Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_55C-36-2026.pdf
PDF · 96.23 KB
Case nature
Subarea
55C/36/2026
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.X.XXXX, tr. bytom: C. XXXXX/XX, XXX XX D., proti povinnému: E. B., nar. XX.X.XXXX, tr. bytom: C. XXXXX/XX, XXX XX D. o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Povinnému n e p r i z n á v a voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa podaním pôvodne doručeným Mestskému súdu Bratislava I dňa 30.4.2026, tunajšiemu súdu postúpeným dňa 8.5.2026, domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd povinnému uložil povinnosť nevstupovať do nehnuteľnosti (rodinného domu) na adrese C. XXXXX/ XX, XXX XX D. a povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.
2. Podaný návrh odôvodnila navrhovateľka potrebou bezodkladnej úpravy pomerov. Uviedla, že spolu s povinným žije v spoločnej domácnosti v rodinnom dome na adrese C. XXXXX/XX, XXX XX D.. Povinný má dlhodobý problém s nadmerným požívaním alkoholu, pričom jeho správanie bolo opakovane agresívne. V minulosti došlo k viacerým incidentom, pri ktorých ju fyzicky napadol. Navrhovateľka bola napríklad zhodená na zem, pričom si udrela hlavu a opakovane mala na tele modriny spôsobené povinným. Dňa 29.4.2026 bol povinný pod vplyvom alkoholu a liekov. Navrhovateľka musela privolať rýchlu zdravotnú pomoc. Počas zásahu zdravotníkov ju povinný fyzicky napadol a udrel ju päsťou do oblasti brucha. Z dôvodu obavy o nielen svoju bezpečnosť, ale aj bezpečnosť detí, bolo vo veci podané oznámenie na policajnej stanici. Povinný bol následne vykázaný zo spoločného obydlia. Navrhovateľka má dôvodnú obavu, že správanie povinného sa bude opakovať a stupňovať, najmä v súvislosti s požívaním alkoholu a liekov, čo predstavuje priame ohrozenie jej zdravia a bezpečnosti, ako aj bezpečnosti detí. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa navrhovateľka podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala voči povinnému uloženia zákazu vstupu do rodinného domu a zároveň povinnosti nepribližovať sa k jej osobe. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila listinné dôkazné prostriedky: záznam o podaní oznámenia podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch zo dňa 30.4.2026 a záznam o podaní vysvetlenia podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch zo dňa 30.4.2026. V prípade potreby navrhla ako dôkaz svedecké výpovede (bližšie neidentifikovaných) osôb prítomných pri incidentoch, najmä zdravotníkov pri poslednom incidente.
3. Uznesením zo dňa 15.5.2026 č.k. 0C/17/2026-13 súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v časti, ktorou sa navrhovateľka voči povinnému domáhala uloženia povinnosti nevstupovať dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je povinný dôvodne podozrivý z násilia. Súd zároveň vylúčil na samostatné konanie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorou sa navrhovateľka domáhala, aby súd uložil povinnému nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.
4. Predmetom tohto konania je tak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vylúčenej časti týkajúcej sa zákazu priblíženia.
5. Súd sa oboznámil s obsahom podania navrhovateľky, predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami a zistil nasledujúci skutkový stav veci.
6. Zo záznamu o podaní oznámenia podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch zo dňa 30.4.2026 vyplýva, že v daný deň sa navrhovateľka v čase o 9:15 hod. dostavila na útvar Policajného zboru OO PZ Bratislava Rača a uviedla nasledovné skutočnosti. S povinným, ako jej manželom, býva na adrese C. XXXXX/XX, XXX XX D. od roku 2019, pričom v roku 2021 počas covidu, začali viac požívať alkoholické nápoje, a to na rodinných oslavách, susedských grilovačkách. U povinného sa v roku 2022 začalo zintenzívňovať požívanie alkoholu, približne dva až trikrát do týždňa, niekedy dva týždne nepil a potom znova začal. Vždy pil iba tvrdý alkohol. V tom čase ešte pracoval a keď sa vrátil z roboty, nemal problém si vypiť aj sám s tým, že aj navrhovateľka si s ním raz za čas vypila dve poldeci, ale on mal na záhrade schovanú fľašu, ktorú nemal problém celú vypiť. V roku 2023 začal intenzívne požívať alkohol, a to takým štýlom, že päť dní nepil, potom tri dni vkuse a takto sa to striedalo. Ku koncu roka 2023 došlo k prvým fyzickým poťahovačkám. Nešlo o facky alebo kopance, ale viac-menej ju len silnejšie chytil alebo sotil, pričom jej opakovane spôsobil podliatiny na rukách. V roku 2023 nedošlo k žiadnemu útoku, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie. Koncom roku 2023, keď bol povinný pod vplyvom alkoholu, fyzicky zaútočil na navrhovateľku tak, že ju chytil a odstrčil. Po tomto mala opätovne podliatiny na oboch rukách. V roku 2024, čo sa týka alkoholu, bolo to v rovnakej miere ako v roku 2023, pričom jeho popíjanie záležalo od príjmu, ak mal peniaze, tak si kúpil alkohol. Čo sa týka fyzických útokov, tak viac-menej išlo len o také naťahovačky ako v roku 2023, bez nutnosti ošetrenia lekárom. Koncom roku 2024 sa dozvedela, že povinný si píše s kamarátkou, kde si kamarátka vymýšľala veci, ktoré neboli pravdou. Táto konverzácia dosť naštrbila vzťah a dôveru medzi partnermi. Na začiatku roka 2025 bolo dobré obdobie, pričom požíval aj menej alkoholu, niekedy nepil aj mesiac. Snažil sa chodiť tiež na sedenia, ktoré však neboli pravidelné. Tvrdil, že problém s alkoholom zvládne sám. Navrhovateľka popísala ďalší incident z mája 2025, pri ktorom ju povinný udrel do tváre, čím jej spôsobil podliatinu pod ľavým okom, v danom momente bol značne pod vplyvom alkoholu. Pri tomto incidente nevolala políciu, ani nebola na lekárskom ošetrení, len vybehla von, kde stáli susedia. Presunula sa k susedovi, nakoľko jeho manželka je psychologička a ďalší sused dohováral povinnému na terase. Navrhovateľka popísala aj incident z 15.11.2025, kedy na miesto zavolala hliadku polície. Povinný ju mal sotiť tak, že padla hlavou na kachličky. Tvrdila, že ju bolela hlava a mala na nej hrču, avšak nedošlo ku krvácaniu a ani v tomto prípade nenavštívila lekára. Opísala konflikt z januára roku 2026, pri ktorom ju povinný schmatol a odstrčil, čím jej spôsobil modriny na rukách, bol pod vplyvom alkoholu. Ďalší konflikt z konca januára 2026, pri ktorom bol taktiež pod vplyvom alkoholu, opätovne nehlásila na polícií a nebola na lekárskom ošetrení. Povinný bol dňa 3.1.2026 hospitalizovaný pre podozrenie zo zlyhania nervového systému. Ďalej opísala udalosti zo dňa 29.4.2026, keď privolala sanitku pre povinného, ktorý skombinoval alkohol s predpísanými liekmi. Po tom ako prišla sanitka a posadili povinného na stoličku, navrhovateľku udrel päsťou do oblasti brucha. Svedkami incidentu bola posádka sanitky. Uviedla, že má obavy o to, že sa bude stupňovať agresivita a útoky voči nej a deťom. Dodala, že v marci 2026 podala žiadosť o rozvod.
7. Zo záznamu o podaní vysvetlenia podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch zo dňa 30.4.2026 vyplýva, že v daný deň sa navrhovateľka o 13:00 hod. dostavila na útvar Policajného zboru OO PZ Bratislava Rača a uviedla nasledovné skutočnosti. Dňa 30.4.2026 o 11:45 bol povinný vykázaný z obydlia hliadkou polície. Keď hliadka odišla, v čase o 12:29 hod. počula štrnganie kľúčov a následne videla ako manžel aj napriek vykázaniu vošiel do domu a uviedol, že si prišiel po lieky. Lieky si zobral a odišiel. Pri vykázaní hliadke uviedol, že nemá žiadne kľúče od domu.
8. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:
9. Podľa § 324 ods. 1 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“): „Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.“.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP: „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP: „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.“.
12. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP: „V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva“.
13. Podľa § 328 ods. 1 CSP: „Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.“.
14. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP: „Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.“.
15. Podľa § 329 ods. 2 CSP: „Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.“.
16. Podľa § 262 ods. 1 CSP: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“.
18. Neodkladné opatrenie možno nariadiť len v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Musí ísť o taký stav právnych vzťahov medzi stranami sporu, ktorý vyžaduje bezodkladnú súdnu ochranu, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Pri obidvoch skupinách neodkladných opatrení musí súd skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či sú dané dôvody nariadenia neodkladného opatrenia. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné považovať za osvedčený, ak navrhovateľ preukáže, že mu bez bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami bude spôsobená ujma alebo ak k takejto ujme konaním protistrany už dochádza. Dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním rozhodujúcich skutočností pre nariadenie neodkladného opatrenia je na strane navrhovateľa, ktorý je inter alia povinný hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti.
19. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia má poskytnúť rýchlu súdnu ochranu. Musí preto ísť o tak zjavný a bezprostredný zásah do práv a chránených záujmov navrhovateľa, kedy má z hľadiska hierarchie chránených hodnôt a princípov, na ktorých je civilný proces postavený, absolútnu prioritu ochrana týchto dotknutých práv a oprávnených záujmov, a to na úkor riadneho civilného procesu. Aj z uvedeného dôvodu je pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia potrebné starostlivo zvážiť, akému bezprostredne ohrozenému právu strany sa má ochrana poskytnúť. Táto požiadavka je odôvodnená tým, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nepristupuje ku komplexnému procesu dokazovania za účelom zistenia riadneho skutkového stavu, ale vychádza len z jednostranných tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia a osvedčenia okolností rozhodujúcich pre jeho nariadenie. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia je výnimočný a osobitný procesný postup súdu, kedy požiadavka na paritný civilný proces ustupuje požiadavke na naliehavú ochranu bezprostredne a vážne (ohrozujúc návratnosť do pôvodného stavu) ohrozeného práva alebo oprávneného záujmu navrhovateľa. Takýto procesný postup však neslúži a nesmie slúžiť ako náhrada riadneho a rovnostranného civilného procesu sledujúc víziu dosiahnutia tzv. „rýchlej
spravodlivosti“ na rozhodnutie o otázkach, ktorými sa súd môže a musí adekvátne zaoberať len v konaní vo veci samej.
20. Súd pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či (i) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, (ii) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), (iii) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), (iv) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, (v) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a (vi) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
21. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) až h) CSP upravuje zdržanie sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná a duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabrániť akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia, alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie, alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Uvedené má svoj základ v čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého má každý právo na ochranu života pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému, alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, alebo trestu. Z čl. 8 ods. 1 Dohovoru vyplýva, že každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Rovnako podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) má každá fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
22. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení navrhovateľky a ňou predložených listín, dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Navrhovateľka neosvedčila ohrozenie svojej duševnej a telesnej integrity, ktorej je poskytovaná ochrana prostredníctvom § 11 OZ, čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 3 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru, tzn. neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.
23. Navrhovateľka v návrhu poukazovala na opakované incidenty, pri ktorých malo v minulosti dochádzať aj k fyzickým útokom s tým, že k poslednému incidentu malo dôjsť dňa 29.4.2026. Navrhovateľka na osvedčenie svojich tvrdení predložila záznamy o podaní oznámenia o priestupku a o podaní vysvetlenia zo dňa 30.4.2026. Ich obsahom je však výlučne opis udalostí tvrdených navrhovateľkou. Tieto listiny zachytávajú iba jednostranné tvrdenia navrhovateľky zaznamenané do zápisnice (záznamov) bez toho, aby z nich vyplývalo, akým spôsobom boli tvrdené udalosti preverované, prípadne aký bol výsledok zásahu polície. Pre potreby osvedčenia dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú relevantné iné listiny, najmä úradné záznamy alebo iné listiny vyhotovené samotnými policajnými orgánmi po preverení oznámenej udalosti, z ktorých by bolo zrejmé, aký bol priebeh zásahu, aké skutočnosti polícia na mieste zistila, prípadne aké opatrenia boli prijaté. Iba predloženie záznamov o podaní oznámenia a podaní vysvetlenia, bez ďalších nadväzujúcich dôkazov preto podľa názoru súdu nepostačuje na osvedčenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
24. Navrhovateľka rovnako nepredložila lekárske správy, úradné záznamy, fotografie zranení, ani iné listiny, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že utrpela v dôsledku konania povinného fyzické zranenia. Taktiež nepredložila žiadne listinné dôkazy o privolaní polície k jednotlivým incidentom, hoci sama tvrdila, že k fyzickým útokom malo dochádzať opakovane počas dlhšieho časového obdobia. Absencia takýchto dôkazov sama osebe ešte nevylučuje pravdivosť tvrdení navrhovateľky, avšak v konaní o neodkladnom opatrení, ktorého podstatou je rýchla a bezodkladná ochrana poskytovaná na základe osvedčených skutočností je potrebné, aby navrhovateľ predložil aspoň základné podklady podporujúce jeho tvrdenia.
25. Súd si je vedomý toho, že navrhovateľka už v samotnom návrhu uviedla, že k jednotlivým incidentom v minulosti políciu neprivolávala a po tvrdených fyzických útokoch nevyhľadala lekárske ošetrenie. To
však nemení nič na tom, že práve takéto dôkazy predstavujú v konaniach o ochrane pred domácim násilím a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia jedny z najvýznamnejších dôkazných prostriedkov, prostredníctvom ktorých možno aspoň v rovine osvedčenia overiť pravdivosť tvrdeného násilného konania. Okrem toho, zo záznamu o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 30.4.2026 vyplýva, že k incidentu zo dňa 15.11.2025 bola volaná hliadka polície, pričom ani v súvislosti s týmto tvrdeným incidentom navrhovateľka nepredložila žiaden záznam polície, či inú políciou vyhotovenú listinu.
26. Obdobne to platí aj vo vzťahu k vykázaniu povinného zo spoločného obydlia, na ktoré navrhovateľka poukázala v oznámení na polícii dňa 30.4.2026. V súvislosti s rozhodnutím o vykázaní zo spoločného obydlia súd zdôrazňuje, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tohto typu ide o listinu zásadného významu. Existencia vykázania osoby zo spoločnej domácnosti predstavuje významnú okolnosť pre rozhodnutie súdu, keďže ide o úkon realizovaný políciou na základe bezprostredného vyhodnotenia situácie na mieste a zistenia, že ďalšie spolužitie môže predstavovať ohrozenie života, zdravia alebo ľudskej dôstojnosti ohrozenej osoby. Súd zároveň konštatuje, že pri vykázaní osoby zo spoločného obydlia polícia nevyhotovuje dokumentáciu iba pre potreby jej evidencie alebo osoby vykázanej, ale potvrdenie o vykázaní, resp. príslušné písomné poučenia a dokumenty sa odovzdávajú aj osobe, v prospech ktorej bolo vykázanie realizované. To vyplýva zo samotného účelu inštitútu vykázania, ktorým je poskytnutie bezprostrednej ochrany ohrozenej osobe a jej informovanie o právach a ďalšom postupe po vykázaní agresívnej osoby zo spoločného obydlia. Napriek tomu navrhovateľka nepredložila súdu žiadnu listinu preukazujúcu vykázanie povinného zo spoločného obydlia, hoci ide o dokument, ktorý býva osobe dotknutej vykázaním spravidla odovzdávaný alebo je jej dostupný.
27. Súd nemal za osvedčené fyzické násilie voči navrhovateľke, ani vykázanie povinného zo spoločného obydlia. Zároveň nebola povinnému právoplatne uložená povinnosť nevstupovať dočasne do spoločného obydlia. Za takej situácie by nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze priblíženia sa k navrhovateľke povinného neprimerane obmedzovalo. V spoločnom obydlí (ktorého užívanie nebolo povinnému obmedzené) je totiž takmer nemožné (až vylúčené) takýto zákaz dodržať. Uvedené by preto fakticky vylúčilo povinného v užívaní spoločnej nehnuteľnosti a zasiahlo do jeho práva užívať svoj majetok.
28. Ak navrhovateľka navrhla výsluch osôb prítomných pri incidentoch, najmä zdravotníkov pri poslednom incidente, súd poukazuje na to, že konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je charakteristické svojou rýchlosťou a obmedzeným rozsahom dokazovania. V tomto štádiu konania spravidla neprichádza do úvahy vykonávanie rozsiahleho dokazovania, vrátane výsluchu svedkov. Navyše, navrhovateľka takýchto svedkov ani bližšie nešpecifikovala.
29. Vzhľadom na všetky prezentované skutočnosti dospel súd k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd preto návrh v zmysle § 328 ods. 1 CSP zamietol.
30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Povinný mal v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plný procesný úspech, preto by mal mať proti neúspešnej navrhovateľke nárok na plnú náhradu trov konania. Keďže však povinnému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd v záujme rozumného a spravodlivého usporiadania procesných vzťahov (čl. 4 ods. 2 CSP) a s prihliadnutím na hospodárnosť konania rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.2.2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018 (R 72/2018): „Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané [§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. d) a m) CSP a § 362 ods. 1 CSP].
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 CSP, § 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).