Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Co-3-2024.pdf
PDF · 112.41 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/3/2024
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: A. B. C., D. E., nar. X.X.XXXX, bytom v F., G. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Annou Drugdovou, advokátkou, so sídlom v Humennom, Námestie slobody 25, proti žalovanému: H. C., nar. XX.X.XXXX, bytom v I., G. J. XXXX/XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce sp.zn. 15Pc/8/2017 zo dňa 31. mája 2023
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k. 15Pc/8/2017-180 zo dňa 31. mája 2023 a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným rozsudkom rozhodol takto:
I. Vy p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, a to žalobkyne a žalovaného takto:
1. Z vecí patriacich do BSM prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne hnuteľné veci :
- stroj na cvičenie na brušné svalstvo v zostatkovej hodnote 100 €
- poháre značky ZEPTER ( poháre, taniere, nádoby na ľad a cukor a sada piatich hrncov) v zostatkovej hodnote 1500 €
- kuchynské nože značky ZEPTER zakúpené v roku 2005 v zostatkovej hodnote 300 €
- formy na pečenie v počte 7 kusov a vykrajovače v zostatkovej hodnote 200 €
- plechy na pečenie v počte 12 kusov v zostatkovej hodnote 200 €
- príbor ZEPTER v kazete v zostatkovej hodnote 100 €
2. Z vecí patriacich do BSM prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného hnuteľné veci :
- skrine v spálni 2 ks z roku 2009 v zostatkovej hodnote spolu 700 €
- 2 nočné drevené stolíky v zostatkovej hodnote spolu 80 €
- 2 ks komoda v zostatkovej hodnote spolu 160 €
- kovová posteľ manželská + 2 rošty + 2 matrace v zostatkovej hodnote spolu 310 €
- televízor Philips v zostatkovej hodnote 50 €
- tablet značka HP v zostatkovej hodnote 20 €
- notebook značky HP v zostatkovej hodnote 120 €
- obývacia stena v zostatkovej hodnote 160 €
- konferenčný stolík v zostatkovej hodnote 30 €
- jedálenský masívny stôl z roku 1980 v zostatkovej hodnote 166 €
- ratanová trojdielna súprava v zostatkovej hodnote 90 €
- chodbová vešiaková skriňa v zostatkovej hodnote 120 €
- chladnička Whirpool v zostatkovej hodnote 30 €
- umývačka riadu Whirpool v zostatkovej hodnote 50 €
- mikrovlnná rúra v zostatkovej hodnote 15 €
- súprava kuchynských nožov v kufríku v zostatkovej hodnote 20 €
- mixér značky ZEPTER z roku 2006 v zostatkovej hodnote 50 €
- domáca pekáreň v zostatkovej hodnote 50 €
- pressovar v zostatkovej hodnote 50 €
- nafukovací čln trojkomorový v zostatkovej hodnote 50 €
- kotúčová píla v zostatkovej hodnote 50 €
- pneumatické kladivo z roku 2005 v zostatkovej hodnote 10 €
- elektrická hobľovačka v zostatkovej hodnote 10 €
- teplovzdušná pištoľ v zostatkovej hodnote 20 €
- motorová píla na drevo v zostatkovej hodnote 150 €
- rezačka na obklady v zostatkovej hodnote 40 €
- sústruh v zostatkovej hodnote 50 €
- podnos na ryby značky ZEPTER v zostatkovej hodnote 50 €
- motorové vozidlo značky OPEL Astra Combi v zostatkovej hodnote 200 €
- prívesný vozík na auto v zostatkovej hodnote 80 €
3. Investície zo spoločných prostriedkov do výlučného vlastníctva žalovaného, a to do nehnuteľnosti - rodinného domu na A. K. XXXX súp. číslo XXXX v kat. úz. I. (toho času zapísaná na LV č. XXXX ), a to v sume 21.608 €, z ktorej sumy 1 teda suma 10.804 € patrí žalobkyni.
4. Žalovanému ukladá p o v i n n o s ť na vyrovnanie podielu BSM zaplatiť žalobkyni sumu 11 094,50 Eur do 60 tich dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
2. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že manželstvo sporových strán, uzavreté dňa 2.2.1980, bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Michalovce č.k. 19C/86/2015- 44 zo dňa 17.6.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.6.2015. K dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej aj len BSM) medzi stranami sporu nedošlo.
3. Za preukázané vzal nadobudnutie hnuteľných vecí, uvedených vo výroku napadnutého rozsudku počas manželstva sporových strán, pričom zostatkovú hodnotu týchto hnuteľných vecí súd určil vychádzajúc z tvrdení sporových strán spriemerovaním cien, ktoré uviedli strany sporu. Žalobkyni prikázal z hnuteľných vecí tie, ktoré slúžili jej potrebám a ktoré navrhla prikázať do jej vlastníctva a žalovanému prikázal hnuteľné veci, ktoré sa nachádzali v rodinnom dome v jeho výlučnom vlastníctve a boli ním užívané.
4. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyni boli prikázané hnuteľné veci v celkovej hodnote 2.400 € a žalovanému hnuteľné veci v celkovej hodnote 2.981 €, pričom každej zo sporových strán patrí hodnota 2.690,50 €, uzavrel, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 290,50 €.
5. Zo zhodných tvrdení sporových strán súd ustálil, že zo spoločných prostriedkov tvoriacich bezpodielové spoluvlastníctvo bolo 21.608 € investovaných do výlučného majetku žalovaného, preto uzavrel, že polovicu z tejto sumy, t.j. 10.804 € je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni. Celkovo preto zaviazal žalovaného vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu 11.094,50 € (290,50 € + 10.804 €), a to v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
6. Keďže sporové strany síce tvrdili, že im vznikli počas manželstva spoločné záväzky z úverov a pôžičiek, avšak v priebehu konania nepredložili súdu žiadne relevantné dôkazy ohľadne existencie týchto úverov, súd ich nezahrnul do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva.
7. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.
8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Nesúhlasil s konštatovaním súdu, že do jeho výlučného vlastníctva bolo z prostriedkov BSM investovaných 21.608 € a nesúhlasil ani so záverom súdu o nemožnosti vysporiadať spoločné záväzky sporových strán z dôvodu nepredloženia relevantných dôkazov. 8.1. Argumentoval tým, že jeho právny zástupca na pojednávaní dňa 30.5.2023 trval aj na vyporiadaní záväzkov vzniknutých sporovým stranám počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva. 8.2. Zotrval na tvrdení, že suma získaná predajom ich spoločného bytu 4.116 € nebola použitá na investície do jeho rodinného domu a žalobkyňa tiež nepreukázala, že by získala ako dedičstvo po otcovi 3.319,39 € a že by aj táto suma bola investovaná do rodinného domu. 8.3. Poukázal na spoločné záväzky, ktoré vznikli sporovým stranám, a to zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0483566737, uzavretej so Slovenskou sporiteľňou, a.s., na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 33.193,92 €. Nie je pritom sporné medzi stranami sporu, že z týchto finančných prostriedkov boli investované peňažné prostriedky vo výške 21.800 € do revitalizácie rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Ďalší spoločný finančný záväzok vznikol stranám sporu na základe zmluvy č. 5061435262 vo výške 4.000 €, pričom zmluva bola uzavretá dňa 26.8.2014. Zároveň za trvania manželstva došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi veriteľmi L. C. a M. C. a žalovaným ako dlžníkom, na základe ktorej žalovanému bola poskytnutá celkovo pôžička v sume 3.900 €. Túto pôžičku čerpal kvôli tomu, že po rozvode zostal osamotený vo veci úhrady finančného záväzku, ktorý vyplýval zo zmluvy č. 0483566737. Keďže hrozila predčasná splatnosť úveru, uzavrel zmluvu o pôžičke, aby mohol postupne splácať splátky úveru z vyššie uvedenej zmluvy a aby sa tak vyhol nútenej predčasnej splatnosti. 8.4. Pokiaľ ide o úver zo zmluvy č. 0483566737, do predčasnej splatnosti tohto úveru, ktorá nastala v apríli 2016, uhradil žalovaný 9 mesačných splátok hypotéky vo výške 296 € a v apríli 2016 uhradil mimoriadnu predčasnú splátku hypotéky vo výške 19.382,62 € a poplatok za predčasnú splatnosť 149 €. Tvrdil teda, že od rozvodu manželstva uhradil celkovo na tento úver 22.195,62 € a keďže išlo o spoločný záväzok, má nárok na polovicu od žalobkyne. 8.5. Uviedol ďalej, že taktiež sám uhradil zostatok úveru zo zmluvy č. 5061435262, a to mimoriadnou splátkou dňa 12.4.2016 vo výške 3.049,80 €, z ktorej taktiež má nárok na jednu polovicu. 8.6. Okrem toho uhradil ďalší spoločný záväzok zo zmluvy o pôžičke s manželmi C., pričom sa jednalo o mimoriadnu splátku 3.900 €. Z tejto sumy taktiež má nárok na polovicu. 8.7. Po sčítaní všetkých ním realizovaných úhrad (2.664 € + 19.382,62 € + 149 € + 3.049,80 € + 3.900 €) je výsledná hodnota 29.145,42 €, a teda má nárok požadovať od žalobkyne 14.572,71 €. Keďže medzi stranami sporu nebolo sporné použitie sumy 21.800 € na revitalizáciu rodinného domu zo spoločných prostriedkov (z úveru), žalobkyňa má nárok voči žalovanému na zaplatenie sumy 10.900 €. Vzľadom na to, že žalovaný je oprávnený požadovať od žalobkyne 14.572,71 € a žalobkyňa od žalovaného 10.900 €, po započítaní vzniká povinnosť na výplatu vyrovnávacieho podielu vo výške 3.800 € žalobkyni voči žalovanému, avšak žalovaný túto výplatu nepožaduje. 8.8. Poukázal tiež na to, že predložil konajúcemu súdu zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 26.8.2014, príkaz na úhradu sumy 3.049,80 € zo dňa 12.4.2016 a zmluvu o pôžičke zo dňa 15.2.2015, a to už na pojednávaní dňa 11.2.2022 a následne na pojednávaní dňa 31.5.2023 spolu s ďalšími listinnými dôkazmi. 8.9. Zo všetkých týchto dôvodov považuje rozsudok za vecne nesprávny.
9. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že záväzok voči Slovenskej sporiteľni, a.s. vo výške 4.000 € a voči manželom C. vo výške 3.900 € sú výlučne záväzkami žalovaného. Zmluva o úvere vo výške 4.000 € bola uzavretá výlučne žalovaným dňa 26.8.2014, teda v čase, kedy už so žalobkyňou nežili v spoločnej domácnosti a úver bol žalovanému poskytnutý bez vedomia a súhlasu žalobkyne. Pôžičku od manželov C. dňa 15.2.2015 opäť čerpal žalovaný bez vedomia a súhlasu žalobkyne. Žalobkyňa pritom opustila spoločnú domácnosť dňa 6.6.2014, čo znamená, že všetky ďalšie finančné záväzky, ktoré boli žalovanému poskytnuté po 6.6.2014 bez súhlasu a vedomia žalobkyne, je potrebné považovať za výlučné záväzky žalovaného a tieto nemajú tvoriť predmet vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva v širšom zmysle. Zotrvala na tom, že celý úver poskytnutý Slovenskou sporiteľňou, a.s. vo výške 33.193,92 € bol čerpaný na rekonštrukciu rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalovaného, teda išlo o investície do výlučného majetku žalovaného zo spoločných prostriedkov, aj keď žalovaný uznal ako investície do jeho výlučného majetku len sumu 21.680 €. 9.1 Vzhľadom na to, že dva úvery boli poskytnuté výlučne žalovanému v roku 2014 a 2015 v čase, keď už nežili so žalobkyňou v spoločnej domácnosti a boli mu poskytnuté bez jej vedomia a súhlasu a neboli
použité na potreby spoločnej domácnosti, nepatria do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva v širšom zmysle a ide o výlučné záväzky žalovaného, preto súd postupoval správne, ak ich v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva nezohľadnil. Nesúhlasí preto s tvrdením žalovaného, že jemu vznikol nárok na vyrovnávací podiel voči žalobkyni.
10. Žalovaný v replike a žalobkyňa v duplike zotrvali na skutočnostiach uvedených v odvolaní a vo vyjadrení k odvolaniu.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
12. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).
13. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. 13.1. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.
14. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
15. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody sú naplnené.
16. Súd prvej inštancie v prejednávanom spore neúplne zistil skutkový stav, pričom príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal žalovaným (aj žalobkyňou) navrhnuté a predložené listinné dôkazy, spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť, a to existenciu záväzkov sporových strán vzniknutých počas trvania manželstva, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie predčasné, a preto aj nesprávne.
17. Záver súdu, že sporové strany v priebehu konania síce tvrdili existenciu spoločných záväzkov, avšak nepredložili súdu o tom relevantné dôkazy, je v rozpore s obsahom spisu a tento postup súdu mal za následok, že neboli zohľadnené všetky dôkazy, ktoré strany sporu predložili na preukázanie skutočností významných z hľadiska vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva v širšom zmysle slova.
18. Predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán, teda ide o prípad, keď určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 149 ods. 1 v spojení s § 150 Občianskeho zákonníka). V tomto prípade odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania (§ 379 písm. c/ CSP), a preto v prípade podania odvolania proti rozhodnutiu o vyporiadaní BSM súd preskúmava vecnú správnosť celého výroku bez ohľadu na to, že v odvolaní je namietané vyporiadanie iba niektorých vecí alebo niektorých práv.
19. Predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v širšom zmysle, t.j. nielen vyporiadanie hnuteľných vecí, tvoriacich ich bezpodielové spoluvlastníctvo, ale žalovaný navrhoval vyporiadať aj záväzky vzniknuté počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán (z dvoch úverových zmlúv a zo zmluvy o pôžičke), o ktorých tvrdí, že ide o spoločné záväzky sporových strán a zároveň žalobkyňa žiada nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na výlučný majetok žalovaného.
20. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimku vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143 OZ).
21. Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 (§ 149 ods. 1 OZ).
22. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné (§ 149 ods. 4 OZ).
23. Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti (§ 150 OZ).
24. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli za jeho trvania. Tieto pohľadávky a dlhy síce podľa ust. § 143 OZ nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak pri vyporiadaní BSM ich nemožno ponechať stranou. Z procesného hľadiska nie je vylúčené, aby v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strany sporu navrhli aj vyporiadanie iných vzájomných práv. Predpokladom takéhoto širokého vyporiadania je však návrh niektorej sporovej strany. Snahou zákonodarcu je umožniť tzv. širšie vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda vyporiadanie všetkých majetkových hodnôt, vyplývajúcich z ich bezpodielového spoluvlastníctva. Preto súd v rámci vyporiadania majetku patriaceho do spoluvlastníctva vyporiada nielen vzájomné záväzky manželov, vyplývajúce z ich spolužitia, ale vyporiada aj záväzky manželov vo vzťahu k tretím osobám, pokiaľ sú predmetom návrhu zo strany sporových strán.
25. Vyporiadanie spoločných pohľadávok a dlhov manželov nie je osobitne upravené v Občianskom zákonníku, preto treba v zmysle ust. § 853 OZ vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy svojim obsahom najbližšie, a teda primerane použiť ustanovenia § 149 a § 150 OZ a vykonať aj vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov, ktoré vznikli za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva a v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom v zmysle zásad uvedených v citovaných zákonných ustanoveniach. Vyporiadanie týchto spoločných práv a povinností sa týka iba vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ktorým zostávajú nedotknuté všetky ich práva a námietky vrátane premlčania (viď zhodnotenie Najvyššieho súdu ČSSR z 3.2.1972 sp.zn. Cpj 86/1971, R 42/1972).
26. Vyporiadanie záväzkov (dlhov) v zmysle ust. § 150 OZ (rovnosť podielov manželov) je však možné iba vtedy, ak ide o spoločný dlh manželov, ktorý vznikol v súvislosti s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a samozrejme počas jeho trvania.
27. Ak ide o dlh iba jedného z manželov, ktorý vznikol za trvania BSM a z ktorého prostriedky boli vynaložené na spoločný majetok, na tento záväzok súd prihliadne pri vyporiadaní BSM (§150 druhá veta OZ, viď aj R 57/1970).
28. Ak ide o dlh iba jedného z manželov, ktorý vznikol za trvania BSM a z ktorého prostriedky boli vynaložené na jeho výlučný majetok, nejde o spoločný záväzok manželov a súd tento dlh nevyporiada.
29. Spoločné záväzky môžu totiž vzniknúť iba z právneho úkonu jedného z manželov alebo oboch manželov, ktorý sa týka spoločných vecí (§ 145 ods. 2 OZ).
30. Z hľadiska rozhodnutia o tom, či súd pristúpi k vyporiadaniu záväzkov (spôsobom navrhnutým žalovaným) z úverovej zmluvy zo dňa 23.9.2008, z úverovej zmluvy zo dňa 26.8.2014 a zo zmluvy o pôžičke zo dňa 15.2.2015, teda k vyporiadaniu záväzkov, ktoré nepochybne vznikli počas trvania BSM, je preto rozhodujúce preukázanie, či ide o spoločný dlh sporových strán alebo iba o dlh žalovaného, ako aj preukázanie, či finančné prostriedky z úverov a z pôžičky boli použité výlučne pre potreby žalovaného alebo použité na spoločný majetok, prípadne na úhradu spoločných dlhov manželov alebo spotrebované na zabezpečenie potrieb spoločnej domácnosti.
31. Aj keď ku dňu rozhodovania súdu už záväzky zo zmlúv o úvere zo dňa 23.9.2008 a zo dňa 26.8.2014 neexistovali, a teda súd nemohol prikázať tieto záväzky niektorej zo sporových strán, vzhľadom na skutočnosť, že k splneniu týchto záväzkov malo dôjsť žalovaným po rozvode manželstva (rozvod 26.6.2015) v ním tvrdenej výške, o čom predložil súdu aj dôkazy, bude povinnosťou súdu tieto dôkazy ním predložené vykonať a na základe vykonaného dôkazovania potom ustáliť, či žalobkyni vznikla povinnosť zaplatiť žalovanému prislúchajúci podiel.
32. Zo spisu vyplýva, že žalobkyňa už spolu so žalobou predložila zmluvu o splátkovom úvere č. 0483566737 zo dňa 23.9.2008 a výpis z tohto úveru zo dňa 19.4.2016 (č.l. 11 a 12 spisu), na pojednávaní dňa 11.2.2022 žalovaný predložil zmluvu o splátkovom úvere č. 5061435262 zo dňa 26.8.2014, platobný príkaz na úhradu vyššie uvedeného úveru zo dňa 12.4.2016 a zmluvu o pôžičke medzi manželmi C. a žalovaným zo dňa 15.2.2015 (č.l. 89-93 spisu) a opakovane tieto dôkazy boli predložené žalovaným aj na pojednávaní dňa 31.5.2023 pred vyhlásením dokazovania za skončené spolu s ďalšími dôkazmi – oznámenie o splatení úveru č. 483566737, adresované žalovanému zo dňa 25.4.2016, kúpna zmluva medzi H. C. a I. H. N. zo dňa 1.4.2016 a výpis z účtu žalovaného za obdobie od októbra 2015 do októbra 2016, a to práve na preukázanie jeho tvrdení o existencii záväzkov vzniknutých počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán.
33. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku s týmito dôkazmi žiadnym spôsobom nevyporiadal, hoci táto povinnosť mu vyplýva z ust. § 220 ods. 2 CSP, keď neuviedol, prečo nevykonal dokazovanie všetkými týmito listinnými dôkazmi a prečo ich nezohľadnil pri rozhodovaní vo veci a namiesto toho iba v rozpore s obsahom spisu konštatoval, že strany sporu nepredložili v priebehu konania žiadne relevantné dôkazy ohľadne existencie tvrdených záväzkov (úverov a pôžičiek).
34. Hodnotiť dôkazy môže iba ten súd, ktorý tieto dôkazy vykonáva, a preto odvolaciemu súdu hodnotenie týchto listinných dôkazov v tomto štádiu konania neprináleží.
35. Okrem listinných dôkazov predložených stranami sporu na preukázanie ich záväzkov, skutočnosti podstatné z hľadiska ustálenia, či išlo o spoločné dlhy sporových strán, ktoré vznikli v súvislosti s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom, je možné zisťovať aj inými dôkazmi, napríklad výsluchom sporových strán, ak takýto návrh bol/bude niektorou zo sporových strán prednesený.
36. Záver súdu o neunesení dôkazného bremena sporových strán vo vzťahu k ich záväzkom vzniknutým počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je preto v tomto štádiu konania predčasný.
37. Vo vzťahu k tvrdenej pôžičke žalovanému od manželov C. žalobca predložil zmluvu o pôžičke zo dňa 15.2.2015 a výpisy zo svojho účtu za obdobie od októbra 2015 do decembra 2016, avšak doposiaľ nepredložil dôkazy preukazujúce vrátenie poskytnutej pôžičky veriteľom, ako aj rozsah splatenia pôžičky.
38. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžníkom zo zmluvy o úvere zo dňa 26.8.2014 a zo zmluvy o pôžičke zo dňa 15.2.2015 je iba žalovaný a obe tieto zmluvy boli uzavreté v čase, keď sporové strany už neviedli spoločnú domácnosť (žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť dňa 6.6.2014), bude dôkazné bremeno na preukázanie, že išlo o spoločný dlh manželov, ktorý vznikol v súvislosti s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom na žalovanom, v opačnom prípade súd musí vychádzať zo záveru, že išlo o síce dlh žalovaného, ktorý vznikol za trvania BSM, avšak z ktorého prostriedky neboli vynaložené na spoločný majetok a v takomto prípade nepôjde o spoločný záväzok manželov, ktorého plnením zo strany žalovaného by mu vznikla voči žalobkyňa náhradová pohľadávka.
39. Odvolací súd dopĺňa, že pri vyporiadaní BSM treba uplatniť pravidlo, že u vecí, práv a majetkových hodnôt, ktoré dispozičnú sféru bezpodielových spoluvlastníkov v čase medzi zánikom BSM a jeho vyporiadaním z akéhokoľvek dôvodu opustili, možno, a to len v rámci vyporiadania v tzv. širšom význame tohto pojmu, uvažovať iba s hodnotami, ktoré reprezentovali (uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/180/2018).
40. V prejednávanej veci úvery z oboch zmlúv uzavretých so Slovenskou sporiteľňou, a.s. boli už ku dňu vyporiadania BSM uhradené, z ktorého dôvodu v rámci širšieho vyporiadania BSM predmetom vyporiadania môže byť (iba) suma skutočne uhradená pri predčasnom splatení oboch úverov za predpokladu, že finančné prostriedky z týchto úverov boli vynaložené na spoločný majetok. Uvedené rovnako platí ohľadne pôžičky od manželov C. za predpokladu, že jej úhrada ku dňu vyporiadania BSM bude v ďalšom konaní po vrátení veci preukázaná a rovnako jej použitie na spoločný majetok.
41. Odvolací súd tiež uvádza, že náhradová pohľadávka, ktorá vznikla žalobkyni titulom investícií zo spoločného majetku do výlučného majetku žalovaného (zhodným tvrdením sporových strán boli ustálené investície sumou 21 608 €, z ktorej 1 predstavuje10.804 €), je síce predmetom vyporiadania BSM, avšak túto nie je možné prikázať do vlastníctva niektorej zo sporových strán, a preto túto náhradovú pohľadávku súd osobitne neuvádza vo výroku, ktorým vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a vyporiada sa s ňou iba v odôvodnení rozsudku.
42. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom povinnosťou súdu bude vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu a ktoré strany sporu predložili na preukázanie existencie spoločných záväzkov a doplniť dokazovanie ohľadne spoločných záväzkov aj podľa prípadných ďalších návrhov sporových strán a vo veci opätovne rozhodnúť.
43. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania.
43. V zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).