Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_45T-36-2024.pdf
PDF · 83.19 KB
Case nature
Area
Subarea
45T/36/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice, samosudcom JUDr. Tomášom Paraničom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. marca 2026, v trestnej veci obžalovaného A. A. pre zločin prevádzačstva podľa § 356 Tr. zákona účinného od 6.8.2024, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný:
A. A. B. XX.XX.XXXX C. D., trvale bytom E. F. XXX/X C. A., prechodne bytom G. XX, D.
je vinný, že
v Košiciach v priestoroch OC Aupark na Námestí Osloboditeľov č. 1 v presne nezistenom čase v roku 2013 ponúkol A. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D., E. XX finančnú sumu vo výške 1.200,- € na úhradu nákladov na pohreb jej sestry a zároveň uviedol, že mu tieto peniaze nemusí vrátiť v prípade, ak pôjdu spoločne do Nemecka, kde sa vydá a bude mať lepší život, s čím A. G. súhlasila a následne asi po dvoch týždňoch prišiel za ňou na sídlisko Luník IX v Košiciach a spoločne vycestovali do Nemecka, kde za ňou po troch týždňoch prišiel H. D., nar. XX.X.XXXX, občan Indie, ktorý jej povedal, že on bude jej manžel a odviezol ju do mesta Viedeň v Rakúsku, kde s ním žila asi sedem mesiacov a po uplynutí tejto doby spoločne vycestovali autom do Dánska, kde ako občianka Slovenskej republiky dňa 7.5.2013 na matrike v meste Aroskobing na ostrove Aro v Dánsku úmyselne uzavrela účelové manželstvo so štátnym občanom Indie Sanjeev Kumarom, ktoré je zapísané v knihe manželstiev za rok 2013 pod registračným číslom XXXX, pričom po uzavretí tohto manželstva bol H. D. na základe jeho žiadosti s účinnosťou do 30.9.2014 udelený pobyt na území Spolkovej republiky Nemecko z dôvodu zlúčenia rodiny s občanom Európskej únie,
teda
v úmysle získať pre seba nepriamo finančnú výhodu osobe, ktorá nie je občanom Slovenskej republiky alebo občanom iného členského štátu Európskej únie alebo občanom zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo nemá trvalý pobyt na ich území, umožnila zotrvať na území iného členského štátu Európskej únie,
tým spáchal
zločin prevádzačstva podľa § 356 Trestného zákona účinného od 6.8.2024
za to mu súd ukladá
Podľa § 44 Trestného zákona účinného od 6.8.2024 súd obvinenému upúšťa od uloženia súhrnného trestu, keďže trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.: 7T/69/2015 zo dňa 18.5.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu Košice sp. zn.: 8To/81/2017 zo dňa 4.9.2017 vo výmere 7 (sedem) rokov so zradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, je na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti dostatočný.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal dňa 3.5.2024 na tunajší súd obžalobu zo dňa 30.4.2024, sp.zn. 1Pv 118/24/8803 na obvineného A. A. pre zločin prevádzačstva podľa § 356 Tr. zákona účinného v čase spáchania skutku.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.3.2026 obžalovaný A. A. B. XX.X.XXXX C. D., trvale bytom E. F. XXX/X, C. A. (ďalej len „obžalovaný“) v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku a za súčasného poučenia podľa § 257 ods. 2, ods. 5 a ods. 8 Tr. poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku , ktorý je uvedený v obžalobe. Na to súd postupoval podľa § 333 ods. 3 písm. c,/ d,/ f,/ g,/ h/ Tr. poriadku, kde obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal ,,áno,,.
V zmysle § 257 ods. 6 Tr. poriadku súd zistil stanovisko prokurátora, pričom ten navrhol, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného.
Následne súd postupujúc podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. poriadku uznesením rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná, teda čo do výroku o vine a na hlavnom pojednávaní sa vykoná iba dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o druhu a výmere trestu a ochranným opatrením a náhradou škody.
Pri takto ustálenom skutkovom stave a s prihliadnutím na vyhlásenie obžalovaného súd má dôvodne za to, že obžalovanému ako trestne zodpovednému subjektu bolo nepochybne preukázané hore popísané protiprávne konanie, čím naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu prevádzačstva podľa § 356 Tr. zákona po stránke objektívnej v tom, že v úmysle získať pre seba nepriamo finančnú výhodu osobe, ktorá nie je občanom Slovenskej republiky alebo občanom iného členského štátu Európskej únie alebo občanom zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo nemá trvalý pobyt na ich území, umožnila zotrvať na území iného členského štátu Európskej únie. Obžalovaný je trestne zodpovedný páchateľ (má viac ako 14 rokov a v čase skutku nebol nepríčetní) - subjekt trestného činu. Konaním obžalovaného bol zasiahnutý objekt trestného činu, ktorým je záujem spoločnosti kontrolovať osoby, ktoré prekračujú štátne hranice, a ich pohyb, prípadne nedovolené zamestnávanie osôb, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky alebo občanmi iného členského štátu Európskej únie alebo občanmi zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo nemajú trvalý pobyt na ich území. Obžalovaný pritom konal v priamom úmysle (subjektívna stránka), keďže chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem ním chránený.
Podľa § 356 Tr. zákona účinného od 6.8.2024 kto v úmysle získať pre seba, alebo iného priamo či nepriamo finančnú výhodu, alebo inú materiálnu výhodu osobe, ktorá nie je občanom Slovenskej republiky alebo občanom iného členského štátu Európskej únie alebo občanom zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo nemá trvalý pobyt na ich území, umožní, alebo pomáha zotrvať, alebo sa nedovolene zamestnať na území Slovenskej republiky, iného členského štátu Európskej únie alebo zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až osem rokov.
Trest
V danom prípade súd pri ukladaní trestu prihliadal aj na ustanovenie § 2 ods. 1 Tr. zákona účinného od 6.8.2024 a to, že trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď
bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. V danom prípade súd neposudzoval len výšku trestnej sadzby (ktorá bola rovnaká) ale aj zásady pri určovaní druhu a výmery trestu, kde ukladanie samotného trestu v zmysle právnej úpravy účinnej od 6.8.2024 by bolo pre obvineného priaznivejšie.
Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovanému sa súd riadil základnými zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, pohnútkou, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.
U obžalovaného súd zistil 1 poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zákona), a jednu priťažujúcu okolnosť, že bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zákona).
Pri hodnotení osoby obžalovaného a jeho pomerov súd zistil, že obžalovaný je slobodný, aktuálne nezamestnaný, aktuálne býva na adrese G. XX C. D.. Podľa odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný má 7 záznamov, pričom na 3 platí tzv. fikcia neodsúdenia . Naposledy bol vo výkone trestu vo veci Okresného súdu Košice I sp. zn. 7T/69/2015, kde bol uznaný vinným pre pokračovací zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona v znení do novely č. 204/2013 Z.z. s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. i) , písm. j/ Tr. zákona účinného v čase spáchania skutku a iné, kde mu bol rozsudkom zo dňa 18.5.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7T/69/2015 uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov s jeho výkonom v minimálnom stupni stráženia. Podmienečne prepustený z výkonu tohto trestu odňatia slobody bol dňa 4.11.2020, kde mu bola určená skúšobná doba v trvaní 5 rokov. Zároveň bol aj rozsudkom Okresného súdu Košice I uznaný vinným pre zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 3 Tr, zákona, kde mu súd upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 7T/69/2015. Trestným rozkazom Okresného súdu Košice II zo dňa 9.5.2018 sp.zn. 3T/38/2018 bol uznaný vinným pre zločin prevádzačstva podľa 356 Tr. zákona pričom mu súd upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 7T/69/2015. Trestným rozkazom Mestského súdu Košice zo dňa 7.10.2024 sp.zn. 48T/53/2024 bol uznaný vinným pre zločin prevádzačstva podľa 356 Tr. zákona pričom mu súd upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 7T/69/2015. Súd zisťoval aj okolnosti rozhodné pre posúdenie možnosti nápravy páchateľa, bral do úvahy jeho doterajšie správanie, príčiny, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu, prostredie v ktorom žije a či sa v minulosti už dopustil takého protiprávneho konania, pričom posudzoval aj ustanovenie § 44 Tr. zákona v zmysle ktorého súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Vzhľadom k tomu, že odsúdený spáchal tento trestný čin skôr ako, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok vo veci Okresného súdu Košice I sp. zn. 7T/69/2015 mal za to, že k danému rozhodnutiu prichádza do úvahy ukladanie súhrnného trestu podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Vzhľadom na zistené skutočnosti sa súd domnieva, že u obžalovanému trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.: 7T/69/2015 zo dňa 18.5.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu Košice sp. zn.: 8To/81/2017 zo dňa 4.9.2017 vo výmere 7 (sedem) rokov so zradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, je na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti dostatočný a tak podľa § 44 Tr. zákona upustil od uloženia súhrnného trestu. V danom prípade prihliadal aj na dobu ktorá uplynula od spáchania trestného činu, ako aj na skutočnosť, že obžalovaný po výkone trestu v roku 2020 sa nedopustil ďalšej trestnej činnosti (ďalšie odsúdenia boli pre trestnú činnosť páchanú ešte v roku 2014).
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e :
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Mestskom súde Košice.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.