Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-49-2021.pdf
PDF · 77.11 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/49/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, Sládkovičova 17, pobočka Žiar nad Hronom, Sládkovičova 17, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 30 807 484, proti povinnému: I. C., P. J. XXX, XXX XX P. J., IČO: 43 920 268, o vymoženie sumy 109,07 Eur a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom Exekútorského úradu Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 1270/12, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 2Er/334/2012-23 zo dňa 14. februára 2020, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 2Er/334/2012-23 zo dňa 14. februára 2020 z r u š u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením č. k. 2Er/334/2012-23 zo dňa 14. februára 2020 výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 49,31 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že poverením č. 5613 * 044365 zo dňa 13. apríla 2012 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Následne bol exekučnému súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Exekučný súd mal za perukázané, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti. Exekučný súd vzhľadom na uvedené exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že povinný nevlastní žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok, t.j. je nemajetný, a teda jeho majetok by nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Vo výroku II. zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktoré odôvodnil tým, že podľa § 233a Exekučného poriadku postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 01. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon. Tým je zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní“), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01. januára 2020. Z uvedeného vyplýva, že postup pri ukončení starých exekúcií bol delegovaný na súdnych exekútorov, ktorí v zmysle uvedeného zákona majú povinnosť vydať Upovedomenie o zastavení starej exekúcie a doručiť ho oprávnenému v lehote 180 dní od zastavenia exekúcie. Podľa oprávneného sa tak stalo aj v predmetnej exekúcii, v ktorej súdny exekútor doručil dňa 02. apríla 2020 pobočke oprávneného Upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa Zákona
o ukončení niektorých exekučných konaní a Výzvu na zaplatenie trov starej exekúcie vo výške 42,- Eur. Oprávnený zastavenie starej exekúcie nenamietal a exekučné konanie bolo následne doručením predmetného Upovedomenia ukončené. Podľa oprávneného preto nebolo možné zastaviť konanie, ktoré už bolo zo zákona dňa 01. januára 2020 zastavené. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie exekučného súdu v plnom rozsahu.
3. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 CSP preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a uznesenie exekučného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil.
4. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 30. marca 2012 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom č. 700-2610130212- GC04/12 zo dňa 01. februára 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08. marca 2012. Exekučný súd následne poverením č. 5613 * 044365 zo dňa 13. apríla 2012 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, pričom poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 23. apríla 2012. Súdny exekútor doručil dňa 27. novembra 2018 exekučnému súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Exekučný súd napadnutým Uznesením č. k. 2Er/334/2012-23 zo dňa 14. februára 2020 výrokom I. exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a výrokom II. uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 49,31 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 380 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
8. Podľa § 378 ods. 1 CSP na odvolacie konanie sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
10. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.
11. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o ukončení niektorých exekučných konaní stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.
12. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o ukončení niektorých exekučných konaní stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o a) vymoženie pohľadávky na výživnom, b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur,
g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
13. Podľa § 3 ods. 1 a 2 Zákona o ukončení niektorých exekučných konaní (1) rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada. (2) Ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.
14. Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní je osobitným predpisom, ktorý má vo vzťahu k Exekučnému poriadku postavenie špeciálnej právnej úpravy, a teda jeho ustanovenia majú prednosť pred ustanoveniami Exekučného poriadku. V prípade, ak sa jedná o tzv. starú exekúciu, teda exekúciu, ktorá sa v zmysle § 1 ods. 2 Zákona o ukončení niektorých exekučných konaní začala pred 1. aprílom 2017, pričom ak nie je daná niektorá z výnimiek v zmysle daného zákona, t. j. nejde o absolútnu výnimku podľa § 2 ods. 2 alebo o relatívnu výnimku, v ktorej sa rozhodná doba piatich rokov predlžuje o 12 mesiacov podľa § 4, exekúcia sa zastavuje v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o ukončení niektorých exekučných konaní dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, a teda dňom 1. januára 2020. Keďže k zastaveniu exekúcie dochádza priamo zo zákona, exekučný súd tým stráca právomoc rozhodnúť vo veci.
15. V danom prípade je zrejmé, že rozhodná doba podľa § 3 Zákona o ukončení niektorých exekučných konaní uplynula vzhľadom na skutočnosť, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 23. apríla 2012. Súdny exekútor v podnete na zastavenie exekúcie zo dňa 25. novembra 2018, teda v čase po uplynutí rozhodnej doby, skonštatoval nemajetnosť povinného a žiadal exekúciu z tohto dôvodu zastaviť. Keďže vo veci nie je daná žiadna zo zákonných výnimiek, exekúcia bola v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o ukončení niektorých exekučných konaní zastavená ex lege ku dňu 1. januára 2020, v dôsledku čoho exekučný súd stratil právomoc vo veci ďalej konať a rozhodnúť. Exekučný súd mal v zmysle § 161 ods. 1 CSP skúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže rozhodnúť o zastavení exekúcie. Ak aj napriek tomu vydal napadnuté uznesenie, zaťažil ho neodstrániteľnou vadou týkajúcou sa procesných podmienok konania.
16. Keďže podľa § 380 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd vždy, a to aj v prípade, ak by neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil.
17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).