Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12Csp-12-2021.pdf
PDF · 102.51 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/12/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu G. W.Ť., P..B.. A., K. XX, J.: XX XXX XXX, práv. zast. B. &. W., B..T..Y.. P. K., Š. X, A., J.: XXXXXXXX, proti žalovanému C. F., N.. XX.X.XXXX, C. A. Q. XXXX/X, W., v konaní o zaplatenie 999,59 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 999,59 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z uvedenej sumy od 22.5.2018 do zaplatenia.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súd Banská Bystrica dňa 23.10.2020 domáhal, aby zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 999,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 22.5.2018 do zaplatenia. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým, že ako poisťovateľ uzavrel s Petrom Dunajským poistnú zmluvu pod č. XXX/XXXXXX-X Y. W. zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Dňa 17.9.2017 došlo v mieste Donovaly k stretu poisteného motorového vozidla Opel Astra ev. Č..: W.-XXXCK B. V. M. W.K. D.. W. XXXX Z.: B.-XXXBB C., Ž. B. Ž., K. A. W. poškodeným motorovým vozidlom , nevšimol vozidlo, ktoré ho predchádzalo a poškodené vozidlo pritlačil na zvodidlá, čím spôsobil poistnú udalosť. Vinníkom dopravnej nehody bol žalovaný. Žalobca na základe uzatvorenej poistnej zmluvy uhradil poškodenému škodu spolu vo výške 4.997,96,- eur dňa 23.10.2017 a poškodenému oznámil výšku poistného plnenia listom z rovnakého dňa. Keďže žalovaný porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, žalobca si uplatnil v súlade s ust. § 12 ods.2 písm. f) zákona o povinnom zmluvnom poistení voči žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia vo výške 999,59 eur. Nárok vyplýva zo zákonného predpisu a nejedná sa o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy .Hoci žalobca ako poisťovateľ mal proti žalovanému ako poistenému právo na náhradu celého poistného plnenia vo výške 4.997,96 eur, uplatňuje svoj nárok v nižšej výške, t. j. evidentne v prospech žalovaného. Listami zo dňa 25.10.2017, dňa 25.1.2018, dňa 19.4.2018, dňa 22.5.2018 vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 999,59 eur. Žalovaný ku dňu podania žaloby si svoj záväzok nesplnil. Na preukázanie svojich tvrdení predložil záznam poisťovne o likvidačnej správe poistnej udalosti, oznámenie o poistnej udalosti, technického preukazu motorového vozidla, správu o nehode, oznámenia o poistnom plnení, oznámenie poškodenia o poistnej udalosti, poistnú zmluvu, uplatnenie postihu poisťovňou, faktúry, záznam o dopravnej nehode.
2.Dňa 3.11.2020 pod sp. D.. XXUp XXXX/XXXX Y. B. A. A. M. W. T., K. D. Ž. M. B. R. L. Ž. istinu 999,59 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z uvedenej sumy od 22.5.2018 do zaplatenia.
3.Na výzvu súdu žalobca požiadal o pokračovanie v konaní na príslušnom súde z dôvodu, že platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk.
4.Dňa 17.2.2021 bola vec postúpená na prejednanie Okresnému súdu Poprad.
5.Žalovaný sa k veci ústne ani písomne nevyjadril.
6.Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením listinných dôkazov, a to žaloby, záznamu poisťovne o likvidačnej správe poistnej udalosti, oznámenia o poistnej udalosti, technického preukazu motorového vozidla, správy o nehode, oznámenia o poistnom plnení, oznámenia poškodenia o poistnej udalosti, poistnej zmluvy, uplatnenia postihu poisťovňou, faktúry, záznamu o dopravnej nehode zistil nasledovný skutkový stav:
7.Dňa 30.8.2017 uzavrel Peter Dunajský ako poistník so žalobcom poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla továrenská značka Opel Astra, rok výroby 1998, Z.. Č.. W. - XXXCK. F. XX.X.XXXX Q. A. Y. Ž. N., K. K. F. F. XX.X.XXXX M. Ú. Č. v popoludňajších hodinách, ktorú poškodený popísal tak, že pri predchádzaní vozidiel boli v mŕtvom uhle vodiča, ktorý ich vytlačil z cesty na zvodidlá. Pri nehode došlo k poškodeniu motorového vozidla značky W. XXXX. Z.. Č.. B. XXX A.. P. W. M., K. A. B. Š., A. L. W. F., A. W. XX/ XX, B. Bystré. Dňa 18.9.XXXX W. F. Y. Ž. M. N., K. K. F. F. XX.X.XXXX M. V. N. F.. P. V. M., ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená, bolo uvedené vozidlo Opel Astra a vznik nehody bol popísaný tak, že vodič motorového vozidla ,v čase nehody C. F., B. N. W. P., F. K. N..
8.Dňa 16.10.2017 firma PGT, s.r.o. vyhotovila pod č. 21724267 faktúru pre Y. Q. A. D. opravu motorového vozidla značky W. XXXX Z.: B. v celkovej výške 4.997,96 eur. 9.Dňa 23.10.2017 žalobca vyhotovil likvidačnú správu k poistnej udalosti s PZP poistenia poistníka W. F., W. Q. A., W. Y. K. E. Š. A. M. N. X.XXX,XX Z..
10.Listom zo dňa 23.10.2017 poisťovňa oznámila Q. A. T. poistného plnenia vo výške skutočnej škody predstavujúcej náklady na opravu poškodeného vozidla v celkovej výške 4.997,96 eur s tým, že suma bola poukázaná na účet opravcu W., B..T..Y.. W..
11.Listom zo dňa 25.10.2017 žalobca oznámil žalovanému uplatnenie postihu v súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 17.9.2017 s odôvodnením, že poistnú udalosť neohlásil polícii, v dôsledku čoho v zmysle ust. § 12 ods. 2 písm. f) Zák. o PZP vznikol žalobcovi nárok na náhradu až celého poistného plnenia, teda sumy 4.997,96 eur. Poisťovňa sa rozhodla voči nemu neuplatniť nárok v plnej výške, ale len jej časť vo výške 999,59 eur.
12.Listami zo dňa 25.1.,2018, dňa 19.4.2018 a dňa 22.5.2018 žalobca urgoval žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z., povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, 6a) v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca. Podľa § 4 uvedeného zákona (1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. (3) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom 6b) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom. (4) Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 12 ods.2 uvedeného zákona (2) Poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak a) spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, 15d) b) spôsobil škodu prevádzkou motorového vozidla, ktoré použil neoprávnene, c) viedol motorové vozidlo bez predpísaného vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu činnosti viesť motorové vozidlo uloženého súdom alebo iným príslušným orgánom, 16) d) spôsobil škodu motorovým vozidlom, o ktorom vedel, že jeho technická spôsobilosť nezodpovedá podmienkam na používanie v premávke na pozemných komunikáciách podľa osobitného predpisu 17) a tento stav bol v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou, e) vedome zveril vedenie motorového vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na vedenie motorového vozidla podľa osobitného predpisu, 18) f) porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, 19) ktorá je poistnou udalosťou, g) spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4, h) sa odmietol po dopravnej nehode podrobiť skúške na prítomnosť návykovej látky. 15d) (3) Výška náhrady poistného plnenia alebo jej časti, na ktorú vznikne poisťovateľovi nárok podľa odseku 1 alebo 2, nesmie presiahnuť úhrn poistných plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti. (4) Právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti podľa odseku 1 alebo 2 sa premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia.
Podľa § 3 O.z., výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 52 ods. 1 O.z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 54 O.z. (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 427 O.z. (1) Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. (2) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 51 Zákona č. 381/2001 Z.z. (1) Účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode. (2) Účastník dopravnej nehody je povinný a) urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste dopravnej nehody, b) poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe potrebnú prvú pomoc a bezodkladne privolať odbornú zdravotnícku pomoc,
c) urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou, d) umožniť obnovenie cestnej premávky, najmä premávky vozidiel verejnej hromadnej dopravy osôb, e) preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody, f) bezodkladne, a pokiaľ možno na mieste, upovedomiť fyzickú osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, alebo právnickú osobu, ak týmto osobám bola pri nehode spôsobená hmotná škoda, a oznámiť im svoje osobné údaje; ak to nie je možné, oznámiť ich prostredníctvom Policajného zboru; nemusí to urobiť, ak hmotná škoda bola spôsobená na vozidle vrátane prepravovaných vecí a účastníkom dopravnej nehody je jeho vodič, ktorý je spôsobilý také upovedomenie vykonať. (3) Ak pri dopravnej nehode došlo k usmrteniu osoby alebo k jej zraneniu, ak došlo k poškodeniu cesty alebo všeobecne prospešného zariadenia, ak unikli nebezpečné veci 11) alebo ak na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikla hmotná škoda zrejme prevyšujúca desaťnásobok minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou ustanovenou osobitným predpisom, 12) účastník dopravnej nehody je povinný a) ohlásiť bezodkladne dopravnú nehodu policajtovi, b) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel; ak sa situácia, ktorá vznikla dopravnou nehodou, musí zmeniť, najmä ak je to potrebné na uvoľnenie alebo na ošetrenie zranenej osoby alebo na obnovenie premávky predovšetkým vozidiel verejnej hromadnej dopravy osôb, účastník dopravnej nehody je povinný vyznačiť situáciu a stopy,
c) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody. (4) Ak škoda spôsobená pri dopravnej nehode na žiadnom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí ani na inom majetku nedosiahla výšku ustanovenú v odseku 3, účastníci dopravnej nehody sú povinní postupovať podľa odseku 3, len ak sa výslovne nedohodli inak.
13.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že žaloba je dôvodná. Právny vzťah založený poistnou zmluvou je vzťahom spotrebiteľským. V prerokovanom prípade nie je dôvod aplikovať výkladové pravidlo uvedené v ust. § 54 O.z., pretože predložená poistka ako potvrdenie o vzniku poistenia nevyvoláva pochybnosti o obsahu spotrebiteľskej zmluvy. Je daná aktívna legitimácia žalobcu na uhradenie poskytnutého plnenia poškodenému, pretože škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla. Ust. § 12 ods. 2 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z.z. priznáva poisťovateľovi proti poistenému špecifický nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, 19) ktorá je poistnou udalosťou. Nárok upravený v tomto ustanovení nie je nárokom na náhradu škody vzniknutej poškodenému (nie je odvodeným nárokom od práva poškodeného) proti tomu , kto škodu spôsobil; ide o osobitný (originálny) nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou. Citované zákonné ustanovenie priznáva poisťovateľovi proti poistenému nárok na celú alebo len čiastočnú náhradu poistného plnenia, pričom však je zrejmé aj to, že zákon a ani iný právny predpis konkrétne kritéria na určenie výšky náhrady neobsahuje. Možnosť priznania čiastočnej náhrady pritom vyplýva priamo zo zákonného ustanovenia. To vytvára určitý zákonný priestor na určenie výšky náhrady poistného plnenia na základe úvahy súdu. Zákon neuvádza, že výšku rozsahu plnenia určuje poisťovateľ. V kontexte uvedeného je potrebné prijať záver, že aj súd v konkrétnej veci môže určiť výšku takejto náhrady a takýto postup vyplýva priamo z ust. § 12 ods. 1 citovaného zákona. Primeranosť náhrady je potrebné vždy posúdiť v závislosti na skutkových okolnostiach tej-ktorej veci, pričom podobne treba posudzovať aj nárok plynúci z § 12 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistní. Je potrebné v tejto súvislosti vyhodnotiť závažnosť porušenia konkrétnej povinnosti poistníkom, keď je nepochybne podstatný rozdiel v tom, ak poistený spôsobí škodu úmyselne alebo viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky alebo, ako je tomu aj v prejednávanej veci, porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, 19) ktorá je poistnou udalosťou. Právna úprava, ktorá umožňuje poisťovateľovi možnosť domáhať sa regresu v celom rozsahu spôsobenej škody napriek skutočnosti, že poistník mal platne uzavretú poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je z ústavnoprávneho hľadiska problematická. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 22.11.2011 sp. zn. 6Co/42/2011 v podobnej právnej veci pri posudzovaní primeranosti výšky náhrady poistného plnenia, podľa ktorého, cit.: „Na dôvažok odvolací súd poznamenáva, že vec nepredložil ústavnému súdu len z dôvodu, že nič nebránilo rozhodnúť vo veci podľa podústavných noriem. Odvolaciemu súdu sa totiž nepozdáva a považuje právnu úpravu, podľa ktorej sa poisťovňa môže domáhať neobmedzeného
regresu až do výšky celej škody, bez ohľadu na formu zavinenia, z ústavnoprávneho hľadiska za problematickú. Pre porovnanie poisťovňa Allianz v Nemecku uplatňuje regres len pri úmyselnom nenahlásení škodovej udalosti, zákon explicitne neupravuje regres, ale všeobecné podmienky a je pravidlom limit náhrady do 2.500,- eur bez ohľadu na výšku škody. Aj uvedená úprava indikuje pochybnosti o proporcionalite slovenskej právnej úpravy.“ V tomto smere súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 377/2018. Aj keď nález sa týka iného porušenia povinností poisteným a iného právneho predpisu (vyhlášky č. 423/1991 Zb. o rozsahu a podmienkach zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla), závery súdu je možné aplikovať aj pre predmetné konanie. Podľa odôvodnenia rozhodnutia Ústavného súdu a v konečnom dôsledku aj rozhodnutia NS SR a KS, ktorého ústavnosť bola preskúmavaná, regresná náhrada má plniť výchovný účel a nie likvidačný účel a má zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo ku vzniku škody. Vzhľadom na uvedené, primeranosť náhrady možno podľa názoru Ústavného súdu ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia (pri zohľadnení, či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa bude v budúcnosti zvyšovať zohľadnením okolnosti, za ktorých škoda vznikla a tiež skúmaním pomerov toho, kto škodu spôsobil ). Až posúdením týchto troch komponentov možno dospieť k záveru o tom, či regresná náhrada je primeraná. Aplikácia iba dvoch komponentov - výšky plnenia a miery jej percentuálneho zníženia a okolnosti, za ktorých došlo ku škode, nie je dostatočným podkladom pre záver o primeranosti regresnej náhrady. Skúmaním pomerov toho, kto škodu spôsobil umožní primerane určiť výšku regresnej náhrady tak, aby plnila výchovný a odstrašujúci účinok a vyhnúť sa tomu, aby výška regresnej náhrady nebola príliš nízka - keď nenaplní svoj účel - a na druhej strane, aby nebola ekonomicky likvidačná. Nad rámec veci Ústavný súd konštatoval, že ústavne akceptovateľné pri určení primeranej regresnej náhrady je možné aj zohľadnenie priemernej prípadne minimálnej mzdy v hospodárstve v prípade nemožnosti riadneho zistenia pomerov, kontumačné určenie výšky regresnej náhrady pri zjavne špekulatívnom a zneužívajúcom prístupe pri preukazovaní svojich pomerov tým, kto škodu spôsobil. Aj keď NS uviedol, že pre splnenie podmienky primeranosti náhrady poisťovateľ má znížiť postihové právo v závislosti od osobných, zárobkových a majetkových pomerov poisteného a od okolností, za ktorých ku škode došlo, neodkázal na konkrétne skutkové zistenia.
14..Žalobca preukázal, že v súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 17.9.2017 zavinenou žalovaným ako poistenou osobou - vodičom motorového vozidla , vlastníkom a prevádzkovateľom ktorého bol Peter Dunajský , v súlade s ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. uhradil poškodenému celkovú čiastku 4.997,96,- eur . Vznik poistnej udalosti ani výška poskytnutého plnenia na úhradu škody poškodeným z poistnej udalosti medzi stranami nebola spochybnená. Žalovaný neohlásil vznik poistnej udalosti príslušníkom polície. V roku 2017 predstavovala výška minimálnej mzdy sumu 435,- eur. Hmotná škoda v danom prípade bola zrejme prevyšujúcou desaťnásobok minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou ustanovenou osobitným predpisom. 12) 15.Súd pri rozhodovaní o výške uplatnenej náhrady poistného plnenia dospel k záveru, že pri priznaní náhrady vo výške 999, 59, - eur sú zohľadnené kritériá ustálené rozhodovacou činnosťou súdov. Žalovaný sám v konaní neuplatnil procesnú obranu, ktorá by odôvodňovala, aby súd došiel k záveru, že žalobcom uplatnená náhrada je v konkrétnom prípade, vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu neproporcionálna a neprimeraná.
16.O úroku z omeškania súd rozhodol podľa ust. § 517 OZ a § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. Žalobca vyzval žalovaného k úhrade peňažného nároku listami zo dňa 25.10.2017, dňa 25.1.2018, dňa 19.4.2018, dňa 22.5.2018, pričom stanovil lehotu na plnenie. V stanovenej lehote peňažná náhrada žalovaným uhradená nebola. Minimálne odo dňa 22.5.2018 sa preto žalovaný dostal do omeškania s úhradou peňažnej pohľadávky.
17.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 a § 262 CSP. Nárok žalobcu bol plne dôvodný, preto mu prislúcha náhrada trov vo výške 100 %. O výške náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.