Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-143-2020.pdf
PDF · 89.09 KB
No categories available
11Co/143/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne K. Q., D. C. J., W. Č.. X proti žalovanému K. U., D. C. Ď. Č.. XX, o zaplatenie 10.119,43 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 15.11.2019 č.k. 16C/154/2003-384 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 3.830,08 eura so 17,6 % úrokom z omeškania od 1.1.2003 do zaplatenia.
Z a s t a v u j e konanie o zaplatenie sumy 6.289,00 eur s príslušenstvom.
Z a m i e t a žalobu o zaplatenie sumy 6.639,00 eura s príslušenstvom.
Vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie pôžičky zo dňa 15.5.2000 žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu.
Vo vzťahu k poskytnutej pôžičke zo dňa 18.10.2000 náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a.
V r a c i a vec súdu prvej inštancie na rozhodnutie o žalobkyňou uplatnenom nároku ohľadom zaplatenia sumy 50.000,00 eur s príslušenstvom.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 10.119,43 eura so 17,6% úrokom z omeškania od 1.1.2003 do zaplatenia a zároveň priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobkyne titulom poskytnutej pôžičky.
3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že účastníci uzatvorili dňa XX.X.XXXX zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanému peňažné prostriedky v sume 314.858,00 Sk s 20% ročným úrokom. Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalovaný uzatvoril zmluvu o pôžičke s veriteľom W. I. A. XX.XX.XXXX, na základe ktorej mu bola poskytnutá suma 200.000,00 Sk s 2% mesačným úrokom. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX veriteľ W. I. postúpil na žalobkyňu svoju pohľadávku na sumu 200.000,00 Sk s prísl. Zmluva o pôžičke zo dňa XX.X.XXXX bola ukončená výpoveďou žalobkyne dňa XX.XX.XXXX s tým, aby žalovaný poskytnutú pôžičku vrátil do 31.12.2002.
4. Podľa názoru medzi stranami zostala sporná suma, ktorá mala byť žalobkyni vrátená po odrátaní jednotlivých platieb za obdobie od 1.1.2003. Súd mal za preukázané, že žalovaný uhrádzal splátky na pôžičku zo dňa 15.5.2000 a to dňa 6.7.2000 v sume 12.160,00 Sk, 3.8.2008 v sume 7.080,00 Sk, za mesiac 03/2001 v sume 6.080,00 Sk, za mesiac 03/2001 úroky vo výške 6.080,00 Sk, za mesiac 04/2001 úroky vo výške 6.080,00 Sk, za mesiac 05/2001 úroky vo výške 7.080,00 Sk, za mesiac 06/2001 úroky vo výške 7.080,00 Sk, za mesiac 09/2001 úroky vo výške 7.080,00 Sk, za mesiac 05/2001 úroky vo výške 4.000,00 Sk a za mesiac 02/2002 a 03/2002 vo výške 14.160,00 Sk, za mesiac 04/2002 úroky vo výške 4.000,00 Sk, t.j. splatené úroky z predmetnej sumy boli žalovaným uhradené a teda bola uhradená istina vo výške 6.555,80 eura a teda zostatok, ktorý na tejto pôžičke zostal nesplatený predstavoval sumu rozdiel medzi skutočne požičanou sumou ako dohodnutou istinou - splatené splátky (10.451,37
- 6.555,80 eur), čo predstavuje 3.895,57 eura.
5. Z prehľadu splátok mal súd za preukázané, že žalovaný na pôžičke, ktorá bola žalobkyňou postúpená v sume 6.639,00 eur neuhradil ani jednu splátku, keďže splácal iba úrok a teda suma, ktorá v konaní bola preukázaná predstavuje nesplatenú istinu pôžičky vo výške 3.895,57 eura a nesplatenú časť istiny z postúpenej zmluvy vo výške 6.639,00 eur, teda spolu v sume 10.534,57 eura. Súd mal preukázané, že žalovaný pri pôžičke z 15.5.2000 splácal len dohodnuté úroky a až od 1.1.2003 aj jednotlivé splátky, ktoré sa mu z celkového dlhu odpočítali. Podľa názoru súdu ani v jednom prípade nešlo o splátky istiny pred zánikom zmluvného vzťahu (t.j. do 31.12.2002), išlo len o dohodnuté úroky, ktoré boli mesačne splatné.
6. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného záväzku z 1.1.2003 uložil mu súd povinnosť zaplatiť žalobkyni aj príslušný úrok z omeškania vo výške 17,6% ročne.
7. Za dôvodnú nepovažoval súd žalovaným vznesenú námietku premlčania, pretože podľa jeho názoru nemohla žalobkyňa mu dať výpoveď z pôžičky 15.8., nakoľko je zrejmé, že peňažná pôžička v sume 6.639,00 eur jej bola postúpená až dňa 25.10.2002. Súd nepovažoval ani stranami sporu dohodnutý úrok v rozpore s dobrými mravmi vychádzajúc z názoru, že predmetné formuláre pôžičky boli vypracované samotným žalovaným a teda úroky boli stanovené žalovaným samotným, ktorý navyše finančné prostriedky potreboval súrne. Poukázal na skutočnosť, že nič nebránilo žalovanému, aby si pôžičku v takýchto sumách požičal z banky, kde by mal úrok podľa neho výhodnejší.
8. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
9. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
10. V odvolaní uviedol, že nie je mu zrejmé z dôvodov napadnutého rozhodnutia, ktorá dlžná suma vznikla po odrátaní platieb uhradených po 1.1.2003. Súd nemôže konštatovať jednou vetou, že platby, ktoré uhradil do 1.1.2003 nie je potrebné skúmať a započítal ich jednoducho do úrokov. Čo sa týka samotnej zmluvy o pôžičke uzavretej s W. I. dňa XX.XX.XXXX tvrdil a odvoláva sa na listinný dôkaz v spise napísaný rukou žalobkyne, že mu doručila výpoveď z tejto pôžičky XX.XX.XXXX. Táto výpoveď písaná rukou žalobkyne nikdy nebola medzi nimi sporná. Pokiaľ žalobkyňa účelovo vyhotovila doklady k jej ukončeniu k dátumu 25.12.2002, také konanie nemôže byť na jeho ťarchu. Súd nemôže jednoducho skonštatovať, že všetky platby, ktoré realizoval do 1.1.2003 boli len platbami v prospech úroku z pôžičiek. V prospech pôžičky zo dňa XX.XX.XXXX zaplatil 184.000,00 Sk, o čom doložil aj doklady v spise, preto nie je zrejmé ako súd dospel k záveru, že v prospech tejto pôžičky okrem úrokom nezaplatil žiadnu sumu. Vo vzťahu k pôžičke zo dňa XX.X.XXXX podľa jeho prepočtov si žalobkyňa mohla uplatniť vo vzťahu k nemu titulom istiny sumu 277.877,65 Sk, pričom následne v prospech istiny poukázal sumu 179.473,08 Sk. Ku dňu podania odvolania dlží na tejto pôžičke sumu 98.404,57 Sk, čo je 3.266,40 eura. Úroky dohodnuté k tejto pôžičke neboli uplatnené k 8.7.2011, preto naďalej trvá na vznesenej námietke premlčania v časti dohodnutého 20% úroku ročne. V prípade akejkoľvek úpravy žaloby v časti petitu vzniesol námietku premlčania, na ktorej trvá naďalej a pokiaľ súd rozhodoval teraz o zmenenom návrhu, toto nemá oporu v ustanoveniach C.s.p. Taktiež poukázal na ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré umožňuje účastníkovi označiť adresnosť platby a preto platby ním označené v prospech istiny sú relevantné a nie je možné na toto neprihliadať. Ohľadom výšky úrokov poukazoval na rozpor s dobrými mravmi, lebo podľa jeho názoru dojednanie úrokov pri peňažnej pôžičke v neprimeranej výške je
v rozpore s dobrými mravmi. Nie je mu ani zrejmé, na základe čoho súd rozhodoval a zaviazal ho zaplatiť úrok z omeškania pri pôžičke vo výške 200.000,00 Sk, keďže žalobkyňa vo svojom návrhu žiadny takýto úrok nevyžaduje.
11. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
12. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.
13. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení a opätovne nepreskúmateľným spôsobom vyhotovil napadnuté rozhodnutie.
14. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobkyňa sa pôvodne podanou žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 10.119,43 eura titulom poskytnutej pôžičky na základe zmluvy zo dňa XX.X.XXXX. Na základe uvedenej zmluvy žalobkyňa poskytla žalovanému peňažnú pôžičku v sume 10.451.37 eura (314.858,00 Sk), pričom žalobkyňa požiadala písomne dňa 15.10.2002 žalovaného o vrátenie poskytnutej pôžičky s dohodnutým úrokom do 31.12.2002. Vzhľadom na to, že po začatí konania ale čiastočne aj pred začatím konania žalovaný svoj dlh plnil, zobrala svoj žalobný návrh čiastočne späť ohľadom sumy 132.858,00 Sk, resp. 4.410,08 eura (viď č.l. 103) a požadovala zaplatenie sumy 3.830,08 eura (115.385,00 Sk). Žalovaný v zápisnici spísanej na súde prvej inštancie dňa 23.11.2010 potvrdil, že podľa jeho výpočtu mu ostáva na istine zaplatiť ešte sumu 115.384,92 Sk. Žalobkyňa podaním zo dňa 28.10.2011 (č.l. 161) uviedla, že k uvedenému dňu žalovaný jej na istine dlhuje sumu 3.830,00 eur so 17,6% úrokom z omeškania (115.385,00 Sk). Zostatok nesplatenej istiny z uvedenej pôžičky tak sporný nebol.
15. Žalovaný ohľadom zostatku istiny predložil rozpis splátok istiny (viď č.l. 129), z ktorého je zrejmé, že od 23.2003, kedy zaplatil sumu 10.000,00 Sk do 22.11.2010 vrátane, kedy zaplatil sumu 7.531,50 eura, zostáva mu na istine uhradiť 115.384,92 Sk. Totožný rozsah splátok uvádza aj vo svojom odvolaní, t.j. od 22.3.2003 do 22.11.2010. Nepreukázal tak, aby po uvedenom dátume 22.11.2010 uhradil prípadne aj ďalšiu splátku, ak v odvolaní namieta, že jeho dlh na pôžičke je 3.266,40 eura (98.404,57 Sk).
16. Žaloba ohľadom pôžičky poskytnutej dňa XX.X.XXXX je dôvodná ohľadom sumy 3.830,00 eura s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti vzhľadom na čiastočné plnenie zo strany žalovaného dochádzalo zo strany žalobkyne k čiastočným späťvzatiam, preto odvolací súd konanie v časti zaplatenia tejto pôžičky v sume 6.289,00 eura s príslušenstvom zastavil. Je nesporné, že žalovaný je v omeškaní s plnením tohto peňažného záväzku, preto mu súd uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni aj úrok z omeškania vo výške 17,6% od 1.1.2003 do zaplatenia.
17. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno považovať za správne ani vo vzťahu k žalobkyňou uplatnenému nároku ohľadne sumy 6.639,00 eur s príslušenstvom, ktorú žalobkyňa uplatnila rovnako titulom poskytnutia pôžičky a to na základe zmluvy o postúpení pôžičky poskytnutej žalovanému postupcom vo výške 200.000,00 eur s dohodnutým 20% ročným úrokom z omeškania na základe zmluvy o postúpení (viď č.l. 62). Z listinných dôkazov je teda nesporné, že žalovanému bola poskytnutá peňažná pôžička vo výške 200.000,00 Sk s 2% mesačným úrokom, ktorý žalobkyňa ako postupník žiadala splatiť k 31.12.2002. Žalobkyňa síce tvrdila, že z uvedeného úveru žalovaný nesplatil žiadnu sumu, avšak z predložených bankových potvrdení je zrejmé, že žalovaný na tejto pôžičke uhradil dňa 24.10.2002 sumu 80.000,00 Sk, dňa 9.8.2002 sumu 15.000,00 Sk, v júli 2002 sumu 15.000,00 Sk, 26.2.2008 sumu 30.000,00 Sk a 29.9. 50.000,00 Sk, teda celkovo sumu 190.000,00 Sk. Na pojednávaní (č.l. 233) žalobkyňa potvrdila, že na pôžičke, ktorú poskytol p. I. žalovanej uhradil sumu 48.000,00 Sk. Za takejto situácie treba mať za to, že žalovaný uvedenú pôžičku splatil.
18. Nesprávne rozhodnutie je konštatácia, že v predmetnom spore nebola pôžička poskytnutá žalovanému v sume 50.000,00 Sk. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 28.10.2008 (viď č.l. 106), ktoré súd spojil na spoločné konanie aj konanie medzi účastníkmi o zaplatenie sumy 50.000,00 Sk s 20% úrokom. O tomto nároku súd aj konal na pojednávaní
dňa 13.10.2011 (viď č.l. 158) a ďalej vo vzťahu k tomuto nároku podala vyjadrenie aj vo svojom písomnom podaní zo dňa 28.10.2011 (viď č.l. 161). Súd však o tomto nároku nerozhodol, preto po vrátení veci bude úlohou súdu rozhodnúť aj o tomto nároku.
19. Žalobkyňa v konaní bola úspešná ohľadom zaplatenia pôžičky v sume 10.119,00 eur aj vzhľadom na to, že dôvodom späťvzatia boli čiastočné úhrady zo strany žalovaného, preto jej súd priznal náhradu trov konania vo vzťahu k tomuto nároku v celom rozsahu.
20. Žalobkyňa však nemala úspech vo vzťahu k uplatnenému nároku ohľadom poskytnutej pôžičky v sume 6.639,00 eur s príslušenstvom. V tejto časti mal úspech žalovaný, resp. žalovaný plnil až po podaní žaloby sumu 80.000,00 Sk, preto náhradu trov konania ohľadom tohto nároku súd stranám sporu nepriznáva.
21. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).