Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-71-2026.pdf
PDF · 147.1 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/71/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Oľgy Mičietovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobkyne A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, zast. JUDr. Jánom Slovinským, advokátom, so sídlom Spišská Nová Ves, Štefánikovo námestie 13, IČO: 50 525 158 proti žalovaným: 1/ REFINCAPITAL s. r. o., so sídlom Bratislava, Zámocká 3, IČO: 54 222 516 a 2/ B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E., C. XXXX/X, obaja zast. Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Košice, Kupeckého 320/33, IČO: 47 240 482, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti oproti povinnosti zaplatiť 31.150 €, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 8C/75/2024 - 195 z 27.11.2025 Okresného súdu Spišská Nová Ves v spojení s opravným uznesením 8C/75/2024-260 z 8.4.2026 Okresného súdu Spišská Nová Ves
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 8C/75/2024-260 z 8.4.2026.
P r i z n á v a žalovaným náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „súd“) rozsudkom žalobu zamietol a žalovaným priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu v rozsahu 100 %.
2. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva k označenej nehnuteľnosti oproti jej povinnosti vyplatiť žalovanému 1/ sumu vo výške 31.150 €. Dôvodila, že so žalovaným 1/ dňa 8.3.2023 uzatvorila Kúpnu zmluvu F. XXXXXX/XXXX, predmetom ktorej bol byt F. XX D. X. poschodí, vo vchode F. X bytového domu so súpisným číslom XXXX, D. G. H. E. C. D. E., postavenom na parcele registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné číslo 4646, o výmere 259 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1 k celku, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 194/10000 k celku, spoluvlastnícky podiel predávajúceho na pozemku, na ktorom je bytový dom postavený, a to k pozemku, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX, o výmere 259 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o veľkosti 194/1000 k celku, to všetko evidované na LV č. XXXX, k.ú. C. D. E., obec C. D. E., okres C. D. E. za kúpnu cenu vo výške 34.000 €, z ktorej kúpnej ceny mali byť vyplatené všetky exekučné konania vedené voči žalobkyni. Kúpna cena bola rozdelená na 5 častí a to: 1. časť kúpnej ceny vo výške 401,20 € mala byť vyplatená na účet: IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, 2. časť kúpnej ceny vo výške 9.797,09 € na účet: IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, 3. časť kúpnej ceny vo výške 18.723,76 € na účet IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, 4. časť kúpnej ceny vo výške 2.227,95 € na účet: IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a 5. časť kúpnej ceny vo výške 2.850,00 € na účet: IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Kúpnu zmluvu pripravil žalovaný 1/, priniesol ju žalobkyni na podpis bez možnosti vzniesť námietky
k jej zneniu a k preštudovaniu účtov, na ktoré má byť kúpna cena vyplatená. Žalobkyňa v strese a pod nátlakom žalovaného 1/ v dobrej viere, že uvedená transakcia vyrieši jej nepriaznivú a ťaživú životnú situáciu, zmluvu podpísala, nakoľko po slovách žalovaného 1/ mala strach, že príde exekútor a všetko jej vezme. Taktiež sa žalovaný 1/ neštítil použitia praktík v znení, že kúpna zmluva platí len teraz a ak to hneď nepodpíše, ponuka platiť nebude. Voči jej osobe boli vedené exekučné konania pôvodne na Exekútorskom úrade Košice I. B. J. K. XXXXX 286/2018, 197EX 449/2019 a 197EX 415/2019, ktoré po ukončení činnosti exekútora boli vedené na exekútorskom úrade I. A. J. (L. M.), pričom ku dňu 12.7.2022 jej dlhy predstavovali 386,29 €, 17.904,28 € a 9.384,41 €, ktoré mala žalovaná ako povinná uhradiť na č. účtu C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Tieto exekúcie tvoria 1., 2. a 3. časť kúpnej ceny, ktoré sú navýšené o úroky, ktoré v priebehu exekúcie rastú každým dňom trvania exekučného konania. Štvrtá časť kúpnej ceny vo výške 2.227,95 € bola vyplatená na účet syna žalobkyne. Okrem vyššie uvedených exekúcií, bolo voči žalobkyni vedené aj exekučné konanie na Exekútorskom úrade Košice I. N. C. - súdny exekútor, č.k. 147EX 1047/22 s istinou 1.263,39 € s prísl., v ktorom exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva bol vydaný dňa 3.3.2023, teda pred podpisom kúpnej zmluvy. Žalobkyňa mala za to, že piata časť kúpnej ceny tvorí práve exekučné konanie vedené u I. C., nakoľko žalovanému 1/ odovzdala všetky podklady k svojim exekučným konaniam, ktoré mala k dispozícii, a to ešte pred podpisom kúpnej zmluvy. Dňa 14.2.2024 jej bol doručený platobný rozkaz, ktorého predmetom bola povinnosť žalobkyne uhradiť žalovanému 1/ sumu 4.088,85 € s príslušenstvom v konaní, ktoré je aktuálne vedené na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 9Csp/73/2024, z ktorého vyplynulo, že žalovaná suma 4.088,85 € má byť vyplatením exekučného konania žalobkyne vedeného na exekútorskom úrade pod sp. zn. 147EX 1047/22. Žalobkyňa nemá vedomosť o inom exekučnom konaní a kúpnu zmluvu podpísala v dobrej viere, že žalovaný 1/ uhradí všetky exekučné konania, ktoré boli voči jej osobe vedené. Cíti sa byť podvedená konaním žalobcu, ktorý za nápadne nevýhodných podmienok využil jej tiesnivú finančnú situáciu a žalobkyňa pod prísľubom vyplatenia všetkých exekučných konaní, pristúpila na túto nevýhodnú zmluvu. V čase podania žaloby sa veľmi obdobný byt na vedľajšej ulici v rovnakej výmere predával za 61.000 €, pričom žalobkyňa má za to, že rok predtým boli ceny bytov ešte vyššie, pričom žalovaný 1/ jej za kúpu bytu ponúkol sumu 34.000 €, teda takmer o polovicu nižšiu sumu, za akú mohla, nebyť svojej ťaživej finančnej situácie, byt predať. Dôvodila, že ak by vedela, že uzatvorením tejto zmluvy príde o byt v hodnote min 60.000 € a ešte jej zostane exekúcia s príslušenstvom, nikdy by na uzatvorenie takejto zmluvy nepristúpila. Dňa 7.8.2024 odstúpila od Kúpnej zmluvy F. XXXXXX/XXXX zo dňa 9.3.2024 z dôvodu, že v danom prípade došlo k naplneniu zákonných predpokladov podľa § 49 Občianskeho zákonníka. Dňa 17.9.2024 bola žalobkyni doručená Odpoveď k odstúpeniu od kúpnej zmluvy, kde žalovaný 1/ bez ďalšieho odmietol dôvody odstúpenia od zmluvy a oznámil, že predmetný byt je v súčasnosti vo vlastníctve tretej osoby. Žalovaný 2/ je aktuálnym vlastníkom predmetného bytu. Konanie žalovaného 1/ sa podľa žalobkyne prieči dobrým mravom, kedy zneužil jej tieseň, pričom takéto konanie žalovaného 1/ nemôže požívať právnu ochranu.
3. Žalovaní v rámci procesnej obrany uviedli, že žalobkyňa pred uzatvorením kúpnej zmluvy komunikovala s I. J., ktorá jej oznámila výšku pohľadávok a platobné informácie, na základe čoho sa žalobkyňa dohodla so žalovaným 1/, že časť dohodnutej kúpnej ceny bude priamo použitá na úhradu týchto exekučných konaní a oznámila žalovanému 1/, aké časti kúpnej ceny (v akej výške) a na aké bankové účty majú byť uhradené, čo sa premietlo do znenia článku II kúpnej zmluvy definujúceho kúpnu cenu. Žalobkyňa neinformovala žalobcu o akýchkoľvek ďalších dlhoch, resp. ťarchách, ktoré by mohli byť evidované k predmetnej nehnuteľnosti. Po uzatvorení kúpnej zmluvy a úhrade kúpnej ceny bola na predmetných nehnuteľnostiach zaevidovaná ťarcha - exekučné záložné právo, žalovaný 1/ teda pristúpil k úhrade predmetnej pohľadávky za žalobkyňu, aby nehnuteľnosť bola prevedená nezaťažená exekúciou. Táto pohľadávka je predmetom konania pod sp. zn. 9Csp/73/2024. Žalobkyňa mala dostatočný čas a možnosť oboznámiť sa s obsahom kúpnej zmluvy pred jej podpisom, sama v priebehu konania (sp. zn. 9Csp/73/2024) potvrdila, že znenie zmluvy poznala a s jej obsahom bola uzrozumená. Kúpna cena odzrkadľovala (dezolátny) stav predmetnej nehnuteľnosti v čase jej predaja. Po nadobudnutí bytu žalovaný 1/ vynaložil značné finančné prostriedky na rekonštrukciu a zlepšenie stavu bytu, aby bol vhodný pre ďalších potencionálnych záujemcov. Tvrdenia žalobkyne o tom, že bola pod nátlakom alebo v tiesnivej situácii, považovali za absolútne nepodložené a nepravdivé.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, v ktorom uviedla, že hľadala spôsob, ako riešiť svoje exekúcie, pričom exekútorka jej povedala, že po obhliadke bytu sa byt predá v dražbe, uspokoja sa pohľadávky a zostatok kúpnej ceny jej bude vyplatený. V roku 2023 alebo 2024 sa stala vlastníčkou domu E. B.. V čase, kedy komunikovala s exekútorkou, bývala v byte D. G. H.. Následne
po tom, čo jej exekútorka povedala, že jej zašle vyčíslenie dlhov exekúcie, po telefóne jej povedala aj sumu, ale už si nepamätala, o akú sumu šlo. Cez internet kontaktovala žalovaného 1/ požadujúc pôžičku, pričom prostredníctvom komunikácie cez O., sa žalovaný dopytoval, akú sumu potrebuje a dohodli sa tak, že byt môže odkúpiť naspäť, keď vráti peniaze. V priebehu pár dní jej žalovaný 1/ zaslal kúpne zmluvy a zmluvu o predkupnom práve na jej syna, v ktorej bol uvedený jej syn A. L., ako budúci kupujúci a ako budúci predávajúci bol uvedený žalovaný 1/. Spolu so synom si zmluvy prečítali, podpísali ich a overili podpisy. V tom čase na tom žalobkyňa bola zle, zomreli jej rodičia, pričom chcela, aby na základe predkupnej zmluvy, čo podpísal jej syn, sa stal vlastníkom bytu. Potvrdila, že žalovanému 1/ zaslala číslo účtu jej syna a bolo to číslo účtu zaslané spolu s podpísanými zmluvami. Pred uzavretím kúpnej zmluvy zasielala žalovanému 1/ vyčíslenie exekúcií, ako aj čísla účtov. Videla, že v kúpnej zmluve je v bode 2.5. časť kúpnej ceny vo výške 2.850 €, pričom zo stany žalovaného 1/ jej bolo oznámené, že je to niečo naviac k bytu. V tomto byte žila ešte rok, platila nájomné, inkaso, odvoz smetí a daň. Exekútorke už neplatila nič, všetko išlo mimo ňu. Nevedela vysvetliť prečo aj napriek tomu, že bola od exekútorky informovaná, že v danej lokalite je hodnota tohto bytu cca 70 000 €, podpísala kúpnu zmluvu na kúpnu cenu 34 000 €. Pred predajom bytu mala 3 exekúcie, ktoré zastrešovala I. J. a ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy mala s nebankovou spoločnosťou uzavretú úverovú zmluvu a splátkový kalendár. V roku 2023 tam bolo potrebné splácať ešte rok alebo dva. Uviedla, že žalovaný 1/ vedel, že má ešte pozdĺžnosť voči nebankovej spoločnosti, ktorá jej umožnila splácať dlh v splátkach, pričom dlžná suma v čase uzavretia kúpnej zmluvy bola cca 3.800 €. Tento dlh v kúpnej zmluve nehľadala, pretože si myslela, že jej bude vyplatený ešte zostatok kúpnej ceny. Kúpnu zmluvu si prečítala, ale zároveň očakávala, že bude ešte minimálne 20 000 € vyplatených.
5. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného 1/ súd zistil, že ich spoločnosť obdŕžala ponuku od sprostredkovateľa spoločnosti L. P., konkrétne od p. E. Q., pričom do mailu obdŕžali základné informácie, fotografie bytu, list vlastníctva a požadovanú kúpnu cenu, ktorú navrhla predávajúca. Následne dohodli podmienky uzatvorenia kúpnej zmluvy cez sprostredkovateľa. Predávajúca vyžiadala vyčíslenia exekúcií od exekútorky I. J., ktoré dostali od sprostredkovateľa, na základe ktorých pripravili podklady kúpnej zmluvy. Všetky časti kúpnej ceny boli poskytnuté od sprostredkovateľa, ktorý tieto časti kúpnej ceny odkomunikoval so žalobkyňou. Kúpna zmluva bola žalobkyni zaslaná poštou, spolu so zmluvou o budúcej kúpnej zmluve. Žalobkyňa si zmluvy prevzala, pričom žalovaný 1/ jej neposkytol žiadnu lehotu, v ktorej sa má k obsahu kúpnej zmluvy vyjadriť. Žiadne námietky ku kúpnej zmluve zo strany žalobkyne neboli ani im, ani sprostredkovateľovi oznámené. Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve podpisoval rodinný príslušník žalovanej a vzhľadom na to, že žalobkyňa chcela nehnuteľnosť predať, ale ešte chcela nehnuteľnosť nejakú dobu užívať, zmluva jej zabezpečila dobu bývania 9 mesiacov, pričom sa zmluvne dohodli, že ak by sa jej podarilo predať ešte inú nehnuteľnosť, s ktorou disponovala, byt by odkúpila naspäť. Žalobkyňa nemala problém ani s výškou kúpnej ceny, ani s obsahom kúpnej zmluvy, žalovaného 1/ nikdy nekontaktovala. Bola si vedomá predaja, kúpnu cenu sama navrhla, pretože mala exekúcie, navrhla aj sumu, ktorá mala byť vyplatená jej alebo jej synovi. Ak zaplatila poslednou časťou kúpnej ceny sumu sprostredkovateľovi, tak išiel o vzťah medzi ňou a sprostredkovateľom. Výšku sumy za odmenu medzi sprostredkovateľom a žalobkyňou žalovaný 1/ neurčoval. Pri podaní návrhu na vklad do katastra nehnuteľností na liste vlastníctva vyskočila ďalšia exekúcia, u I. C., pričom sa jednalo o pohľadávku vo výške cca 4.000 €. O tejto exekúcií žalovaný 1/ ani sprostredkovateľ nebol žalobkyňou informovaný. Exekúciu vyplatil, lebo nemal v záujme vlastniť nehnuteľnosť s exekúciou. Žalobkyňa ešte nehnuteľnosť užívala, uhrádzala poplatky súvisiace s užívaním bytu. Pred uplynutím 9 mesačnej lehoty žalobkyňu kontaktoval, chcela ešte čas na to, aby sa mohla presťahovať, pričom sa rozhodla, že nehnuteľnosť späť kupovať nebude. Žalobkyňa sa odsťahovala cca vo februári až marci. V čase, kedy byt ešte vlastnili a tento byt im predávajúca odovzdávala, od nej žiadali vyplatenú exekúciu cca 4.000 €, s čím nesúhlasila. Žalobkyňa bola v komunikácií so sprostredkovateľom, pričom ak mala nejaké výhrady voči obsahu zmluvy mohla si vypýtať kontakt na žalovaného 1/. Sprostredkovateľ, ktorého si našla sama žalobkyňa, oznámil žalovanému 1/ jednotlivé účty, kam majú byť uhradené časti kúpnej ceny. V kúpnej zmluve bolo uvedené, že žalobkyňa ručí za to, že na uvedenej nehnuteľnosti nie sú uvedené žiadne ďalšie exekúcie, kúpnu zmluvu videla, podpísala, nezisťoval cez register exekúcií, či má aj ďalšiu exekúciu. Uviedol, že mail, ktorý mu poslal sprostredkovateľ E. Q., obsahom ktorého bola ponuka nehnuteľnosti na predaj, má k dispozícií. Kúpna cena nebola určená sprostredkovateľom, ale predávajúcou. Sprostredkovateľ od žalobkyne dostal informáciu, že žalobkyňa má záujem predať byt a požaduje 34.000 €. Nátlak na žalobkyňu nevyvíjal ani telefonicky, ani sms, mailom a pán R., čiže druhý konateľ žalovaného 1/, nebol v kontakte so žalobkyňou ani raz.
6. Z výpovede syna žalobkyne A. L. súd zistil, že predmetný byt bol v dezolátnom, pôvodnom stave. Jednalo sa o 1 izbový byt, samostatné WC, kúpeľňa, plastové okná, bolo tam čisto, vypratané, ostal tam nábytok. V čase, keď sa byt predával, mama bývala E. B.. Zopár mesiacov v byte býval jeho brat S.. V čase, keď žalobkyňa podpisovala kúpnu zmluvu, on podpisoval zmluvu o budúcej zmluve, na základe ktorej si on kúpi byt a vyplatí peniaze. Jemu však neschválili úver, preto byt nedokázal odkúpiť. Asi po 8 mesiacov prišlo, že majú byt odovzdať. Žalobkyňa predmetný byt zdedila. V tom čase bývala E. B.. Žalobkyňa pracuje ako ošetrovateľka, preto tam má aj prechodný pobyt na C. E. XX. Nevedel o tom, že by žalovaný 1/ alebo nejaká realitná kancelária videla byt. Žalobkyňa nemala svoj účet, preto peniaze z kúpnej ceny boli poslané na jeho účet a on jej ich potom dal. Poslal jej číslo svojho účtu a ona potom komunikovala s nejakou osobou.
7. Manžel žalobkyne K. B. uviedol, že v roku 2003 uzavreli so žalobkyňou manželstvo, žalobkyňa vtedy bývala E. B.. Exekúcie vznikli asi preto, že mala synov a bolo treba riešiť ich školy. Žalobkyňa bola v hroznom stave, keď jej prišli oznámenia o exekúciách. Nakoniec našla nejakú agentúru, ktorú oslovila. Táto s ňou komunikovala jedine cez telefón. On to vnímal, že to bolo pod nátlakom. V marci 2023 opatrovala svojho otca, ktorý s ňou býval E. B.. Otec zomrel skôr ako zomrela matka žalobkyne. Ťažko znášala stratu rodičov a exekúcie. Keďže žalobkyňa opatruje tetu v C. E. F. XX, od marca 2022 tam mala prechodný pobyt. Starostlivosť o rodičov vykonávala žalobkyňa pred ich smrťou sama, všetko riešila a financovala. Jej matka bola chorá, vyžadovala si opateru a otec bol po ôsmich operáciách. Musela opatrovať aj rodičov a tetu E. C. E., kde je zamestnaná. I. J. poslala žalobkyni oznámenie, že má exekúcie a že ich má riešiť. Na základe týchto upozornení oslovila žalobkyňa žalovaného 1/. V kúpnej zmluve bola dohoda, že do 6-8 mesiacov mali nájsť finančné prostriedky a vrátiť ich žalovanému 1/. V byte býval syn žalobkyne až do odovzdania bytu do 2/202, uhrádzali poplatky spojené s užívaním. Banka neposkytla peniaze ani jemu, ani manželke, ani jej synovi. Osobne bol na Notárskom úrade, keď manželka podpisovala kúpnu zmluvu. Uviedol, že manželka asi čítala kúpnu zmluvu, skôr ako ju podpísala. Nemal vedomosť o tom, že by exekútorka manželku oboznámila, s tým, že by byt mal ísť do dražby. Byt nebol v dezolátnom stave. Manželka nemala možnosť oboznámiť sa s ustanoveniami zmluvy a konzultovať ich, lebo medzi oslovením žalovaného 1/ a podpísaním zmluvy prešlo len pár dní. Medzi doručením zmluvy a jej podpísaním prešiel len deň. Zmluva prišla, overili podpisy a poslali podpísanú zmluvu. Kúpnu cenu za byt stanovil asi žalovaný 1/ na základe vyplatených exekúcií. Účty, kde mala byť vyplatená kúpna cena dávala manželka cez telefón žalovanému 1/. Manželka lieky nebrala, u psychiatra nebola, užívala len homeopatiká.
8. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 49 a § 123 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že predmetom sporu je predovšetkým určenie, či žalobkyňa je alebo nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a či má povinnosť vrátiť kúpnu cenu, resp. jej časť. Prejudiciálne však posudzoval, či právny úkon kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ je platným právnym úkonom. Za sporné skutočnosti považoval spôsob akým došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, či žalobkyňa uzavrela túto zmluvu v tiesni, či v čase uzavretia kúpnej zmluvy mala vedomosť o svojich pozdĺžnostiach, či mala dostatok času oboznámiť sa s obsahom kúpnej zmluvy, či hodnota bytu zodpovedala v čase uzavretia kúpnej zmluvy stavu, v akom sa byt nachádzal, čo predstavovala časť kúpnej ceny vo výške 2.850 € a to, komu bola táto kúpna cena uhradená a či žalovaný 2/ mal vedomosť o okolnostiach odpredaja nehnuteľnosti žalobkyňou žalovanému 1/.
9. Po vykonanom dokazovaní považoval žalobu za neopodstatnenú v celom rozsahu. Z výpovede žalobkyne a svedkov - jej syna a manžela mal preukázané, že žalobkyňa uzatvorila kúpnu zmluvu dobrovoľne, jej podpis bol úradne overený, v čase uzatvorenia tejto zmluvy bola pri plnom vedomí a nebola pod vplyvom liekov ani iných látok, ktoré by ju mohli robiť na takýto úkon nespôsobilou. Skutočnosť, že by žalobkyňa konala pod imanentným nátlakom akejkoľvek osoby, nakoľko sama šla svoj podpis na zmluve úradne overiť a následne zaslala podpísanú zmluvu poštou žalovanému 1/, nebola v konaní preukázaná. Súd konštatoval, že sama žalobkyňa poskytla žalovanému 1/ pred vytvorením kúpnej zmluvy aj čísla účtov a sumy jednotlivých exekúcií, ktoré mali byť z kúpnej ceny nehnuteľnosti vyplatené, a to vrátane čísla účtu jej syna, na ktorý mala byť vyplatená zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 2.227,95 €. Bez jej aktivity v tomto smere pred uzatvorením kúpnej zmluvy, by kupujúci nemohol mať vedomosť o týchto konkrétnych údajoch. Žalobkyňa síce tvrdila, že poverila žalovaného 1/ komunikáciou s exekútorskými úradmi, aby zistil čísla účtov a presnú sumu, ktorú je potrebné vyplatiť, no nepredložila o tom súdu žiaden dôkaz. Konštatoval, že s kúpnou cenou bola pred uzatvorením kúpnej zmluvy oboznámená, mala možnosť si zmluvu prejsť a dobrovoľne ju podpísala, teda akceptovala aj
výšku navrhovanej kúpnej ceny. Z výsluchu žalobkyne a svedkov mal za to, že predmetný byt mal byť predaný žalovanému 1/ zrejme "dočasne" a následne mal byť odkúpený späť synom žalobkyne, z ktorého dôvodu bola medzi nimi uzatvorená zmluva o budúcej zmluve, k čomu však nedošlo, a preto byt zostal vo vlastníctve žalovaného 1/, ktorý ho následne predal žalovanému 2/, čo sa neprieči žiadnym zákonným alebo zmluvným ustanoveniam. V ďalšom súd dôvodil, že v čase podpisu kúpnej zmluvy mala žalobkyňa vedomosť o dedičskom konaní po jej rodičoch, teda mala vedomosť o reálnej možnosti nadobudnúť vlastníctvo k ďalšej nehnuteľnosti, ktorá jej môže slúžiť na bývanie a nebola odkázaná iba na byt, ktorý bol predmetom tejto kúpnej zmluvy. Okrem roviny tvrdení, žalobkyňa neuviedla žiadne konkrétne okolnosti a nepredložila žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by spochybnili platnosť právneho úkonu uzatvorenia kúpnej zmluvy. Rovnako nepreukázala, že by zmluvu bola bývala uzatvorila v stave tiesne a pod psychickým, či fyzickým nátlakom alebo pod bezprávnou vyhrážkou. Uzavrel, že sama žalobkyňa v konaní potvrdila, že kontaktovala sprostredkovateľa predaja nehnuteľnosti a sama iniciovala jej predaj, čo potvrdili aj vypočutí svedkovia a žalovaný 1/. Neskôr síce žalobkyňa tvrdila, že žiadneho sprostredkovateľa predaja nepozná, avšak súdu nepredložila žiadnu komunikáciu so žalovaným 1/ alebo sprostredkovateľom, ktorá by preukazovala jej iný úmysel, než predaj predmetnej nehnuteľnosti alebo prípadne snahu o dojednávanie iných zmluvných podmienok, či inej výšky kúpnej ceny. V tomto smere preto žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno jej tvrdení.
10. Vo vzťahu ku kúpnej cene uviedol, že žalobkyňa nepredložila súdu znalecký posudok alebo iný dôkaz o nápadne nevýhodných zmluvných podmienkach, ktoré by preukazovali, že byt mal inú hodnotu než tú, za ktorú bol predaný žalovanému 1/. Predložené fotografie bytu a cenový inzerát na inú nehnuteľnosť, samé o sebe nepreukazujú hodnotu bytu v stave, v akom bol v čase jeho predaja.
11. Čo sa týka poslednej časti kúpnej ceny uvedenej v článku II. bode 2.5 kúpnej zmluvy vo výške 2.850 €, ktorú žalobkyňa označila ako úžernú, resp. neprimerane vysokú hodnotu odplaty za sprostredkovanie predaja predmetnej nehnuteľnosti, súd konštatoval, že aj v tomto smere zostali tvrdenia žalobkyne nepreukázané, navyše súdu sa suma vo výške 8,38 % z kúpnej ceny nejavila ako celkom zrejme neprimerane vysoká, či dokonca úžernícka odmena.
12. Súd dodal, že pred samotným uzatvorením kúpnej zmluvy mala žalobkyňa možnosť nechať predať nehnuteľnosť v exekučnej dražbe, kde by bol povinne vyhotovený znalecký posudok a výška jednotlivých podaní účastníkov dražby by sa musela odvíjať od takto zistenej hodnoty nehnuteľnosti, sama si však dobrovoľne zvolila cestu predaja nehnuteľnosti prostredníctvom ňou osloveného sprostredkovateľa, pričom jej exekučné dlhy mohli byť rovnako splatené aj uvedenou exekučnou dražbou. Žalobkyňa navyše odstúpila od kúpnej zmluvy, teda ju z právneho hľadiska ju musela považovať za platný právny úkon, z ktorého hľadiska súd považoval žalobu za obsahovo čiastočne rozpornú, keďže sa ňou žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva z dôvodu počiatočnej neplatnosti zmluvy.
13. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešným žalovaným priznal voči neúspešnej žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania. Dôvody na aplikáciu § 257 CSP nevzhliadol.
14. Opravným uznesením 8C/75/2024 – 260 z 8.4.2026 súd opravil záhlavie rozsudku v časti dátumu narodenia žalobkyne, v časti obchodného mena žalovaného 1/, dátumu narodenia žalovaného 2/ a obchodného mena a adresy sídla právneho zástupcu žalovaných.
15. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietla, že súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobkyňa mala sama kontaktovať sprostredkovateľa predaja nehnuteľnosti a iniciovať jej predaj, avšak neozrejmil z akých konkrétnych vykonaných dôkazov k tomuto skutkovému záveru dospel. Naopak, z výpovede žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa prostredníctvom internetu kontaktovala žalovaného 1/, výlučne s cieľom získať od neho pôžičku, pričom netvrdila, že by kontaktovala sprostredkovateľa predaja nehnuteľnosti, ani že by iniciovala jej predaj prostredníctvom realitnej kancelárie. Skutkový záver súdu je preto v priamom rozpore s obsahom vykonaného
dôkazu. Napriek uvedenému, súd bez vysvetlenia konštatoval, že do procesu vstúpila spoločnosť, sprostredkovateľovi mala byť vyplatená časť kúpnej ceny vo výške 2 850 € a to bez toho, aby vysvetlil, na základe akého právneho titulu a za aké konkrétne plnenie mala byť táto suma vyplatená. Súd sa zároveň opomenul vysporiadať s námietkou žalobkyne, že údajný „sprostredkovateľ“, ktorému mala byť vyplatená odmena vo výške 2 850 €, nie je podnikateľským subjektom, ale fyzickou osobou – E. Q., ktorý nedisponuje oprávnením na výkon sprostredkovateľskej činnosti v oblasti predaja nehnuteľností. Nestotožnila sa ani so záverom súdu o primeranosti odplaty vo výške 8,38 % z kúpnej ceny. V situácii, keď žalobkyňa neoslovila žiadneho sprostredkovateľa, ale obrátila sa priamo na žalovaného 1/ nie je zrejmé, z akého dôvodu mala byť akákoľvek sprostredkovateľská odmena vyplatená, a už vôbec nie v takejto výške. Súd tiež opomenul vyhodnotiť správanie sa žalovaného 1/, ktorý sa počas celého konania vyhýbal jednoznačnej odpovedi na otázku, komu patrí účet, na ktorý bola sporná suma 2 850 € poukázaná, ktorá okolnosť je z hľadiska posúdenia skutkového stavu kľúčová, keďže ide o prostriedky vyplatené z kúpnej ceny, ktorých adresát a právny titul neboli v konaní hodnoverne objasnené. Žalobkyňa opakovane navrhovala, aby si súd od protistrany vyžiadal listinné dôkazy, preukazujúce existenciu a obsah údajného sprostredkovateľského vzťahu, pričom jedným z kľúčových dôkazov mala byť komunikácia medzi žalobkyňou a údajným sprostredkovateľom, ktorú žalovaný 1/ napriek výzve súdu nepredložil. Žalobkyňa pritom objektívne nemohla predložiť neexistujúcu komunikáciu – nemôže niesť dôkazné bremeno o niečom, čo sa podľa jej tvrdení nikdy neuskutočnilo a čo mal preukazovať práve žalovaný. Súd sa zároveň nepresvedčivo a nesprávne vysporiadal s otázkou životnej situácie žalobkyne v čase uzatvorenia spornej kúpnej zmluvy, keď bez opory vo vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobkyňa mala už v čase podpisu zmluvy vedomosť o dedičskom konaní po svojich rodičoch, a teda „celkom zrejme“ aj vedomosť o tom, že v tomto konaní má reálnu možnosť nadobudnúť vlastnícke právo k ďalšej nehnuteľnosti slúžiacej na jej bývanie. Takýto záver je však postavený výlučne na spätnom hodnotení skutkového stavu a na neprípustnej špekulácii o výsledku dedičského konania. Vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudla až po uzatvorení spornej kúpnej zmluvy, a to až po právoplatnom skončení dedičského konania, v rámci ktorého došlo k dohode dedičov, že vlastníčkou nehnuteľnosti sa stane práve žalobkyňa. V čase podpisu spornej kúpnej zmluvy dedičské konanie nebolo právoplatne ukončené, trvalo už niekoľko mesiacov a jeho výsledok nebol pre žalobkyňu nijako predvídateľný. V rozhodnom čase teda nemohla vedieť, či vôbec nadobudne vlastnícke právo k akejkoľvek nehnuteľnosti, nieto ešte k nehnuteľnosti, ktorá by jej mohla reálne slúžiť na bývanie. Súd pri hodnotení otázky tiesne abstrahoval od reálnej životnej situácie žalobkyne v čase uzatvorenia spornej kúpnej zmluvy a obmedzil sa výlučne na formalistické úvahy o neexistencii psychiatrickej liečby, či na špekulatívne predpoklady o výsledku dedičského konania. V období pred uzatvorením spornej kúpnej zmluvy (teda v období 12 mesiacov) žalobkyňa po opakovaných zdravotných komplikáciách a ôsmich operačných zákrokoch prišla o otca a krátko na to, po dlhodobej chorobe, aj o matku. V priebehu približne pol roka tak žalobkyňa musela zabezpečiť dva pohreby svojich najbližších osôb, pričom bola jedinou zo súrodencov, ktorá sa o oboch rodičov dlhodobo osobne starala a zabezpečovala im opateru. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, prípadne, ak by odvolací súd dospel k záveru, že skutkový stav nebol dostatočne objasnený, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie.
16. Žalovaní vo vyjadreniu k odvolaniu sa v celom rozsahu stotožnili s výrokom a odôvodnením napadnutého rozsudku považujúc ho za vecne správny, nedosahujúci žiadne vady vytýkané žalobkyňou, z ktorého dôvodu navrhli, aby ho odvolací súd potvrdil. Argumentáciu žalobkyne o núdzi pri predaji nehnuteľnosti považujú za nepravdivú, zavádzajúcu a rozpornú s vo veci vykonaným dokazovaním. Žalobkyňa sa v konaní pred súdom prvej inštancie snažila vytvoriť obraz, že sa pri podpise kúpnej zmluvy ocitla v dramatickom životnom zúfalstve, ktoré ju donútilo konať proti jej vlastnej vôli, ktorý obraz nemá s realitou nič spoločné. Žalobkyňa podpísala kúpnu zmluvu z dôvodu (ako vyplynulo z vykonaného dokazovania), že cítila potrebu zbaviť sa exekučných konaní. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy boli na liste vlastníctva evidované exekučné ťarchy, ktoré boli výslovne uvedené v článku III bod 1 kúpnej zmluvy. V tomto smere preto žalobkyňa pred uzatvorením kúpnej zmluvy komunikovala s exekútorkou – I. J., ktorá jej oznámila výšku pohľadávok a platobné informácie, čo potvrdila samotná žalobkyňa a ďalší svedkovia ňou navrhnutí. Osobitne rozporujú tvrdenia žalobkyne, že predaj nehnuteľnosti neprebiehal prostredníctvom sprostredkovateľa. Svedok – p. M. (konateľ žalovaného 1/) vo svojej výpovedi jednoznačne a podrobne opísal postup, akým celý obchod prebiehal, vrátane úlohy sprostredkovateľa v jednotlivých fázach transakcie. Žalobkyňa nemala objektívnu možnosť kontaktovať žalovaného 1/ priamo prostredníctvom internetu, ako tvrdí, keďže v relevantnom období táto spoločnosť nemala zverejnenú žiadnu inzerciu, ani kontakt týkajúci sa výkupu zadlžených nehnuteľností,
ani verejne dostupné kontaktné údaje na tento účel. Výška odmeny za sprostredkovanie, ako aj spôsob jej vyplatenia, boli výlučne predmetom dohody medzi žalobkyňou a sprostredkovateľom. Žalovaný 1/ obdržal od žalobkyne len konkrétne určené sumy a čísla účtov, na ktoré mali byť jednotlivé platby poukázané. Skutočnosť, že tieto údaje zodpovedali vôli žalobkyne, potvrdila aj vlastnoručným podpisom príslušných dokumentov. Pokiaľ by ich obsah nezodpovedal dohodnutým podmienkam, nič jej nebránilo odmietnuť ich podpis a žiadať ich úpravu. Žalobkyňa teda mala dostatočný čas a možnosť oboznámiť sa s obsahom kúpnej zmluvy pred jej podpisom. Sama v priebehu konania potvrdila, že znenie zmluvy poznala a s jej obsahom bola uzrozumená, pričom z obsahu spisu nevyplynuli žiadne indície o tom, že by bol na žalobkyňu vyvíjaný akýkoľvek nátlak zo strany žalovaných alebo iných osôb v súvislosti s podpisom zmluvy (ktorú žalobkyňa podpisovala dokonca pred notárskym úradom). Žalobkyňa neinformovala žalovaného 1/ o akýchkoľvek ďalších dlhoch, resp. ťarchách, ktoré by mohli byť evidované k predmetnej nehnuteľnosti, pričom žalovaný 1/ mal logicky záujem nadobudnúť nehnuteľnosť bez tiarch. Po zaevidovaní ťarchy v prospech exekučného konania 147EX 1047/22 bol žalovaný 1/ nútený pristúpiť k úhrade predmetnej uplatňovanej pohľadávky za žalobkyňu, aby nehnuteľnosť bola prevedená nezaťažená exekúciou. V konaní sp. zn. 9Csp/73/2024, predmetom ktorého je práve táto pohľadávka, žalobkyňa v rámci svojho výsluchu potvrdila skutočnosť, že o vyššie uvedenej exekúcii nemala vedomosť. Taktiež vyplynulo, že zrejme mala vo vzťahu k tejto exekúcii uzatvorený splátkový kalendár so spoločnosťou PROFI CREDT, ktorý však podľa všetkého neplnila, na základe čoho došlo k následnému vymáhaniu dlhu zo strany exekútora. Zo svedeckých výpovedí žalobkyne, ako aj jej syna a manžela, vyplynulo, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy mala faktickú možnosť užívať až tri rôzne nehnuteľnosti. Bola vlastníčkou sporného bytu na G. H. E. C. D. E., mala nahlásený prechodný pobyt v obci C. E., kde sa starala o svoju tetu a uja s perspektívou nadobudnutia ďalšej nehnuteľnosti, čo sa napokon aj realizovalo. Podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti E. B. je pritom možné vyvodiť aj z údajov zapísaných na liste vlastníctva, kde je evidované vecné bremeno bezplatného užívania v prospech manželov T., čo svedčí o špecifickom a vopred predpokladanom usporiadaní vzťahov medzi žalobkyňou a manželmi T. (doopatrovanie za nadobudnutie vlastníckeho práva). Čo sa týka napr. rodičovského domu, ktorý žalobkyňa aj v súčasnosti užíva ako výlučná vlastníčka, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi rodinnými príslušníkmi existovala viac menej ustálená dohoda, podľa ktorej mala predmetná nehnuteľnosť v obci B. K. smrti rodičov pripadnúť žalobkyni, pričom tá sa mala vyrovnať so svojimi sestrami finančnou náhradou. Na podporu uvedeného poukázali na skutočnosť, že len niekoľko dní po uzatvorení kúpnej zmluvy so žalovaným 1/ sa žalobkyňa písomne zaviazala vyplatiť svojim sestrám náhradu vo výške 22.000 €, čo svedčí o tom, že nebola vo finančnej tiesni. Súčasne syn žalobkyne uzatvoril so žalovaným 1/ zmluvu o budúcej zmluve, v rámci ktorej sa zaviazal zabezpečiť finančné prostriedky na úhradu budúcej kúpnej ceny v prospech žalovaného 1/, pričom však tieto finančné prostriedky nebol schopný zabezpečiť. Napriek tejto skutočnosti, žalovaný 1/ umožnil synovi žalobkyne predmetný byt po dobu trvania zmluvy o budúcej zmluve užívať. Napokon aj samotný syn žalobkyne v rámci svojho výsluchu otvorene priznal, že jeho matka pri uzatváraní zmluvy nebola v žiadnej tiesni.
17. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je nedôvodné. Rozsudok vo veci samej bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23.6.2026 o 09:45 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.
18. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacích námietok (§ 379 ods. 1, § 380 ods. 1, 2 CSP) odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozhodnutie súdu prvej inštancie v merite veci je vecne správne.
19. Odvolací súd nezistil pochybenia ani v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces, príp. odnímajúce stranám sporu možnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie.
20. Súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom zdôvodnil svoj postup a uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, ako po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke. Odvolací súd sa stotožňuje s vecne správnym rozsudkom súdu prvej inštancie (pokiaľ ide o samotný predmet konania), konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.
21. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva, kedy žalobkyňa tvrdí, že od kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným 1/, predmetom ktorej bol v zmluve špecifikovaný byt, platne odstúpila v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka, nakoľko boli naplnené zákonné predpoklady použitia tohto ustanovenia a to, že kúpnu zmluvu uzavrela v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok.
22. V prípadoch, akým je prejednávaná vec, kedy sa žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva na základe odstúpenia od platne uzavretej kúpnej zmluvy, leží dôkazné bremeno preukázania tvrdených skutočností odôvodňujúcich platné odstúpenie od zmluvy na žalobcovi, preto aj v tejto veci bolo na žalobkyni, aby preukázala, že kúpnu zmluvu so žalovaným 1/ uzavrela v tiesni a zároveň za nápadne nevýhodných podmienok.
23. Tieseň je mimoriadne ťaživá situácia poškodeného (alebo inej osoby, ktorej tieseň pociťuje poškodený ako tieseň vlastnú), vyvolaná určitou, hoci len prechodnou naliehavou potrebou, ktorej uspokojenie nie je v možnostiach poškodeného. Tieseň musí mať základ v objektívne danom a pôsobiacom stave, avšak na jej relevanciu to ešte nestačí. Konajúci ju musí subjektívne pociťovať a musí sa stať pohnútkou na jeho prejav vôle (v tomto prípade na uzavretie kúpnej zmluvy). Ak je tu stav objektívne vyvolávajúci tieseň (objektívne spôsobilý vyvolať tieseň), ale ak tento stav na konanie daného subjektu nevplýval, potom nemožno od úkonu odstúpiť z tohto dôvodu. Pre účely preukázania existencie tiesne je nutné, aby žalobca v konaní preukázal stav tiesne vyvolaný objektívnymi okolnosťami a vlastné subjektívne prežívanie tejto tiesne, ktoré pôsobilo na konanie žalobcu tak, že vykonal úkon, ktorý by bez existencie tiesne nevykonal.
24. Navyše so samotnou tiesňou Občiansky zákonník žiadne právne následky nespája, na platné odstúpenie od zmluvy v zmysle § 49 sa vyžaduje sa kumulácia dvoch okolností, a to uzavretie zmluvy v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Pri posudzovaní nápadne nevýhodných podmienok je nutné zohľadniť očividný nepomer plnení medzi zmluvnými stranami.
25. Pokiaľ ide o nápadne nevýhodné podmienky, ako jedinú nápadne nevýhodnú podmienku žalobkyňa uvádzala cenu nehnuteľnosti vo výške 34.000 €. Na podporu svojich tvrdení predložila inzerát na predaj 1+1 izbového bytu vo výmere 37 m2 nachádzajúceho sa v C. D. E. za 61.000 €, ktorý mal preukazovať, že kúpna cena bytu bola nápadne nevýhodná. Je potrebné sa stotožniť so súdom prvej inštancie, ktorý v prípade absentujúcej aktivity žalobkyne spočívajúcej v nenavrhnutí potrebných dôkazov preukazujúcich jej tvrdenia, keď navyše žalovaný 1/ v spore sa aktívne bránil tvrdiac opodstatnenosť kúpnej ceny s poukazom na stav predmetnej nehnuteľnosti, nemal súd inú možnosť ako konštatovať nepreukázanie nápadne nevýhodných podmienok zmluvy.
26. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie rozporne s vykonaným dokazovaním konštatoval, že žalobkyňa sama kontaktovala sprostredkovateľa za účelom predaja predmetnej nehnuteľnosti navyše bez toho, aby uviedol, na základe akých konkrétnych vykonaných dôkazov súd k tomuto skutkovému záveru dospel. V tomto smere tiež namietala, že súd dospel k záveru o tom, že posledná časť kúpnej ceny vo výške 2.850 € bola vyplatená práve sprostredkovateľovi - fyzickej osobe - E. Q. bez toho, aby súd skúmal, či táto fyzická osoba disponuje oprávnením na výkon sprostredkovateľskej činnosti v oblasti predaja nehnuteľností a bez toho, aby skúmal, či tento vykonal činnosti typické pre sprostredkovateľský vzťah v zmysle príslušných právnych predpisov, navyše konštatujúc primeranosť odplaty vo výške 8,38 % z kúpnej ceny.
27. Je pravdou, že žalobkyňa v konaní tvrdila, že kontaktovala priamo žalovaného 1/, čo však žalovaný 1/ poprel, uvádzajúc, že bol kontaktovaný sprostredkovateľom – realitnou kanceláriou. Okolnosť vzniku právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ tak pre absenciu dôkazov, preukazujúcich či
už tvrdenia žalobkyne alebo žalovaného 1/ ostali v konaní nepreukázané, preto súd pochybil pokiaľ neprípustne, bez opory vo vykonanom dokazovaní, konštatoval, že žalobkyňa sama kontaktovala sprostredkovateľa za účelom predaja nehnuteľnosti.
28. Žalobkyňou namietané pochybenia súdu prvej inštancie týkajúce sa poslednej časti kúpnej ceny vo výške 2.850 € (komu bol vyplatená, za aké plnenie, primeranosť jej výšky) však nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko odvolacia argumentácia žalobkyne týkajúca poslednej časti kúpnej ceny, nie je rozhodujúca pre posúdenie, či žalobkyňa uzavrela zmluvu v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok.
29. Hoci súd identifikoval okolnosť - čo predstavovala časť kúpnej ceny vo výške 2.850 €, a to komu bola táto kúpna cena uhradená ako spornú, z ktorého dôvodu na objasnenie aj týchto okolností zameral svoje dokazovanie, vyriešenie týchto otázok však nemalo vplyv na posúdenie platnosti odstúpenia od zmluvy zo strany žalobkyne.
30. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, aký vplyv na platnosť odstúpenia od uzavretej kúpnej zmluvy by mala okolnosť prípadného sprostredkovania resp. nesprostredkovania uzavretia kúpnej zmluvy, čo žalobkyňa v odvolaní žiadnym spôsobom neozrejmila.
31. Ďalšou odvolacou námietkou žalobkyňa vyčítala súdu nedostatočné vyporiadanie sa s otázkou jej životnej situácie v čase uzatvorenia spornej kúpnej zmluvy, keď svoj záver súd podporil neprípustnými špekuláciami o jej vedomosti o blížiacom sa výsledku dedičského konania. V čase uzatvorenia spornej kúpnej zmluvy boli voči žalobkyni vedené viaceré exekučné konania, nachádzala sa v objektívne nepriaznivej finančnej a životnej situácii a čelila bezprostrednej hrozbe straty bývania.
32. Odvolací súd nepopiera ani nebagatelizuje, že žalobkyňa v čase uzavretia kúpnej zmluvy, v dôsledku straty oboch rodičov po dlhšej starostlivosti o nich a v dôsledku viacerých exekučných konaní vedených voči svojej osobe, subjektívne pociťovala, že sa nachádza v ťaživej životnej situácii. Samotná nepriaznivá životná situácia žalobkyne, ani v prípade ak by napĺňala znaky tiesne, však nie je sama o sebe spôsobilá odôvodňovať platné odstúpenie od kúpnej zmluvy. Odvolací súd zdôrazňuje, že nepostačuje len stav tiesne vyvolaný objektívnymi okolnosťami a vlastné subjektívne prežívanie tejto tiesne, ktoré pôsobia na konanie osoby od zmluvy odstupujúcej tak, že vykonala úkon, ktorý by bez existencie tiesne nevykonala, pretože pre naplnenie predpokladov možného platného odstúpenia od zmluvy, zákon vyžaduje kumulatívne naplnenie aj znaku uzavretia zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok, čo v tomto konaní nebolo preukázané.
33. Napriek skutočnosti, že odvolateľke možno dať za pravdu, pokiaľ súdu prvej inštancie vyčítala, že neprípustne v rozpore s vykonaným dokazovaním dôvodil akousi vedomosťou žalobkyne o výsledku dedičského konania po jej rodičoch v čase uzavretia kúpnej zmluvy, sama žalobkyňa v konaní ani v odvolaní ani len netvrdila, že jej ťaživá životná situácia, v ktorej sa nachádzala v čase uzatvárania kúpnej zmluvy (ktorú považovala za tieseň) bola dôvodom pre ktorý kúpnu zmluvu so žalovaným 1/ uzavrela, resp. uvedené v konaní nepreukázala.
34. Napokon sama žalobkyňa v konaní uviedla, že kúpnu zmluvu uzavrela z dôvodu snahy ukončiť svoje exekučné konania, ako aj to, že byt ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy mohla speňažiť aj v exekučnej dražbe, pričom potvrdila, že kúpnu zmluvu si prečítala, porozumela jej, bola oboznámená so zmluvnými ustanoveniami aj čo sa týka kúpnej ceny a zároveň mohla byt spätne odkúpiť v dojednanej lehote.
35. Žalobkyňa, ktorú v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania skutočnosti, že kúpnu zmluvu uzavrela v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, toto bremeno neuniesla, z ktorého odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 a § 396 ods. 1 CSP. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Takýto nárok vznikol úspešným žalovaným, preto odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku a priznal úspešným žalovaným náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).