Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/125/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Tomáša Brinčíka a Mgr. Jána Odnogu v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX v C. D. C., trvale bytom E. F. XXX, trestne stíhanému pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 1. októbra 2026 prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29.9.2025, sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Podľa sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. , zo dňa 29. septembra 2025 bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák, na tom skutkovom základe, že

po tom, čo požil alkoholické nápoje dňa 07.05.2025 v čase o 21:50 hodine viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Škoda Octavia evidenčné číslo C. G. v Obci H. z areálu objektu pracoviska emisnej kontroly ulica B. XXX/XX na prístupovú odstavnú plochu miestnej a účelovej komunikácie, ktorá sa nachádza pred uvedeným objektom, kde s vozidlom zastavil a bol následne kontrolovaný hliadkou Policajného zboru, ktorá obvineného na mieste podrobila dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu, pričom dychovou skúškou prístrojom Alcotest 7510, sériové číslo ARSL-0187 mu bola dňa 07.05.2025 v čase o 21:54 hodine nameraná hodnota 0,74 mg/l alkoholu v dychu a v čase o 22:09 hodine dňa 07.05.2025 opakovanou dychovou skúškou rovnakým prístrojom mu bola nameraná hodnota 0,67 mg/l alkoholu v dychu.

Za to bol odsúdený podľa § 289 ods.1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods.1 písm. a) a § 50 ods.1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods.1, 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu podal proti nemu odvolanie. V úvode písomných dôvodov obhajoba poukázala na obsah výrokovej časti napadnutého rozsudku. Ďalej uviedla nasledovné:

„Súd prvého stupňa na účely odôvodnenia rozsudku uviedol, že na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom mojej osoby, vypočul svedkov E. G., C. B., I. J. B., B. C., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, so správami o povesti a s odpismi registra trestov.

Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že po prevedenom dokazovaní, vyhodnotiac dôkazy tak jednotlivo, ako i súhrnne mal preukázané, že som obž. A. B. dňa 07.05.2025 požíval alkoholické nápoje a po oznámení, že moje motorové vozidlo, ktoré som dal opraviť sa nachádza v obci H., požiadal moju manželku – svedkyňu I. J. B., aby ma zaviezla na našom motorovom vozidle Peugeot do obce H., čo aj menovaná urobila a moju osobu spolu s našimi maloletými deťmi odviezla k areálu STK B. C.. Ďalej mal súd za preukázané, že pred areálom STK B. C. v H. došlo najskôr ku komunikácii medzi mojou osobou a B. C., a to ohľadne vydania vozidla Škoda Octavia, evidenčné číslo: C. G., ktoré sa nachádzalo v areály jeho STK, pričom z dôvodu, že sme sa nedohodli na jeho vydaní, bola na miesto privolaná hliadka Polície. Súd mal tiež preukázané, že po príchode policajnej hliadky v zložení E. G., C. B., svedok B. C. vpustil do objektu areálu moju osobu a hliadku Polície. Na mieste, kde bolo motorové vozidlo odstavené bolo na základe dokladov preukázané, že jeho vlastníkom som ja (obžalovaný), pričom mi hliadka Polície mala oznámiť, že pokiaľ som schopný viesť motorové vozidlo, môžem si ho vyparkovať mimo areál STK. Ďalej mal súd preukázané, že obžalovaný A. B. som nastúpil do predmetného vozidla a keď som ho vyparkovával z objektu bolo vidieť, ako idem s vozidlom zo strany na stranu a neviem udržať vozidlo v priamom smere, čo potvrdili vo svojich výpovediach svedkovia E. G., C. B., B. C.. Ďalej mal súd za preukázané, že následne potom, ako som obžalovaný A. B. s motorovým vozidlom vyšiel z objektu areálu a zastal na prístupovej ceste, hliadka Polície vykonala u mojej osoby dychovú skúšku na zistenie alkoholu v dychu, pričom prístrojom Alcotest 7510, sériové číslo ARSL-0187 mi bola dňa 07.05.2025 v čase o 21:54 hodine nameraná hodnota 0,74 mg/l alkoholu v dychu a v čase o 22:09 hodine dňa 07.05.2025 opakovanou dychovou skúškou rovnakým prístrojom mi bola nameraná hodnota 0,67 mg/ l alkoholu v dychu, čo potvrdzujú listinné dôkazy.

Proti vyššie označenému rozsudku Okresného súdu Prievidza som obž. A. B. priamo na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.09.2025 zahlásil odvolanie čo do výrokov o vine a treste. Rovnako odvolanie v danej časti smerovalo aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie som podal z dôvodov, že rozsudok je v napadnutých výrokoch nedôvodný a nezákonný, pričom súd prvého stupňa na účely rozhodnutia nepostupoval v súlade s ust. , keď nesprávne vyhodnotil jednotlivé ním v konaní vykonané dôkazy.

Závažné pochybenie v rozhodnutí súdu prvého stupňa sa prejavuje v prvom rade v tom, že tento sa v jeho rozsudku len veľmi zbežne vysporiadal s relevantnými okolnosťami podstatnými pre posúdenie mojej viny za skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa ust. § 289 ods. 1 Tr. zák.. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je v danej časti založené na dostatočných a právne relevantných dôvodoch, čo je v rozpore so zásadou spravodlivosti. V tejto súvislosti preto obžalovaný namietam nedostatočnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku v podstatných otázkach týkajúcich sa hodnotenia vykonaných dôkazov, ktoré si navzájom zásadným spôsobom odporovali (pozn. výpovede svedkov E. G. a C. B.). Odôvodnenie, ktorým by súd prvého stupňa na základe relevantnej skutkovej a právnej úvahy poskytol náležité konfrontačné stanovisko k obhajobnej argumentácii, ktorá bola rozvedená v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.09.2025, resp. dostatočné a rozumné dôvody (pozn. vyvracajúce početné, podstatné, konkrétne, veci sa týkajúce obhajobné argumenty, vyžadujúce si poskytnutie náležitej súdnej odpovede), v tomto prípade absentuje. Ak má byť pritom jedna skupina argumentov založená na v konaní vykonaných dôkazoch „víťazná“ a druhá „porazená“, musí sa takýto záver súdu opierať o kvalifikované zdôvodnenie, ktoré ale v napádanom rozhodnutí absentuje.

Zároveň je potrebné zdôrazniť, že aj pri hodnotení rôznych skutkových verzií prípadu je nutné postupovať v súlade so zásadou „in dubio pro reo“ a z nej vyplývajúcej zásady prezumpcie neviny.

Súd prvého stupňa pristúpil k hodnoteniu ním vykonaných dôkazov selektívne a formalisticky. Dôkazy, resp. ich časti svedčiace v prospech právnej kvalifikácie skutku kládol do popredia a v podstate iba na nich založil jeho rozhodnutie o vine za trestný čin. Naopak, vyhol sa hodnoteniu skutočností priamo svedčiacich v prospech záverov o nevine. Tým pádom ich logicky do dôvodov rozsudku ani nepojal a nevyhodnotil ich vo vzájomných súvislostiach s ostatnými dôkazmi. Pochybenia súdu v procese hodnotenia dôkazov a tiež nedostatočné odôvodnenie rozsudku majú za následok porušenie práva na súdnu ochranu podľa SR, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ako aj porušenie zásady „nullum crimne sine lege.“

Tým, že súd prvého stupňa pristúpil k hodnoteniu dôkazov selektívne a neprihliadol starostlivo na všetko, čo v konaní vyšlo najavo (pozn. čím zvýhodnil stranu obžaloby z pohľadu unesenia dôkazného bremena), porušil sekundárne aj princíp rovnosti zbraní a právo na rovnosť účastníkov konania v zmysle SR.

Obžalovaný som toho názoru, že z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplynuli relevantné skutočnosti mnou namietané v predmetnom odôvodnení odvolania, ktoré sú spôsobilé vrhnúť na celkovú dôkaznú situáciu iné finálne hodnotenie než to, ktoré súd prvého stupňa pretavil do výrokov svojich rozhodnutí.

Je potrebné predovšetkým uviesť, že hoci súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa ust. a priebeh hlavných pojednávaní bol riadne zaznamenávaný pomocou zvukového záznamového zariadenia, spôsob, akým súd následne reprodukoval kľúčové výpovede v odôvodnení rozsudku, nezodpovedá požiadavkám kladeným na úplné, presné a objektívne hodnotenie dôkazov. Inými slovami povedané, výpovede svedkov v odôvodnení rozsudku súdu boli len schematicky reinterpretované a nie autenticky reprodukované. Osobitne významné je to v súvislosti s obsahom výpovedí svedkov E. G. a C. B. (príslušníkov Polície SR), ktorí vypovedali na hlavnom pojednávaní dňa 30.07.2025. Súd prvého stupňa tieto výpovede sumarizoval na stranách 3 - 4 jeho rozsudku, keď ich fakticky zlúčil do jedného spoločného celku. Takto vytvoril zdanie jasného, uceleného a bezrozporného opisu skutkového deja, ktorý ale nezodpovedá skutočnému obsahu výpovedí tak, ako zazneli počas pojednávania. Dojem vzájomného súladu a konzistentnosti výpovedí svedkov E. G. a C. B. mal potom za následok, že súd prvého stupňa ich obsah nekriticky prevzal bez toho, aby vyhodnotil ich zjavné a závažné vnútorné rozpory, či individuálne zvláštnosti. Takáto forma reprodukcie výpovedí svedkov nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ust. , podľa ktorého súd hodnotí dôkazy jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti a dbá na to, aby skutkové zistenia vychádzali zo všetkých vykonaných dôkazov a aby boli logicky odôvodnené. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR pritom vyplýva, že súd je povinný reprodukovať obsah rozhodujúcich výpovedí presne, pravdivo a v rozsahu podstatnom pre vyhodnotenie vierohodnosti, pričom nesmie zovšeobecniť alebo zjednodušiť ich obsah tak, že dôjde k zániku relevantných rozporov alebo pochybností.

Po podrobnom oboznámení sa so zvukovým záznamom obsahu výsluchu svedkov E. G. a C. B. je zrejmé, že ich výpovede vykazujú viaceré rozpory. Tieto však súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku buď úplne opomenul alebo ich výrazne zjednodušil. Z obsahu zvukového záznamu pritom vyplýva viacero konkrétnych skutkových okolností zásadného právneho významu, ktoré podporujú obrannú argumentáciu mojej osoby obžalovaného, ktorú som namietal už v mojom odpore zo dňa 19.06.2025, podanom proti trestnému rozkazu zo dňa 03.06.2025, vydanému v predmetnej trestnej veci. Tieto moje tvrdenia boli následne v plnej miere potvrdené aj vykonaným dokazovaním na hlavných pojednávaniach.

Na podporu správnosti vyššie uvedenej argumentácie je potrebné upriamiť pozornosť na nasledovné konkrétne závažné rozpory vo výpovediach svedkov E. G. a C. B.. Títo v rámci ich výpovede na hlavnom pojednávaní tvrdili, že o nespôsobilosti mojej osoby riadiť vozidlo Škoda Octavia údajne nemali pred jeho preparkovaním vedomosť. Z výpovede svedka E. G. priamo vyplýva, že „nejaké prvé podozrenie“ (index 0:52:38) nadobudli až na základe preparkovania mojou osobou. Svedok C. B. však na otázky obhajoby k jeho charakteru paradoxne uviedol nasledovné: „išiel normálne, jak keď vychádzate z areálu, keď bol otočený smerom k nám, tak išiel rovno, na tom priestore nebolo aké iné veci spraviť.“

Súčasne tiež nemožno opomínať skutočnosť, že na indexe 0:53:53, kde sa svedok E. G. snažil súd prvého stupňa presvedčiť o zákonnosti jeho postupu ako policajta, sa nevedomky priznal k tomu, že o nespôsobilosti mojej osoby vedel už pred preparkovaním. V tejto súvislosti uviedol, že vzhľadom na dlhoročné skúsenosti policajta by si nemohol dovoliť niekomu prikázať nastúpiť do vozidla, nakoľko mal už v tom čase podozrenie, že som obžalovaný pod vplyvom „niečoho.“ Napriek zrejmým logickým výstupom svedok E. G. aj na doplňujúce otázky prokurátora (index 0:54:42), či vedel / nevedel, že som mal byť pred preparkovaním pod vplyvom alkoholu, uviedol, že to údajne „nevedel.“ Svedok E. G. sa v tejto súvislosti začal vyjadrovať, že on mi dal „voľnosť.“ Je zarážajúce, že svedok E. G. tak relevantnú informáciu, akou je skutočnosť, že už pred preparkovaním vozidla Škoda Octavia mojou osobou, cítil zo mňa pach alkoholu (na základe predchádzajúceho dlhší čas trvajúceho osobného rozhovoru s mojou osobou...), priznal až na doplňujúce otázky obhajoby.

K možnosti vyhodnotenia mojej osoby v čase pred skutkom zo strany príslušníkov PZ (svedkov E. G. a C. B.) je potrebné poukázať na obsah výpovede svedka B. C. na hlavnom pojednávaní dňa 29.09.2025. Ten na otázky súdu (index 0:09:16 násl.), či keď sa so mnou rozprával zo mňa cítil niečo z dychu, odpovedal, že alkohol, s tým, že to bolo na mne vidieť.

Vychádzajúc z faktu, že dvaja kvalifikovaní policajti mali už pred preparkovaním vedomosť o požití alkoholu, som toho názoru, že ich postup nebol náhodný, pričom ma na ich priamu výzvu nechali urobiť krátku jazdu vozidlom Škoda Octavia len preto, aby ma následne tesne za bránou areálu STK, v domnienke, že sa jedná o cestnú komunikáciu, podrobili dychovej skúške. O úvahách príslušníkov PZ mnohé napovedá najmä výpoveď svedka C. B. (index 1:31:45), ktorý na doplňujúcu otázku zo strany obhajoby odpovedal vyhýbavo, resp. položenou protiotázkou: „Tá jazda bola na súkromnom pozemku. Čo mu mám dať fúkať na súkromnom pozemku?“

Osobitne významná je výpoveď svedka C. B., ktorý na otázky obhajoby priznal (index 1:23:10), že mi tesne pred skutkom kladeným mi za vinu adresoval nasledovné slová: „Ja som sa, ja som sa ho pýtal, že ak nie je pod vplyvom alkoholu alebo návykovej látky, nech si nasadne do toho auta, nech si to vyparkuje sem...“ V tejto súvislosti rozporujem, že by sa ma príslušníci PZ pred skutkom boli dopytovali, či som požil alkohol alebo iné látky. To napokon vylučuje aj ich prvotné tvrdenie, že pred preparkovaním údajne nemali vedomosť o mojej nespôsobilosti riadiť vozidlo. Svedok C. B. súčasne na otázku obhajoby vôbec nedokázal odstrániť logický rozpor v jeho výpovedi, keď na jednej strane tvrdil, že pred preparkovaním údajne nemal vedomosť o mojej nespôsobilosti riadiť vozidlo, pričom v ďalšej časti jeho výpovede paradoxne tvrdil, že sa ma pred jazdou až niekoľkokrát dopytoval, či som pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky. V tejto súvislosti reagoval svedok B. len protiotázkou: „Nemôžem sa ho to pýtať?“ Príslušníkmi PZ deklarované dopytovanie, resp. akési ich poučenie spred sporného skutku, pôsobí umelo a neprirodzene. Súčasne vyznieva ako ich snaha prekryť nezákonnú výzvu na preparkovanie vozidla. Takéto pochybné tendencie sú napokon prítomné už v obsahu zápisnice o ich výsluchoch z prípravného konania (...„bolo oznamovateľovi uvedené, že pokiaľ je schopný viesť MV môže si svoje MV vyparkovať z areálu STK B. C..“).

Bez ohľadu na to, či slová, ktoré mi príslušníci PZ tesne pred skutkom adresovali, budeme právne kvalifikovať ako pokyn, či výzvu, faktom je, že títo v danom čase konali ako štátny orgán. V danom postavení mali vedomosť a dôvodne predpokladali, že na základe takéhoto ich pokynu / výzvy, rešpektujúc im štátnou mocou zverenú autoritu, nasadnem do vozidla Škoda Octavia, naštartujem ho a posunie ho o cca 10 až 15 metrov. V tejto súvislosti je treba poukázať na skutočnosť, že tak ako som plne rešpektoval pokyn príslušníkov PZ k preparkovaniu, splnil som aj naň nadväzujúcu výzvu k dychovej skúške.

Uvedené platí o to viac, že obaja príslušníci PZ nesporne vedeli, že som bol v silnom emočnom rozrušení spôsobenom tým, že po dlhej dobe som konečne vypátral moje vozidlo Škoda Octavia (pozn. ide o jedinečné vozidlo svojho druhu vyššej hodnoty, typ „RS“). Na otázky obhajoby svedok E. G. popísal moje správanie pred skutkom ako: „emočne rozrušený“. Svedok C. B. opísal moje správanie pred skutkom slovami, že som bol: „emočne mimo“. To plne korešponduje s vyjadreniami mojej osoby, keď som v rámci výpovede na hlavnom pojednávaní na doplňujúce otázky prokurátora a súdu uviedol, že v čase skutku som si vôbec neuvedomil, že by som preparkovaním vozidla Škoda Octavia mohol spáchať priestupok, ba čo viac trestný čin. Bol som rozrušený a zároveň šťastný, že po vyše mesiaci som sa konečne dopátral k môjmu vozidlu, ktoré som márne hľadal. Uvedené tiež na hlavnom pojednávaní priamo potvrdil svedok B. C., ktorý uviedol, že vozidlo Škoda Octavia bolo u neho asi tri týždne. Nevenovali sa mu, keďže tretia osoba, ktorá ho tam doviezla, sa mu neozývala. Svedok B. C. tiež potvrdil, že v rámci našej komunikácie som sa mu zmienil o tom, že po vozidle Škoda Octavia pátra HAKA. Za situácie, kedy dvaja kvalifikovaní príslušníci PZ mali vedomosť, že v zmysle zákona o cestnej premávke nie som plne spôsobilý riadiť vozidlo Škoda Octavia, bolo ich zákonnou povinnosťou mi v tomto okamžite zabrániť. Namiesto toho ma vyzvali, aby som sadol za volant a preparkoval (pozn. vozidlo bolo možné naložiť v areály STK, pričom odťahová služba K. – J. H. už bola na ceste a prišla krátko po skutku), aby ma vzápätí podrobili dychovej skúške na alkohol. Tým príslušníci PZ vedome vytvorili situáciu, ktorú obratom použili proti mojej osobe.

Takýto postup príslušníkov PZ nie je zákonným výkonom služby, ale účelová provokácia, ktorá nápadne pripomína postavenie „agenta“ v zmysle ust. . V kontexte uvedeného je treba konštatovať, že dôkaz v podobe záznamu o dychovej skúške je procesne nepoužiteľný. A keďže súdy nie sú v žiadnom ohľade pomocníkom obžaloby, nie je ich úlohou, aby túto nezákonnosť prípravného konania akceptovali, nebodaj naprávali.

Tieto rozpory majú zásadný vplyv na hodnotenie vierohodnosti oboch svedkov, a to najmä z hľadiska kritérií ustálenej judikatúry, ktorá vyžaduje posúdiť výpoveď svedka podľa jej logickosti, vnútornej konzistentnosti, súladu s inými dôkazmi a reálneho vnímania udalosti. Súd prvého stupňa však takúto analýzu nevykonal, prípadne ju vykonal iba formálne, bez náležitého zohľadnenia reálneho obsahu vypočutých výpovedí svedkov. Tým došlo k nesprávnemu hodnoteniu dôkazov v rozpore s ust. , čo malo priamy dopad na skutkové zistenia, z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní. Obžalovaný som toho názoru, že ak by súd prvého stupňa venoval náležitú pozornosť reálnemu obsahu výpovedí a ich vyhodnoteniu v zmysle zásad logiky, ako aj zásady „in dubio pro reo“, dospel by k záveru o nevine mojej osoby.

Vo vzťahu k odvolacej argumentácii, že podané odvolanie smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, obžalovaný uvádzam nasledovné. V zmysle ust. môže byť obžaloba podaná len pre skutok, pre ktorý sa vznieslo obvinenie. Z uvedeného vyplýva, že nevyhnutným predpokladom podania obžaloby je existencia, ako aj procesná použiteľnosť uznesenia o vznesení obvinenia.

Obžalovaný som toho názoru, že predsúdne konanie v predmetnej trestnej veci je „príkladom“ zásadného porušenia práva na spravodlivý proces, a to v dôsledku, nerešpektovania základných ústavných princípov platných pre trestné právo a ich deformácie. V predsúdnom konaní totiž nebolo rešpektované ust. , podľa ktorého nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon ().

Zásada zákonného procesu vyjadrená v ust. nadväzuje na ustanovenie SR, v zmysle ktorého nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon („nullus processus criminalis sine lege“). Ide o vyjadrenie zásady riadneho zákonného procesu, ktorá je najdôležitejšou zásadou trestného konania. Trestné stíhanie je možné viesť len v súlade so zákonom, preto aj postup príslušných orgánov musí byť vždy v súlade so zákonom. Zákonnosť stíhania, ktorá je výslovne garantovaná v Ústave SR, sa obsahovo prekrýva s podrobnejšou a komplexnejšou garanciou spravodlivého procesu podľa a násl. SR. Záruky zákonnosti stíhania sa pritom týkajú všetkých štádií trestného konania od vznesenia obvinenia až po vyhlásenie rozhodnutia. Prípadné nezákonnosti nie je možné ospravedlniť účelovým konštatovaním, že celková spravodlivosť bola zachovaná a tým bol garantovaný aj spravodlivý proces. Nezákonný proces nemôže prispieť k rozhodnutiu o oprávnenosti trestného obvinenia proti konkrétnej osobe.

Nezákonný bol aj následný postup orgánov činných v trestnom konaní, keď potom, čo ma obmedzili na osobnej slobode, ma nezákonne zadržali, na čo neexistoval dôvod, keďže tu preukázateľne absentovali predpoklady väzby v zmysle ust. Zo záznamu o zadržaní súčasne nevyplýva, či bol na toto vopred daný súhlas prokurátora.

Odhliadnuc od vyššie uvedených nedostatkov, obžalovaný tiež namietam zákonnosť rozsudku súdu prvého stupňa aj z pohľadu vyhodnotenia skutku ako trestného činu (v kontexte princípu „ultima ratio“, materiálneho korektívu v zmysle ust. § 10 ods. 2 Tr. zák.). Som toho názoru, že súd prvého stupňa náležite nezohľadnil vysoko špecifický charakter prejednávanej trestnej veci (pozn. počínanie si príslušníkov PZ bezprostredne pred skutkom, fakt, že skutok sa neodohral na cestnej komunikácii, ale výlučne na dvoch priamo susediacich súkromných pozemkoch, tiež fakt, že k jazde vozidla Škoda Octavia na vzdialenosť cca 10 až 15 m došlo zo súkromného pozemku STK B. C. na súkromný pozemok patriaci osobe L. F. s tým, že toto nevyšlo na cestnú komunikáciu a reálne ani nemohlo, keďže nemalo platnú emisnú kontrolu, z ktorého dôvodu som ešte pred privolaním polície SR na prevoz do miesta môjho bydliska objednal odťahovú službu K. – J. H., ktorá prevoz aj reálne vykonala, čo je relevantné z hľadiska úmyslu - vôle riadiť vozidlo...). Súčasne hoci to deklaroval, reálne nezohľadnil skutočnosti, ktoré vyšli najavo (až) v rámci hlavných pojednávaní (skutočnosť v podobe negatívneho zdravotného

stavu mojej manželky I. J. B., ako aj našej dcéry mal. M. B.), pričom mi uložil rovnaký trest, ako tomu bolo trestným rozkazom sp. zn. -50 zo dňa 03.06.2025. U mojej osoby by zároveň prichádzala do úvahy aj aplikácia poľahčujúcich okolností v zmysle ust. § 36 písm. a) a n) Tr. zák..

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto navrhujem, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o vine a treste v celom rozsahu zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že podľa ust. ma oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza, sp. zn. -12 zo dňa 22.05.2025, pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa ust. Tr. zák., pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý som obžalovaný stíhaný.

Iba pre prípad, ak by odvolací súd z akéhokoľvek dôvodu dospel k odlišnému záveru, z opatrnosti navrhujem, aby za zrušenia výroku o treste s poukazom na ust. 34 ods. 3, ods. 4 Tr. zák. v predmetnej veci u mojej osoby upustil od uloženia trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu, ktorý má priam devastačné následky na moju rodinu. Uvedeným totiž dochádza k reálnemu znemožneniu môjho podnikania, resp. tiež dokončeniu a realizácie zákaziek a ďalšiemu dosahovaniu príjmu. Obžalovaný pritom okrem manželky (I. J. B.), ktorá má sama vážne zdravotné problémy, vyživujem tri mal. deti. Okrem toho musím uhrádzať viacero záväzkov jednak titulom bývania (hypotekárny úver), ako aj titulom výkonu podnikania (úver za účelom obstarania vysokozdvižnej plošiny...). Osobitne je však u mojej osoby možnosť riadenia vozidla potrebná z pohľadu zabezpečenia zdravotnej starostlivosti o mal. M. B., ktorá od 25.05.2025 trpí život ohrozujúcou cukrovkou 1. typu s diabetickou ketoacidózou ťažkého stupňa. Od zistenia daného ochorenia mal. M. B. sa u tejto viackrát vyskytla akútna potreba poskytnutia neodkladnej lekárskej pomoci, pričom sanitka nebola dostupná.“

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa , na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Z hľadiska hierarchie chýb, odôvodňujúcich zrušenie rozsudku, odvolací súd sa najskôr zaoberal odvolaním namietanými chybami, ktoré po formálnej stránke by mohli byť subsumovateľné pod ustanovenie Z vyššie citovaných dôvodov odvolania (4. odsek na strane 6 až 2. odsek na strane 7 písomných dôvodov odvolania – č. l. 99 – 100) vyplýva, že v tejto časti obhajoba poukázala na všeobecnú ústavnú a zákonnú úpravu zákonného procesného postupu podľa a na všeobecnú zásadu trestného konania, uvedenú v V tejto časti odvolania a ani v ostatných jeho častiach odvolací súd neidentifikoval opis žiadneho konkrétneho konania niektorého z orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu s uvedením konkrétneho ustanovenia , s ktorým ustanovením by malo byť v rozpore. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že v písomných dôvodoch odvolania nie je vecne namietané žiadne konkrétne konanie niektorého z orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu, ktoré by mohlo byť odvolacím súdom podrobené prieskumu jeho zákonnosti. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolacia námietka zákonnosti konania, ktoré predchádzalo vyhláseniu napadnutého rozsudku nie je dôvodná.

Pokiaľ ide o otázku správnosti a zákonnosti samotného napadnutého rozsudku okresného súdu, z vyššie citovaných dôvodov odvolania vyplýva, že obhajoba vytýkala okresnému súd nesprávnosť hodnotenia vykonaných dôkazov pri zisťovaní skutkového stavu v rozpore s ustanovením V dôvodoch odvolania obhajoba sústredila svoju pozornosť na hodnotenie obsahu výpovedí svedkov G. a B. v konfrontácii s výpoveďou obžalovaného.

V súvislosti s obhajobnou argumentáciou v odvolaní obžalovaného odvolací súd musí poukázať na základné atribúty rozsahu dokazovania pre potreby trestného konania.

Vychádzajúc z účelu trestného konania, vymedzeného dokazovanie v trestnom stíhaní sa podľa vždy musí zameriavať na zodpovedanie nasledovných rozhodných otázok:

- či sa stal skutok a či má znaky trestného činu,

- kto tento skutok spáchal a z akých pohnútok,

- závažnosť činu vrátane príčin a podmienok jeho spáchania,

- osobné pomery páchateľa v rozsahu potrebnom na určenie druhu trestu a uloženie ochranného opatrenia a iné rozhodnutie,

- následok a výšku škody spôsobenú trestným činom,

- výnosy z trestnej činnosti a prostriedky na jej spáchanie, ich umiestnenie, povahu, stav a cenu,

- majetkové pomery na účely odňatia výnosov z trestnej činnosti.

V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že v trestnoprávnom význame je skutok udalosťou v čase a priestore, ktorá je rozhodná z hľadiska aplikácie ustanovení .

S poukazom na vyššie uvedené všeobecné úvahy o tom, že predmetom dokazovania v trestnom stíhaní je otázka, či sa stal skutok (udalosť), vymedzený v skutkovej vete napadnutého rozsudku a či tento skutok spáchal obžalovaný, odvolací súd na základe preskúmania veci musí konštatovať, že okresným súdom opísané skutkové okolnosti v skutkovej vete napadnutého rozsudku majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Odvolací súd vo vyššie citovanom rozsiahlom obsahu odôvodnenia odvolania neidentifikoval žiadnu výhradu voči správnosti skutkových okolností, uvedených v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Keďže skutkové okolnosti v skutkovej vete napadnutého rozsudku majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, proces hodnotenia vykonaných dôkazov okresným súdom pri ustaľovaní skutkovej vety napadnutého rozsudku podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá správnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr por. a v tomto smere mu nie je čo vytknúť.

Pokiaľ ide o otázku, či skutok, vymedzený v skutkovej vete napadnutého rozsudku, má znaky trestného činu, podľa právnej vety napadnutého rozsudku okresný súd dospel k právnemu záveru, podľa ktorého obžalovaný „vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorú si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na (pozn. odvolacieho súdu – aj vlastnom, keďže ide o všeobecný ohrozovací delikt) majetku. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené právne závery okresného súdu sú v úplnom súlade s ustálenou súdnou praxou, podľa ktorej obžalovanému zistené množstvo alkoholu v dychu predstavuje stav vylučujúci viesť motorové vozidlo. Vedenie motorového vozidla podľa dlhodobo ustálenej súdnej praxe je nepochybne činnosťou, pri ktorej by mohol byť ohrozený život alebo zdravie ľudí alebo spôsobená značná škoda. Naplnenie pojmových znakov, uvedených v právnej vete napadnutého rozsudku, tak odôvodňuje právne posúdenie konania opísaného v skutkovej vete napadnutého rozsudku ako prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.

Na základe preskúmania veci odvolací súd v zhode s okresným súdom nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali záver o danosti okolností, vylučujúcich trestnú zodpovednosť obžalovaného, vymedzených v treťom oddiele druhého dielu prvej hlavy prvej časti ( až ). Takouto skutočnosťou nemôžu byť ani obhajobou tvrdené, podľa názoru obhajoby kľúčové, vyjadrenia príslušníkov Policajného zboru.

V danom prípade vykonané dokazovanie nepochybne preukázalo, že obžalovaný bol v žalovanej dobe pod vplyvom alkoholu v miere, vylučujúcej jeho spôsobilosť viesť motorové vozidlo. O tejto skutočnosti musel obžalovaný vedieť minimálne v zmysle úmyslu podľa § 15 písm. b) Tr. zák. Preto si musel byť vedomý aj toho, že tento stav mu absolútne zakazuje viesť motorové vozidlo. S poukazom na uvedené je preto pre posúdenie naplnenia pojmových znakov trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. právne nevýznamné, čo obžalovanému povedali príslušníci Policajného zboru predtým, než začal viesť motorové vozidlo. Nepochybne preukázaný stav obžalovaného v žalovanej dobe vedenie motorového vozidla zakazoval, pričom vykonané dokazovanie neprinieslo žiadne informácie, ktoré by svedčili v prospech vedenia motorového vozidla za podmienok krajnej núdze alebo nutnej obrany.

Podľa právneho názoru odvolacieho súdu okresný súd v súlade s ustanovením § 10 ods. 2 Tr. zák. dospel k záveru, že zistený spôsob vykonania činu, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, miera zavinenia a pohnútka obžalovaného nedávajú podklad k záveru, podľa ktorého závažnosť predmetného činu by bola nepatrná. V prípade trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. je danosť stavu vylučujúceho vykonávanie zamestnania alebo inej činnosti tak

závažnou skutočnosťou, ktorá v zásade vylučuje záver o nepatrnej závažnosti prečinu v zmysle Tr. zák. V prospech aplikácie uvedeného zákonného ustanovenia nesvedčia ani poznatky o osobe obžalovaného, podľa ktorých mu nie je cudzie porušovanie záujmov, chránených , ako aj zákonom o priestupkoch. V konečnom dôsledku odvolací súd konštatuje, že obžalovaný v celom trestnom stíhaní neprejavil žiadnu sebareflexiu v tom, že vedenie motorového vozidla v stave vylučujúcom spôsobilosť je absolútne neakceptovateľná aj v situácii, aká bola v čase činu. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že výroky napadnutého rozsudku okresného súdu o vine obžalovaného sú správne a zákonné.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dal riadne odpovede na rozhodné otázky v tejto veci, teda na to, na základe akých dôkazov dospel k záveru, že sa stal skutok, uvedený v skutkovej vete napadnutého rozsudku a že tento skutok napĺňa pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia od vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval obhajobnú námietku o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku za nedôvodnú, pretože právo dostať riadne odpovede na rozhodné otázky neznamená právo dostať odpovede podľa predstáv strany súdneho konania.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov o uložených trestoch odvolací súd nezistil vadu napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. zák., pretože tresty boli uložené v zákonom stanovených trestných sadzbách, čo nebolo namietané ani v dôvodoch podaného odvolania. S poukazom na okolnosti prípadu, vrátane pohnútky, ktorá neospravedlňovala vedenie motorového vozidla v stave vylučujúcom vykonanie takejto činnosti, absenciu poľahčujúcich okolností, ako aj doterajšie poznatky o osobe obžalovaného odvolací súd v súlade s názorom okresného súdu dospel k záveru, že aj osobnostná črta obžalovaného, uprednostňovanie svojich záujmov na úkor dodržiavania svojich zákonných povinností, zakladá dôvod aj na uloženie trestu zákazu činnosti aj napriek ťažkostiam, uvedeným v dôvodoch odvolania, ktoré budú spojené s výkonom tohto druhu trestu. Preto odvolací súd dospel k záveru, podľa ktorého tresty, uložené obžalovanému napadnutým rozsudkom, nevykazujú znaky neprimeranej prísnosti v zmysle

Na základe preskúmania správnosti odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu odvolací súd nezistil ani chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa dovolanie možno podať, ak a) vo veci rozhodol nepríslušný súd, b) súd rozhodol v nezákonnom zložení, c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje, g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné, l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa , hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania, pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v , bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Preskúmaním napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.