Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/165/2026

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Štillovej a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Petry Lackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov: matka A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, F., zastúpená: JUDr. Katarína Filipovičová, advokátka, so sídlom Vajanského 2786/2, Žilina a otec B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX/X, B., v konaní o návrhu matky na zrušenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. -27 zo dňa 13. augusta 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trenčín (ďalej aj len „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) vo výroku I. návrh matky na zrušenie neodkladného opatrenia, nariadeného uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. -24 zo dňa 06.02.2026 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, č.k. -131 zo dňa 14.04.2026, zamietol. Výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil (ďalej len „“), o priestupkoch v znení neskorších predpisov, kedy konštatoval, že neboli splnené zákonné podmienky na zrušenie neodkladného opatrenia podľa , nakoľko nedošlo k takej zmene pomerov ani k odpadnutiu dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Poukázal na to, že dôvodom jeho nariadenia boli skutočnosti osvedčené zo zvukových a audiovizuálnych záznamov, z ktorých vyplývalo nevhodné a agresívne správanie matky voči maloletým deťom, najmä používanie vulgárnych a ponižujúcich výrazov voči maloletému H., ktorý je nevlastným bratom maloletého A. B., fyzické konflikty medzi nimi, ako aj ponechávanie maloletého v starostlivosti jeho staršieho brata H. trpiaceho poruchou autistického spektra, čím mohlo dôjsť k ohrozeniu maloletého. 3. Za rozhodujúcu nepovažoval skutočnosť, že trestné stíhanie vedené voči matke pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby bolo postúpené na prejednanie priestupku. Zdôraznil, že samotné postúpenie veci neznamená, že by sa matka nedopustila nevhodného konania, ale len to, že jej konanie nedosahovalo intenzitu trestného činu. Z uznesenia vyšetrovateľa mal naopak za osvedčené, že matka voči maloletému H. používala hrubé, vulgárne a dehonestujúce výrazy a minimálne v jednom prípade došlo aj k fyzickému konfliktu, pri ktorom mu dala facku a ťahala ho za vlasy. Okresný súd preto dospel k záveru, že dôvody, ktoré viedli k nariadeniu neodkladného opatrenia, naďalej pretrvávajú, pričom samotná zmena právnej kvalifikácie skutku z trestného činu na priestupok na tomto závere nič nemení. 4. Pokiaľ matka poukazovala na lekárske a odborné správy týkajúce sa jej osoby a maloletého H., okresný súd uviedol, že tieto skutočnosti budú predmetom posúdenia v konaní vo veci samej o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Zároveň konštatoval, že zo správy pediatričky vyplýva, že obe

deti riadne prospievajú, sú primerane zabezpečené a starostlivosť oboch rodičov je dobrá. Neosvedčila sa preto ani argumentácia matky, podľa ktorej maloletý po zverení otcovi vo vývine regresoval. Súčasná odborná starostlivosť poskytovaná matke pre adaptačné ťažkosti súvisiace s odňatím maloletého do starostlivosti otca a otázka jej aktuálnej rodičovskej spôsobilosti bude taktiež predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. 5. Na základe uvedeného okresný súd uzavrel, že nebol preukázaný zánik dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, ani zmena pomerov odôvodňujúca jeho zrušenie, a preto návrh matky ako nedôvodný zamietol. 6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka (č.l. 33 súdneho spisu). Namietala, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a svojim procesným postupom jej znemožnil uplatňovať procesné práva v rozsahu predstavujúcom zásah do práva na spravodlivý proces. 7. Uviedla, že zachovanie súčasného stavu, pri ktorom je jej kontakt s maloletým obmedzený na 16 hodín mesačne, predstavuje neprimeraný zásah do jej práva, aj práva maloletého na rodinný život a do práva dieťaťa na starostlivosť a výchovu zo strany oboch rodičov. Nesúhlasila so záverom okresného súdu, že dôvody, pre ktoré bolo pôvodne nariadené neodkladné opatrenie a maloletý bol vyňatý z jej osobnej starostlivosti, naďalej trvajú. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia okresný súd vychádzal len z osvedčených skutočností, ktoré boli následne predmetom policajného vyšetrovania, pričom jeho výsledkom nebolo vznesenie obvinenia voči nej. Podľa jej názoru preto došlo k oslabeniu pôvodných dôvodov, na ktorých bolo neodkladné opatrenie založené. 8. Ďalej namietala selektívne hodnotenie vykonaných dôkazov zo strany súdu, keď skutočnosti svedčiace v jej prospech boli považované za irelevantné, zatiaľ čo význam bol pripisovaný len záverom vyšetrovateľa o možnom priestupkovom konaní, pričom ani v tomto smere nebola uznaná vinnou. Zdôraznila, že rozhodnutie neobsahuje dostatočné zdôvodnenie, aká konkrétna a bezprostredná ujma by maloletému hrozila v prípade zrušenia neodkladného opatrenia. Poukázala tiež na to, že vo vzťahu k maloletému nebolo v rámci vyšetrovania konštatované žiadne jej protiprávne konanie, a preto podľa nej súd neopodstatnene prenášal závery týkajúce sa iného maloletého, jej staršieho syna, aj na prejednávanú vec. 9. Argumentovala judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej môže dôjsť k zrušeniu neodkladného opatrenia aj v prípade, ak sa preukáže, že pôvodne osvedčené skutočnosti nie sú splnené. Za takúto novú podstatnú okolnosť považovala skončenie trestného preverovania bez záveru o spáchaní trestného činu z jej strany. Namietala, že okresný súd bez riadne vykonaného dokazovania predčasne hodnotil jej konanie a tým prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. 10. Pri tak závažnom zásahu do rodičovských práv, akým je odňatie maloletého z jej osobnej starostlivosti a výrazné obmedzenie kontaktu s dieťaťom, bol okresný súd povinný zohľadniť nové okolnosti, vykonať test proporcionality a nanovo posúdiť najlepší záujem maloletého. V tejto súvislosti poukázala aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej je odňatie dieťaťa rodičovi krajným opatrením použiteľným len pri bezprostrednom a závažnom ohrození dieťaťa. Podľa jej názoru ďalšie trvanie neodkladného opatrenia bez zohľadnenia nových skutočností predstavuje neprimeraný zásah do práv matky a maloletého a ohrozuje ich vzájomnú citovú väzbu. Rozhodnutie okresného súdu preto považovala za formalistické a mechanické. 11. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením okresného súdu v spojení s rozhodnutím krajského súdu. Alternatívne navrhla rozšíriť styk s maloletým, a to každý týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 19.00 hod. a v párnych týždňoch aj počas piatku, soboty a nedele od 09.00 hod. do 19.00 hod. 12. V nadväznosti na podané odvolanie matka svoje odvolacie námietky doplnila ďalšími skutočnosťami a dôkazmi, pričom poukázala najmä na výsledky trestného konania vedeného voči jej osobe pre podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Namietala, že po vykonaní rozsiahleho dokazovania bolo uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru zo dňa 05.08.2026 konštatované, že nejde o trestný čin, pričom vyšetrovanie podľa nej nepreukázalo existenciu objektívnych dôkazov o fyzickom alebo psychickom týraní maloletého ani o závažnom ohrození jeho priaznivého vývoja. Zdôraznila, že zo záverov vyšetrovateľa vyplýva absencia zistení o zanedbávaní alebo týraní dieťaťa zo strany matky a naopak boli zistené okolnosti svedčiace o jej dlhodobej starostlivosti o dieťa. Z uvedeného vyvodzovala, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo pôvodne nariadené neodkladné opatrenie, a preto ďalšie trvanie jeho účinkov nie je opodstatnené.

13. Zároveň poukázala na závery vyšetrovateľa, podľa ktorých výpovede jej bývalých partnerov vrátane otca maloletého neboli vo viacerých podstatných častiach podporené ďalšími objektívnymi

dôkazmi. Tvrdila, že voči jej osobe prebieha koordinovaný a účelový postup zo strany jej bývalých partnerov, smerujúci k poškodeniu jej osoby a obmedzeniu jej rodičovských práv. Za významnú okolnosť považovala tiež skutočnosť, že otec maloletého získal podklady použité proti nej od jej bývalého partnera, pričom podľa jej názoru z vykonaného dokazovania vyplynuli vzájomné kontakty a spolupráca týchto osôb. Namietala preto vierohodnosť tvrdení a dôkazov pochádzajúcich od uvedených osôb a tvrdila, že návrhy otca sú motivované aj osobnými a majetkovými spormi medzi účastníkmi.

14. Ďalej zdôrazňovala, že z odborných správ, ktoré predložila, vyplýva primeraná starostlivosť o maloleté deti, dobrý vzťah maloletého H. k matke, absencia prejavov týrania či zanedbávania a tiež neexistencia psychických alebo osobnostných porúch, ktoré by matku diskvalifikovali z výkonu rodičovských práv. Poukázala na vyjadrenia odborníkov z oblasti pedopsychiatrie, psychológie a liečebnej pedagogiky, ako aj na záznam z rozhovoru s maloletým H., z ktorých podľa jej názoru vyplýva, že deti sa matky neobávajú a jej prítomnosť je pre ich ďalší vývin prospešná.

15. Ďalej namietala, že maloletý nie je v jej prítomnosti ohrozený ani samotnou prítomnosťou jeho súrodenca H., a spochybňovala tvrdenia otca o negatívnom vplyve jej osoby na maloletého. Súčasne tvrdila, že po zverení maloletého do starostlivosti otca pozoruje zhoršenie jeho vývinu a že otec ju vytláča z rozhodovania o podstatných otázkach týkajúcich sa dieťaťa.

16. Na základe uvedených skutočností matka zotrvala na názore, že dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, pominuli, pričom ďalšie obmedzovanie jej rodičovských práv nepovažovala za odôvodnené ani za zodpovedajúce najlepšiemu záujmu maloletého. 17. Do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom iné vyjadrenia do konania doložené neboli. 18. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( v spojení s , ), na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou na to oprávnenou, a to matkou maloletého dieťaťa, postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. a contrario, prejednal vec za aplikácie ust. , a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. , v spojení s . Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. 19. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, konanie, ktoré mu predchádzalo, ako aj odvolacie námietky matky a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 20. Podľa súd aj bez návrhu zruší nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Predmetom konania preto nie je opätovné posúdenie správnosti pôvodného rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia, ale výlučne posúdenie toho, či po jeho nariadení nastali také nové okolnosti, ktoré odôvodňujú zánik jeho ďalšieho trvania. 21. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že v prejednávanej veci nebola preukázaná taká zmena pomerov ani odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Zo spisového materiálu totiž nevyplýva, že by sa skutkové okolnosti, ktoré viedli k dočasnej úprave pomerov maloletého, odstránili alebo stratili svoj význam do takej miery, aby ďalšie trvanie neodkladného opatrenia nebolo potrebné. Naopak, z obsahu spisu vyplýva, že naďalej nebolo osvedčené odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Matkou tvrdené nové skutočnosti a ňou predložené listiny samy osebe neodstraňujú zistenia, z ktorých vychádzalo pôvodné rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia, ani nepreukazujú, že potreba dočasnej úpravy pomerov maloletého zanikla. 22. Za dôvodnú nemožno považovať ani argumentáciu matky založenú na výsledku trestného konania. Samotná skutočnosť, že trestná vec vedená voči matke nevyústila do vznesenia obvinenia pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby a bola postúpená na prejednanie ako priestupok, bez ďalšieho neznamená, že skutkové okolnosti, z ktorých vychádzalo nariadené neodkladné opatrenie, sa nepreukázali, alebo, že odpadli dôvody jeho ďalšieho trvania. Ani prípadný záver, že konanie matky nedosahovalo intenzitu trestného činu, sám osebe nevylučuje potrebu dočasnej úpravy pomerov maloletého, pokiaľ pretrvávajú okolnosti významné z hľadiska ochrany jeho záujmov. 23. Účelom trestného konania je posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti konkrétnej osoby, zatiaľ čo účelom konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je ochrana najlepšieho záujmu dieťaťa. Kritériá rozhodné pre posúdenie trestnej zodpovednosti preto nie sú totožné s kritériami významnými pre posúdenie potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa. Aj z rozhodnutia vyšetrovateľa, na ktoré matka poukazuje, pritom vyplývajú zistenia o nevhodnom správaní voči maloletému H., ktoré boli okresným súdom zohľadnené pri hodnotení pretrvávania dôvodov neodkladného opatrenia.

24. Odvolací súd nepovažoval za rozhodujúce, že časť zistených skutočností sa týkala primárne maloletého H.. Pri posudzovaní podmienok ďalšieho trvania neodkladného opatrenia totiž nemožno izolovane hodnotiť jednotlivé incidenty, ale celkové rodinné a výchovné prostredie, v ktorom sa maloletý nachádza. Práve z týchto dôvodov boli uvedené skutočnosti významné aj pre posúdenie pomerov maloletého A.. 25. Odvolací súd zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že konanie o zrušení neodkladného opatrenia neslúži na úplné prehodnotenie všetkých skutkových otázok významných pre konečnú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Námietky matky smerujúce k hodnoteniu jednotlivých dôkazov, odborných vyjadrení, psychologických a psychiatrických správ, ako aj k posudzovaniu jej rodičovských kompetencií, budú predmetom dokazovania a meritórneho posúdenia v konaní vo veci samej. V tomto štádiu konania bolo potrebné posúdiť len existenciu zákonných predpokladov na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd nemohol zaoberať námietkami smerujúcimi výlučne proti správnosti pôvodného rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia 26. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením matky, že okresný súd prejudikoval výsledok konania vo veci samej. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd hodnotil iba existenciu podmienok pre ďalšie trvanie neodkladného opatrenia a výslovne poukázal na to, že otázky týkajúce sa rodičovských kompetencií matky, odborných záverov predložených účastníkmi a konečnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností budú predmetom konania vo veci samej. 27. Pokiaľ matka namietala zásah do jej práva na rodinný život a nedostatočné zohľadnenie princípu proporcionality, odvolací súd uvádza, že pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je prvoradým hľadiskom najlepší záujem dieťaťa. Dočasné obmedzenie výkonu rodičovských práv jedného z rodičov môže byť legitímnym prostriedkom ochrany maloletého, ak existujú okolnosti odôvodňujúce potrebu takejto ochrany. Vzhľadom na zistené skutkové okolnosti a štádium konania odvolací súd dospel k záveru, že ďalšie trvanie neodkladného opatrenia nemožno považovať za neprimerané, ani za rozporné s najlepším záujmom maloletého. 28. Keďže matka v odvolacom konaní nepreukázala takú zmenu pomerov ani odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie podľa , odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ako vecne správne potvrdil. 29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa ust. v spojení s ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, nakoľko neboli zistené dôvody pre iné rozhodnutie v zmysle , .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti včasnosti podaného dovolania.

V Žiline, dňa 15.10.2026 JUDr. Miriam Štillová predsedníčka senátu JUDr. Róbert Bebčák člen senátu

JUDr. Petra Lacková

členka senátu

(sudkyňa spravodajkyňa)