Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Pc-40-2025.pdf
PDF · 92.56 KB
Case nature
Area
Subarea
15Pc/40/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou A. B. C. v rodinno-právnej veci navrhovateľky – manželky: D. E. E., F. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: G. XXX, štátna občianka H. F. G. zast.: I.&E. J. K. H., L.: XX XXX XXX, H. H.: M. XX, N., proti odporcovi - manželovi: O. E., F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom: O. E., J. XX, XXXXX M., P., J. Q. J. R. F., N. S. J. Q. R. F., v konaní o rozvod manželstva takto
r o z h o d o l :
I. Súd manželstvo navrhovateľky: D. E. E., F. E., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka H. F. a jej manžela: O. E., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan J. Q. R. F., uzatvorené dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev T. U. Q. H., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, por. č. XX r o z v á d z a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka dňa 06.11.2025 doručila súdu návrh, ktorým žiadala rozviesť manželstvo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX G. Q. H., Slovenská republika. V návrhu uviedla, že manželstvo bolo uzatvorené z lásky. S manželom sa spoznali v roku 2014, pričom v tom čase mal manžel problémy so zákonom, čelil obvineniu z domáceho násilia, za čo bol následne v trestnom konaní nepodmienečne odsúdený. Po jeho prepustení z výkonu trestu v A. XXXX a následnom riešení jeho administratívneho vyhostenia sa v roku XXXX spoločne nasťahovali na adresu V. K. W. XXXX/XX, Q. H.. Manželstvo následne uzatvorili XX.XX.XXXX. V dôsledku administratívneho vyhostenia bol manžel nútený opustiť územie Slovenskej republiky a dňa XX.XX.XXXX dobrovoľne vycestoval k rodičom do zahraničia. Od XX.XX.XXXX teda manželia nevedú spoločnú domácnosť, a ich manželské spolužitie bolo trvalo prerušené. V súčasnosti sa ich kontakty obmedzujú na minimum, pričom manželská intimita je prakticky neexistujúca. Podľa navrhovateľky vzťah manželov je narušený nielen geografickou vzdialenosťou a prekážkou manželovho návratu na H., ale aj hlbokým citovým a názorovým rozvratom. Chýba akákoľvek spoločná vízia do budúcnosti spoločné záujmy alebo citová a morálna podpora zo strany manžela. Manželstvo podľa navrhovateľky neplní svoju spoločenskú ani citovú funkciu. Zároveň navrhovateľka poukazuje na to, že medzi ňou a manželom neexistuje žiaden spoločný majetok, ani iná spoločná línia, ktorá by ich spájala. Na základe uvedeného podľa navrhovateľky ich vzťah dospel k trvalému a nezvratnému rozvratu, obnovenie manželského spolužitia už nie je možné ani očakávané. Keďže manželstvo účastníkov je podľa navrhovateľky hlboko a trvalo rozvrátené, neplní si už svoju spoločenskú funkciu, nie je možné očakávať obnovenie vzájomného spolužitia a stalo sa len formálnym zväzkom, navrhovateľka má za to, že sú dané dôvody na rozvod manželstva, preto žiada návrhu vyhovieť. K návrhu doložila sobášny list.
2. Manžel navrhovateľky sa k návrhu na rozvod napriek výzve súdu písomne nevyjadril. Počas konania zaujal pasívny postoj. Na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil, o jeho odročenie nepožiadal. Z úradnej činnosti tunajší súd zistil, že v trestnom konaní manžel (ako obvinený/obžalovaný) žiadal o ustanovenie tlmočníka z/do anglického jazyka a že súdne písomnosti v preklade do anglického jazyka
preberal na adrese, ktorú uviedla navrhovateľka v jej návrhu. Z týchto dôvodov súd zabezpečil úradný preklad všetkých listín (návrh s prílohami, poučenia súdu, výzva na písomné vyjadrenie sa k návrhu na rozvod; následne aj predvolanie na pojednávanie) z jazyka slovenského do jazyka anglického a doručoval ich manželovi na jeho adresu uvedenú v návrhu.
3. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 02.07.2026, na ktorom sa osobne zúčastnila navrhovateľka a jej právny zástupca. Súd vec prejednal v neprítomnosti manžela navrhovateľky, ktorý bol riadne a včas predvolaný, no na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil, o jeho odročenie nepožiadal. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením listinných dôkazov a podstatného obsahu spisu, pričom zistil nasledovný skutočný a právny stav veci:
4. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že na podanom návrhu trvá, má za to, že nie je priestor na záchranu ich manželského vzťahu a jeho sfunkčnenie, ako ani na obnovenie manželského spolužitia. V celom rozsahu sa pridržiavala návrhu a dôvodov rozvratu manželstva ako ich uviedla v návrhu. Uviedla, že s manželom na definitívne citovo odcudzili, manželstvo považuje za nefunkčné a formálne. Z manželstva maloleté deti nepochádzajú. Vypovedala, že s manželom sa zoznámili v roku XXXX, zosobášili sa v A. XXXX. Manžel z územia SR ešte toho roku (v S. XXXX) odišiel a už sa nevrátil, bol administratívne vyhostený. Vypovedala, že vtedy zvažovali, ako budú situáciu riešiť, keďže manžel sa sem nemohol vrátiť, ale nedospeli k vzájomnej dohode. Situáciu v tom čase vyriešili tak, že od S. XXXX navrhovateľka zhruba raz do roka vycestovala za manželom. Vtedy pracoval v K., stretli sa teda tam. Vypovedala, že vzťah udržiavali na diaľku, prostredníctvom messengeru a sociálnych sietí. Na otázku súdu navrhovateľka uviedla, že naposledy sa s manželom videli minulý rok - v januári 2025. Odvtedy sa už nestretli, ani sa intímne nestýkali. Navrhovateľka tiež vypovedala, že ona manželovi v S. XXXX oznámila svoj zámer rozviesť sa, k čomu jej mal uviesť, že on to takto necíti, avšak ich vzájomná komunikácia sa postupne prerušila a podľa výpovede navrhovateľky v súčasnosti manželia nie sú v žiadnom kontakte. Manžel už navrhovateľku nekontaktoval a táto o ňom nemá žiadne informácie. Na otázky súdu vypovedala, že spoločnú domácnosť nevedú už od S. XXXX. Navrhovateľka ani osobne nepozná manželovu rodinu, na svadbe na Slovensku neboli prítomní. Zároveň navrhovateľka uviedla, že ona už k manželovi neprechováva city, alebo emócie potrebné pre funkčný manželský vzťah, a preto nevidí žiaden priestor na obnovenie manželského spolužitia.
5. V danom prípade ide o konanie s cudzím, medzinárodným prvkom, ktorý spočíva v tom, že jeden z účastníkov konania – manžel navrhovateľky je štátnym príslušníkom J. Q. R. F..
6. Tunajší súd preto skúmal, či slovenské súdy majú vo všeobecnosti právomoc vo veci konať a dospel k záveru, že právomoc súdov SR je daná s poukazom na Nariadenie Brusel IIb, keďže s J. Q. R. F. nemá Slovenská republika dvojstrannú ani inú medzinárodnú zmluvu, ktorá by upravovala právomoc súdov v konaniach o rozvod manželstva a zároveň tunajší súd, ako súd únijný, je preto povinný aplikovať na otázku právomoci ustanovenia citovaného nariadenia, ktoré má interkomunitárny presah a v takýchto prípadoch má prednosť pred vnútroštátnou úpravou.
7. Podľa Kapitoly II, Oddiel 1, Článok 3 Nariadenia Brusel IIb /NARIADENIE RADY (EÚ) 2019/1111 z XX. XXXX XXXX o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí/ vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, na ktorého území manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva. V danom príde mali manželia obvyklý pobyt na území SR a navrhovateľka tu aj stále býva. Právomoc súdov SR prejedať a rozhodnúť tento prípad je tak daná. Zároveň posledné spoločné bydlisko manželov bolo v územnom obvode tunajšieho súdu (Q. H.) a navrhovateľka tu naďalej býva, je tak daná i miestna príslušnosť tunajšieho súdu.
8. Pokiaľ sa týka rozhodného práva, ktoré tunajší súd v tomto prípade aplikoval, tu súd vychádzal z ustanovenia § 22 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským. Je preukázané, že navrhovateľka je štátna občianka S Ra manžel je štátnym občanom J. Q. F. – sú teda príslušníkmi rôznych štátov, t. j. rozvod sa spravuje právnym poriadkom slovenským (súd teda bude aplikovať zákon č. 36/20005 Zb. o rodine).
9. Podľa ust. § 31 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“) súd v konaní pokračuje aj keď sú účastníci nečinní. Účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie a sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.
10. Súčasne v zmysle čl. 6 a ust. § 36 C.m.p. má súd postupovať v súlade s tzv. vyšetrovacou zásadou, s cieľom zistiť a zabezpečiť všetky potrebné podklady pre súdne rozhodnutie, aj keď ich účastníci sami neoznačili, nenavrhli, nepredložili, či dokonca konanie ignorovali, tak ako tomu bolo v tomto konaní v prípade manžela navrhovateľky.
11. Konania vo veciach spojených s osobným statusom účastníka konania (týka sa to predovšetkým rozvodových konaní), sú aj podľa rozvrhu práce tunajšieho súdu veci prednostné, v ktorých sa má konať a rozhodovať plynulo, bez zbytočných prieťahov. A to v súlade s tam stanovenými kritériami pre určovanie súdnych konaní, ktoré majú prebehnúť väčšou rýchlosťou, stanovenými rozhodovacou praxou Štrasburských orgánov ochrany práva.
12. Rovnako tak čl. 5 C.m.p. hovorí, že súd postupuje z úradnej povinnosti na základe zákona na účely prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.
13. Aj podľa čl. 12 C.m.p. súd postupuje v konaní tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočný prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
14. Podľa ust. § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
15. Vyššie cit. ustanovenie § 18 Zákona o rodine zakotvuje základné osobné práva a povinnosti manželov, ktoré vznikajú uzavretím manželstva. Tieto mravné a etické postuláty, ktoré vo svojej podstate charakterizujú vzťah manželov a ich spolužitie, zakotvil zákonodarca ako povinnosti.
16. Keďže ide o imperfektnú normu, plnenie týchto povinností nie je súdne vymáhateľné ani sankcionovateľné. Ich porušenie však môže spôsobiť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi bez perspektívy ďalšieho obnovenia manželského spolužitia a na ich porušenie súd obligatórne prihliada pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine.
17. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
18. Podľa ust. § 23 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
19. Jednou z podstatných funkcií manželstva je povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie. Rodina je základnou jednotkou spoločnosti a je prirodzeným prostredím pre rast a blaho všetkých svojich členov, najmä detí. Vzhľadom na to by rodinné prostredie malo byť zdravé, to znamená, že by v ňom mala vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia, tolerancie, dôvery a lásky.
20. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že účastníci konania sú manželmi, z ich manželstva maloleté deti nepochádzajú. Účastníci konania sú občanmi rôznych štátov, keď navrhovateľka je občianska Slovenskej republiky a manžel je občanom J. Q. R. F.. Manželstvo bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX D. U. H. F., čo vyplynulo z predloženého sobášneho listu. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že v čase podania návrhu i vyhlásenia rozhodnutia súdu manželia spolu fakticky (už dlhodobo) nežijú, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že manželia v spoločnej
domácnosti nežijú už od S. XXXX, kedy manžel navrhovateľky z územia SR odcestoval. Navrhovateľka ostala na území SR žiť, manžela navštevovala sporadicky tým, že za ním vycestovávala do cudziny. Manželstvo bolo fakticky udržiavané „na diaľku“, s osobným stretnutím zhruba raz za rok a popri tom komunikáciou prostredníctvom sociálnych sietí, či messengera. Od A. XXXX sa už manželia osobne nestretli a ani sa intímne nestýkajú. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd preto ustálil, že dané manželstvo je nefunkčné, je len formálnym zväzkom a zároveň niet nádeje na obnovenie manželského spolužitia účastníkov konania, keďže toto navrhovateľka jednoznačne odmietla a úplne vylúčila. Z obsahu návrhu i z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že ako hlavnú príčinu rozvratu vníma problémy a nezhody ohľadom ďalšieho fungovania v manželskom zväzku, ktorý je roky udržiavaný na diaľku, teraz už vyše rok a pol bez akéhokoľvek osobného kontaktu, čo viedlo k ochladnutiu, až k úplnému vytrateniu citov zo strany navrhovateľky a to až do tej miery, že v takomto formálnom a nefunkčnom manželstve, ktoré si neplní žiadnu zo svojich funkcií, už nechce ďalej zotrvať. Situácia, v ktorej sa manželia ocitli a v ktorej roky zotrvali, postupne viedla k definitívnemu rozvratu a znefunkčneniu manželstva, a v konečnom dôsledku k odcudzeniu a úplnému vytrateniu emócií zo strany navrhovateľky, o čom svedčí i skutočnosť, že s manželom sa od A. XXXX už osobne nestretli. Manžel navrhovateľky sa v priebehu konania napriek výzve súdu nevyjadril, žiadne z tvrdení navrhovateľky tak z jeho strany rozporované nebolo. Z už vyššie popísaných dôvodov pre to súd, s ohľadom na to, čo je predmetom tohto konania, vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti manžela navrhovateľky.
21. Berúc do úvahy vyššie uvedené teoretické východiská ako aj zistený skutočný stav veci tunajší súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je hlboko a trvalo rozvrátené. Stav, ktorý je toho času medzi manželmi, je potrebné považovať za stav bezpochyby nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, pričom manželstvo neplní svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, keďže túto možnosť navrhovateľka úplne vylúčila a zároveň aj citové vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, keďže navrhovateľka už k manželovi neprechováva žiadne city. Návrhu navrhovateľky súd preto vyhovel a manželstvo účastníkov tohto konania rozviedol (výrok I.).
22. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
23. O trovách konania súd rozhodol postupujúc podľa § 52 C.m.p. a to tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania (výrok II.), pretože tento zákon neustanovil a ani účastníci konania nenavrhli inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 C.s.p.).
Navrhovateľka nie je oprávnená podať voči tomuto rozsudku odvolanie, nakoľko sa tohto svojho práva po vyhlásení rozsudku pred súdom účinne vzdala.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 C.s.p.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 C.s.p.) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.(§ 62 C.m.p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma späť svoje predošlé priezvisko.