Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7C-57-2026.pdf
PDF · 80.16 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/57/2026
Uznesenie
Okresný súd Prešov v spore žalobkyne: A. A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX B., proti žalovanému: A. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XXX, XXX XX B., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 07.10.2026 domáhala uloženia povinnosti žalovanému nenakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX, k. ú. B., obec B., H. B., a to s pozemkom parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 342 m2, a so stavbou, inou budovou so súpisným č. XXXX, postavenou na uvedenom pozemku. Žiadala najmä zákaz ich predaja, darovania, zámeny, prevodu na tretiu osobu, zriadenia záložného práva, vecného bremena alebo iného scudzenia či zaťaženia, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného pod sp. zn. 8C/47/2026.
2. Žalobkyňa návrh odôvodnila tým, že v konaní vo veci samej (sp. zn. 8C/47/2026) sa domáha určenia svojho spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 k uvedeným nehnuteľnostiam. Tvrdila, že boli nadobudnuté počas trvania manželstva zo spoločných prostriedkov a patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Toto spoluvlastníctvo malo byť zrušené rozhodnutím súdu právoplatným 12.11.1996. Podľa žalobkyne po uplynutí trojročnej lehoty na jeho vyporiadanie nastali účinky § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka a nehnuteľnosti sa stali podielovým spoluvlastníctvom strán s rovnakými podielmi.
3. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov žalobkyňa vyvodzovala zo zápisu žalovaného ako výlučného vlastníka, ktorý mu podľa nej umožňuje nakladať s nehnuteľnosťami bez jej súhlasu, z podania návrhu na rozvod manželstva a z odmietania mimosúdneho usporiadania majetkových vzťahov. Uviedla, že návrh na rozvod jej bol doručený 06.09.2026 a žalovaný nereagoval na výzvu na uzavretie dohody zo 07.09.2026. Obávala sa prevodu nehnuteľností na tretiu osobu alebo ich zaťaženia. Poukázala aj na riziko, že po vyznačení plomby by súd vzhľadom na možnosť zrýchleného vkladového konania už nemusel poskytnúť ochranu včas.
4. Primeranosť opatrenia odôvodňovala tým, že zákaz dispozície nebude brániť bežnému užívaniu nehnuteľností a bude trvať len do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
5. Ako dôkazy žalobkyňa označila obsah súdneho spisu, výzvu na mimosúdne uzavretie dohody z 07.09.2026 s podacím lístkom a návrh na rozvod manželstva z 04.09.2026, prípadne doklad o jeho podaní.
6. Podľa § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery
alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení sa nevyžaduje preukázanie všetkých skutočností v rozsahu potrebnom na rozhodnutie vo veci samej. Navrhovateľ však musí hodnoverne osvedčiť pravdepodobnosť chráneného nároku a zároveň okolnosti odôvodňujúce bezodkladný zásah súdu. Tieto predpoklady treba posudzovať samostatne. Osvedčenie vlastníckeho práva samo osebe neznamená, že je osvedčená aj potreba obmedziť inú osobu v nakladaní s nehnuteľnosťou.
13. Predmetom hlavného konania je určenie spoluvlastníckeho práva. Posúdenie navrhovaného opatrenia sa preto sústreďuje na potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Samotný určovací výrok neukladá povinnosť na plnenie, ktorej splnenie by sa vymáhalo exekúciou. Ochranu tvrdeného spoluvlastníckeho práva nemožno v tomto prípade dosiahnuť zabezpečovacím opatrením určeným na zabezpečenie peňažnej pohľadávky; táto okolnosť však nezbavuje žalobkyňu povinnosti osvedčiť potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
14. Súd nepovažoval za potrebné v tomto štádiu konečne vyriešiť otázku, či nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a či vo vzťahu k nim nastali účinky § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Aj keby bol tvrdený spoluvlastnícky nárok žalobkyne na účely tohto rozhodnutia považovaný za osvedčený, návrhu by nebolo možné vyhovieť bez osvedčenia ďalšieho predpokladu, ktorým je potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Zamietnutie návrhu preto nevyjadruje záver o dôvodnosti žaloby vo veci samej.
15. Zápis žalovaného ako výlučného vlastníka predstavuje okolnosť, ktorá mu navonok umožňuje disponovať s nehnuteľnosťami. Z tejto možnosti však ešte nemožno vyvodiť, že existuje aktuálna a konkrétna hrozba dispozície ohrozujúcej žalobkyňu. Ak by na nariadenie zákazu postačoval samotný sporný zápis vlastníctva, neodkladné opatrenie by bolo možné nariaďovať prakticky pri každom spore o vlastnícke právo bez samostatného posúdenia jeho naliehavosti.
16. Podanie návrhu na rozvod manželstva môže svedčiť o rozvrate osobných vzťahov strán, no samo osebe však neosvedčuje zámer žalovaného previesť nehnuteľnosti, zaťažiť ich právami tretích osôb alebo zmariť uplatnenie tvrdeného spoluvlastníckeho práva žalobkyne. Žalobkyňou uvádzaný záver, že návrh na rozvod potvrdzuje bezprostrednú snahu žalovaného zbaviť sa majetkových väzieb bez finančného vyrovnania, nie je podopretý ďalšou konkrétnou okolnosťou, ktorá by spájala rozvodové konanie s hroziacou dispozíciou so spornými nehnuteľnosťami.
17. Rovnako nereagovanie na výzvu na uzavretie dohody osvedčuje nanajvýš existenciu nezhody o majetkovom usporiadaní. Zo samotného neuzavretia dohody nemožno vyvodiť zámer nakladať s nehnuteľnosťami spôsobom ohrozujúcim žalobkyňu. Ani posúdenie tejto okolnosti spolu s rozvodovým konaním a so zápisom výlučného vlastníctva neumožňuje bez ďalšieho považovať tvrdenú hrozbu za hodnoverne osvedčenú.
18. Na poskytnutie neodkladnej ochrany nie je nevyhnutné čakať na uzavretie zmluvy alebo na podanie návrhu na vklad. Hrozbu možno osvedčiť aj nepriamymi okolnosťami, napríklad doterajšími majetkovými dispozíciami, konkrétnymi vyjadreniami o zamýšľanom prevode alebo prípravou jeho uskutočnenia. Žalobkyňa však v návrhu neuviedla ani takéto ďalšie skutočnosti. Nedostatok osvedčenia preto nespočíva iba v tom, že nepredložila inzerát či zmluvu alebo že nebola označená plomba, ale v absencii konkrétnych okolností, z ktorých by bolo možné vyvodiť reálnosť tvrdeného ohrozenia.
19. Argument o rýchlosti vkladového konania vysvetľuje, prečo môže byť pri existujúcej hrozbe potrebná včasná súdna ochrana. Neosvedčuje však, že taká hrozba v posudzovanom prípade vznikla. Je potrebné rozlišovať treba medzi možnými následkami prevodu a okolnosťami, ktoré robia jeho uskutočnenie pravdepodobným. Návrh opisuje predovšetkým možné následky hypotetickej budúcej dispozície.
20. Obdobné rozlíšenie uplatnil Krajský súd v Bratislave v uznesení, sp. zn. 8Co/41/2026, zo 14.05.2026, najmä v bodoch 10 až 12 a 15. V spore o príslušnosť nehnuteľností do BSM nepovažoval samotný zápis výlučného vlastníctva jedného manžela a rozvodový konflikt za postačujúce osvedčenie naliehavosti. Pri hodnotení tamojších pomerov zohľadnil aj bývanie žalovanej s deťmi. Súd v prejednávanej veci odkazuje na všeobecný záver o potrebe samostatne osvedčiť ohrozenie práva.
21. Ústavný súd SR v uznesení, sp. zn. II. ÚS 35/2022, z 03.02.2022, najmä v bodoch 4 a 9 až 11, považoval za ústavne akceptovateľné zamietnutie návrhu na zákaz nakladania so spoluvlastníckym podielom, keď osvedčenie samotného nároku nesprevádzalo osvedčenie ďalšieho ohrozenia. Z tohto rozhodnutia nemožno vyvodzovať požiadavku úplného dokazovania budúceho prevodu; podporuje však záver, že neodkladná ochrana vyžaduje samostatné posúdenie reálnosti hrozby.
22. Súd prihliadol aj na prístup vyjadrený Krajským súdom v Prešove v uznesení, sp. zn. 22Co/19/2026 z 07.07.2026, najmä v bodoch 42 až 45. Podľa tohto rozhodnutia nemožno ochranu podmieňovať vyčkávaním na prejavenie úmyslu nakladať práve s chránenou nehnuteľnosťou. V tam posudzovanej veci však hrozbu podporoval inzerát a už uskutočnený predaj iného majetku patriaceho do BSM. V prejednávanom návrhu porovnateľné konkrétne konanie žalovaného tvrdené nie je. Uvedené rozhodnutie preto neodôvodňuje poskytnutie ochrany iba na základe všeobecnej obavy spojenej s manželským konfliktom.
23. Tvrdenie, že každý prevod nehnuteľností nevyhnutne zmarí účinky budúceho určovacieho rozsudku, nezohľadňuje ani § 228 ods. 2 CSP. Toto ustanovenie za zákonných podmienok rozširuje záväznosť výroku o určení vecného práva aj na osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu podaný v čase, keď už bola v katastri zapísaná poznámka o súdnom konaní. Poznámka sa zapisuje podľa § 39 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon) v spojení s § 29 ods. 2 vyhlášky č. 461/2009 Z. z. Okresný úrad, katastrálny odbor, ju môže zapísať: 1) na základe oznámenia konajúceho súdu o začatom konaní, 2) na návrh účastníka súdneho konania. Informatívna poznámka sama nezakazuje dispozíciu s nehnuteľnosťou a jej existencia ani možnosť zápisu automaticky nevylučujú neodkladné opatrenie. Ide však o ďalší prostriedok ochrany, ktorý bráni prijatiu všeobecného záveru o nevyhnutnom zmarení súdnej ochrany každým prevodom. Dôvodom zamietnutia zostáva neosvedčenie naliehavosti konkrétneho zásahu.
24. Ani dočasnosť navrhovaného zákazu a zachovanie možnosti bežného užívania nehnuteľností nenahrádzajú osvedčenie potreby opatrenia. Obmedzenie dispozičného oprávnenia je zásahom do práv dotknutej osoby a musí mať podklad v konkrétnych okolnostiach prípadu. Samotná úvaha, že zákaz žalovaného pri bežnom užívaní neobmedzí, preto nepostačuje na jeho nariadenie.
25. Žalobkyňou uvádzané okolnosti súd posúdil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti. Ich obsah umožňuje vyvodiť existenciu majetkového a osobného konfliktu, neosvedčuje však potrebu bezodkladne zakázať žalovanému nakladanie so spornými nehnuteľnosťami. Keďže nebola splnená podmienka podľa § 325 ods. 1 CSP, súd návrh podľa § 328 ods. 1 CSP zamietol. Rozhodnutie založil na nedostatočnom osvedčení potreby opatrenia, nie na konečnom posúdení spoluvlastníckeho práva žalobkyne. Prípadná následná zmena rozhodujúcich skutkových okolností sa posudzuje podľa § 329 ods. 3 CSP.
26. O nároku na náhradu trov spojených s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia súd samostatne nerozhodoval. Návrh bol podaný počas prebiehajúceho konania vo veci samej (sp. zn. 8C/47/2026), a týmto uznesením sa uvedené konanie nekončí. O nároku na náhradu trov konania vrátane trov súvisiacich s týmto návrhom súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí podľa § 262 ods. 1 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Prešov. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Prešove (§ 357 písm. d) a § 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 a § 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 a § 364 CSP).
Odvolanie možno podľa § 365 ods. 1 CSP odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).