Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-56-2025.pdf
PDF · 83.19 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/56/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501, proti žalovanému: BAU land, spol. s r.o., Levočská 2, Poprad, IČO: 31 687 539, právne zast.: JUDr. Mikuláš Buzgó, advokát, so sídlom Štúrova 20, Košice, IČO: 31955088, v konaní o zaplatenie 6.034,89 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad z 16.7.2024, č. k. 18Cb/204/2013 - 504, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Poprad z 16.7.2024, č. k. 18Cb/204/2013 - 504.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumy 6.034,89 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 1.206,98 Eur od 1.2.2012 do zaplatenia, 9,00% ročne zo sumy 1.206,98 Eur od 2.5.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 1.206,98 Eur od 4.8.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 1.206,98 Eur od 6.11.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 1.206,98 Eur od 8.2.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd vzájomný návrh žalovaného zamietol a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1 ods. 2, § 387 ods. 1, § 397, § 365, § 369 ods. 1, Obchodného zákonníka a § 663 Občianskeho zákonník za aplikácie § 137 písm. c) a čl. VI. Bod 1 a 5 platobných podmienok nájomnej zmluvy a uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá dňa 20.7.2000 nájomná zmluva, ktorej predmetom bol nájom nehnuteľnosti, a to parc. č. 2462/14 a 2462/15, pričom žalovaný neuhradil nájomné v zmysle faktúr č. 2750001668, č. 2750002873, č. 2750003500, č. 2750003895, č. 2750004774 v dohodnutej lehote splatnosti. Žalovaný namietal uplatnený nárok z dôvodu, že žalobca nie je vlastníkom predmetných nehnuteľnosti a nie je správcom predmetných nehnuteľností a vzniesol námietku premlčania. Dňa 16.10.2018 podal žalovaný vzájomnú žalobu, v ktorom žiadal, aby súd určil, že žalobca nie je správcom majetku - nehnuteľnosti, medzi ktoré patrili aj parc. č. 2462/14 a 2462/15.
3. Dňa 17.06.2024 súd prvej inštancie pripustil zmenu petitu vzájomnej žaloby v znení: „Žalovaný je oprávneným držiteľom pozemkov KN-register „C“ nehnuteľnosti ako parcela č. 2462/9 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 218 m2( ....), medzi ktoré patrili aj parc. č. 2462/14 a 2462/15.
4. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukázal na svoj skorší rozsudok sp. zn. 16Cb/162/2011, ktorým bolo uplatňované nájomné za rok 2010 pri tých istých nehnuteľnostiach a z tej
istej zmluvy a uvedené konanie bolo právoplatne skončené rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č.k. 1Cob/14/2019-315 zo dňa 26.11.2019.
5. Súd prvej inštancie uviedol, že procesná obrana žalobcu spočívala v tvrdení, že vzájomný návrh nie je dôvodný a o vlastníckom práve bolo rozhodnuté v konaní na Okresnom súde Poprad sp. zn. 21C/84/2011, kde bolo určené, že uvedené nehnuteľnosti sú vo vlastníctve štátu - Slovenská republika a v správe ŽSR Bratislava, ktoré sú predmetom tohto konania. Žalovaný nie je legitimovaný na podanie vzájomnej žaloby a nemá ani naliehavý právny záujem. Ďalej uviedol, že z uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Cob/54/2019 je zrejmé, že akékoľvek prejudiciálne riešenie vlastníctva predmetu sporu je nehospodárne a právne bezvýznamné, keďže by nemohlo byť podkladom pre zmenu zápisu v katastri nehnuteľností.
6. V okolnostiach prípadu súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca zastával počas konania názor, že pohľadávka je oprávnená a žalobca bol oprávnený uzavrieť nájomnú zmluvu na nehnuteľností, ktorá je predmetom tohto konania. Žalovanému bolo umožnené užívanie týchto parciel tak, ako bolo dohodnuté v nájomnej zmluve. Žalovaný uhrádzal nájomné do roku 2010, potom čo mu žalobca odmietol odpredať nehnuteľnosti. Úhrady prebiehali do marca 2010 a boli pozastavené na základe oznámenia žalovaného zo dňa 16.04.2010. Nasledujúce obdobia sú predmetom súdnych sporov. Žalobca v konaní na súde prvej inštancie poukázal aj na to, že žalovanú pohľadávku tvorí 5 faktúr a uplatnená námietka premlčania je bezdôvodná, pretože faktúry boli splatné v roku 2012 a roku 2013 a žaloba bola podaná 13.05.2013. Predmetom konania je nájom za obdobie 01/2012 do 03/2012.
7. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že obrana žalovaného spočívala na argumentoch formulovaných už v odpore proti platobnému rozkazu, v ktorom bola namietaná výška uplatneného nároku vzhľadom ku skutočnosti, že sa viedlo konanie na Okresnom súde Poprad, č.k. 21C/84/2011, v ktorom sa riešila otázka vlastníctva k nehnuteľnostiam a zároveň bol podaný návrh na prerušenie konania.
8. V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na trvalú argumentáciu žalovaného, že žalobca nie je aktívne legitimovaný a prestal byť správcom majetku štátu k 31.12.1977, lebo uvedené nehnuteľnosti od 01.01.1978 začal užívať štátny podnik ČSAD n.p. Košice a majetok sa stal v areály SKZ majetkom štátneho podniku ČSAD n.p., ktorý bol aj jeho správcom. Až do roku 1996 žiadna z predmetných nehnuteľností nebola zapísaná na LV. Pozemok pod celým areálom bol súčasťou veľkého areálu Železničnej stanice Poprad vo vlastníctve Slovenskej republiky s výnimkou delimitovanej správy areál kusových zásielok, ktorú spravoval ČSAD n.p. Košice a SAD š.p. Poprad.
9. Ohľadom vzájomného návrhu súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie žalovaného, ktorý zastával názor, že v danom prípade neexistuje prekážka res judicata pri vzájomnej žalobe, pretože bolo rozhodnuté, že Slovenská republika je vlastníkom sporných nehnuteľností s poukazom na rozhodnutie NSSR zo dňa 14.09.2011 7Cdo/26/2010. Otázkou správy sa zapodieval Okresný súd Poprad v konaní sp. zn. 7C/556/1997. Železnice ku dňu 01.01.1994 nemali zachované právo hospodárenia a k 30.12.1993 došlo k výmazu z obchodného registra a po štátnom podniku ŽSR nemohol dnešný žalobca sa stať správcom týchto nehnuteľností.
10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal jeho zmenu tak, že žaloba sa zamieta a určenie, že žalovaný je oprávneným držiteľom nehnuteľností. Ako odvolacie dôvody označil v ust. § 365 ods.1 CSP uvedené dôvody pod písm. f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, písm. h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
11. Podstata argumentácie odvolania bola rovnaká ako procesná obrana žalovaného počas celého konania, t.j. tvrdenie, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, lebo nie je správcom majetku štátu, lebo nebol ním ani pred 1.1.1977. V odvolaní poukazujú na svoju stabilnú argumentáciu, že žalobca nie je správcom majetku, za nájom ktorého podľa nájomnej zmluvy požaduje v tomto konaní platbu vo výške žalovanej sumy s príslušenstvom. Záznam je neplatný úkon správneho orgánu z dôvodu, že bol vykonaný správnym orgánom bez toho, aby bolo rozhodnuté o zrušení práva hospodárenia SAD, š.p. Poprad a záznamom nevznikajú, nemenia sa, ani nezanikajú práva a povinnosti strán sporu.
12. V ďalšej časti odvolania žalovaný popisuje majetkové vzťahy medzi sporovými stranami a ich právnymi predchodcami v súvislosti so spornými nehnuteľnosťami. Táto časť argumentácie je len opakovaním už vyslovených právnych názorov a procesnej obrany, ktoré použil žalovaný už na súde prvej inštancie. Text odvolania reflektuje a sumarizuje čo sa v doterajšom konaní udialo, resp. aké procesné návrhy vykonali procesné strany a taktiež návody a názory, akým spôsobom by mal súd postupovať a vnímať rôzne právne inštitúty v uplynulých administratívnych konaniach.
13. K odvolaniu sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 4.10.2024, v ktorom poukázal a citoval rozsudok OS Poprad, č. k. 21C/84/2011, že s otázkou aktívnej legitimácie sa súd už vysporiadal práve v tomto konaní. Zvyšná časť argumentácie žalobcu je len opakovaním už skôr využitej procesnej obrany na súde prvej inštancie.
14. K vyjadreniu žalobcu sa formou repliky vyjadril podaním dňa 13.11.2024 žalovaný, ktorý zotrval na svojich tvrdeniach. Nič nové pre rozhodnutie súdu v replike neuviedol.
15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal podané odvolanie, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.
16. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý relevantný argument vznesený v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správne právne závery. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a odkazuje naň (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní odvolací súd uvádza:
17. V odvolacom konaní žalovaný primárne tvrdil to, čo v celom konaní, že žalobca nie je aktívne legitimovaný, nakoľko nie je správcom nehnuteľností, ktoré prenajíma. Od tohto tvrdenia odvodzoval ďalej právo, že žalobcovi nevzniklo právo na zaplatenie istiny za uplatnené obdobie. Uvedená právna otázka (vlastníctva a správy) však bola riešená v súdnom konaní na Okresnom súde Poprad pod č.k. 21C/84/2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Prešov, č.k. 2Co/98/2013 zo dňa 26.5.2014. Odvolací súd nevidí dôvod sa od tohto právneho názoru odkláňať, resp. ho inakšie interpretovať.
18. Ako judikoval súd prvej inštancie v napádanom rozsudku, že obrana žalovaného nebola nijakým spôsobom preukázaná a odôvodnená, a taktiež skutočnosť, že žalobca nie je správcom predmetných nehnuteľností a že uvedené pozemky neužíval, vzhľadom na vykonané dokazovanie, nemožno tomuto záveru súdu nič vytknúť. V súdnom konaní nebol spochybnený titul na zaplatenie istiny – nájomného, nakoľko žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Toto spochybnené nijako nebolo o to viac, že už vo viacerých súdnych konaniach, ktorých meritórne rozhodnutia sú jednak obsahom súdneho spisu, ale aj jeho príloh, je tento záver potvrdený. Je bez významu na tomto mieste podávať enumeratívny výpočet súdnych rozhodnutí s negatívnym záverom pre žalovaného, nakoľko tieto rozhodnutia sú za tak dlhé časové obdobie sporovým stranám dobre známe.
19. Ohľadom argumentácie žalovaného v súvislosti so zamietnutím vzájomného návrhu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dostatočne zrozumiteľným spôsob vysvetlil, prečo tento návrh zamietol, t.j., že žalovaný nepreukázal naliehavý právny záujem na takomto určení. „Nie je možné určovať práva v minulosti, ktoré už zanikli. Žalobca nepreukázal, že jeho právo je neisté, pretože stav neistoty nie je daný“ (bod 22. napádaného rozsudku). Je taktiež bez významu opakovať relevantnú argumentáciu súdu prvej inštancie k tomuto bodu, nakoľko je úplná a odvolací súd sa s ňou stotožňuje.
20. Odvolanie žalovaného tak nebolo dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie (aj čo sa týka priznaného príslušenstva a výroku o trovách konania) je vecne správny. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.
Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).