Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-297-2012.pdf
PDF · 89.34 KB
Case nature
Area
Subarea
17Er/297/2012
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XXX proti povinnému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., v konaní o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému zameškané výživné za obdobie od 28.01.2010 do 31.12.2011 vo výške 587,36 eur, bežné výživné vo výške 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne od 01.01.2012, preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov vo výške 99,58 eur a trovy exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Exekúciu zastavuje.
II. Okresný súd Martin je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Krištofíkovi, Exekútorský úrad so sídlom A. Pietra 10645/17, 036 01 Martin trovy exekúcie vo výške 40,82 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Súd upravuje učtáreň Okresného súdu Martin, aby vyplatila súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Krištofíkovi, Exekútorský úrad so sídlom A. Pietra 10645/17, 036 01 Martin, zo štátnych prostriedkov priznané trovy exekúcie vo výške 40,82 eur na jeho účet, číslo účtu: IBAN:C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v C. C., A., s uvedením variabilného symbolu: 12012.
IV. Súdny exekútor JUDr. Peter Krištofík, Exekútorský úrad so sídlom A. Pietra 10645/17, 036 01 Martin je povinný vrátiť preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov vo výške 99,58 eur, na účet Okresného súdu Martin podľa pripojeného platobného predpisu, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
V. Okresný súd Martin nemá právo na náhradu trov exekúcie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený, v tom čase maloletý, zastúpený starou matkou podal dňa 02.01.2012 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, ktorým sa domáhal vymoženia zameškaného výživného a bežného výživného na podklade exekučného titulu – právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 12P/32/2010- 44 zo dňa 15.03.2010. Dňa 19.01.2012 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami na podklade ktorej tunajší súd vydal dňa 24.01.2012 súdnemu exekútorovi poverenie č. 5506 082537 * na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného a dňa 21.02.2012 ho doručil súdnemu exekútorovi.
2. Uznesením Okresného súdu Martin č.k. 17Er/297/2012- 8 zo dňa 24.01.2012 bolo nariadené účtárni tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti uznesenia poukázala na účet súdneho exekútora JUDr. Petra Krištofíka preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov zo štátnych prostriedkov vo výške 99,58 eur. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.03.2012 a v zmysle záznamu o úhrade
založenom v súdnom spise bol dňa 30.08.2012 z účtu súdu vyplatený preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov v sume 99,58 eur na účet súdneho exekútora.
3. Na výzvu súdu podaním zo dňa 05.05.2023 súdny exekútor oznámil, že v konaní nebolo vydané upovedomenie o zastavení starej exekúcie z dôvodu, že stará exekúcia sa nezastavuje, ak ide o vymoženie pohľadávky na výživnom. Zároveň oznámil, že neeviduje plnenie výživného v prospech oprávneného v celosti a exekúcia vzhľadom k uvedenému pokračuje. Súd za účelom zistenia efektívnosti a účelnosti vedenia exekúcie a tiež aj s prihliadnutím na skutočnosť, že oprávnený dosiahol plnoletosť, vyzval súdneho exekútora na poskytnutie informácie o stave exekučného konania, najmä na podanie správy o šetrení majetkových pomerov povinného a zároveň aj na oznámenie výšky neuhradeného zostatku na exekúcii. Súdny exekútor v podaní označenom ako ,,Podanie správy“ doručenom súdu dňa 22.07.2026 oznámil, že exekučné konanie začalo dňa 02.01.2012, upovedomenie o začatí exekúcie si povinný prevzal dňa 29.02.2012, neboli zistené bankové účty povinného, nebol zistený majetok / nehnuteľný/ vo vlastníctve povinného, nebol zistený zamestnávateľ povinného, neboli zistené vozidlá vo vlastníctve povinného a povinný nemá evidovanú adresu trvalého alebo prechodného pobytu. Súdny exekútor tiež oznámil, že v predmetnom exekučnom konaní na účet súdneho exekútora neboli zaslané žiadne finančné prostriedky, ani uhradené v hotovosti. Tiež uviedol, že oprávnený nereaguje na žiadosti o aktualizáciu zostatku a z tohto dôvodu nie je možné presne vyčísliť zostatok na exekúcii. Súdny exekútor pripojil k jeho podaniu aj výsledky lustrácie majetku povinného (zisťovanie majetku povinného prostredníctvom bánk, sociálnej poisťovne, dopravného inšpektorátu PZ a katastra nehnuteľností). Súdny exekútor si v predmetnom podaní zároveň vyčíslil trovy exekúcie vo výške 40,82 eur vrátane 23 %-nej DPH, ktoré si uplatňuje v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.
4. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“).
5. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
7. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o vymoženie pohľadávky na výživnom.
8. Vedená exekúcia je starou exekúciou v zmysle § 1 ods. 2 ZoUNEK. Súd má z obsahu súdneho spisu preukázané, že predmetom výkonu rozhodnutia je zameškané výživné a bežné výživné. Z dôvodu existencie výnimky podľa § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK, teda, že ide o vymoženie pohľadávky na výživnom, nedošlo k zastaveniu starej exekúcie v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK k 01.01.2020 uplynutím rozhodnej doby 5 rokov od doručenia poverenia súdnemu exekútorovi.
9. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v aktuálne účinnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
12. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.
13. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu mal za preukázané, že súdny exekútor v priebehu exekučného konania vykonal šetrenia majetku povinného za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Tiež súd lustráciou v evidenčných pomôckach zistil, že povinný nepoberá dôchodok, úrazovú dávku, dávku v nezamestnanosti, ani nemocenskú dávku a nie je ani vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody. V rámci exekučného konania nebol zistený žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok povinného, ktorý by podliehal exekúcii a z ktorého by bolo možné aspoň čiastočne uspokojiť pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie. V tejto exekúcii súd vzal do úvahy aj to, že exekúcia je vedená od roku 2012, pričom doposiaľ sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť reálne postihnuté exekúciou. Súd zároveň toto časové obdobie považoval za dostatočne dlhé na dôkladné preverenie majetnosti povinného. Za takto zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že tohto času nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.
14. Podľa ustálenej judikatúry aj princípov exekučného konania je súd povinný ex offo počas celého exekučného konania skúmať, či sú splnené podmienky na vedenie a pokračovanie exekúcie. Ak čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, je namieste exekúciu zastaviť. Súd uvádza, že pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania súdu. Ak v uvedenom čase má súd preukázanú nemajetnosť povinného ako objektívnu okolnosť, je povinný exekúciu zastaviť. Súd konštatuje, že zisťovaniu majetku povinného bola venovaná dostatočná doba, nakoľko exekučné konanie je vedené po dobu viac ako 14 rokov.
15. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 neustanovuje ako podmienku zastavenia exekúcie to, že nemožno očakávať, že povinný určitý majetok nadobudne v blízkej budúcnosti. Nie je preto možné vziať do úvahy hypotetickú zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ktorá je teoreticky možná vždy. Tomuto nasvedčujú výsledky aktuálnych šetrení – lustrácií ohľadom zisťovania majetku povinného. Podporne súd poukazuje aj na vyjadrenie súdneho exekútora, že v uvedenom exekučnom konaní na účet súdneho exekútora neboli zaslané žiadne finančné prostriedky, ani uhradené v hotovosti. Vo vzťahu k oprávnenému súd uvádza, že lustráciou oprávneného v Registri obyvateľov SR zistil, že oprávnený je vo veku 22 rokov, t.j. je plnoletý a súd tiež zistil, že nie je evidovaný ako študent denného štúdia ani jednej zo slovenských škôl. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že oprávnený je od 01.07.2025 registrovaný ako samostatne zárobková osoba.
16. To, že u povinného možno v súčasnosti konštatovať nemajetnosť, nespôsobuje zánik práva oprávneného na výživné, právo na výživné sa nepremlčuje. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je len relatívne, oprávnený sa môže v budúcnosti domáhať zaplatenia výživného. Okamihom, keď sa zistí majetok alebo príjem povinného, oprávnený môže opätovne iniciovať výkon exekúcie.
17. S prihliadnutím na vyššie uvedené súd konštatuje, že exekúcia neplní účel pre ktorý bola vedená, majetok povinného spôsobilý na výkon exekúcie na území Slovenskej republiky nebol zistený, a teda možno konštatovať, že nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto pokračovanie v exekúcii je nehospodárne, neefektívne, nevedie k sledovanému výsledku a teda vedenie exekúcie je aj pre oprávneného nehospodárne. Nemajetnosť povinného je zákonným dôvodom pre zastavenie exekúcie, na ktorý súd musí prihliadnuť z úradnej moci, pretože pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. V predmetnom konaní súdny exekútor nemá iné zákonné možnosti ako vymôcť od povinného pohľadávku na výživnom, nemožno vydať exekučný príkaz, a preto nemožno hovoriť o výkone exekúcie. Pokračovaním v konaní sa iba navyšujú trovy súdneho exekútora. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa exekvuje a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z uvedeného dôvodu súd konštatuje, že sú splnené zákonom predpokladané podmienky na
to, aby súd rozhodol v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 a exekúciu zastavil.
18. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
19. Ďalej súd pristúpil k rozhodovaniu o trovách exekúcie.
20. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
21. Podľa § 199 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
22. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
23. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len ,,vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur.
24. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
25. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
26. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
27. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v sume 40,82 eur. Súd po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa vyhlášky nasledovne: § odmena podľa § 14 ods. 1 vyhlášky (minimálna): 33,19 eur § DPH (23 % z odmeny súdneho exekútora): 7,63 eur.
28. S ohľadom na skutočnosť, že súdny exekútor je daňovým subjektom registrovaným pre daň z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, súd mu v zmysle § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 priznal DPH v sume 7,63 eur.
29. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
30. Z obsahu súdneho spisu má súd za preukázané, že predmetná exekúcia začala dôvodne, nakoľko si povinný nesplnil svoju povinnosť, ktorú mu ukladal exekučný titul. Súd exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V posudzovanej veci ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom a trovy exekúcie znáša v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 súd.
31. Súd preto uložil učtárni tunajšieho súdu, aby priznané trovy exekúcie vyplatila súdnemu exekútorovi zo štátnych prostriedkov, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
32. Oboznámením sa s obsahom súdneho spisu bolo tiež zistené, že súdnemu exekútorovi bola zo štátnych prostriedkov Okresného súdu Martin na základe uznesenia č.k. 17Er/297/2012- 8 zo dňa 24.01.2012 vyplatená suma vo výške 99,58 eur ako preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov. Keďže tento preddavok sa nezapočítal s trovami exekúcie, súd rozhodol o povinnosti súdneho exekútora vrátiť preddavok poskytnutý mu tunajším súdom, a to v celej výške.
33. Súd zároveň rozhodol, že Okresný súd Martin nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil, vzhľadom k tomu, že exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a išlo o vymáhanie pohľadávky na výživnom a v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v takomto prípade znáša trovy exekúcie súd.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku II., III., IV. a V. uznesenia nemožno podať odvolanie.