Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/164/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Mgr. Michaely Priesolovej, v spore žalobcu: SetCar sk, a. s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 55 732 453, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie sumy 624,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. -171 zo dňa 16. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. -171 zo dňa 16. septembra 2025 potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 624,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne z tejto sumy od 10.01.2023 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Zároveň žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). 2. Na odôvodnenie rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si uplatňoval vyššie uvedený nárok na podklade toho, že dňa 03.10.2022 došlo v Martine ku škodovej udalosti zapríčinenej klientom žalovaného, následkom ktorej došlo ku škode na vozidle poškodeného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo, ktoré si zapožičal u žalobcu, a to na základe Zmluvy o prenájme vozidla zo dňa 27.10.2022. Po ukončení nájmu žalobca poškodenému vystavil dňa 21.11.2022 faktúru za prenájom náhradného motorového vozidla v trvaní 26 dní vo výške 1.299,79 eur. Poškodený postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, ktorý si ju uplatnil. Žalovaný dňa 22.12.2022 pristúpil k čiastočnej úhrade vzniknutej škody v sume 458,26 eur, ktorú poukázal priamo na účet žalobcu. Zostávajúcu časť nároku žalovaný nedôvodne krátil, a to vo výške 624,90 eur, ktorá suma zodpovedá 15 dňom prenájmu. 3. Žalovaný nerozporoval rozsah škôd vzniknutých na motorovom vozidle, namietal neprimeranú dĺžku jeho opravy, v dôsledku ktorej sa neúmerne zvýšili náklady na prenájom náhradného vozidla. Zdôraznil, že akceptoval svoju povinnosť nahradiť poškodenému náklady na použitie náhradného motorového vozidla, avšak len v rozsahu zodpovedajúcom zákonu a ustálenej rozhodovacej praxi súdov. Z tohto dôvodu priznal náhradu len za 11 dní prenájmu. K otázke výšky škody žalovaný poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, najmä na uznesenie spis. zn. zo dňa 28.06.2016, podľa ktorej je škodca povinný nahradiť len tie náklady na prenájom náhradného vozidla, ktoré boli

vynaložené nutne a účelne, a to vo výške obvyklých cien za prenájom porovnateľného vozidla v danom mieste a čase. Výška náhrady preto nie je daná sumou skutočne zaplatenou, ale len sumou účelne vynaloženou. Žalovaný zdôraznil, že dôkazné bremeno o výnimočných okolnostiach, odôvodňujúcich vyššiu než obvyklú náhradu, zaťažovalo žalobcu. Žalovaný sa ďalej opieral o právny názor A. B. C., podľa ktorého má poškodený nárok na prenájom náhradného motorového vozidla len po dobu zodpovedajúcu technologicky primeranej dĺžke opravy vozidla, vrátane nevyhnutného času na obstaranie náhradných dielov. Na podporu tohto tvrdenia predložil do konania stanovisko A. B. C. zo dňa 11.03.2019. Podľa žalovaného skutočnosť, že oprava vozidla bola nevyhnutná, nevylučovala záver o jej neprimeranej dĺžke. Opravné práce boli fakturované v rozsahu 7,9 normohodín a ani pri zohľadnení času potrebného na zabezpečenie náhradných dielov a vykonanie obhliadok vozidla nebolo obdobie 26 dní, počas ktorého sa vozidlo nachádzalo v servise, primerané. Žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal dôvody, ktoré by takúto dĺžku opravy odôvodňovali, a neuniesol tak dôkazné bremeno v otázke primeranosti trvania opravy a s tým súvisiacej dĺžky prenájmu náhradného vozidla. 4. Následne žalovaný v konaní predložil odborné vyjadrenie znalca z odboru cestná doprava, podľa ktorého oprava poškodeného vozidla (Peugeot Partner) v súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 03.10.2022 mala pri zohľadnení technologických postupov výrobcu trvať maximálne 2 až 3 pracovné dni, pričom samotná oprava predstavovala 15,7 hodín čistého času. Po započítaní sprievodných úkonov, ako je prijatie vozidla, obhliadka a schválenie opravy poisťovňou, znalec považoval z technického hľadiska za primeranú maximálnu dĺžku opravy v rozsahu približne 9 až 12 pracovných dní. Znalec zároveň uviedol, že viacero úkonov je možné vykonávať súbežne viacerými pracovníkmi, čím by sa celkový čas opravy mohol ešte skrátiť, a že jednotlivé administratívne úkony sú časovo menej náročné, než by zodpovedalo ich samostatnému započítaniu v celom pracovnom dni. Na základe týchto záverov mal žalovaný za to, že primerane posúdil dĺžku opravy, keď priznal náhradu za prenájom náhradného motorového vozidla v trvaní 11 dní. 5. Žalobca namietal odborné vyjadrenie predložené žalovaným s tým, že bolo vypracované iba na základe podkladov, ktoré znalcovi poskytol výlučne žalovaný a nezohľadňovalo individuálne skutkové okolnosti danej veci. Uviedol, že si znalec nevyžiadal od servisu správu o priebehu opravy, informácie o pracovnej vyťaženosti, o dostupnosti pracovných nástrojov, ani o vyťaženosti pracovníkov autoservisu. Žalobca zároveň namietal, že žalovaný vychádzal z 11 kalendárnych dní, zatiaľ čo znalec uvádzal 9 až 12 pracovných dní, čo v prepočte predstavuje až 17 kalendárnych dní. Poškodený sa obrátil na autorizovaný servis značky vozidla, ktorý je povinný dodržiavať technologické postupy výrobcu a vykonávať opravy odborne, kvalitne a v primeranom čase. Poškodený nemal možnosť ovplyvniť dĺžku opravy ani jej harmonogram. Na podporu svojej argumentácie žalobca poukázal na viacero rozhodnutí všeobecných súdov, podľa ktorých odborné vyjadrenia o teoretickej dobe opravy nemôžu bez ďalšieho vyvrátiť skutkovo preukázanú dĺžku opravy v konkrétnom servise, ak nebolo preukázané konanie poškodeného alebo servisu smerujúce k jej neodôvodnenému predlžovaniu. Súdna prax pritom za rozhodujúce považuje faktické obmedzenie poškodeného v možnosti užívať vlastné motorové vozidlo, ktoré trvá až do momentu jeho reálneho odovzdania po oprave. Žalobca zdôraznil, že poškodený ako laik nemohol posudzovať primeranosť dĺžky opravy ani ukončiť nájom náhradného vozidla skôr, než mu bolo opravené vozidlo reálne odovzdané, a tak z uvedených dôvodov navrhol žalobe vyhovieť. 6. Súd prvej inštancie považoval za nespornú skutočnosť, že dňa 03.10.2022 došlo v Martine k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo poškodeného prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného. Rovnako mal preukázané, že poškodený dal vozidlo opraviť, na čo nasledovalo uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku. Po ukončení nájmu vystavil žalobca poškodenému dňa 21.11.2022 faktúru za prenájom náhradného vozidla v trvaní 26 dní, na sumu 1 299,79 eur. Poškodený postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, ktorý si uplatnil náhradu škody. Žalovaný dňa 22.12.2022 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 458,26 eur dobu 11 dní, ktoré považoval za primerané času potrebnému na opravu motorového vozidla poškodeného. 7. Citujúc ust. , 11 a 15 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ust. , , , a (ďalej len „“) súd prvej inštancie ustálil, že v posudzovanom prípade išlo o objektívnu zodpovednosť za škodu podľa ust. a , teda na vznik tejto zodpovednosti sa nevyžadovalo zavinené konanie. Samotný žalobný nárok súd prvej inštancie vyhodnotil na základe vykonaného dokazovania za dôvodný a preukázaný. Uzavrel, že medzi stranami nebolo sporné, že poškodené vozidlo sa v období od 27.10.2022 do 21.11.2022 nachádzalo v autoservise z dôvodu jeho opravy, ani to, že žalovaný priznal poistné plnenie len za časť uvedeného obdobia, pričom nepriznaná časť tvorila žalobou uplatnený nárok. Súd prvej

inštancie sa stotožnil s názorom, že škodca je povinný nahradiť náklady na prenájom náhradného vozidla iba v rozsahu, v akom boli vynaložené nutne a účelne, avšak krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného považoval za nedôvodné. Náklady na prenájom náhradného vozidla počas doby, keď bolo poškodené vozidlo v oprave, boli v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, ktorú zavinil poistenec žalovaného. Poškodený nemal možnosť ovplyvniť dĺžku opravy, a preto by bolo neprimerané klásť mu na ťarchu povinnosť znižovať vzniknuté náklady nad rámec jeho reálnych možností. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že poškodený mal nárok užívať náhradné vozidlo až do momentu, kým sa mu opravené vozidlo nedostalo späť do dispozičnej sféry. Skutočnosť, že náhradné vozidlo vrátil ešte pred ukončením opravy, súd vyhodnotil ako konanie v prospech žalovaného. V súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR súd považoval náklady na prenájom náhradného vozidla za účelne vynaložené až do reálneho odovzdania opraveného vozidla poškodenému, pričom primeraná dĺžka nájmu závisí od konkrétnych okolností prípadu. Žalobca podľa názoru súdu preukázal trvanie opravy listinnými dôkazmi, zatiaľ čo žalovaný nepreukázal, že dĺžka opravy bola neprimeraná ani že došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a nákladmi na nájom náhradného vozidla. Predložené odborné vyjadrenie podľa súdu prvej inštancie vyjadrovalo len technicky ideálnu dĺžku opravy, bez zohľadnenia konkrétnych podmienok autoservisu, a nevyvrátilo skutkové zistenie, že počas celej doby nájmu bolo poškodené vozidlo v oprave bez zavinenia poškodeného. Súd uzavrel, že uplatnený nárok spĺňal všetky zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu podľa a krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného nebolo dôvodné. 8. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na úroky z omeškania súd prvej inštancie uviedol, že k ukončeniu šetrenia predmetnej poistnej udalosti žalovaným došlo dňa 22.12.2022 a v zmysle ust. mal povinnosť poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu jeho povinnosti. Žalovaný bol preto povinný plniť najneskôr do 09.01.2023, a tak od nasledujúceho dňa okresný súd priznal žalobcovi popri plnení aj zákonný úrok z omeškania vo výške 7,5 % ročne s odkazom na ust. a a ust. nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . 9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. (ďalej len „“) s tým, že vzhľadom na plný úspech žalobcu mu proti žalovanému ako neúspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“), ktorý sa domáhal jeho zmeny odvolacím súdom tak, že by žalobu žalobcu zamietol. Zároveň požiadal o priznanie nároku na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. Alternatívne žalovaný navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 11. V odvolaní žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie [ ] a že súd prvej inštancie sa náležite nevysporiadal s jeho podstatnými námietkami. Uvádzal, že nerozporoval samotný vznik škody ani nevyhnutnosť zapožičania náhradného motorového vozidla, avšak považoval za neprimerané, aby oprava poškodeného vozidla a s ňou súvisiaci prenájom náhradného vozidla trvali 26 dní, keď opravné práce predstavovali len 7,9 normohodín. Tvrdil, že žalobca nepreukázal konkrétne dôvody, ktoré by ospravedlňovali takúto dĺžku opravy, a neuniesol dôkazné bremeno o nutnosti a účelnosti prenájmu nad rámec žalovaným priznanej doby 11 dní. Zdôraznil, že zodpovednosť za organizačné a kapacitné pomery autoservisu nemožno prenášať na poisťovňu. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie neprihliadol na to, že primeranú dĺžku prenájmu určil v súlade s technologickými postupmi výrobcu, časom potrebným na obstaranie náhradných dielov, ako aj na nevyhnutné administratívne úkony poisťovne, pričom do tejto doby započítal aj dni víkendu. Uvádzal, že žalobcovi priznal náhradu za 11 dní prenájmu ako primeranú dobu, zatiaľ čo zvyšných 15 dní považoval za neúčelné. 12. Žalovaný ďalej namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti odôvodnenia nepreskúmateľné a arbitrárne, keďže súd náležite nevysvetlil, prečo považoval celý rozsah nájmu za účelný, ani z akých dôkazov vychádzal pri závere o dôvodnosti uplatneného nároku. Poukazoval na to, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s predloženým odborným vyjadrením súdneho znalca Ing. Ľubomíra Jarouša, ktoré sa vzťahovalo ku konkrétnemu vozidlu a konkrétnej poistnej udalosti a podľa ktorého technologicky primeraná dĺžka opravy vrátane sprievodných úkonov predstavovala maximálne 9 až 12 pracovných dní. Podľa žalovaného znalec zohľadnil aj možné rezervy a súbežné vykonávanie úkonov, a preto jeho závery nebolo možné považovať za abstraktné alebo všeobecné. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že

predložené odborné vyjadrenie prakticky ignoroval, hoci žalobca ho nijakým dôkazom nespochybnil. V tejto súvislosti poukazoval aj na rozhodovaciu prax krajských súdov, podľa ktorej sa musí súd s takýmto dôkazom riadne a presvedčivo vysporiadať. 13. Ďalej žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval právne závery judikatúry Najvyššieho súdu SR, najmä uznesenie spis. zn. , podľa ktorého je škoda spočívajúca v nákladoch na nájom náhradného vozidla nahraditeľná len v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Zdôraznil, že výška škody nie je automaticky daná fakturovanou sumou, ale musí zodpovedať obvyklej a primeranej dobe a cene prenájmu porovnateľného vozidla. Žalovaný zároveň uvádzal, že medzi žalobcom a autoservisom existovalo prepojenie podnikateľskej činnosti, čo podľa neho vytváralo dôvodné podozrenie z účelového predlžovania opravy za účelom zvýšenia zisku z prenájmu náhradného vozidla. Poukázal na judikatúru českých súdov zdôrazňujúcu neprípustnosť parazitovania na systéme povinného zmluvného poistenia prostredníctvom neodôvodneného navyšovania nákladov. 14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu považoval napadnutý rozsudok za vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Zároveň zotrval na všetkých svojich doterajších tvrdeniach. Namietal, že žalovaný síce formálne uplatnil odvolací dôvod podľa , avšak v odvolaní neuviedol, v čom konkrétne malo spočívať nesprávne právne posúdenie veci. Podľa žalobcu sa žalovaný obmedzil na opakovanie už uplatnených námietok, s ktorými sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal. Poukázal na to, že predmetom sporu nebola výška ceny prenájmu náhradného vozidla z hľadiska obvyklých cien, ale výlučne otázka primeranosti doby prenájmu. Z tohto dôvodu považoval odkaz žalovaného na uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. za neaplikovateľný. Zdôraznil, že žalovaný nepreukázal neprimeranosť dĺžky opravy ani to, že by poškodený alebo autoservis konali spôsobom, ktorý by prerušil príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a nájmom náhradného vozidla. Za irelevantné považoval žalobca tvrdenia žalovaného založené na počte normohodín, keďže fakturovaný počet normohodín neodzrkadľuje reálny čas opravy a priebeh opravy v servise je ovplyvnený viacerými objektívnymi faktormi. Mal za to, že odborné vyjadrenie predložené žalovaným nezohľadňovalo individuálne okolnosti konkrétneho autoservisu, jeho vyťaženosť ani organizačné postupy. Žalobca zdôraznil, že poškodený odovzdal vozidlo do autorizovaného servisu a nemal možnosť ovplyvniť dĺžku opravy. Poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej poškodený nemá povinnosť vyhľadávať autoservis s najkratšou možnou dobou opravy ani znášať následky organizačných pomerov servisu. Vo vzťahu k účelnosti nájmu žalobca poukázal na nálezy Ústavného súdu SR spis. zn. , spis. zn. III.ÚS/476/2024 a spis. zn. I.ÚS/291/2025, z ktorých vyplýva, že účelnosť nákladov na nájom náhradného vozidla trvá až do momentu, keď sa opravené vozidlo reálne dostane späť do dispozičnej sféry poškodeného. Zdôraznil, že rozhodujúcim kritériom je faktické obmedzenie poškodeného v užívaní vlastného vozidla, nie teoretická „nevyhnutná“ doba opravy odhadnutá znalcom. K údajnej prepojenosti žalobcu a autoservisu žalobca uviedol, že toto tvrdenie je nepravdivé, a zarážajúce. 15. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal a odvolaciemu súdu neboli doručené ani žiadne iné ďalšie podania strán v odvolacom konaní. 16. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané oprávneným subjektom ( – súd prvej inštancie rozhodol v jeho neprospech, keď žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %), včas ( ) a proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť takýmto opravným prostriedkom [ a a ], preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. , viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. a contrario v spojení s ust. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. ako vecne správny v celom rozsahu, t. j. tak vo výroku I., ako aj v závislom výroku II. o nároku na náhradu trov konania potvrdil. 17. Vo všeobecnosti odvolací súd zdôrazňuje, že je v zmysle ust. viazaný odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť v zmysle ust. dôvodom na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil. Z uvedeného princípu neúplnej apelácie vyplýva, že odvolateľ má principiálnu zodpovednosť za obsahové vymedzenie svojho odvolania. Odvolací súd nemôže nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou sporu v odvolaní vznesených konkrétnych námietok. Vady týkajúce sa procesných podmienok odvolací súd nezistil.

18. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej inštancie založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie o žalobe žalobcu, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. . Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ). 19. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. 20. Odvolací súd v ďalšom považoval za nevyhnutné vysporiadať sa s odvolacími námietkami žalovaného formulovanými v jeho opravnom prostriedku, pričom dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné. 21. Žalovaný podané odvolanie odôvodnil s odkazom na odvolací dôvod podľa a tvrdil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd vo všeobecnosti zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. IV.ÚS/252/2004 zo dňa 31.08.2004), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. I.ÚS/50/2004 zo dňa 03.03.2004). Do obsahu základného práva podľa ust. SR a práva na spravodlivý proces podľa ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. II.ÚS/3/1997 zo dňa 19.03.1997 a spis. zn. II.ÚS/251/2003 zo dňa 17.12.2003). Právo na súdnu ochranu teda nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv o obsahu odôvodnenia súdneho rozhodnutia. 22. Ako už bolo uvedené, súd prvej inštancie sa v súlade s ust. vysporiadal s argumentáciou žalovaného v spore, pričom to, že sa so skutkovými a právnymi súdu prvej inštancie žalovaný nestotožnil, nemôže založiť odvolací dôvod podľa ust. . 23. Ak v konkrétnostiach žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho argumentáciou ohľadom primeranosti trvania opravy motorového vozidla poškodeného, pričom rozsah 11 (kalendárnych) dní mal podľa jeho kalkulácie, ako aj podľa predloženého odborného vyjadrenia vypracovaného D. E., postačovať na vykonanie jeho opravy, odvolací súd poukazuje na odseky č. 42 až 44 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal s argumentáciou strán sporu, osobitne posudzoval aj primeranosť doby nájmu náhradného vozidla. Osobitne sa zaoberal argumentáciou žalovaného s odkazom na ním predložené odborné vyjadrenie (odsek 44. odôvodnenia). 24. V súvislosti s ťažiskovou obranou žalovaného v spore, ktorú žalovaný v zásade zopakoval v odvolaní, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pre určenie rozhodnej doby účelného nájmu náhradného vozidla, ktorý je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou krytou povinným zmluvným poistením, je potrebné vychádzať z účelu náhradného motorového vozidla, ktorým je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. Dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia poisťovne o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady (rozhodnutia Ústavného súdu SR spis. zn. , spis. zn. III.ÚS/476/2024 a spis. zn. I.ÚS/291/2025). Pre určenie rozhodnej doby účelného nájmu náhradného vozidla nie je rozhodná akákoľvek doba zotrvania motorového vozidla poškodeného v opravovni, keďže na dĺžku opravy môžu mať vplyv aj ďalšie (s potrebou opravy poškodenia motorového vozidla bezprostredne nesúvisiace) okolnosti, za

ktoré škodca nemôže niesť zodpovednosť. Na druhej strane však ani vychádzanie z primeranej dĺžky opravy z technického hľadiska (na čo kládla dôraz práve žalovaná strana) nemožno brať ako jediné určovacie kritérium, pretože toto nemusí (vo všetkých aspektoch) zodpovedať konkrétnym okolnostiam posudzovaného prípadu. Toto kritérium možno ale akceptovať ako určitú referenčnú hodnotu pre posúdenie primeranosti dĺžky doby opravy motorového vozidla, ktorá však v konečnom vyjadrení je/môže byť v každom individuálnom prípade podmienená ďalšími okolnosťami. Je potrebné zdôrazniť, že sa jedná len o ťažko vopred vypočítateľný enumerát okolností, z ktorých niektoré sú dané objektívne a nemožno ich ovplyvniť (napríklad dni pracovného voľna počas opravy, objektívna nedostupnosť náhradných dielov), niektoré sú objektívne, ale možno ich ovplyvniť za splnenia ďalších podmienok (napríklad vyťaženosť prevádzok opravovne, prípadne disponibilný počet zamestnancov opravovne, ktoré opravovňa môže ovplyvniť buď preferovaním opravy konkrétneho vozidla, ale objektívne iba na úkor opravy iných opravovaných vozidiel, resp. dočasným zvýšením personálnych kapacít, a to vo forme nadčasov, čo taktiež nemožno považovať za dlhodobo udržateľný stav, prípadne ak samotné obdobie, t. j. či sa nejedná o tzv. dovolenkové obdobie, kedy sú personálne kapacity autoopravovne značne obmedzené) a niektoré možno posúdiť ako výlučne subjektívne (napríklad pochybenia opravovne pri vykonávaní opravy majúce vplyv na jej dĺžku). Z uvedeného je zrejmé, že v tom-ktorom konkrétnom prípade je len veľmi ťažko určiť primeranú dĺžku opravy, ktorá v sebe zahŕňa všetky jej možné podmieňujúce determinanty. Vychádzajúc z premisy, že opravovňa postupuje tak, aby poškodené vozidlo opravila čo najrýchlejšie v rámci svojich kapacít a táto doba opravy sa výrazne nelíši od primeranej dĺžky opravy vypočítanej z technického hľadiska, možno podľa názoru odvolacieho súdu akceptovať výšku škody, ktorá zodpovedá nájomnému po dobu zotrvania poškodeného vozidla v opravovni. V prípade výrazného rozdielu medzi skutočnou dĺžkou trvania opravy v opravovni a primeranou dĺžkou opravy z technického hľadiska, ktorý by bol spôsobený prevažne subjektívnymi okolnosťami na strane opravovne, však už spomenutú úvahu nebude možné uplatniť. 25. V posudzovanom prípade žalovaný v oznámení o poistnom plnení považoval za primeraný čas opravy dobu 11 (kalendárnych) dní, neskôr v spore s odkazom na produkované odborné vyjadrenie 9 až 12 (pracovných) dní, v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami. Zároveň sa motorové vozidlo poškodeného nachádzalo za účelom opravy poškodení spôsobených pri predmetnej poistnej udalosti zo dňa 3.10.2022 v opravovni odo dňa 31.10.2022 (kedy bolo prevzaté opravovňou k oprave, č. l. 7 spisu) do 23.11.2022 (kedy bolo ako opravené vydané poškodenému). Bolo nesporné, že právny predchodca žalobcu - poškodený, si zapožičal náhradné vozidlo 27.10.2022 a odovzdal ho 21.11.2022 (dva dní pred vystavením krycieho listu žalovaným). Celková doba nájmu náhradného vozidla tak trvala 26 kalendárnych dní (z toho 16 pracovných, 8 víkendových dní a dva sviatky). Žalovaný poukázal na odborné vyjadrenie, ktoré odhadovala primeranú dobu opravy v rozsahu 9-12 pracovných dní, čo predstavuje 18 kalendárnych dní vrátane víkendov a sviatkov. Doba, po ktorú sa nachádzalo motorové vozidlo poškodeného v opravovni (16 pracovných dní), svojím rozsahom prekročila žalovaným udávanú primeranú dobu opravy z technického hľadiska (12 pracovných dní) o 4 pracovné dni, t. j. o 30,80 % (1 deň / 12 dní x 100 % = 8,33 %; 8,33 % x 4 dni = 33,33 %). Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcom uplatnená dĺžka nájmu náhradného vozidla zodpovedala primeranej dobe opravy poškodeného motorového vozidla. Z vykonaného dokazovania, najmä odborného vyjadrenia vyplynulo, že primeraná technologická doba opravy predstavuje 9 až 12 pracovných dní. Táto doba však nepredstavuje celkový čas, počas ktorého je vozidlo objektívne nedostupné pre poškodeného, ale iba odborný odhad trvania samotných technologických úkonov. V posudzovanom prípade prebiehala oprava v období od 27.10.2022 do 21.11.2022, teda 26 kalendárnych dní. Odvolací súd považuje za rozhodujúce, že do tohto obdobia spadali štyri víkendy a dva štátne sviatky, počas ktorých servisné stredisko nepracovalo a opravu objektívne nebolo možné vykonávať. Tieto dni preto nemôžu byť odpočítané z celkovej doby opravy, keďže poškodený nemal možnosť ovplyvniť prevádzkový režim servisu ani zabezpečiť pokračovanie opravy počas dní pracovného pokoja. Odvolací súd zdôrazňuje, že primeraná doba opravy nie je totožná s technologickou dobou opravy, ale predstavuje celkový čas, počas ktorého je vozidlo pre poškodeného fakticky nedostupné, a to z dôvodov objektívne súvisiacich s opravou. Judikatúra dlhodobo akceptuje, že do primeranej doby opravy patria aj dni, počas ktorých sa oprava nevykonáva z dôvodov na strane servisu alebo z dôvodov organizačného charakteru, pokiaľ poškodený tieto okolnosti nemôže ovplyvniť a nejde o jeho nečinnosť. V danom prípade nebolo preukázané, že by poškodený akokoľvek prispel k predĺženiu opravy, ani

že by servis konal neprimerane pomaly, či v rozpore s obvyklými postupmi. Naopak, celková dĺžka opravy zodpovedá bežnej praxi pri opravách obdobného rozsahu, pričom predĺženie oproti technologickej dobe je primerané a akceptovateľné pri zohľadnení individuálnych okolnosti v danom konkrétnom prípade. 26. Za týchto okolností odvolací súd uzatvára, že celková doba opravy 26 kalendárnych dní je primeraná, a preto je primeraná aj dĺžka nájmu náhradného vozidla, ktorú si žalobca uplatnil. Súd prvej inštancie preto správne priznal náhradu nákladov za nájom náhradného vozidla aj za obdobie 15 dní, ktorých sa žalobný nárok týka a ktoré neboli zo strany žalovaného uhradené. 27. K tvrdeniu žalovaného v odvolaní, že vzhľadom na prepojenie podnikateľskej činnosti žalobcu a predmetného autoservisu išlo o nedôvodné zadržiavanie motorového vozidla v autoservise a teda o úmyselné konanie autoservisu pre zvýšenie zisku žalobcu, odvolací súd uvádza, že túto argumentáciu žalovaný osobitne neodôvodnil. Odvolací súd uvádza, že zo skutkových tvrdení žalovaného nie je zrejmé, o aké prepojenie podnikateľskej činnosti autoservisu a žalobcu malo ísť. Pokiaľ žalovaný v rámci odvolacej argumentácie poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. , uvedené v danom prípade nemá relevanciu, keďže v uvedenom rozhodnutí sa Najvyšší súd SR posudzovaním dĺžky nájmu náhradného vozidla nezaoberal, ale posudzoval v ňom len otázku primeranosti výšky dennej sadzby nájmu náhradného vozidla (k tomu viď nález Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS/291/2025-56 zo dňa 06.08.2025). 28. V nadväznosti na uvedené, konštatujúc neopodstatnenosť odvolacích námietok žalovaného, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak vo výroku I., ako aj v závislom výroku II. o nároku na náhradu trov konania (k tomuto výroku žalovaný neprodukoval žiadne odvolacie námietky, teda napadol ho len ako výrok závislý), ako vecne správny podľa ust. potvrdil. 29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. a ust. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže žalobca mal v tomto štádiu konania plný úspech. Podľa ust. o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 30. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) [ ]. Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [ ]. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [ ]. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona [ o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].