Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8T-57-2025.pdf
PDF · 94.24 KB
Case nature
Area
Subarea
8T/57/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Cabanom, PhD., v trestnej veci obžalovaného: A. A., nar. XX.XX.XXXX v Trnave, trvale bytom B. X, B., pre prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 17.03.2026 takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný
A. A., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom B. X, B.,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
v období od mesiaca júl 2023 až doposiaľ v mieste svojho bydliska v Trnave, ani inde na území Slovenskej republiky, úmyselne riadne a včas neplatil výživné na svoje nezaopatrené deti D. A., nar. XX.XX.XXXX, A. A., nar. XX.XX.XXXX a C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky A. A., i keď mu vyživovacia povinnosť vyplývala priamo zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a výška vyživovacej povinnosti mu bola určená aj rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 14P/30/2021-41 zo dňa 11.11.2021, právoplatným a vykonateľným dňa 19.11.2021, na základe ktorého je povinný prispievať na výživu maloletých detí: D. A., A. A. a C. A. sumou 100,- Eur mesačne na každé dieťa, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky A. A., a hoci si bol vedomý tejto vyživovacej povinnosti, nevyvinul dostatočné úsilie na to, aby sa riadne zamestnal a tak si zadovážil pravidelný a dostatočný finančný príjem, ktorý by mu umožňoval si túto povinnosť plniť, pričom od mesiaca júl 2023 na výživu svojich maloletých detí: D. A., A. A. a C. A. prispieval nepravidelne a to v mesiaci marec 2024 sumou 210,- Eur, v mesiaci máj 2025 sumou 50,- Eur, v mesiaci september 2025 sumou 30,- Eur, čím mu za obdobie od mesiaca júl 2023 až doposiaľ vznikol dlh na výživnom vo výške 9.610,- Eur, a za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona už bol aj odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava č. k. 10T/19/2023-223 zo dňa 07.06.2023, právoplatným dňa 05.07.2023, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná doba vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov a zároveň mu bola uložená povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zaplatil zameškané výživné,
t e d a
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania – na viacerých osobách a pod dlhší čas, a zároveň čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 39 ods. 5 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 17.12.2025 obžalobu na obvineného: A. A., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom B. X, B., pre prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, ktorý mal byť obvineným spáchaný na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe.
Súd dňa 23.12.2025 vo veci rozhodol trestným rozkazom, proti ktorému podal obvinený odpor; prokurátor odpor nepodal. Odpor, ktorý podal obvinený, bol podaný oprávnenou osobou a včas, preto súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy: výsluch obžalovaného A. A., výpis z Centrálneho registra exekúcií (č. l. 91-93), správa od exekútora z 29.10.2025, 11 Ex/619/2022 (č. l. 94), trestný rozkaz Okresného súdu Trnava z 07.06.2023, sp. zn. 10T/19/2023 (č. l. 110-112), zoznam vozidiel subjektu (č. l. 115), trestný rozkaz Okresného súdu Trenčín z 16.06.2023, sp. zn. 75T/5/2023 (č. l. 143-145), lekárske správy k osobe E. A. v počte kusov 9 a prepúšťacia správa k E. A. (č. l. 164-178), exekučný príkaz sp. zn. 11Ex/619/2022 (č. l. 163), rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo 04.12.2025 (č. l. 162), oznámenie Sociálnej poisťovne z 11.08.2023 (č. l. 161), poštový poukaz pre E. A. (č. l. 160), lustrácie k obžalovanému: lustrácia v registri obyvateľov (RO), lustrácia v centrálnej databáze súdov (CDB), lustrácia v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov (CESDAP), a odpis z registra trestov (RT).
Súd v súlade s § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol vykonať dôkazy predložené obžalovaným a to: listiny týkajúce sa príjmu a zamestnania k osobe A. A., v počte kusov 17 ks, lekárska správa z 21.01.2026 pre A. A., lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti, a pokladničné bloky k strave a liekom pre deti v počte 16 ks. Predmetné dôkazy súd odmietol vykonať z dôvodu, že podľa názoru súdu sa tieto dôkazy týkajú výroku o vine, a nakoľko obžalovaný urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré súd prijal, dokazovanie smerom k výroku o vine sa už nevykonávalo, pričom dokazovanie k osobným a majetkovým pomerom smerom k výroku o treste súd vykonal prostredníctvom výsluchu obžalovaného. Dôkazy, ktoré súd odmietol vykonať, sa tak týkali okolností nepodstatných pre rozhodnutie a okolností, ktoré bolo možné zistiť inými dôkazmi.
Z výsluchu obžalovaného A. A. vyplýva, že je rozvedený, má tri deti vo veku 9 rokov, 7 rokov a 6 rokov. Má súdom určenú vyživovaciu povinnosť 100 Eur na jedno dieťa. Býva v B. s mamou, nehnuteľnosť nevlastní, je tam v nájme. Nájomné je vo výške 116,50 Eur, to je to čo platí on. Vlastníkom nehnuteľnosti je obec. Jeho mama prispieva aj na nájom, aj na energie toľko koľko môže. V súčasnosti príjem má, od konca januára pracuje, príjem má 6,10 Eur na hodinu, a priemerný mesačný príjem je okolo 1200 Eur, je to automobilový priemysel. Má dlhy aj exekúcie, nevie presne koľko a kde, ale má, sú to tisícky eur. Na stravu minie okolo 300-400 Eur, občas sa stane, že musí prispieť mame na lieky a aj čo sa týka energie a týchto vecí, lebo z tých peňazí, ktoré ona dostáva, to je minimum. Zdravotný stav mamy je zlý, mala ísť začiatkom roka aj na operáciu, musela to odmietnuť vzhľadom k tým financiám. Ona má aj vážne problémy so srdcom, aj s chrbticou. Snaží sa jej pomôcť so starostlivosťou. Okrem neho mame nikto
nepomáha, súrodencov má len nevlastných, nie sú v kontakte. Zdravotný stav obžalovaného je dobrý. Drogy neužíva a alkohol možno raz do mesiaca. Bol už súdne trestaný, mal dve podmienky. Jednu mal čo sa týka alimentov a jednu mal čo sa týka bývalej priateľky, podmienka mu už skončila. Skutok ľutuje, nakoľko chcel zabezpečiť tie financie, nebolo mu to umožnené vzhľadom k tým exekúciám, a ak by sa aj normálne zamestnal, exekútor by mu všetko zobral. Dlhy vznikli nerozvážnosťou. Tiež uviedol, že sa nechce dostať do basy a chcem napraviť veci, ktoré dosť dlhú dobu neúmyselne kazil a nedarilo sa mu ich napraviť. Takto mu bude každý mesiac exekútor strhávať alimenty, ktoré má platiť plus omeškané výživné, deti dostanú to, čo bolo na nich požadované.
K výroku o vine.
Obžalovaný A. A. po poučení o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 písm. a), písm. b) alebo písm. c) Trestného poriadku, o možnosti radiť sa s obhajcom pred vyhlásením podľa § 257 ods. 3 Trestného poriadku a o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku v rozsahu § 257 ods. 5, ods. 8 Trestného poriadku, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný. Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“. Prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku uznesením vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, prijal, pretože súd nemal žiadne pochybnosti o naplnení všetkých zákonných znakov žalovanej trestnej činnosti, a to prečinu zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, vrátane znaku prečinu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona. Výrok o vine preto vychádza z postupu podľa § 257 Trestného poriadku.
K výroku o treste.
Pri úvahe nad druhom a výmerou trestu súd vychádzal najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd zároveň zohľadňoval zásady uvedené v § 33a Trestného zákona a § 34 Trestného zákona.
Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.
Obžalovaný A. A. má v odpise registra trestov 2 záznamy, a to: · odsúdenie Okresného súdu Trnava z roku 2023; spis. značka 10T/19/2023, trestný čin: §207/1,3b Trestného zákona, trest: odňatie slobody podmienečne 12 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 24 mesiacov do 06.07.2025; obmedzenie: povinnosť zaplatiť zameškané výživné, · odsúdenie Okresného súdu Trenčín z roku 2023; spis. značka XXX/X/XXXX, trestný čin: §360/1,2a Trestného zákona, trest: odňatie slobody podmienečne na 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky do 01.07.2025 s probačným dohľadom, obmedzenie: zákaz požívania alkoholických nápojov a zákaz kontaktu s poškodenou a to v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami a povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe na vyzvanie súdu alebo príslušníka PZ SR skúške na alkohol za účelom kontroly dodržiavania zákazu požívať alkoholické nápoje a nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia a na miestach kde sa poškodená zdržuje alebo ktoré navštevuje; ochranné liečenie protialkoholické, ambulantné; prepustenie z ochranného liečenia 12.06.2025.
Obžalovaný A. A. má v registri priestupkov celkovo 4 záznamy, a to z 18.05.2019, občianske spolunažívanie voči družke, pokuta 60 Eur, z 07.09.2019, občianske spolunažívanie voči družke, pokuta 70 Eur, z 17.02.2020, neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa, pokuta 30 Eur, a z 28.05.2020, verejné pohoršenie, pokuta 20 Eur.
Pri prečine zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona je trestná sadzba trestu odňatia slobody 1 (jeden) rok až 5 (päť) rokov.
Súd pri skúmaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona dospel k záveru, že u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že obžalovaný sa s k trestnému činu priznal a úprimne ho oľutoval, a to vzhľadom na postoj obžalovaného prezentovaný na hlavnom pojednávaní a vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený, a to vzhľadom na odpis registra trestov obžalovaného.
Súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, ktorý považuje za spravodlivý a naplňujúci účel trestu, pričom ide o trest odňatia slobody mimoriadne znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby.
Súd v prospech obžalovaného zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný sa k trestnej činnosti priznal, túto úprimne oľutoval, a že urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, s ktorým je okrem iného spojená jeho neodvolateľnosť. Vyhlásenie obžalovaného o vine v spojení s jeho postojom k trestnej činnosti boli pre súd dôvodom pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby v súlade s § 39 ods. 5 Trestného zákona, podľa ktorého „Pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.“ Súd vzhľadom na uvedené okolnosti „využil“ celú možnosť mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona, a to o celú jednu tretinu na výsledných 8 mesiacov; dolná hranica trestnej sadzby je 12 mesiacov, z ktorých jedna tretina predstavuje 4 mesiace.
Súd v neprospech obžalovaného zohľadnil povahu trestnej činnosti v tom smere, že ide o páchanie trestnej činnosti po dlhší čas, a zároveň aj trestnú minulosť obžalovaného. Z trestnej minulosti vyplýva, že obžalovaný už bol za totožný trestný čin právoplatne odsúdený, a napriek tejto skutočnosti bol opätovne súdom uznaný za vinného za prečin zanedbanie povinnej výživy. Obžalovaný bol tiež odsúdený za násilnú trestnú činnosť – trestný čin nebezpečné vyhrážanie spáchaný voči poškodenej – žene, pričom aj dva priestupky proti občianskemu spolunažívaniu sa týkajú násilného konania voči poškodenej – žene (vulgárne nadávanie). Z týchto skutočností podľa názoru súdu vyplývajú sklony obžalovaného k páchaniu protiprávneho konania, keď ani predchádzajúce sankcie za jeho konanie neviedli k dlhodobej náprave jeho správania. U obžalovaného vzhľadom na početnosť záznamov a skutočnosť, že tieto záznamy pokrývajú dlhšie časové obdobie (2019, 2019, 2020, 2020, 2021-2023 a 2023), nejde len o ojedinelé vybočenie z inak riadneho života.
Súd dodáva, že v trestných veciach 10T/19/2023 a 75T/5/2023 plynula obžalovanému skúšobná doba od 06.07.2023 do 06.07.2025, resp. 02.07.2023 do 02.07.2025, pričom obdobie trestnej činnosti v prejednávanej trestnej veci 8T/57/2025 je od júla 2023 doposiaľ (17.03.2025 deň vyhlásenia rozsudku), z čoho vyplýva, že ani hrozba nariadenia výkonu trestu odňatia slobody (premena podmienky) v trestných veciach 10T/19/2023 a 75T/5/2023 neviedla u obžalovaného k tomu, aby si vyživovaciu povinnosť riadne plnil.
Uvedené spáchanie trestnej činnosti počas plynutia skúšobnej doby vylučuje podmienečný odklad výkonu trestu v prejednávanej trestnej veci, a to s poukazom na § 49 ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorého „Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.“ Jednoducho povedané, nie je možné uložiť podmienku na podmienku.
Súd všetky vyššie uvedené skutočnosti posúdil tak, že tieto odôvodňujú uloženie trestu odňatia slobody ako druhu trestu. Iný druh trestu by nenaplnil účel trestu, pretože by bol príliš mierny. Ak na obžalovaného dostatočným spôsobom nepôsobili tresty odňatia slobody, ktorých výkony boli podmienečne odložené, nemožno rozumne očakávať, že v prejednávanej trestnej veci by k náprave obžalovaného mohol viesť ešte miernejší trest než akým je trest odňatia slobody, napr. trest povinnej práce alebo peňažný trest. Na tomto mieste je potrebné dodať, že napr. peňažný trest by popieral účel trestu smerom k prejednávanej trestnej činnosti, nakoľko podstatou trestnej činnosti je plnenie vyživovacej povinnosti, a preto prípadné
finančné prostriedky majú byť primárne určené na plnenie vyživovacej povinnosti a nie na platenie peňažného trestu.
Súd tak nezistil skutočnosti, ktoré by umožňovali ukladať trest nespojený s obmedzením osobnej slobody. Pokiaľ obžalovaný poukazoval na záujem veci napraviť a plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, súd uvádza, že trestná minulosť obžalovaného, najmä skoršie odsúdenie za prečin zanedbanie povinnej výživy, v spojení s nízkou úhradou výživného za obdobie trestnej činnosti, zakladajú dôvodné pochybnosti o tom, či by obžalovaný tento prezentovaný záujem aj skutočne naplnil.
Pre úplnosť však súd poukazuje na § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, podľa ktorého „Trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.“, avšak prvostupňový súd sa nemôže vyjadrovať k tomu, ako by sa odvolací súd v prípade podaného odvolania zo strany obžalovaného vysporiadal so skutočnosťou, ak by obžalovaný dlžné výživné v celom rozsahu (9.610,- Eur) zaplatil a toto zaplatenie aj preukázal.
K zaradeniu obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody súd uvádza, že nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin, tak súd v súlade s § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom. Odvolanie má odkladný účinok.