vecnej príslušnosti stavebného úradu a následne i vecnej príslušnosti odvolacieho orgánu súd musel skúmať z úradnej povinnosti, pričom túto námietku vzniesol i žalobca na pojednávaniach konaných dňa 11. 09. 2019 a dňa 26. 05. 2021, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie správnej žaloby a na rozširovanie dôvodov žaloby. V zmysle ust. § 134 ods. 2 písm. b/ SSP však správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. V predmetnej veci s poukazom na vyššie uvedené zistenia a relevantnú právnu úpravu súd dospel k záveru, že stavebný úrad (Mesto Nitra) ako správny orgán prvého stupňa nebol oprávnený konať a rozhodnúť o žiadosti stavebníka zo dňa 27. 03. 2017 o vydanie stavebného povolenia na tam označenú stavbu a následne potom ani žalovaný nebol oprávnený konať a rozhodnúť ako odvolací orgán, teda správny orgán druhého stupňa.
55. Uvedené zistenie správneho súdu bolo dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného ako i stavebného úradu v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. b, ods. 3 písm. a/ SSP a vrátení veci správnemu orgánu, ktorý vydal stavebné povolenie v prvom stupni. Jeho povinnosťou bude predmetnú vec postúpiť príslušnému správnemu orgánu (stavenému úradu), ktorý na základe žiadosti stavebníka, t. j. spoločnosti ProLogis Slovak Republic Management s.r.o. zo dňa 27. 03. 2017 vykoná stavebné konanie pri dodržaní stavebného zákona a správneho poriadku, resp. i ďalších právnych predpisov a následne vo veci rozhodne.
56. Po zistení, že rozhodnutia v správnom konaní vydali orgány, ktoré na to neboli oprávnené, čo bolo dôvodom na ich zrušenie, sa správny súd ďalšími námietkami žalobcu v podanej žalobe už nezaoberal, a to z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania.
57. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
58. O trovách pribratých účastníkov súdneho konania rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto účastníkov konania. Správny súd pribratým účastníkom konania neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú pribratým účastníkom konania (resp. ich právnym zástupcom), aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak pribratí účastníci konania neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP).
59. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.