Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-34-2021.pdf
PDF · 88.06 KB
Case nature
Subarea
2Tos/34/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marcely Malatkej a sudcov JUDr. Eriky Bebčákovej a Mgr. Anny Mihálikovej, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26. mája 2021 sťažnosť odsúdenej J. L., proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 8T/78/2018 zo dňa 7.4.2021 a takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 8T/78/2018 zo dňa 7.4.2021 a u k l a d á okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
odôvodnenie:
Samosudkyňa Okresného súdu Ružomberok uznesením, sp.zn. 8T/78/2018 zo dňa 7.4.2021 rozhodla podľa § 419 ods. 1 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 50 ods. 4 Tr. zák., že J. L. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 8T/78/2018 zo dňa 20.9.2018, právoplatným 3.10.2018, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. s použitím ustanovení § 138 písm. b) Tr. zák. neosvedčila a nariadila jej výkon trestu odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, pričom na výkon tohto trestu ju z dôvodu podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradila do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil s poukazom na nasledovné:
Trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok, č.k. 8T/78/2018-139 zo dňa 20.9.2018, právoplatným a vykonateľným dňa 3.10.2018, bola J. L. uznaná vinnou zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., za čo bola odsúdená na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky. Zároveň jej bola uložená povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 1.877,50 Eur k rukám M. L. a vo výške 720,- Eur k rukám P. L.. Skúšobná doba odsúdenej začala plynúť dňa 4.10.2018 s ukončením 4.10.2020. Súd sledoval správanie odsúdenej, pričom zistil, že odsúdená počas skúšobnej doby neviedla riadny život, pričom súd hodnotil len skutočnosti, ktoré nastali v skúšobnej dobe. Z Centrálnej evidencie správnych priestupkov vyplýva, že odsúdená sa počas plynutia skúšobnej doby nedopustila žiadneho priestupku, z odpisu z registra trestov odsúdenej vyplýva, že sa nedopustila žiadnej trestnej činnosti, za ktorú by bola právoplatne odsúdená. V odpise z registra trestov má len jediný záznam. Z oznámenia M. L. vyplýva, že odsúdená J. L. mu do 3.11.2020 neuhradila dlžné výživné, ani žiadne výživné, teda od 22.2.2016 doposiaľ na výživnom nič nezaplatila. Odsúdená má síce trvalý pobyt v obci T., avšak nezdržiava sa tam, miesto jej pobytu nie je známe, nepodarilo sa zistiť ani prostredníctvom príslušných orgánov v Českej republike, kde sa mala naposledy zdržiavať. Odsúdenej bola súdom ponúknutá možnosť vedenia riadneho života uložením jej podmienečného trestu odňatia slobody, avšak túto šancu nevyužila, počas skúšobnej doby nedošlo k jej prevýchove, nesplnila
si povinnosť uloženú jej trestným rozkazom, nielenže nezaplatila počas skúšobnej doby zameškané výživné, ale naďalej si neplní svoju povinnosť platiť riadne mesačné výživné. Z miesta trvalého bydliska odišla, pričom nie je známe, kde sa zdržiava, aké sú jej zárobkové možnosti. Súd sa takisto vyjadril ku skutočnosti, že u odsúdenej, vzhľadom na jej osobu, neprichádza do úvahy ponechanie podmienečného odsúdenia v platnosti, ani ustanovenie probačného dohľadu nad odsúdenou, či predĺženie skúšobnej doby, a to ani za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení, keďže si nesplnila ani povinnosť, ktorú mala uloženú počas plynutia skúšobnej doby. U odsúdenej sa podľa názoru okresného súdu účel trestu bez jeho výkonu nedosiahne, keďže svojim správaním počas skúšobnej doby dala súdu jasný podnet na nariadenie výkonu trestu pôvodne podmienečne odloženého. Za splnenia zákonných podmienok podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd odsúdenú na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože nebola v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselnú trestnú činnosť.
Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť ustanovený obhajca odsúdenej priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí dňa 7.4.2021, ktorú následne písomne odôvodnil podaním zo dňa 6.5.2021, doručeným Okresnému súdu Ružomberok dňa 6.5.2021.
V sťažnosti uviedol, že podľa jeho názoru v rámci rozhodovania súdu o tom, či sa odsúdená v skúšobnej dobe osvedčila, boli splnené zákonné podmienky na primerané predĺženie skúšobnej doby odsúdenej v zmysle § 419 ods. 1 druhá veta Trestného poriadku. Obhajoba zároveň poukazuje na skutočnosť, že odsúdená sa v skúšobnej dobe nedopustila žiadnej inej trestnej činnosti. Zároveň je toho názoru, že ponechanie odsúdenej na slobode a súčasné primerané predĺženie skúšobnej doby odsúdenej v spojitosti s nariadením probačného dohľadu nad odsúdenou nepochybne zvýši možnosť úhrady jednak dlžného výživného a jednak bežného výživného na dieťa. Na základe uvedeného navrhuje, aby Krajský súd v Žiline zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 8T/78/2018 zo dňa 7.4.2021 a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
Prokurátor sa k podanej sťažnosti odsúdenej písomne vyjadril podaním zo dňa 12.5.2021, doručeným Okresnému súdu Ružomberok dňa 13.5.2021, v ktorom uviedol, že napadnuté uznesenie prvostupňového súdu, ktorým bolo rozhodnuté o neosvedčení sa odsúdenej J. L. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia považuje za správne a zákonné, pričom sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu sformulovanými v písomnom odôvodnení tohto uznesenia. Naviac obhajcom navrhované predĺženie skúšobnej doby podľa § 419 ods. 1 Tr. por. a § 50 ods. 4 písm. b) Tr. zák. neprichádza do úvahy, pretože skúšobná doba odsúdenej už skončila dňa 3.10.2020. Podanú sťažnosť preto navrhuje podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietnuť ako nedôvodnú.
Krajský súd v Žiline na podklade podanej sťažnosti v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo. Pri skúmaní prihliadol i na chyby, ktoré sťažnosťou vytýkané neboli a ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť sťažnosťou napadnutého rozhodnutia. Následne zistil, že sťažnosť odsúdenej J. L. bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom a je dôvodná, avšak z iných dôvodov, ako uvádzal obhajca odsúdenej v sťažnosti.
Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a napadnutým rozhodnutím krajský súd zistil, že okresný súd v tejto veci nepostupoval dôsledne v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a o žiadosti odsúdenej rozhodol bez toho, aby náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Za tohto stavu je potom rozhodnutie okresného súdu o neosvedčení sa odsúdenej v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia predčasné.
Krajský súd pripomína, že povinnosť vyplývajúca z uvádzaného ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por., teda povinnosť zistiť skutkový stav veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, platí pre rozhodovanie o ktorejkoľvek otázke, ktorú treba v trestnom konaní riešiť. Náležite teda musí byť zistené aj to, či odsúdená spĺňa zákonné podmienky na rozhodnutie o osvedčení alebo neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Z takýchto zistení je potrebné vychádzať pri rozhodovaní.
Krajský súd pripomína, že J. L. bola trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok, č.k. 8T/78/2018-139 zo dňa 20.9.2018, právoplatným 3.10.2018, uznaná vinnou z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s použitím § 138 písm. b) Tr. zák. za čo bola odsúdená na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, ktorého výkon jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky. Súčasne bola J. L. uložená povinnosť spočívajúca v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné. Skúšobná doba odsúdenej plynula od 4.10.2018 do 4.10.2020. Uznesením sp. zn. 8T/78/2018 zo dňa 7.4.2021 Okresný súd Ružomberok rozhodol podľa § 419 ods. 1 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 50 ods. 4 Tr. zák., tak že J. L. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 8T/78/2018 zo dňa 20.9.2018, právoplatným 3.10.2018, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. s použitím ustanovení § 138 písm. b) Tr. zák. neosvedčila a nariadil jej výkon trestu odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, pričom na výkon tohto trestu ju z dôvodu podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Zo spisového materiálu a aj následne vykonaného dokazovania na verejnom zasadnutí pred súdom prvého stupňa nesporne vyplynulo, že odsúdená v skúšobnej dobe zameškané výživné nezaplatila, a to ani len čiastočne (oznámenie M. L., otca maloletých detí a súčasne zástupcu plnoletej P. L.), ktorý písomne uviedol v podaní zo dňa 8.3.2021, doručenom Okresnému súdu Ružomberok dňa 11.3.2021, že od odsúdenej do dňa vypracovania vyjadrenia neobdržal žiadnu finančnú čiastku. Z doposiaľ vykonaného dokazovania na verejnom zasadnutí vyplynulo, že odsúdená sa žiadnym spôsobom ani nepokúsila čiastočne splniť svoju vyživovaciu povinnosť v priebehu skúšobnej doby a v jej neplnení aj naďalej pokračuje. Predvolanie si odsúdená neprevzala, nebolo teda ju možné vypočuť pre jej pobyt na neznámom mieste. Zo zápisnice o verejnom zasadnutí konanom na Okresnom súde Ružomberok 7.4.2021 vyplýva, že prvostupňový súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti odsúdenej J. L. (č.l. 177). Odsúdenej sa nepodarilo doručiť predvolanie na verejné zasadnutie na súdu známu adresu na doručovanie písomností (v Českej republike), príslušný justičný orgán Okresný súd v Ústí nad Orlicí bol požiadaný o doručenie predvolania odsúdenej na verejné zasadnutie. Podľa správy Polície ČR z č.l. 168 až 169 doručenej Okresnému súdu Ružomberok dňa 2.3.2021 sa zásielku nepodarilo odsúdenej na území ČR doručiť, pretože na súdom uvedenej adrese sa takáto osoba nezdržuje, nájomníci o takejto osobe nepočuli a niekoľko rokov staré telefónne číslo je nedostupné, pričom súčasný pobyt odsúdenej nie je polícii známy. V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že súd prvého stupňa síce odsúdenej opatrením zo dňa 2.3.2021 ustanovil obhajcu podľa § 40 ods. 1 Tr. por. s poukazom na ustanovenie § 293 ods. 4 Tr. por., pretože odsúdenej nebolo možné doručiť predvolanie na verejné zasadnutie a z tohto dôvodu bol obhajca o verejnom zasadnutí riadne upovedomený a verejného zasadnutia konaného dňa 7.4.2021 sa riadne zúčastnil, avšak takýto procesný postup možno hodnotiť v danom štádiu ako predčasný, pretože nebolo vykonané podrobnejšie šetrenie vo vzťahu k miestu pobytu odsúdenej na území Českej republiky. Okresný súd tak postupoval nedôsledne pri zisťovaní možného pobytu odsúdenej na území Českej republiky, pretože podľa vyjadrenie Polície ČR na základe dožiadania (č.l. 168-169) toto smerovalo len k zisťovaniu miesta pobytu odsúdenej v dožiadanej lokalite, ale nie na území ČR, kde sa pravdepodobne zdržiava, pričom podľa obsahu odpovede na dožiadanie nie je zrejmé, či šetrenie k aktuálnemu miestu pobytu odsúdenej bolo vykonané v širšej databáze polície.
Konajúca sudkyňa prvostupňového súdu dokazovaním na verejnom zasadnutí tak nevytvorila dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie o neosvedčení sa odsúdenej J. L. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
Pri posudzovaní otázky, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, je relevantné to, či viedol riadny život a či vyhovel uloženým podmienkam, pričom treba skúmať správanie odsúdeného počas celej skúšobnej doby a hodnotiť len tie okolnosti, ktoré nastali v skúšobnej dobe. Za vedenie riadneho života treba považovať to, že odsúdený dodržiaval právny poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu, rodine i spoločnosti, nezneužíval svoje práva voči spoluobčanom, nenarušoval občianske spolužitie v bydlisku ani zamestnaní, nedopúšťal sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov.
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o premene podmienečného trestu odňatia slobody odôvodnil v podstate tak, že odsúdená počas plynutia skúšobnej doby neviedla riadny život. Z jej správania možno vyvodiť vysoký stupeň ignorancie nielen voči právoplatnému odsúdeniu, ale aj voči splneniu si základnej
rodičovskej povinnosti, ktorú má ako matka voči svojim deťom. Odsúdená si nesplnila súdom uloženú povinnosť zaplatiť zameškané výživné ani sčasti a vôbec neplatí ani len bežné mesačné výživné.
Pri zistení, že odsúdená sa nedopustila v priebehu skúšobnej doby trestného činu, za ktorý by bola právoplatne odsúdená a nebola ani postihnutá pre spáchanie priestupku, súd bol povinný skúmať, či zo strany odsúdenej ide o zavinené nesplnenie povinnosti zaplatiť v priebehu skúšobnej doby zameškané výživné (napr. zisťovanie okolností, či už týkajúcich sa zdravotného stavu, alebo schopnosti a možnosti odsúdenej sa zamestnať a platiť výživné, ktoré by súd viedli k jednoznačnému záveru o možnosti/ nemožnosti úhrady výživného v priebehu skúšobnej doby). Je pravdou, že skúšobná doba v trvaní dva roky je pomerne dlhý čas, v rámci ktorého mala odsúdená možnosť prejaviť aspoň snahu o čiastočnú úhradu dlžného výživného a aj krajský súd dáva do pozornosti odsúdenej, že od právoplatnosti trestného rozkazu vedela o svojej povinnosti zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné, ako aj o následkoch zavineného nesplnenia tejto povinnosti v podobe nariadenia nepodmienečného trestu odňatia slobody a pokiaľ sa chcela takémuto negatívnemu následku - nariadeniu výkonu trestu odňatia slobody vyhnúť, mala byť jej primárnym záujmom úhrada dlžného výživného počas plynutia skúšobnej doby, avšak za existujúceho dôkazného stavu je záver okresného súdu, že odsúdená neviedla riady život a zavinene nesplnila svoju povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia zameškané výživné k rukám oprávnených osôb, predčasný a nepresvedčivý.
Vzhľadom na vyššie uvedené potom krajský súd sťažnostné námietky odsúdenej podané prostredníctvom obhajcu vyhodnotil ako dôvodné, avšak na inom skutkovom základe. Pokiaľ ide o sťažnostnú námietku odsúdenej podanú prostredníctvom obhajcu odôvodnenú tým, že ponechanie odsúdenej na slobode a súčasné primerané predĺženie skúšobnej doby v spojitosti s nariadením probačného dohľadu nad odsúdenou nepochybne zvýši možnosť úhrady jednak dlžného výživného a jednak bežného výživného na dieťa, táto nemá oporu v zákone, nakoľko skúšobná doba už 4.10.2020 uplynula, a teda túto nie je možné predĺžiť.
Krajský súd však považuje za potrebné konajúcu sudkyňu prvostupňového súdu v rámci prieskumnej povinnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. upozorniť, aj keď to odsúdenou podanou sťažnosťou napadnuté nebolo, že konajúca sudkyňa súdu prvého stupňa pochybila, keď v rámci rozhodovacej činnosti nepostupovala podľa príslušných procesných ustanovení a to konkrétne podľa § 420 Tr. por., ktoré zákonné ustanovenie výslovne upravuje procesný postup súdu v súvislosti s rozhodovaním týkajúcim sa výkonu podmienečného trestu odňatia slobody (teda aj vrátane rozhodovania o osvedčení resp. neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia). Pokiaľ prvostupňový súd činí akékoľvek rozhodnutie v súvislosti s výkonom podmienečného trestu odňatia slobody, po procesnej stránke musí primárne aplikovať ustanovenie § 420 Tr. por., čo v danom prípade prvostupňovým konajúcim súdom splnené nebolo. Ustanovenie § 420 Tr. por. síce podrobnejšie neupravuje výkon podmienečného trestu odňatia slobody, avšak odkazuje na použitie ustanovení § 418 a § 419 Tr. por., ktoré už podrobne upravujú výkon podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom. Z hľadiska procesného rozhodovania súdu o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, je teda možné postupovať podľa § 419 Tr. por. len na základe prioritnej aplikácie § 420 Tr. por., ktoré zákonné ustanovenie špeciálne upravuje výkon podmienečného trestu odňatia slobody a ďalej odkazuje na použitie už uvádzaného ustanovenia § 419 Tr. por. Ak v tomto prípade konajúci prvostupňový súd v rámci výroku o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia z hľadiska procesného postupu uvádzal len aplikáciu § 419 Tr. por., uvedené nie je možné považovať za správne, nakoľko procesný postup len podľa § 419 Tr. por. by bol na mieste iba pri rozhodovaní súdu v súvislosti s výkonom podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom. Uvedené pochybenie prvostupňového súdu však nemalo v tomto štádiu žiaden vplyv na rozhodnutie o neosvedčení sa odsúdenej v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, pretože krajský súd zrušil rozhodnutie okresného súdu z vyššie rozvedených iných dôvodov postupom podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Nadriadený súd bez ďalších dôkazov za súčasného stavu nepovažoval za dostatočne preukázané, že spôsob života odsúdenej J. L. počas skúšobnej doby pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody a nesplnenie povinnosti zaplatiť zameškané výživné počas skúšobnej doby boli takého charakteru, aby súd mohol bezpečne vysloviť, že sa v skúšobnej dobe neosvedčila a uložený trest odňatia slobody vykoná.
Podľa výsledkov prieskumu napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, nadriadeným súdom boli zistené také pochybenia pri aplikácii práva hmotného súdom prvého stupňa, pre ktoré musel súd postupom podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. napadnuté uznesenie zrušiť a uložiť okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere bude súd prvého stupňa môcť vo veci spoľahlivo rozhodnúť, či odsúdená spĺňa zákonné podmienky pre osvedčenie alebo neosvedčenie v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
Záverom dáva krajský súd súdu prvého stupňa do pozornosti ustanovenie § 194 ods. 5 Tr. por., podľa ktorého, orgán, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je pri novom rozhodovaní viazaný právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil nadriadený orgán a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie tento orgán nariadil.
Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.