Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_PN-6Er-6-2017.pdf
PDF · 67.31 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-6Er/6/2017
Uznesenie
Okresný súd Trnava v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, proti povinnému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Juraja Rácika, so sídlom exekútorského úradu Hlavná 11, Trnava, pod sp.zn. EX 142/2016, o vymoženie zročného výživného, bežného výživného a trov exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Poverením č. 5204088595 vydaným Okresným súdom Piešťany dňa 17.1.2017 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie na vymoženie zročného výživného pre oprávneného vo výške 928,41 eur a bežného výživného vo výške 120 eur mesačne počnúc 15.01.2017 a trov exekúcie.
2. Súdny exekútor oznámil súdu dňa 18.09.2026, že predmetom vymáhania je už len bežné mesačné výživné v prospech oprávneného, ktoré povinný posiela každý mesiac. Zročné výživné vrátane trov exekúcie bolo v priebehu konania vymožené.
3. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
4. Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
5. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa. Ak si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným výkonom, teda exekúciou. Pri vymáhaní pohľadávok výživného je oprávneným dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané, a povinným je rodič, ktorému bola uložená povinnosť platiť výživné.
6. Dôvody pre zastavenie exekúcie vo všeobecnosti špecifikuje ustanovenie § 57 Exekučného poriadku. Dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 101 Exekučného poriadku je predovšetkým správanie povinného a predpoklad dobrovoľného plnenia rozhodnutím stanovenej povinnosti. Ide o jediný prípad, v ktorom zákon umožňuje povinnému na jeho návrh dosiahnuť zastavenie výkonu rozhodnutia aj vtedy, keď pohľadávka nie je zaplatená a naďalej existuje zákonný podklad na pokračovanie v exekúcii (nárok na výživné trvá). Predpokladom pre aplikovanie tohto ustanovenia je
skutočnosť, že exekúcia je vedená už len pre bežné výživné a nedoplatky za minulú dobu boli v plnom rozsahu uhradené, tiež je potrebné zohľadniť aj predpoklad jeho dobrovoľného platenia do budúcnosti.
7. Na základe oznámenia súdneho exekútora má súd za to, že povinný si plnil svoju vyživovaciu povinnosť a uhradil tak zameškané a bežné výživné v prospech oprávneného. Ak povinný nebude plniť vyživovaciu povinnosť presne v termínoch tak, ako mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, stále sa vystavuje riziku podania návrhu na nútené vymáhanie nároku oprávneným, hoci výživné platí v súdom určenej výške a každý mesiac. Výživné má mať oprávnená osoba (k rukám ktorej je povinnosť výživné platiť) najneskôr posledný deň splatnosti výživného už k dispozícii. Súd dospel k záveru, že pri aktuálnom skutkovom stave, keď povinný zaplatil výživné v súdom určenej výške a taktiež trovy súdneho exekútora sú uhradené, teda žiadne zameškané výživné momentálne neexistuje (dlh ako taký), nie je možné pokračovať v začatej exekúcii.
8. Za existujúcej situácie, keď povinný dlhodobo dobrovoľne plní povinnosť uloženú mu súdnym rozhodnutím (exekučným titulom), nemožno trvať na tom, aby pre plnenia - pohľadávky oprávneného splatné v budúcnosti - bola naďalej vykonávaná exekúcia. Ustanovenia Exekučného poriadku zakotvujú zásadu, že pri vykonávaní exekúcie treba dôsledne dbať v neposlednom rade i o to, aby nevznikali zbytočné trovy exekúcie. Podľa názoru súdu ďalšie pokračovanie v exekúcii za daného stavu by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania. Súd s ohľadom na vyššie uvedené v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
9. Súd na záver opätovne zdôrazňuje, že ak si povinný nebude plniť vyživovacie povinnosti vyplývajúce z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, nič nebráni oprávnenej osobe opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie.
3. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
4. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
5. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
6. Nakoľko súdny exekútor v podaní, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 18.09.2026 uviedol, že trovy exekúcie boli povinným uhradené, rozhodol súd tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal.
7. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
P o u č e n i e :
Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017).
Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 a contrario).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť na ňom uvedená spisová značka konania. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho podal.