Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Co/70/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členiek: JUDr. Zlatica Javorová a Mgr. Ivana Šlesarová v spore navrhovateľa: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B. XXXX/ XX, D., proti odporcovi: IDOHLAD, s.r.o., IČO: 47 075 317, Fr. Kráľa 2480/1, Šaľa, zast.: Mgr. Natália Ertl Štangová, advokátka, Hlavná 10L, Nová Dedinka, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo 16.03.2026, č. k. -65, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnuté uznesenie sa mení tak, že návrh navrhovateľa v znení:

„Nariaďuje sa neodkladné opatrenie, ktorým sa odporcovi ukladá povinnosť odstrániť kameru nachádzajúcu sa na pravej strane fasády stavby nezapísanej v katastri nehnuteľností postavenej na parcele registra „C“ č. XXXX/XXX, vo výmere 79 m2, zastavaná plocha a nádvorie evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, a to do 15 dní od doručenia tohto uznesenia.“

sa zamieta.

II. Odporcovi sa priznáva voči navrhovateľovi nárok na náhradu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie v tomto znení: „Súd ukladá povinnému [odporcovi – pozn. odvolacieho súdu], aby do 15 dní od doručenia tohto uznesenia odstránil kameru z vonkajšej fasády stavby nezapísanej v katastri nehnuteľností postavenej na parcele registra „C“ KN č. XXXX/XXX, k. ú. D., o výmere 79 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, evidovanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, z miesta jej umiestnenia vpravo nad oknom na strane smerom k pozemku - parcele registra „C“ KN č. XXXX/XXX.“ (výrok I) a vyslovil, že navrhovateľ má nárok na náhradu na náhradu trov konania proti [odporcovi] v rozsahu 100 % (výrok II). 2. Z napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie na účely konania o neodkladnom opatrení zistil skutkový stav takto: 3. Na základe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vrátane jeho doplnenia a príloh boli dostatočne osvedčené vlastnícke vzťahy účastníkov k nehnuteľnostiam - stavbám, a to u navrhovateľa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov k bytu č. 1, vchod XX, nachádzajúceho sa na prízemí rodinného domu so súpisným číslom XXXX, k. ú. D., a u odporcu výlučné vlastníctvo k bytu č. X, E. XXX, nachádzajúceho sa na prízemí rodinného domu so súpisným číslom XXXX (byty navrhovateľa a odporcu sú horizontálne susediace byty), a k priľahlému pozemku - parcele registra „C“ č. XXXX/XXX o výmere 79 m2, k. ú. D., a takisto aj miesto umiestnenia kamery. Podaním navrhovateľa z 27.02.2026 bol doplnený hodnoverný údaj o vzdialenosti medzi kamerou nainštalovanou na vonkajšej fasáde stavby odporcu a rodinným domom navrhovateľa (vrátane terasy), cca 18 metrov, pričom z priloženého zvukovo- obrazového záznamu vyplýva, že pri pohľade z terasy navrhovateľa smerom na stavbu odporcu je kamera viditeľná a zreteľne smeruje na priestor terasy navrhovateľa. Vzhľadom na miesto umiestnenia

kamery a jej nasmerovanie na terasu navrhovateľa možno teda objektívne konštatovať, že kamera má takto objektívne danú viditeľnosť, t. j. výhľad na terasu navrhovateľa a je tak schopná zaznamenávať navrhovateľa, resp. osoby nachádzajúce sa na terase rodinného domu navrhovateľa. Neexistuje pritom žiadna prekážka v zornom poli kamery a výhľadu kamery na terasu navrhovateľa nebráni ani plot medzi pozemkami. Ide o kameru exteriérovú pevne umiestnenú na fasáde stavby odporcu, valcovitého tvaru a bielej farby, pričom pri tomto druhu kamery niet dôvodných pochybností o tom, že obsahuje aj funkciu spočívajúcu v prisvietení (LED/IR) v tme, čo objektívne zvyšuje schopnosť snímania kamery aj za zhoršených svetelných podmienok. Súd prvej inštancie považoval za dostatočne osvedčené, že pri vzdialenosti približne 18 metrov a pri priamom výhľade bez prekážok je predmetná kamera odporcu objektívne spôsobilá zachytávať dianie a vyhotovovať záznamy osoby navrhovateľa na terase jeho rodinného domu, resp. aj ďalších osôb nachádzajúcich sa na tejto terase. Odporca nemá k nehnuteľnosti navrhovateľa vlastnícke právo (vrátane podielového) a ani žiadne užívacie právo. Taktiež navrhovateľ nedal s umiestnením kamery žiaden súhlas. Navrhovateľ odporcu ústne požiadal o odstránenie kamery a aby mu sprístupnil výhľad kamery. Odporca kameru neodstránil, výhľad kamery nesprístupnil, čím ešte viac znepokojil navrhovateľa čo do výhľadu kamery. Navrhovateľ sa cíti na terase svojho bytu nepríjemne a je nútený zdržiavať sa na miestach, kde kamera nemá výhľad. Taktiež prebieha v danej súvislosti na základe oznámenia navrhovateľa priestupkové konanie na Okresnom riaditeľstve PZ v Galante pod č. ORPZ-GA-OPP3-2026/003066. 4. Súd prvej inštancie po citácii , a , a , , a , (ďalej len „“) vec právne posúdil takto: 5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Ustálil, že kamera odporcu neoprávnene zaznamenáva, resp. je objektívne spôsobilá neoprávnene zaznamenávať osobu navrhovateľa, ako aj osoby, ktoré sa na jeho nehnuteľnosti (najmä terase) pohybujú, čím dochádza k spracovaniu osobných údajov navrhovateľa (vrátane osôb nachádzajúcich sa na jeho nehnuteľnosti) bez jeho súhlasu neoprávnenou osobou. Ide o pokračujúci zásah do práva na ochranu súkromia navrhovateľa a tiež do jeho práva pokojne užívať vlastnú nehnuteľnosť ( až a ). Bez dôvodných pochybností bola osvedčená tak dôvodnosť a trvanie uvedeného nároku, resp. práva navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj potreba neodkladnej úpravy pomerov účastníkov vzhľadom na pokračujúci zásah do tohto práva i napriek výzve navrhovateľa na dobrovoľné odstránenie kamery. Navrhovateľ sa nedomáhal odstránenia celého kamerového systému odporcu, ale iba jednej kamery, ktorá je umiestnená bez súhlasu navrhovateľa, čím je naplnený princíp opodstatnenosti, pričom uložením povinnosti odporcovi odstrániť túto konkrétnu kameru objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha. Zároveň uložením povinnosti odporcovi odstrániť konkrétnu kameru tento nebude obmedzený neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, keďže predmetnou kamerou nepochybne dochádza k spracúvaniu osobných údajov navrhovateľa, resp. osôb nachádzajúcich sa na jeho nehnuteľnosti, neoprávnene. Vzhľadom na osvedčenú dôvodnosť a naliehavosť poskytnutia ochrany súd prvej inštancie považoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za pochopiteľný, vhodný a v danej situácii za primeraný a účinný prostriedok ochrany jeho práv. V danej veci sú splnené predpoklady podľa , pričom nejde o prípad, kedy by bolo možné sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Na základe uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. Navrhovateľovi neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej ( ), pretože týmto neodkladným opatrením sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami, a to v požadovanej miere a bez časového ohraničenia s odkazom na . O trovách konania rozhodol podľa v spojení s , pričom vychádzal z toho, že navrhovateľ bol v celom rozsahu úspešný tým, že jeho návrhu bolo vyhovené. Preto mu priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému odporcovi v rozsahu 100 %. 6. Včasným odvolaním proti tomuto uzneseniu sa odporca domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Namietal, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu a jednostranných, ničím nepotvrdených tvrdení navrhovateľa. Neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže nebola preukázaná existencia bezprostrednej hrozby zásahu do práv navrhovateľa ani potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ uviedol, že 20.02.2026 sa obrátil na políciu, avšak policajný záznam ani závery, na ktoré mala polícia na mieste samom dôjsť, nie sú súčasťou súdneho spisu, pričom konanie ešte nebolo ukončené. Odporca poskytol okamžite po výzve polície súčinnosť, absolvoval výsluch 25.03.2026, pričom priniesol kameru a navrhol vykonanie technickej expertízy, ktorá však vykonaná nebola. Súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vychádzal výlučne z tvrdení navrhovateľa a ním predložených dôkazov, pričom tieto dôkazy neboli objektívne verifikované. Závery

o tom, že kamera je schopná snímať priestor terasy navrhovateľa, sú založené len na domnienkach a všeobecných úvahách o vlastnostiach kamerových systémov. Nebolo preukázané, že konkrétne kamerové zariadenie odporcu má také technické parametre, ktoré by umožňovali identifikáciu osôb alebo zaznamenávanie ich činnosti na susednom pozemku, ani že kamera bola v čase rozhodovania funkčná alebo reálne zaznamenávala obraz. Odporca disponuje dôkazmi, ktoré súd nezohľadnil, najmä vyjadrením servisnej spoločnosti zabezpečujúcej kamerový systém, z ktorého vyplýva, že kamera nebola funkčná, a čestnými vyhláseniami osôb, ktoré môžu potvrdiť dôvody jej inštalácie, ako aj existenciu incidentov medzi účastníkmi. Tieto dôkazy majú podľa odporcu význam nielen pre posúdenie skutkového stavu, ale aj pre posúdenie proporcionality zásahu a legitímnosti konania odporcu. Súd nesprávne právne posúdil aj otázku zásahu do súkromia a neoprávneného spracúvania osobných údajov. Bez preukázania, že kamera skutočne zaznamenáva a uchováva obrazové záznamy umožňujúce identifikáciu osôb, nemožno hovoriť o zásahu do práva na ochranu súkromia. Súd zároveň nesprávne vyhodnotil proporcionalitu zásahu, keď nezohľadnil legitímny záujem odporcu na ochrane majetku a bezpečnosti svojej rodiny. Úplné odstránenie kamery (ktorá plnila hoci len psychologický efekt) predstavuje neprimeraný zásah do práv odporcu. Odporca nikdy nezasahoval ani nemal úmysel zasahovať do súkromia navrhovateľa. Kamerové zariadenie bolo umiestnené výlučne za účelom ochrany majetku a bezpečnosti odporcu a obyvateľov jeho nehnuteľnosti. Odporca po kontaktovaní políciou a oboznámení sa s predmetom veci z opatrnosti kameru demontoval. V čase doručenia napadnutého uznesenia sa preto kamera na navrhovateľom označenom mieste už nenachádzala. Z tohto dôvodu je nariadené neodkladné opatrenie bezpredmetné. Odporca bol k inštalácii kamery vedený opakovanými konfliktmi a incidentmi zo strany navrhovateľa, ktoré sa dotýkali aj maloletých detí. Tieto skutočnosti sú potvrdené viacerými svedkami a predloženými čestnými vyhláseniami. Samotná existencia kamery neznamená, že kamera čokoľvek sníma a zaznamenáva jeho osobu. Záver súdu nebol podložený konkrétnymi dôkazmi o technických parametroch zariadenia, jeho nastavení ani jeho skutočnej funkčnosti. Súd sa oprel len o všeobecné úvahy o vlastnostiach kamier dostupných na trhu, čo je z hľadiska dokazovania nedostatočné. Nebolo preukázané ani skutočné nastavenie kamery a jej zorné pole. Neodkladné opatrenie nemôže byť založené len na subjektívnych pocitoch navrhovateľa alebo na hypotetickej možnosti zásahu. Vydanie neodkladného opatrenia neprimerane zasahuje do práv odporcu nad rámec nevyhnutného a bez právneho základu. Odporca zároveň namietal nesprávny procesný postup súdu pri doručovaní napadnutého uznesenia. Ako právnická osoba má riadne aktivovanú elektronickú schránku ma doručovanie, napriek tomu mu bolo napadnuté uznesenie spolu s návrhom a prílohami doručené v listinnej forme poštou. V danom prípade neexistovala objektívna prekážka elektronického doručovania a súd svoj odklon od zákonom preferovaného spôsobu doručovania nijako neodôvodnil. Odporca zároveň vzniesol námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Krajského súdu v Trnave. 7. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že v návrhu hodnoverne osvedčil, že kamera odporcu bola umiestnená na fasáde stavby odporcu a orientovaná smerom na terasu bytu navrhovateľa. K námietke odporcu, že nepreukázal konkrétne technické parametre kamery, jej zorné pole, funkčnosť, nastavenie alebo spôsob zaznamenávania obrazu, navrhovateľ uviedol, že tieto skutočnosti objektívne neboli v jeho dispozičnej sfére. Kamera bola umiestnená na stavbe nachádzajúcej sa na pozemku odporcu a navrhovateľ k nej nemal žiadny fyzický ani technický prístup. Navrhovateľ však osvedčil všetko, čo bolo z jeho pozície objektívne možné osvedčiť. Ak odporca tvrdí, že kamera nesnímala priestor navrhovateľa, že bola nefunkčná, zaslepená alebo technicky obmedzená, ide o tvrdenia odporcu, ktoré musí hodnoverne osvedčiť. K tvrdeniam odporcu o dôvodoch inštalácie kamery navrhovateľ uviedol, že údajné konflikty a incidenty popiera. Nikdy neohrozil majetok odporcu ani bezpečnosť jeho rodiny. Navrhovateľ spochybnil aj čestné vyhlásenia a objektívnosť tam uvedených tvrdení. K tvrdeniu odporcu, že kamera bola demontovaná ešte pred doručením napadnutého uznesenia navrhovateľ uviedol, že podľa jeho vedomostí ju odporca demontoval až po doručení uznesenia. Za rozhodujúci pritom považuje stav v čase vydania napadnutého uznesenia. Navrhovateľ nesúhlasil ani s námietkou odporcu, že bez preukázania reálneho zaznamenávania a uchovávania obrazových záznamov nemožno hovoriť o zásahu do práva na súkromie. Podstatné je, že kamera bola umiestnená a orientovaná tak, že objektívne vyvolávala dôvodnú obavu zo sledovania jeho súkromného priestoru. 8. V odvolacej replike sa odporca v plnom rozsahu pridržal svojho odvolania. Argumentácia navrhovateľa, že technické parametre kamery nemohol zistiť, pretože zariadenie bolo vo výlučnej dispozícii odporcu, nemôže nahrádzať dôkazné bremeno navrhovateľa. Odporca odmieta tvrdenia navrhovateľa o neoprávnenom zásahu do súkromia a odkazuje na ich zásadnú rozporuplnosť, keďže navrhovateľ na jednej strane priznáva neznalosť, pokiaľ ide o technické parametre kamery, no na

druhej strane tvrdí, že dochádzalo k jeho sledovaniu. Svoje pochybnosti navrhovateľ opiera len o laické domnienky bez odborného posúdenia. Ani úradný záznam Policajného zboru nemožno považovať za dôkaz monitorovania, keďže príslušníci žiadne technické skúmanie zariadenia nevykonali. Umiestnenie kamery bolo reakciou na dlhodobé susedské spory iniciované navrhovateľom a slúžilo výhradne na ochranu majetku odporcu. Odporca navyše upozorňuje na rozporuplný prístup navrhovateľa, ktorý sám prevádzkuje kamerový systém monitorujúci pozemok odporcu vrátane jeho maloletých detí.?Trvanie neodkladného opatrenia je podľa odporcu bezpredmetné, pretože kamera bola odstránená ešte pred doručením súdneho uznesenia a samotná kabeláž žiadny zásah do súkromia nepredstavuje. 9. V odvolacej duplike navrhovateľ zotrval na svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj na svojom predchádzajúcom vyjadrení. Odmietol požiadavku odporcu na rozsiahle technické dokazovanie ako neprimeranú a objektívne nemožnú, keďže kamera bola výlučne v dispozícii odporcu. ? Navrhovateľ zdôraznil, že zo svojho postavenia osvedčil všetko objektívne možné a úradný záznam polície, hoci nie je znaleckým posudkom, dostatočne objektivizuje stav pozorovaný na mieste. Upozornil na logický rozpor v tvrdeniach odporcu, ktorý uvádzal, že kamera bola nefunkčná a nezapojená, no zároveň mala plniť preventívny účel. Nariadené opatrenie považuje za primerané s minimálnym zásahom do práv odporcu, keďže sa týka len jednej konkrétnej kamery a odporca má k dispozícii ďalšie kamery na ochranu svojho majetku. Zároveň odmietol, že by jeho vlastné kamery monitorovali pozemok či rodinu odporcu, keďže ich inštaloval samotný odporca a smerujú len na navrhovateľovu nehnuteľnosť. Navrhovateľ na záver odmietol obvinenia zo svojej konfliktnej povahy a dodal, že prípadné odpadnutie dôvodov neodkladného opatrenia sa má riešiť samostatným návrhom na jeho zrušenie. 10. Krajský súd v Trnave najprv vyhodnocoval námietku zaujatosti, ktorou sa odporca domáhal vylúčenia všetkých sudcov tunajšieho súdu z prejednávania a rozhodovania veci. 11. Medzi osobitné obsahové náležitosti námietky zaujatosti patrí aj údaj o tom, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela ( prvá veta ). Na námietku, ktorá nespĺňa zákonom stanovené náležitosti, súd neprihliada a vec nadriadenému súdu potom ani nepredkladá ( druhá veta ). Chýbajúce obsahové náležitosti námietky predstavujú nedostatok, ktorý nemožno napraviť postupom podľa ustanovení o odstraňovaní vád podania ( tretia veta ). Údaj o tom, kedy sa strana dozvedela o dôvode vylúčenia sudcu, pritom nie je kozmetický – bez neho je nemožné posúdiť včasnosť podania námietky zaujatosti ( prvá veta ). Takéto posúdenie je dôležité, pretože oneskorená námietka zaujatosti nemá devolutívny účinok a ani na ňu sa neprihliada ( druhá veta ). 12. Dôvod vylúčenia sudcov Krajského súdu v Trnave odporca videl v tom, že keďže navrhovateľ je sudcom Okresného súdu Trnava, existuje možnosť a riziko osobných dôverných vzťahov medzi navrhovateľom a sudcami Krajského súdu v Trnave. Vo svojej námietke zaujatosti ale neuviedol, kedy sa o tomto dôvode dozvedel. Takáto námietka zaujatosti preto nevyhovuje náležitostiam zákona ( prvá veta ). V dôsledku toho na ňu Krajský súd v Trnave neprihliadol a vec nepredložil najvyššiemu súdu ako súdu nadriadenému ( druhá veta ). 13. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že uznesením predsedníčky Krajského súdu v Trnave zo 06.08.2026 Spr 342/26 boli sudkyne Mgr. Lucia Mizerová a JUDr. Erika Tischlerová vylúčené z prejednávania a rozhodovania tohto sporu (z rovnakých dôvodov, ako v prípade veci , ktorá je stranám známa) a spor sa pridelil JUDr. Petrovi Dumanovi, JUDr. Zlatici Javorovej a JUDr. Eve Behranovej. Pre práceneschopnosť poslednej uvedenej členky senátu vo veci rozhodovala Mgr. Ivana Šlesarová ako jej zástupkyňa určená v súlade s rozvrhom práce Krajského súdu v Trnave v znení dodatku č. 8 (1SprR/9/2026-ÚZ). 14. Pokiaľ ide o samotné odvolanie odporcu, odvolací súd po zistení, že je podané včas a oprávnenou osobou proti uzneseniu, ktoré možno napadnúť odvolaním [ ], preskúmal napadnuté uznesenie ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné. 15. Podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je, že existuje potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená, a že dôvodnosť a trvanie nároku sa hodnoverne osvedčí (, a ). Splnenie týchto podmienok sa skúma v zjednodušenom a zrýchlenom procesnom postupe súdu, ktorý vyplýva z toho, že sa spravidla rozhoduje bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V takýchto prípadoch sa nevykonáva dokazovanie v zmysle a nasl. a vychádza sa z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli hodnoverne osvedčené. Osvedčenie nevyžaduje takú mieru presvedčenia súdu o pravdivosti osvedčovaných skutočností, ako dokázanie, avšak podmienka osvedčenia určitej skutočnosti nie je splnená len tým, že ju strana tvrdí. To je zrejmé aj z povinnosti navrhovateľa pripojiť k návrhu listiny, na ktoré sa odvoláva ( ). Hodnoverné osvedčenie znamená, že tvrdenie musí byť vysoko pravdepodobné

(pozri v tomto zmysle ŠTEVČEK, M. et al.: . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1106). 16. Prvoradou úlohou navrhovateľa bolo preto opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku a pripojiť k nim dôkazy. Odvolací súd sa v tomto rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého uznesenia, z ktorých je jasné, ktoré skutkové tvrdenia navrhovateľ predniesol, aké dôkazy uplatnil, ako súd prvej inštancie vyhodnotil skutkový stav a ako ho právne posúdil. Záver súdu prvej inštancie, že navrhovateľ hodnoverne osvedčil, že pri vzdialenosti približne 18 metrov a pri priamom výhľade bez prekážok je predmetná kamera odporcu objektívne spôsobilá zachytávať dianie a vyhotovovať záznamy osoby navrhovateľa na terase jeho rodinného domu, vychádza z konkrétnych tvrdení navrhovateľa a dôkazov, ktoré súdu (aj na jeho výzvu) predložil. Odvolací súd nezistil pri jeho formulovaní argumentačné pochybenia, ktoré by spochybňovali jeho správnosť či už po skutkovej. To platí aj pre právnu stránku rozhodnutia, teda záver, že na účely navrhovateľ hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ak kamera odporcu navrhovateľa neoprávnene zaznamenáva, lebo dochádza k zásahu práva na ochranu súkromia navrhovateľa a práva pokojne užívať vlastnú nehnuteľnosť a k neoprávnenému spracúvaniu jeho osobných údajov. 17. Na tom nič nemení ani odvolanie odporcu. Na úkor presvedčivosti jeho argumentácie ide predovšetkým to, že v podstatnej časti svojho odvolania predostiera len svoj subjektívny názor na to, čo mal súd prvej inštancie považovať za preukázané (hodnoverne osvedčené) a čo nie. Hodnotenie skutkových tvrdení strany protistranou ale nie je to isté, ako ich popretie, ktoré musí byť dokonca výslovné ( ). Navyše, ak mieni strana účinne poprieť skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, musí predložiť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach ( ). Keďže opis rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci sa týka v podstatnej miere práve konania odporcu, bolo jeho úlohou, aby svoju procesnú obranu zameral na vlastné tvrdenia o ňom. Preto nemožno navrhovateľovi spravodlivo vyčítať, že neoznačil presný typ kamery a jeho funkcionality, alebo že nepredložil dôkaz o odstránení kamery pred doručením napadnutého rozhodnutia odporcovi. V tomto rozsahu ťažilo bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu odporcu. To pritom neuniesol, lebo o type kamery nič netvrdil a dôkaz o odstránení kamery pred doručením napadnutého rozhodnutia nepredložil. Ani tvrdenie o nefunkčnosti kamery nemožno považovať za hodnoverne osvedčené. Jednak preto, lebo navrhovateľ ho vyvracal fotografiou zachytávajúcou infračervené podsvietenie kamery v tme, jednak preto, lebo listinný dôkaz – vyjadrenie spoločnosti TSS Group, a.s., bolo vyhotovené až 19.03.2026, teda po vydaní napadnutého rozhodnutia, takže naň v odvolacom konaní nemožno prihliadať ( ). 18. Čo sa týka potreby bezodkladného zásahu, v tejto súvislosti navrhovateľ o. i. tvrdil, že odporca mu nesprístupnil výhľad kamery ani na jeho písomnú žiadosť, čím ešte viac znepokojil navrhovateľa. Tým bolo osvedčené, že odporca svojím konaním situáciu eskaloval, čo potvrdzuje aj obsah jeho odvolania. Ak totiž odporca tvrdí, že kamera nebola funkčná, bolo by bývalo postačovalo, keby navrhovateľa o tom jednoducho ubezpečil. Nič také však v odvolaní netvrdil. Odporca mal teda možnosť rozptýliť obavy navrhovateľa, ale zvolil postup, ktorý svedčí skôr o konfrontačnom, než stabilizačnom zámere. Toto správanie treba preto z hľadiska potreby bezodkladného zásahu do pomerov strán pričítať na ťarchu odporcu. Takéto posúdenie podporuje aj to, že umiestnenie kamery odôvodňoval odporca psychologickým efektom, zameraným dokonca proti navrhovateľovi. Navrhovateľ pritom vo vyjadrení vyvrátil tvrdenia odporcu o tom, že k inštalácii kamery ho viedli konflikty, ktoré vyvolal navrhovateľ, pretože navrhovateľ nikdy neohrozil majetok odporcu ani bezpečnosť jeho rodiny. 19. Potiaľ sú odvolacie námietky odporcu nedôvodné. Inak je to však v prípade jeho argumentu, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil proporcionalitu zásahu, keďže nevzal do úvahy legitímny záujem odporcu na ochrane svojho majetku a bezpečnosti svojej rodiny, a že úplné odstránenie kamery predstavuje neprimeraný zásah do práv odporcu, najmä ak existovali menej invazívne opatrenia, ktoré mohli viesť k rovnakému cieľu. 20. Nastolenú otázku stretu práva odporcu na ochranu majetku a bezpečnosti rodiny s dotknutými právami navrhovateľa treba vyriešiť s použitím testu proporcionality, ktorý sa skladá z troch prvkov: a) test vhodnosti, b) test nevyhnutnosti a c) test závažnosti (proporcionality v užšom zmysle). Kamera umiestnená na nehnuteľnosti je spôsobilá odradiť potenciálneho narušiteľa (aj keď nie je funkčná), prípadne upozorniť na narušenie a odhaliť totožnosť narušiteľa (ak je funkčná). Inštalácia kamery (či už funkčnej alebo nefunkčnej) teda sleduje legitímny cieľ – ochranu majetku a bezpečnosti rodiny a je vhodným prostriedkom na jeho dosiahnutie. Otázne ale je, či je nevyhnutná na dosiahnutie daného cieľa. Nepochybne existujú aj iné spôsoby ochrany majetku a bezpečnosti rodiny (oplotenie pozemku, uzamknutie brány, pohybové snímače, tabuľka alebo nálepka s upozornením o sledovaní objektu alebo

jeho napojení na políciu, strážny pes a pod.). Existencia iných alternatív však ešte neznamená, že sú rovnako spôsobilé dosiahnuť sledovaný cieľ. Okrem už spomenutého odstrašujúceho účinku, ktorý je intenzívnejší, než len jednoduché upozornenia, čo platí pre nefunkčné kamery (vrátane makety), poskytuje funkčná kamera napríklad možnosť sledovať dianie na pozemku na diaľku, prípadne aj schopnosť vyhotovovať záznam. Existujúce alternatívy prostriedkov ochrany majetku a osôb teda pre svoju rôznorodosť samé o sebe nezabezpečujú rovnakú ochranu; každá z nich má svoje výhody aj nevýhody. To je aj dôvodom, prečo sa na účely zabezpečenia čo najvyššej možnej ochrany majetku a osôb tieto alternatívy často kombinujú. Dôležitá ale je odpoveď na otázku, či je na dosiahnutie sledovaného cieľa nevyhnutné, aby bola kamera nasmerovaná aj na susedný pozemok. Podľa názoru odvolacieho súdu to nevyhnutné nie je. Odstrašujúci účinok plní kamera bezpochyby aj vtedy, ak je namierená len na pozemok vlastníka kamery. To isté platí o jej schopnosti sledovať dianie na pozemku a zaznamenávať pohyb. 21. Použitie kamery spôsobom, aký bol osvedčený v prejednávanej veci (trvajúci, každodenný zásah do práv iného), teda nespĺňa test nevyhnutnosti, preto právo odporcu na ochranu svojho majetku a bezpečnosti svojej rodiny nepreváži nad právom navrhovateľa na súkromný a rodinný život a právom na nerušené užívanie svojej nehnuteľnosti. 22. V ďalšom kroku však treba vyhodnotiť aj proporcionalitu zásahu do práv odporcu, teda dôsledkov, ktoré by vyvolalo práve také neodkladné opatrenie, o ktoré sa navrhovateľ usiloval. Kamera je síce vo všeobecnosti vhodným prostriedkom ochrany majetku a osôb a osobitné výhody a funkcionality, ktoré sú s ňou spojené, sú nevyhnutné na dosiahnutie tejto ochrany na takej úrovni, akú ostatné alternatívy nie sú spôsobilé plnohodnotne nahradiť. Na druhej strane ale existujú spôsoby, ako využiť tento prostriedok ochrany majetku a osôb tak, aby nedochádzalo k stretu práv strán konania o neodkladnom opatrení. Kameru je totiž možné nasmerovať alebo zaslepiť tak, aby nesnímala pozemok navrhovateľa. Argument navrhovateľa, že zaslepenie kamery je výlučne v dispozícii odporcu, ktorý ho môže kedykoľvek zmeniť, a navrhovateľ nemá možnosť overiť, či je aktívne, odvolací súd vníma ako otázku prípadnej budúcej dôkaznej núdze na strane navrhovateľa. Na takéto situácie ale myslí , takže argument navrhovateľa neobstojí. 23. Preto odstránenie spornej kamery by síce bolo vhodným, no zjavne nie nevyhnutným zásahom potrebným na dosiahnutie cieľov, ktoré zas sleduje navrhovateľ. Ani to, že odporca disponuje aj ďalšou kamerou, nepredstavuje dôvod na odstránenie dotknutej kamery, ak táto sledovala pozemok z iného uhla, podľa fotografií predložených navrhovateľom dokonca z inej budovy. Iné umiestnenie umožňuje lepšie sledovať miesta, ktoré druhé kamera sníma len z diaľky. Vyšší počet kamier má tiež logicky väčší odstrašujúci účinok. Odstránenie spornej kamery by odporcovi úplne znemožnilo využívať tento prostriedok ochrany svojho majetku a svojej rodiny, teda aj v obmedzenej miere, ktorá by inak do práv navrhovateľa nijako nezasahovala. Inak povedané, nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom znení by znamenalo vyliať z vaničky aj dieťa. 24. Pretože navrhovateľom požadované neodkladné opatrenie by predstavovalo neprimeraný zásah do práv odporcu, takáto bezodkladná úprava pomerov strán nie je odôvodnená. O inej forme neodkladného opatrenia odvolací súd nemal možnosť rozhodovať, pretože bol viazaný petitom, ktorý uplatňoval navrhovateľ ( ). Zároveň nešlo o prípad, žeby určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýval z osobitného predpisu ( ). 25. Pre poriadok odvolací súd dopĺňa, že navrhovateľom citované uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. (ktorým sa zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v odstránení kamerového systému) sa týkalo odlišných skutkových okolností. Predovšetkým v tamojšej veci išlo o spor medzi spoluvlastníkmi, v ktorom nebolo preukázané, že by žalovaní spoluvlastníci umiestnili kamerový systém na spoločnú budovu so súhlasom nadpolovičnej väčšiny spoluvlastníkov [ ] V každom prípade však dané uznesenie najvyšší súd zrušil a tunajší súd v ďalšom konaní () napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nakoniec potvrdil. 26. Na základe odvolania odporcu preto odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa . Napadnuté uznesenie nie je vecne správne a odvolanie odporcu je opodstatnené. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie zmenil ( ) tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok I). 27. Pri rozhodovaní o trovách konania ( v spojení s ) odvolací súd vychádzal z toho, že úspešnou stranou bol odporca, pretože návrhu navrhovateľa sa nevyhovelo. Z týchto dôvodov priznal odporcovi proti navrhovateľovi podľa v spojení s nárok na náhradu všetkých trov provinštančného, ako aj odvolacieho konania (výrok II).

28. Na záver sa žiada dodať, že keďže je medzi stranami nesporné, že odporca kameru odstránil, toto uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebude predstavovať prekážku veci právoplatne rozhodnutej, ak sa odporca rozhodne kameru opätovne nainštalovať ( ). Či je kamera funkčná, alebo nie, pritom nemusí byť rozhodujúce (pozri v tomto zmysle uznesenie českého ústavného súdu sp. zn. ). 29. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok až . Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenie veci, ktorej sa týka, označenie a podpis dovolateľa) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže ide o prípady .