Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_69Csp-16-2024.pdf
PDF · 107.03 KB
Case nature
Area
Subarea
69Csp/16/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom Mgr. Filipom Müllerom v sporovej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, D. B., o zaplatenie 6.898,39 Eur s prísl, takto
r o z h o d o l :
- 2 -
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 6.898,39 Eur z titulu nevrátenia poskytnutého úveru.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere pod číslom zmluvy 2012013059 poskytol pôvodný žalobca žalovanému úver v sume 7.000 Eur, ktorý sa zaviazal žalovaný uhradiť v mesačných splátkach. Žalovaný svoj záväzok splácať dohodnuté splátky neplnil riadne a včas. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu omeškaných úrokových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaný napriek písomnej výzve pôvodného žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatil, žalobca v súlade so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy vyhlásil okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru. Vyhlásenie okamžitej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené dňa 07.07.2021. Nakoľko žalovaný v poskytnutej sedem dňovej lehote od doručenia vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru dlžnú sumu nezaplatil, voči žalobcovi sa tak od 15.07.2021 dostal do
omeškania so zaplatením dlžnej sumy s príslušenstvom. Žalobca si uplatňuje voči žalovanému dlžnú istinu vo výške 6.898,39 Eur. Uplatňuje si aj nárok na zaplatenie zmluvných úrokov, ktoré predstavujú rozdiel medzi celkovými nákladmi spojenými s úverom a plnením započítaným na úhradu celkových nákladov.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 23.07.2024 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 6.898,39 Eur, spolu so zmluvným úrokom v sume 5.526,53 Eur a s úrokom z omeškania a to v lehote 15 dní alebo v tej iste lehote podať odpor. Platobný rozkaz sa žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto bol platobný rozkaz zo zákona zrušený. Pôvodný žalobca súhlasil s pokračovaním na súde príslušným podľa Civilného sporového poriadku. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec tunajšiemu súdu..
4. Súd uznesením zo dňa 15.10.2025, č. k. 69Csp/16/2024-120 rozhodol o pripustení zmeny na strane žalobcu. K zmene žalobcu prišlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávky.
5. Súd vykonal všetky úkony na zistenie pobytu žalovaného, kde sa nepodarilo pobyt žalovaného zistiť, preto súd postupoval podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu dňa 19.01.2026, pričom žaloba sa považuje za doručenú po uplynutí 15 dní od zverejnenia, t. j. dňa 03.02.2026.
6. Súd nariadil na deň 15.09.2026 pojednávanie. Žalovanej bolo predvolanie na pojednávanie doručené fikciou doručenia. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávanie a požiadal o konanie v jeho neprítomnosti. Vo svojom predvolaní poukázal na to, že pred poskytnutím úveru prišlo k zisťovaniu bonity žalovanej. Žalovaný uhradil na splátkach celkovo sumu 264,36 Eur.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 23.12.2020, na základe ktorého bol žalovanému poskytnutý úver v sume 7.000 Eur splatný v 96 mesačných splátkach v sume 132,18 Eur pri úrokovej sadzbe 18,10%, RPMN 18,10%, pri celkových nákladoch spotrebiteľa v sume 5.689,28 Eur a celkovú čiastku, ktorú má vrátiť v sume 12.689,28 Eur (č. l. 10), príloha č. 1 k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 1 (č. l. 13), európske informácie o spotrebiteľskom úvere (č. l. 14), informácie o finančnom sprostredkovaní (č. l. 16), súhlasy a vybrané informácie o spracovaní osobných údajov (č. l. 18), dotazník o klientovi (č. l. 19), 3. upomienka zo dňa 25.05.2021 na zaplatenie splátky splatnej dňa 20.03.2021 v sume 132,18 Eur do 25.06.2021 s poučením o možnosti predčasne zosplatniť (č. l. 20), vyhlásenie okamžitej splatnosti zo dňa 24.06.2021 a to ku dňu 20.03.2021 (č. l. 21), doručenky o doručení žalovanému neprevzaté v odbernej lehote (č. l. 22), údaje žiadosti/zmluvy č. 2012013059 (č. l. 24), prehľad splátok a úhrad (č. l. 30), výzva na zaplatenie pohľadávky zo dňa 23.04.2024 (č. l. 33), prehľad odpovedí (č. l. 45), výpis z účtu november 2020 (č. l. 46), rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 28.11.2019 o zvýšení invalidného dôchodku žalovanej (č. l. 50), výpis z registra klientských informácií (č. l. 51),.
8. Z vykonaného dokazovania mal súd zistený tento skutkový stav. Žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu dňa 23.12.2020 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol spotrebný úver za účelom splatenia iných úverov a bezúčelový v sume 7.000 Eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 18,10%, pri RPMN 18,10%, splatný v 96 mesačných splátkach v sume 132,18 Eur, ktorá mala byť splatná vždy k 20.dňu v mesiaci s konečnou splatnosťou dňa 20.12.2028, pri celkových nákladoch spotrebiteľa v sume 5.689,28 Eur a celkovej čiastky v sume 12.689,28 Eur. Zmluvné strany dohodli možnosť predčasnej splatnosti úveru. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti, na čo bol opakovane zo strany právneho predchodcu žalobcu upozorňovaný. Listom zo dňa 25.05.2021, tretia upomienka bol žalovaný vyzvaný k úhrade so splácaním splátky splatnej dňa 20.03.2021 vo výške 132,18 s poučením, že ak úhrade nepríde, môže byť úver predčasne zosplatnený, a to do dňa 25.06.2021. Listom zo dňa 24.06.2021 bol úver zosplatnený ku dňu 20.03.2021 a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 7.278,30 Eur. .
9. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9.1. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
9.2. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
9.3. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
9.4. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
9.5. Podľa § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
10. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z.), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
10.1. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
10.2. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a)druh spotrebiteľského úveru, b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c)meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia, d)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i)výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, q)informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, s)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v)názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.
10.3. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a)prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a b)ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu21aa) spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.
11. V danom prípade má súd za to, že v danom prípade predmetný záväzkový vzťah sa do dnešného dňa nestal splatným a preto nebolo možné pohľadávku postúpiť na žalobcu. V konaní nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Podľa názoru súdu žalobca sa nikdy nestal veriteľom. V prvom rade má súd za to, že v danom prípade neprišlo k platnému zosplatneniu dlhu. Právny predchodca žalobcu nepostupoval v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 OZ. Aby mohlo prísť k zosplatneniu musí byť spotrebiteľ v omeškaní po dobu 3 mesiacov a keď chce dlh zosplatniť musí spotrebiteľa upozorniť na možnosť zosplatnenia a k samotnému zosplatneniu môže prísť najskôr až po uplynutí 15 dní. V danom prípade, žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom platného zosplatnenia úveru, a to z toho dôvodu, že z predložených listinných dokladov nie je možné zistiť, že od kedy sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním predmetného úveru.
11.1. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 25.01.2024, sp. zn. 5Cdo/2/2023, kde v bode 14.2. uviedol,, že pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 OZ zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh . Tým, že zosplatnenie nie je platné, úver sa nestal splatným. Tu by súd poukázal na závery v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022, zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2025 pod číslom 34, kde Najvyšší súd dospel k záveru, že bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
11.2. V danom prípade má súd za to, že nakoľko právny predchodca žalobcu uviedol v tretej upomienke, že žalovaný je povinný uhradiť splátku splatnú dňa 20.03.2021. Tretia upomienka bola zo dňa 25.05.2021. Súd má za to, že právny predchodca postupoval správe a riadne určil splátku, od ktorej požadoval uplatnenie práva na predčasné zosplatnenie. Avšak súd má za to, že postup právneho predchodcu žalobcu bol chaotický. Pôvodný žalobca vyzval žalovaného na úhradu omeškanej splátky v lehote do 25.06.2021. Teda žalovaný mal možnosť uhradiť uvedenú sumu aj dňa 25.06.2021. Teda je zrejmé, že žalobca určil dostatočnú lehotu najmenej 15 dní, určil ju dlhšiu. Súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.08.2024, sp. zn. 9Cdo/87/2023, podľa ktorého Najvyšší súd zastáva názor, že 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, vychádzajúc z charakteru upozornenia na možnosť zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka ho ešte odvrátiť, navyše pokiaľ uplatneniu tohto práva nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú zo skorších splátok. Potiaľto postupoval žalobca správne. Súd má však za to, že samotné zosplatnenie je potrebné považovať za neplatné, z dôvodu, že k nemu prišlo listom zo dňa 24.06.2021, t. j. teda v čase keď mal žalovaný možnosť uhradiť uvedenú sumu. Žalobca postupoval tak, že uviedol žalovaného do omylu. Žalobca zosplatňoval úver v čase, keď mal žalovaný žalobcom stanovenú lehotu na úhradu. Ak si pôvodný žalobca stanovil lehotu, v ktorej mohol spotrebiteľ odvrátiť následky predčasného zosplatnenia, tak je takto stanovenou lehotou viazaný a pristúpiť k zosplatneniu môže až po uplynutí tejto lehoty. Aj napriek tomu, že zákonné náležitosti boli dodržané, nebola dodržaná lehota stanovená právnym predchodcom žalobcu. Nakoľko prišlo k zosplatneniu ešte v čase plynutia lehoty na úhradu omeškanej splátky, je potrebné považovať zosplatnenie za neplatné. Nakoľko úver nie je splatný, tak sa na úver vzťahuje zákaz postúpenia pohľadávky podľa § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. Nakoľko sa na pohľadávku vzťahoval zákaz postúpenia pohľadávky, postúpenie je potrebné považovať za neplatné. Žalobca z toho dôvodu nie je veriteľom žalovanej pohľadávky. Podľa uznesenie Veľkého senátu občianskoprávneho kolégia zo dňa 05. 08. 2025, sp. zn. 1VCdo/4/2024, súd nie je pri rozhodovaní vo veci samej z hľadiska posúdenia aktívnej vecnej legitimácie viazaný svojím procesným rozhodnutím o zmene žalobcu. Preto nebráni súdu vysloviť nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, že súd rozhodol o zmene strany sporu na strane žalobcu.
11.3. Nakoľko sa nestal žalobca veriteľom uvedenej pohľadávky, nie je daná jeho aktívna vecná legitimácia. Z toho dôvodu súd žalobu zamietol.
12. Neúčasťou žalobcu na pojednávaní sa vzdal žalobca sám svojho práva na ďalšiu procesnú obranu, na ktorú by mal nárok keby bol oboznámený s predbežným právnym posúdením súdu. V danom prípade nešlo o prípad, keby si mohol súd vyžiadať ďalšie dôkazy, nakoľko takúto má povinnosť v prípade ak koná v prospech spotrebiteľa. Tvrdenia o tom, že skutkové tvrdenia nie sú sporné v danom prípade neobstojí, nakoľko ide o konanie s ochranou slabšej strany, a teda súd musí konať aj s ohľadom na predpisy ohľadom ochrany spotrebiteľa. V danom prípade prišlo k zásadným porušeniam zákona, ktoré nesmie súd prihliadnuť, a musí takúto žalobu zamietnuť.
13. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v konaní plne úspešný vznikol by mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Trovy konania však žalovanému v priebehu konania nevznikli (nebola právne zastúpená, neplatila súdne poplatky). Súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6Cdo/5/2017, v ktorom tento uviedol nasledovné: „Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že princípu rozumnosti v práve (princíp „zdravého rozumu“) chrániaceho hodnotu racionality, vyvoditeľného z idey právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky, a tiež princípu efektivity vyplývajúceho z čl. 17 CSP, nezodpovedá taká interpretácia a aplikácia ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, výsledkom ktorej je rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu má nárok na náhradu trov konania, hoci je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli a už ani vzniknúť nemôžu, a tiež následné rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu je povinná zaplatiť druhej strane náhradu trov konania vo výške 0,00 €. Takéto výroky sú za danej situácie rozporné a nerešpektujúce zásadu podľa ktorej z nemožného právo (nárok, záväzok) nevznikne, resp. že k nemožnému sa neprihliada (impossibilium nulla obligatio est – nemožné nezakladá záväzok – D 50, 17 185 – Celsus). Odporujú zároveň všeobecnému poznaniu, že „z ničoho nič nevznikne“ (Lukretius). Navyše rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť plniť, ktoré je v skutočnosti rozhodnutím o uložení povinnosti neplniť (resp. rozhodnutie ukladajúce povinnosť plnenia a zároveň neplnenia), oslabuje autoritu súdov a dôveryhodnosť výkonu súdnictva.“ Z toho dôvodu súd žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
- 2 -
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.