Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-13-2026.pdf
PDF · 97.19 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/13/2026
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr. Mariána Sninského a JUDr. Lucie Bašistovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26.05.2026, v trestnej veci proti odsúdenému A. B., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, d/ Tr. zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 1Nt/17/2023 zo dňa 16.12.2025, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť ods. A. B..
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku v spojení s § 394 ods. 1 Tr. poriadku zamietol návrh odsúdeného A. B. na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 33T/101/2018. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote, a to priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí po vyhlásení uznesenia a jeho odôvodnení odsúdený sťažnosť, ktorú dodatočne prostredníctvom obhajcu písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že s napadnutým uznesením nesúhlasí, považuje ho za nezákonné a nedostatočne odôvodnené, konajúci sudca si podľa názoru sťažovateľa z dokazovania jednostranne vyselektoval len tie skutočnosti, ktoré by mali byť proti nemu a potvrdzovať jeho vinu zo spáchania trestného činu, za ktorý bol odsúdený. Už v jeho návrhoch zo dňa 11.09.2023 v bode 3 podrobne uviedol poukaz na dôležité skutkové okolnosti a vykonané dôkazy, ktoré oslabovali jeho vinu a naopak smerovali k odlišnému páchateľovi. Je úplne pochopiteľné, že C. D. ako skutočný páchateľ, poprel tvrdenia svedka D. E. o spáchaní činu. Z kontextu okolností, ktoré vyšli najavo v pôvodnom konaní, ale tvrdenia svedka E. dávajú zmysel a spochybňujú jeho vinu. C. D. potvrdil, že poznal F. a že k nemu chodil, teda vedel, kde býva, mal mu v rodinnom dome pomáhať, za čo mal od neho dostávať peniaze, toto súd bagatelizoval. Ku zamaskovanej tvári a kukle s jeho DNA uviedol, že jeho DNA profil nachádzajúci sa v zmiešanej vzorke sa našiel na motokárovej kukle vydanej svedkyňou F., teraz G., patriacou jej synovi len na vonkajšej strane kukly. Jeho DNA sa nenašlo na vnútornej strane kukly, čo vylučuje, že kuklu použil. Predmetnú kuklu syna bývalej priateľky nikdy nevidel, ani nepoužil, dokonca nevedel, že sa nachádza v jej v rodinnom dome. Ak by túto kuklu použil, určite by sa nachádzal DNA profil, chlpy, vlasy, sliny, fragmenty kože a podobne aj na vnútornej strane. Keďže svedok H. aj poškodený opisovali, že páchateľ mal kuklu, masku, štrimfľu, čiapku na tvári, aj cez ústa, v tomto prípade vo vnútri kukly nebola identifikovaná jeho DNA. Znalec C. E. D. síce pripustil, že na praných veciach neboli DNA analýzy úspešné, čo podľa neho nevylučuje úplné zachovanie DNA stopy po vypratí, ale zároveň potvrdil možnosť iných spôsobov prenosu DNA materiálu na kuklu a tieto jeho závery boli ignorované. Znalec uviedol, že ku prenosu mohlo dôjsť pri kontakte s oblečením inej osoby, ako to bolo podľa jeho názoru aj v tomto prípade, keď svedkyňa F. na žiadosť polície pri vydávaní jeho riflí a synovej kukly (str. 9 ods. 3 rozsudku) obidve veci vzala a držala v jednej ruke, tieto sa o seba obtierali, kde bez pochýb mohlo dôjsť ku prenosu jeho DNA na vonkajšiu stranu kukly alebo pri fyzickom kontakte s osobou. K svedkovi I. H. uviedol, že pokiaľ ide o usvedčujúce výpovede svedka H. zo dňa 18.03.2018 a 19.03.2018, tieto nemožno posudzovať izolovane bez jeho ďalších výpovedí - konfrontácia
zo dňa 18.06.2018 a výpoveď na hlavnom pojednávaní dňa 19.12.2018. Svedok nedokázal popísať konkrétne, podrobné a špecifické prvky, čo na jeho očiach, nose, hlase a pohybe ho malo uistiť v tom, že je to on a nie niekto iný, o to viac, ak mal mať páchateľ na hlave kuklu alebo neskôr uvádzal masku. To, aký vzťah bol medzi nimi, podľa neho nemá na túto spôsobilosť svedka žiadny význam, poškodený J. ho počas celého trestného konania neidentifikoval ako páchateľa. Svedok je osoba, ktorá svojimi zmyslami vnímala skutočnosti dôležité pre predmet trestného konania. Pri vnímaní týchto skutočností môžu existovať rôzne okolnosti, ktoré vplývali alebo mohli vplývať na schopnosť svedka vnímať a zapamätať si prežité udalosti. Tieto okolnosti môžu súvisieť s limitami zmyslového vnímania svedka, s poškodením niektorého zo zmyslových orgánov, emocionálne rozpoloženie svedka, fyziologicko- psychologické faktory alebo relevantnosť vnímanej udalosti z pohľadu svedka. Sám svedok, ktorý bol notorický alkoholik, čo je opoznateľné už na prvý pohľad, pričom nebol skontrolovaný na prítomnosť alkoholu a to ani na mieste samom (rodinný dom poškodeného) a ani pri jeho prvých (odsúdeného usvedčujúcich) výpovediach- zdanie o nejavení známok požitia alkoholu zo strany znalkyne prítomnej na výsluchu, je čisto subjektívna okolnosť, ktorá bez vykonaného merania alkoholtesterom nič nedokazuje, udal, všetko sa udialo náhle, trvalo to asi jednu minútu, páchateľa videl málo, za sekundu nad ránom, v šoku a zľaknutí, páchateľ mal kuklu a tmavé oblečenie (hnedú koženku, akú on nikdy nevlastnil), a ako aj neskôr sám potvrdil, išlo o jeho prvý dojem. Súd podľa názoru sťažovateľa v uznesení cielene poukázal len na prvú výpoveď tohto svedka a vedome neuvádzal jeho výpovede na hlavnom pojednávaní 19.12.2008. Na otázku prokurátorky, či poznal tú osobu, svedok uviedol, že nepoznal, že čo tu robí. On dvere na záchode nemá a či ho pozná a pripadalo mu to, že je to B., on nepovedal, že to bol on a on išiel volať políciu. Na otázku prokurátorky, aby sa vyjadril, prečo vypovedal ináč, uviedol, že pripadalo, že to bol on, ale na synovca by nepovedal. Na otázku prokurátorky, prečo ho oslovil, A. čo robíš, uviedol, ja neviem, kto to bol. Na otázku prokurátorky pri svojom výsluchu 19.03. ako aj pri konfrontácii 18.06. ste tvrdili, že to bol A., prečo dnes vypovedáte inak, uviedol, nehovoril som, že to bol on. K spáchaniu skutku D. s ďalšími dvoma osobami sťažovateľ v dôvodoch sťažnosti uviedol, že priamo z výpovede poškodeného J. vyplynulo, že v čase útoku si všimol zasvietené svetlo v stodole, ktoré predtým večer zhasol, teda to nevylučuje, že na pozemku poškodeného sa mohli zdržiavať aj iné osoby, spolupáchatelia, ktorí sa ale do priamej akcie nezapojili. Ďalej sa vyjadroval k tomu, že opakovane v konaní uvádzal, že ani OČTK ani súdy sa absolútne nezaoberali okolnosťou týkajúcou sa „puliek“, ktorú mal uviesť páchateľ ako dôvod lúpežného prepadnutia poškodeného. On nikdy puľky (moriaky) nechoval, neobchodoval s nimi, teda ani s poškodeným a vôbec nevedel, že on ich chová a predáva. V jeho prípade táto okolnosť nebola nijako vyhodnotená v jeho prospech, bola úplne prehliadaná, ale sudca v napadnutom uznesení to dáva na prospech C. D., že sa nepreukázalo, aby mal niečo spoločné s morkami. Ak to teda pri ňom nehralo žiadnu rolu, je to bezpredmetné aj pre D.. Vždy popieral jeho vinu, skutok a lúpež na F. nespáchal, takže by sa určite k tomuto nepriznával k nejakému cudziemu náhodnému odsúdenému D.. D. vedel o určitých podrobnostiach, za akých malo k lúpeži dôjsť, uvádzal, že vo výkone trestu bol od februára 2018, keďže bol oboznámený s tým, že lúpež sa mala stať v marci 2018, no v skutočnosti podľa vedomostí odsúdeného nastúpil do výkonu trestu až v lete v roku 2018, a teda je zjavné, že klamal aj o čase, kedy vykonával trest, aby mu to sedelo s tým, že v čase lúpeže mal byť údajne práve vo výkone tohto trestu. Aj napriek jednoznačne preukázanému klamstvu D. to súd hodnotí ako omyl, či nepodstatné. Ďalej svedok klamal o tom, že poškodený mal po neho prísť autom, pretože poškodený v danom čase bol už vyššieho veku, bral lieky, kedy ako sám uviedol, vyžadoval dohľad opateru tretej osoby a sám poškodený sa jednoznačne vyjadril, že aj keď išiel do mesta, vždy si volal taxík. D. uvádzal, že sa s ním rozprával vo výkone trestu o predmetnej lúpeži a že to malo byť na vychádzkach, čo je v rozpore s jeho výpoveďou, lebo s D. sa rozprával len raz, pri jeho nástupe na výkon trestu, kedy sa ho práve D. pýtal, či vie, kto v G. sedí za lúpež na F.. Po tom, ako mu uviedol, že za túto lúpež sedí on (odsúdený B.), sa mu už D. vyhýbal a nikdy sa už počas výkonu trestu spolu s ním nerozprával. Dôležité je, že svedok D. uviedol podrobnosti o lúpeži, ktoré nemohol vedieť a od odsúdeného to nemal, lebo on sa s ním už nikdy vo výkone trestu nerozprával a to, kto bol poškodený, že v rukách mal mať páchateľ pištoľ, že poškodenému mal zobrať 10,- eur a dokonca, že páchateľ mal na tvári nejakú masku. Z pohľadu obhajoby sú to také detaily, ktoré by D., ak by nebol páchateľ, nemal odkiaľ vedieť, pretože odsúdený sa mu k ničomu nevyjadril ohľadne tohto. Poškodený sa vyjadril k veku páchateľa a táto okolnosť má veľmi zásadný význam, no súd ho v uznesení bagatelizuje. Poškodený uviedol, to bol mladý chlapčisko, no a výšku, tak strednej vyššej postavy. Na otázku obhajcu a ešte niečo viete opísať, ako vyzeral, akú mal postavu, bol silný, chudý alebo aký bol, poškodený uviedol, no tak postavu, tmavý, ten tmavé na sebe abo košeľu bo čo, ale nemal žiadne farebné na sebe oblečenie, ten čo ma napadol, nemal farebné oblečenie žiadne, to Vám mal niečo tmavšie, no. Neviem, či to bola blúzka abo čo. Na otázku poznáte ma, bol som niekedy u Vás, poškodený uviedol, nebol
si u mňa, nepamätám si a B. býva pri mojej sestre, starý je dobrý človek, je v Amerike, povedali, že za syna nemôže, že sa blúka po dedine a okráda a ja som Ťa v živote nevidel a iní povedali, že ide o B.. Opis poškodeného ohľadne páchateľa osoby, ktorá ho olúpila na odsúdeného nesedí. Nie je už mladý chlapčisko, a 41 rokov, v roku 2018, keď to popisoval poškodený, mal 36 rokov, čomu zodpovedá aj jeho zovňajšok. Pokiaľ ide o C. D., ten má okolo 20 rokov a tomu zodpovedá aj jeho zovňajšok. V čase spáchania trestného činu mal okolo 17 rokov. Modus operandi u D., odsúdenie C. D. a K. D. za zločin lúpeže, ktorú mali spáchať v obci G. na poškodeného vo veku 84 rokov, ktorému sa vlúpali do rodinného domu a odcudzili sumu 35,- eur, súd zľahčuje a hodnotí, že takéto lúpeže sa stávajú, z pohľadu obhajoby je modus operandi jasný, totožný a rovnako potvrdzuje podozrenie aj vo vzťahu k C. D. v súvislosti s lúpežou z marca 2018. Všetky vyššie uvedené skutočnosti vytvárajú pochybnosť o vine jeho ako odsúdeného za predmetný trestný čin a má za to, že v prípade povolenia obnovy konania ich bude možné znovu prešetriť, pričom ide o skutočnosti, ktoré mu neboli ako odsúdenému skôr známe a mohli by viesť k inému rozhodnutiu o jeho vine. Vzhľadom na to navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a zmenil ho tak, že nariadi obnovu konania vo veci sp zn. 33T/101/2018. Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Predpokladom povolenia obnovy konania, ktorá je jedným z dvoch mimoriadnych zákonom stanovených opravných prostriedkov, umožňujúcich zrušenie právoplatného rozhodnutia vo veci je preukázanie splnenia podmienok, pokiaľ ide o trestné stíhanie, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom presne vymedzených v ustanovení § 394 ods. 1 Tr. poriadku. Podľa tohto ustanovenia obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktorý by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. V rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania vzhľadom na právnu úpravu nie je možné preskúmavať správnosť pôvodného rozhodnutia, jeho zákonnosť a odôvodnenosť, nie je možné posudzovať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a obhajobou obvineného, či rešpektoval zásady bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní, či bolo zachované právo na obhajobu a podobne, ale skúma len, či vyšli najavo nové skutočnosti alebo nové dôkazy, ktoré neboli súdu v čase rozhodovania v pôvodnom konaní známe okresnému súdu alebo krajskému súdu a či by tieto dôkazy alebo skutočnosti samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi, ktoré boli známe už predtým, mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo v rámci ktorých by bol uložený trest v zrejmom nepomere s účelom trestu. Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení správne zistil, že odsúdený A. B. bol rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/101/2018 zo dňa 28.01.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4To/12/2019 zo dňa 23.05.2019 uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, d/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr. zákona, § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
- dňa 18.03.2018 v čase okolo 04.30 hod. nezisteným spôsobom prekonal oplotenie pozemku rodinného domu v obci Župčany 50, okr. Prešov, kde využil momentálne otvorených vchodových dverí do domu, do ktorých práve vchádzal I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. M. XXX, na ktorého namieril dlhú strelnú zbraň nezisteného typu a značky, spolu s ním takto vošiel do chodby, kde zbraň namieril aj na tam prítomného K. G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, od ktorého pýtal peniaze, kde keď mu I. H. odpovedal, že žiadne peniaze nemá, chytil do ruky lopatu a zahnal sa ňou na I. H., no následne ju hneď položil, následne oboch nasmeroval, aby išli do prednej izby, pričom od K. G. J. stále pýtal peniaze, kde zo stola v prednej izbe zobral dve 5 (päť) eurové bankovky a potom z miesta ušiel, čím tak K. G. J. spôsobil škodu vo výške 10,- eur, uvedeným spôsobom konal, aj keď videl a vedel o tom, že poškodený K. G. J. je osoba vyššieho veku, od ktorej možno očakávať, že bude klásť menší odpor a slabšiu odvetu, čím by došlo k umocneniu účinku trestného činu zo strany útočníka voči poškodenému, pričom k poškodeniu zdravia osôb nedošlo.
Za to mu súd uložil podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 8 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
V prvom rade krajský súd zdôrazňuje, že v prejednávanom prípade k otázke splnenia podmienok pre povolenie obnovy konania sa prevažná časť sťažnostných námietok odsúdeného týkala opätovného prehodnotenia dôkazov a skutočností, ktoré už boli súdu známe v čase pôvodného rozhodovania, pričom sťažovateľ opätovne hodnotí dôkazy zo svojho pohľadu a to DNA stopu nájdenú na kukle ako aj osobnosť svedka I. H., či poškodeného J., ako aj okolnosti ohľadom moriek a ohľadom pištole. Tieto skutočnosti a dôkazy však boli predmetom pôvodného rozsudku okresného súdu ako aj krajského súdu. Hodnotenie týchto dôkazov zo strany odsúdeného a obhajoby, ktorí sa nestotožnili s pôvodným hodnotením vykonaných dôkazov súdom, nie sú nové skutočnosti alebo dôkazy. Za takéto je možné považovať len návrhy odsúdeného v konaní o povolení obnovy konania. Odsúdený za nový dôkaz v konaní o povolenie obnovy konania označil výpoveď svedka D. E., ktorý bol vo výkone trestu s odsúdeným B. a ktorý mal odsúdenému A. B. v ústave na výkon trestu odňatia slobody povedať, že vie, kto spáchal lúpež a že sedí za niekoho iného, že to vie N., ktorý je kamarátom C. O., člena občianskej hliadky v osade G. a že sa volá zrejme P. F.. Svedok D. E. na verejnom zasadnutí na okresnom súde uviedol, že bol vo výkone trestu s B. a že D. mu povedal, že to mal spraviť C. D. so švagrom a bratrancom. B. povedal, že chodil k tomu dedkovi aj C. D.. Svedok C. D. uviedol, že pozná E. aj B. z výkonu trestu v Sabinove. Odsúdeného B. pritom poznal už aj predtým zo L.. Pracoval, brigádoval aj u B., chodil pracovať aj k poškodenému, ktorého prezývali F., je to K. J.. D. bol vo výkone trestu asi od februára 2018, B. sa mu priznal, že na F. vybral pištoľ a vzal mu 10,- eur. S D. E. sa o tejto lúpeži nerozprával. Svedok P. F. potvrdil, že je terénnym pracovníkom, prezývajú ho N., uviedol, že nepozná odsúdeného B., pozná C. D. z osady, poškodeného nepozná, ani do L. nechodí, nevie nič o lúpeži. L. M. je družka C. D., chodila k nim vypisovať šeky, ale nemá s ňou bližší vzťah. Dávno pracoval v L. na kopaní kanalizácie. Ďalej boli v konaní o povolení obnovy konania vypočutí svedkovia I. M., C. M. a K. D., ktorí uviedli, že o tomto skutku nevedia nič. Na základe takto vykonaného dokazovania v rámci konania o povolení konania krajský súd konštatuje, že ide iba o sprostredkované svedectvo osoby, ktorá sa nachádzala vo výkone trestu odňatia slobody, a ktorej sa mal iný odsúdený priznať k spáchaniu lúpeže vo vzťahu k poškodenému J.. Svedok D. E. uviedol, že sa mu C. D. vo výkone trestu priznal, že lúpež spáchal on so švagrom a bratrancom, švagor mal dať poškodeného dole, a zvyšní dvaja mali prehľadávať dom. Ani poškodený J. ani svedok H. v pôvodnom konaní však nikdy neuviedli, žeby v dome boli traja páchatelia, vždy uvádzali, že tam bol len jeden páchateľ. Svedok C. D. uviedol, že poškodenému J., ktorého volali F., chodil kosiť trávu, sekať drevo za peniaze, lúpež však on nespáchal, svedok E. klame, nič také mu nepovedal. Žiadny iný dôkaz nesvedčí preto, aby mal svedok D. spáchať tento zločin, navyše C. D. toto spochybnil. Krajský súd konštatuje, že síce ide o nový dôkaz, avšak tento nie je spôsobilý urobiť iné rozhodnutie o vine, keď v pôvodnom konaní bol obžalovaný usvedčovaný predovšetkým výpoveďou samotného poškodeného K. J., ktorý uviedol, že bol v dome v noci, keď sa skutok stal spolu so svedkom I. H., ktorý je ujom odsúdeného B., pretože potreboval, aby sa o neho niekto staral. V noci prišiel niekto, kto naňho (na poškodeného J.) mieril zbraňou a povedal, dávaj peniaze, mal vtedy na stole 10,- eur. Tam prítomný H. opoznal páchateľa, vedel, o koho ide a povedal poškodenému, že nemá peniaze, na H. vzal ten dotyčný lopatu. Lúpež si vysvetľoval tak, že v obci je o ňom povesť, že má peniaze, on sa tým nechválil, avšak poberá dôchodok z Kanady, lebo tam pracoval a dôchodok mu chodil na účet desiateho v mesiaci. Okamžite po privolaní policajnej hliadky svedok I. H. uviedol, že podľa hlasu, očí, nosa ako aj podľa pohybov v chodbe aj pred vchodovými dverami jednoznačne v osobe útočníka opoznal svojho synovca, odsúdeného A. B., s ktorým býval v jednom dome. Políciu volal poškodený G. J.. Taktiež obaja, teda tak poškodený ako aj svedok H. uviedli, že jednoznačne nešlo o E., ktorý ich v dome prepadol. Svedkyňa Q. F. uviedla, že asi pol roka žila v spoločnej domácnosti s obžalovaným, predtým bývali v dome u A. B., ale keď tam vypli plyn, tak od 26. februára 2018 išli bývať k nej. Táto potvrdila, že odsúdený spal v dome do piatej hodiny ráno. Svedok R. Q. uviedol, že bol večer spolu s odsúdeným v krčme na pivo, ešte u nich sedel doma asi do 22.00, z celej tejto situácie bol prekvapený, pretože odsúdeného považuje za tichého chlapca a nikdy by nič také naňho nepovedal. V predchádzajúcom konaní vypovedal aj svedok P. B., ktorý uviedol, že on mal kľúče od domu otca odsúdeného, ktoré mu dal otec odsúdeného, ktorý pracoval v zahraničí, ktorý svedkovi vyslovene zakázal dať kľúče od domu odsúdenému, vlastnému synovi. Kľúče svedok B. odovzdal sestre odsúdeného. Keď svedka odsúdený požiadal, jeho otec mu poslal peniaze, naposledy pred skutkom odsúdenému dvakrát poslal po 300,- eur. Svedok B. mal dokonca ako sused aj bankomatovú kartu a vybral pre odsúdeného peniaze vo februári 2018. Pri konfrontácii svedok I. H. uviedol, že si nie je stopercentne istý, ale bol to prvý dojem, nevie podľa čoho spoznal odsúdeného. Na otázku, či to mohol byť aj niekto iný, uviedol, že áno, ale určite to nebol Róm. Ďalším z usvedčujúcich dôkazov v pôvodnom
konaní bola DNA analýza stopy zaistenej na kukle, ktorá bola typovo zhodná s tým, ako ju popísal tak poškodený ako aj svedok H., pričom na nej z vonkajšej strany boli nájdené stopy DNA zhodné s DNA profilom odsúdeného A. B.. Zo znaleckého posudku znalca z odboru psychológia plynie, že osobnosť odsúdeného je psychopaticky štruktúrovaná s nezrelou osobnostnou organizáciou a narcistickými črtami, s tendenciou k sebectvu, k zníženej vnímavosti k potrebám druhých. U poškodeného bola zistená počínajúca demencia, u svedka I. H. znalec psychológ zistil, že mal zachovanú staropamäť, čo mu umožňovalo spoznávať veci a osoby, ktoré pozná dlhodobo. Znalec nezistil u svedka H. snahu poškodiť obvinenému B.. U svedkyne Q. F., ktorá poskytla alibi odsúdenému, bolo psychologickým skúmaním zistené, že táto je historiánskou osobnosťou, je emočne labilná, má zvýšenú potrebu vyhovieť druhým, má znížená vierohodnosť a snahu pomôcť obvinenému A. B.. U odsúdeného bol psychiatrickým posudkom zistený alkoholizmus v III. štádiu podľa Jellineka a emočná porucha osobnosti. Na základe uvedeného, dospel aj krajský súd k záveru, že skutočnosti uvedené v návrhu na povolenie obnovy konania nie sú spôsobilé ani samy osebe a ani v spojitosti s doteraz známymi skutočnosťami a dôkazmi odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného A. B.. Súd prvého stupňa teda dospel k správnemu záveru, že v prejednávanej veci podmienky pre povolenie obnovy pôvodného konania (sp. zn. 33T 101/2018) vyplývajúce z ust. § 394 Tr. por. zistené neboli. Išlo o sprostredkované svedectvá osôb z výkonu trestu, ktoré boli navyše rozporuplné. Na základe toho potom krajský súd, keďže nezistil žiadny dôvod pre zmenu alebo zrušenie napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.