Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-47-2026.pdf
PDF · 75.13 KB
Case nature
Subarea
3Cob/47/2026
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu: SHM PARTNERS s. r. o., so sídlom Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 235 616, proti žalovanej Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 31 383 408, zastúpenej SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 14.750,48 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-25Cb/99/2022 zo dňa 24.3.2026, takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-25Cb/99/2022 zo dňa 24.3.2026 v napadnutom výroku III. m e n í tak, že priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. rozhodol o pokračovaní v prerušenom konaní, výrokom II. konanie zastavil, výrokom III. stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania a výrokom IV. rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi vo výške 805 EUR.
2. V odôvodnení tohto rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby žalovaný ako poisťovateľ za neho zaplatil poškodenému sumu 14.750,48 EUR s príslušenstvom z titulu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone advokácie. Uznesením z 10.8.2023 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B2-25Cb/57/2021, v ktorom poškodený uplatňoval voči žalobcovi nárok na náhradu škody, ktorá mala byť predmetom poistného krytia. Uvedené konanie bolo právoplatne skončené 22.12.2025, pričom žaloba poškodeného proti žalobcovi bola v celom rozsahu zamietnutá. Žalobca následne podaním z 12.2.2026 vzal žalobu v celom rozsahu späť.
3. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania dospel k záveru, že zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil žalobca, keďže žalobu vzal späť z dôvodu, ktorý nemal podklad v správaní žalovaného. Konštatoval preto, že podľa § 256 ods. 1 CSP by žalovanému patril nárok na náhradu trov konania. Napriek uvedenému aplikoval § 257 CSP a náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl v tom, že žalobca už pri podaní žaloby deklaroval závislosť svojho nároku od výsledku konania vedeného pod sp. zn. B2-25Cb/57/2021, žalovaný v uvedenom konaní vystupoval ako intervenient a s prerušením konania do jeho právoplatného skončenia súhlasil.
4. Proti výroku III. uznesenia podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietal nesprávnu aplikáciu § 257 CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že mu voči žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v
plnom rozsahu. Poukázal na to, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania a neexistujú okolnosti, ktoré by odôvodňovali výnimočné nepriznanie trov. Podľa žalovaného okolnosť, že žalobca už pri podaní žaloby vedel o závislosti svojho nároku od výsledku iného konania, nemožno hodnotiť v jeho prospech, keďže žalobca vedome uplatnil nárok v čase, keď nebolo preukázané, že za škodu poškodenému zodpovedá. Žalovaný zároveň namietal, že jeho súhlas s prerušením konania nemožno považovať za dôvod, pre ktorý by mal znášať vlastné trovy konania.
5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní napadnutého výroku uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
6. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
7. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
8. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
9. Odvolací súd uvádza, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania v prípade zastavenia konania je rozhodujúca zásada procesného zavinenia vyjadrená v § 256 ods. 1 CSP. Zavinenie zastavenia konania sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, podľa procesného výsledku konania a vo vzťahu medzi tým, čo žalobca žalobou požadoval, a dôvodom, pre ktorý následne žalobu vzal späť. Pokiaľ žalobca vezme žalobu späť bez toho, aby tak urobil pre správanie žalovaného spočívajúce v uspokojení žalobou uplatneného nároku, zastavenie konania procesne zásadne zaviní žalobca.
10. V posudzovanej veci nie je sporné, že žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu a že k späťvzatiu nedošlo v dôsledku správania žalovaného. Žalovaný po začatí konania žalobou požadované plnenie neposkytol ani iným následným správaním nevyvolal potrebu späťvzatia žaloby. Súd prvej inštancie preto správne dospel k záveru, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca a podľa § 256 ods. 1 CSP vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania.
11. Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa odôvodňujúcich postup podľa § 257 CSP. Uvedené ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania, ako aj zo zásady zodpovednosti za procesné zavinenie, a preto jeho aplikácia prichádza do úvahy iba výnimočne, na základe konkrétnych okolností prejednávanej veci. Ustanovenie § 257 CSP nemožno vykladať ako normu zakladajúcu voľnú možnosť súdu nepriznať náhradu trov strane, ktorej podľa všeobecných zásad právo na ich náhradu vzniklo.
12. Za takúto výnimočnú okolnosť nemožno považovať skutočnosť, že žalobca už pri podaní žaloby uviedol, že existencia ním uplatneného nároku závisí od výsledku iného súdneho konania. Uvedená okolnosť síce vysvetľuje dôvod, pre ktorý žalobca podal žalobu ešte pred právoplatným skončením súvisiaceho konania, sama osebe však nepredstavuje dôvod na prenesenie trov vzniknutých žalovanému na žalovaného samotného. Naopak, z uvedeného vyplýva, že žalobca si už v čase podania žaloby bol vedomý toho, že predpokladom vzniku povinnosti žalovaného poskytnúť poistné plnenie je existencia jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú poškodenému a že práve existencia tejto zodpovednosti bola predmetom samostatného súdneho konania. Žalobca teda vedome inicioval konanie proti žalovanému v situácii, keď existencia základného predpokladu uplatneného poistného nároku nebola ustálená. Konanie vedené na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B2-25Cb/57/2021 sa právoplatne skončilo zamietnutím žaloby poškodeného proti žalobcovi z dôvodu, že žalobca za tvrdenú škodu poškodenému nezodpovedal. Rozhodnutie vydané v uvedenom konaní malo deklaratórne účinky, a preto nevytvorilo ani nezmenilo existujúci hmotnoprávny vzťah medzi poškodeným a žalobcom, ale autoritatívne potvrdilo, že žalobca za tvrdenú škodu poškodenému nezodpovedal. Z toho zároveň vyplýva, že nebol splnený základný predpoklad vzniku povinnosti žalovaného poskytnúť za žalobcu poistné plnenie. Nešlo teda o prípad, keď by poistný nárok žalobcu v dôsledku výsledku súvisiaceho konania následne zanikol, ale o situáciu, v ktorej sa právoplatným rozhodnutím potvrdilo,
že hmotnoprávne predpoklady jeho vzniku neboli dané a žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie od počiatku neexistoval.
13. Odvolací súd nepovažoval za dôvod hodný osobitného zreteľa ani okolnosť, že žalovaný s prerušením konania súhlasil a v súvisiacom konaní vystupoval ako intervenient. Súhlas žalovaného s prerušením konania predstavoval procesne racionálny postup vzhľadom na význam výsledku uvedeného konania pre posúdenie poistného nároku. Z takéhoto súhlasu nemožno vyvodiť, že žalovaný prevzal riziko trov konania iniciovaného žalobcom alebo že sa vzdal práva na ich náhradu.
14. Prípadná potreba žalobcu uplatniť právo voči žalovanému z dôvodu ochrany pred jeho premlčaním môže vysvetľovať jeho rozhodnutie podať žalobu ešte pred právoplatným skončením sporu o náhradu škody, nemá však bez ďalšieho povahu dôvodu hodného osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. Skutočnosť, že podanie žaloby mohlo byť z pohľadu žalobcu procesne opatrným postupom na ochranu jeho práv, nemení nič na tom, že žalovanému v dôsledku tohto postupu vznikli trovy na obranu proti takto uplatnenému nároku a že zastavenie konania žalovaný procesne nezavinil. Ak sa žalobca rozhodol svoje tvrdené právo uplatniť ešte pred vyriešením otázky svojej zodpovednosti za škodu, niesol zároveň procesné riziko spojené s tým, že v prípade pre neho nepriaznivého výsledku súvisiaceho konania nebude mať dôvod v konaní proti žalovanému pokračovať. Odvolací súd nezistil okolnosť, pre ktorú by následky tohto procesného rozhodnutia žalobcu mali byť prenesené na žalovaného tým, že mu nebude priznaná náhrada trov, ktoré mu v konaní vznikli.
15. Súd prvej inštancie zároveň neuviedol žiadne ďalšie konkrétne okolnosti na strane žalobcu alebo žalovaného, ktoré by odôvodňovali výnimočný postup podľa § 257 CSP. Z napadnutého uznesenia nevyplýva, že by priznanie náhrady trov žalovanému predstavovalo pre žalobcu neprimeranú tvrdosť alebo bolo v rozpore so zásadou spravodlivosti. Odvolací súd preto dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky na aplikáciu § 257 CSP. Keďže zastavenie konania procesne zavinil žalobca a neboli zistené dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by žalovanému nemala byť náhrada trov konania priznaná, žalovanému patrí voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu.
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 388 CSP napadnutý výrok III. uznesenia súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, odvolací súd mu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
18. Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).