Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-54-2025.pdf
PDF · 128.74 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/54/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/X, XXX XX D. E., právne zastúpenej WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, proti žalovanému: F. G., H., so sídlom D. XXX/X, XXX XX F., I.: XX XXX XXX, právne zastúpenému J. & K. H. L. M., so sídlom N. XX, XXX XX L., I.: XX XXX XXX, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.300 eur, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 300 eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.03.2025 domáhala primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2.300 eur podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa z dôvodu, že ako spotrebiteľka bola úspešná v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 17Csp 22/2022, kde súd na základe jej návrhu nariadil neodkladné opatrenie spočívajúce v uložení povinnosti žalovanému zdržať použitia dohody o výkone zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobcu obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere označenej ako Zmluva o úvere dostupná pôžička 9658303411 uzavretou dňa 19.5.2011 medzi žalobcom a spoločnosťou 365.bank, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31340890. Zároveň bola úspešná aj v konaní sp. zn. 7Csp/51/2022, v ktorom Okresný súd Prešov vyhovel jej žalobe o určenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov rozsudkom č.k. 7Csp 51/2022-41 zo dňa 12.09.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.12.2022. Podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi je teda bez pochýb splnená. V žalobe citovala z odôvodnenia rozsudku súdu I. inštancie zo dňa 12.09.2022, právoplatného dňa 01.12.2022. Poukázala na, že žalovaný si musel byť vedomý toho, že nemá nárok požadovať od zamestnávateľa žalobcu zrážky zo mzdy a že zmluva neobsahuje predpísané náležitosti, a teda spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, následkom čoho mu neprináleží nárok v plnej výške. Napriek tomu požadoval od zamestnávateľa žalobkyne, aby vykonával zrážky zo mzdy a tieto vyplácal žalovanému, hoci na ne nemal nárok. Opísané konanie žalovaného nie je možné vyhodnotiť inak ako špekulatívne, šikanózne, predstavujúce zjavné zneužitie práva a odporujúce dobrým mravom, navyše uplatnené voči spotrebiteľovi ako slabšej strane sporu, ktorého žalovaný ani neupozornil pred podpisom zmluvy, že jej súčasťou je aj ďalšia dohoda o zrážkach zo mzdy a o následkoch tejto dohody a rovnako ho primäl podpísať zmluvu, o ktorej náležitostiach
bol žalobca presvedčený, že sú správne a spĺňajú zákonné náležitosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s prihliadnutím na okolnosti prípadu si žalobkyňa uplatňuje voči žalovanému primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4.225 eur, ako aj úrok z omeškania vo výške 7,90 % ročne zo sumy 4 225 eur od 04.03.2025 do zaplatenia. Výšku finančného zadosťučinenia vyčísľujeme nasledovne:
- podľa zmluvy mala žalobkyňa zaplatiť spolu 70 splátok vo výške 88,29 eur. Zároveň bola žalobkyňa povinná uzavrieť aj poistenie, aby získala úver, pričom výška poistenia zo zmluvy nevyplýva, ako konštatoval aj súd v rozsudku. Z dokumentu Aktuálny stav úveru k 01.01.2014 vyplýva, že výška poistenia je 3,29 eur, a teda výška mesačnej splátky (istina + úroky + poplatky) bez poistenia predstavuje sumu 85 eur. Vzhľadom na uvedené tak žalovaný požadoval, aby žalobkyňa uhradila spolu sumu 5.950,- eur (t.j. 70 splátok * 85 eur). Výška poskytnutej istiny bola v zmluve uvedená ako 3500,- eur, a teda rozdiel medzi sumou 5.950 eur a 3.500 eur predstavuje sumu 2.450,- eur a zodpovedá požadovaným úrokom a poplatkom. Nakoľko bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov, prijatím sumy 5.950,- eur by došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného na úkor žalobkyne vo výške prevyšujúcej istinu, teda vo výške 2.450,- eur. Žalobkyňa si preto uplatňuje 50 % z tejto sumy, teda sumu 1.225,- eur; a ďalej
- zároveň si žalobkyňa uplatňuje nárok vo výške 50 ,- eur za každý mesiac vykonávania zrážok zo mzdy. Z predloženého dôkazu Zrážky zo mzdy 2016 -2021 vyplýva, že zamestnávateľ vykonával žalobkyni zrážky zo mzdy nasledovne: za rok 2016 zamestnávateľ vykonal zrážky spolu za 8 mesiacov, za rok 2017 zamestnávateľ vykonal zrážky spolu za 11 mesiacov, za rok 2018 zamestnávateľ vykonal zrážky spolu za 11 mesiacov, za rok 2019 zamestnávateľ vykonal zrážky spolu za 11 mesiacov, za rok 2020 zamestnávateľ vykonal zrážky spolu za 10 mesiacov, za rok 2021 zamestnávateľ vykonal zrážky spolu za 9 mesiacov, spolu teda zamestnávateľ vykonával zrážky počas 60 mesiacov, a teda žalobkyňa požaduje náhradu vo výške 3000,- eur (t.j. 60 mesiacov * 50 eur).
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že predmetný návrh považuje za nedôvodný, nakoľko samotné právo na primerané finančné zadosťučinenie žalobcu voči žalovanému vôbec nevzniklo, v čoho dôsledku žalobca ani nemôže uplatnený nárok dostatočne preukázať. Podľa právneho názoru žalovaného, žalobca nesplnil zákonný predpoklad pre uplatnenie nároku na primerané finančné zadosťučinenie, a to úspešné uplatnenie práva alebo povinnosti voči porušiteľovi. Žalovaný zastáva názor, že v danom prípade nie je on porušiteľom, nakoľko zmluvu o úvere koncipoval pôvodný veriteľ a žalobcovi bola len postúpená pohľadávka vyplývajúca z predmetnej zmluvy o úvere bez toho, aby žalovaný mohol nejakým spôsobom ovplyvniť jej obsah, podmienky, ustanovenia. Z uvedených dôvodov nemožno žalovaného pokladať za porušiteľa, nakoľko ak bol aj žalobca úspešný v konaní o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, podmienky úveru nekoncipoval on a tieto nemohol ani nijakým spôsobom ovplyvniť. Dáva do pozornosti na jednej strane, že v predošlom konaní nebolo rozhodnuté o porušení práva či povinnosti žalobcu, a na strane druhej, absentuje zodpovedný subjekt ako porušiteľ práv žalobcu. Žalovaný ďalej namieta i požadovanú výšku primeraného finančného zadosťučinenia, ktorého sa žalobca domáha. V danom prípade konanie žalobcu hodnotí ako zjavné zneužívanie jeho práv, nakoľko je potrebné, aby sa v každom jednom prípade skúmali všetky aspekty posudzovanej právnej veci a rovnako sa musí prihliadať na „rozsah“ zásahu do práv spotrebiteľa. Navyše žalobcom uplatňovaná suma primeraného finančného zadosťučinenia nie je dostatočným spôsobom špecifikovaná a relevantne odôvodnená a preukázaná. Argumentácia žalobcu je absurdná a nedôvodná, nakoľko v danom prípade k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu nedošlo. Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné limitovať a zohľadniť, aký dopad a právne následky malo predchádzajúce konanie na spotrebiteľa, ako i všetky relevantné skutočnosti. Žalobca ako spotrebiteľ predchádzajúcimi konaniami zabezpečil, že sa mu nebudú vykonávať zrážky zo mzdy a úhrady, ktoré žalobca doposiaľ uhradil boli oprávnené úhrady na poskytnutý úver a preto zásah do jeho majetkovej sféry nebol žiadny. Žalovaný v prílohe zasiela platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Up/1147/2018 zo dňa 12.06.2019 spoločne s doložkou, ktorý listinný dôkaz svedčí v oprávnenosť nároku žalovaného voči žalobcovi a preukazom neexistencie bezdôvodného obohatenia. Zároveň predmetný listinný dôkaz preukazuje nedôvodnosť požadovanej výšky primeraného finančného zadosťučinenia. Žalovaný pokladá uplatňovanú výšku primeraného finančného zadosťučinenia za neadekvátnu, neprimeranú a jedná sa o účelové konanie zo strany žalobcu, ktorý bol tým, ktorý si neplnil svoje základné záväzkové povinnosti, prestal splácať poskytnutý úver. S ohľadom na uvedené skutočnosti navrhuje zamietnuť žalobu.
3. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to vyjadreniami strán sporu, predložením dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy, výzvou na vykonávanie zrážok zo mzdy zo 14.3.2016, zmluvou o úvere dostupná pôžička zo dňa 19.5.2011, oznámením zmeny veriteľa z 23.8.2017, návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia z 8.2.2022, uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 17Csp/22/2022, aktuálnym stavom úveru ku dňu 1.1.2014, rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 7Csp/51/2022, rozpisom zrážok zo mzdy zamestnankyne - žalobkyne z roku 2016 – 2021, platobným rozkazom sp. zn. 4Up/1147/2018, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
4. Medzi žalobkyňou ako dlžníkom a Poštovou bankou, a.s. (teraz pod obchodným názvom „365.bank, a.s.“) ako pôvodným veriteľom došlo dňa 19.05.2011 k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere označenej ako Zmluva o úvere dostupná pôžička č. 9658303411, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 3 500 eur zo strany pôvodného veriteľa v prospech žalobkyne.
5. Listom zo dňa 14.03.2016 M. K. G. M., zaniknutá spoločnosť, ktorej právnym nástupcom je žalovaný, predložila výzvu platiteľovi mzdy žalobkyne, L. K. A., M.,. Vo výzve spoločnosť K. G. M. uviedla, že pohľadávka zo predmetnej zmluvy bola postúpená dňa 25.6.2015 z banky ako postupcu na spoločnosť F. I. O. ako postupníka a následne mala spoločnosť F. I. O. dňa 26.6.2015 K. K. P. M. K. G. M..
6. Žalovaný listom zo dňa 23.08.2017 oznámil zamestnávateľovi žalobcu, že na základe zmluvy o zlúčení došlo dňa 09.08.2017 k zlúčeniu spoločnosti K. G. M. a žalovaného, spoločnosti F. G., H., pričom žalovaný sa stal nástupníckou spoločnosťou spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o., ktorá zanikla, čím sa stal žalovaný novým veriteľom.
7. Žalobca dňa 08.02.2022 podal na Okresný súd Prešov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého bude žalovaný povinný zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobkyne v súvislosti s vyššie uvedenou zmluvou. Vec bola vedená pod sp. zn. 17Csp 22/2022.
8. Okresný súd Prešov uznesením 17Csp/22/2022-37 zo dňa 02.03.2022 rozhodol nasledovne: „I. Žalovaný je povinný zdržať použitia dohody o výkone zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobcu obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere označenej ako Zmluva o úvere dostupná pôžička 9658303411 uzavretou dňa 19.5.2011 medzi žalobcom a spoločnosťou 365.bank, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31340890. II. Zamestnávateľ žalobcu L. K. A., M., Q. X, K., I.: XXXXXXXX je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere označenej ako Zmluva o úvere dostupná pôžička 9658303411 3 uzavretej dňa 19.5.2011 medzi žalobcom a spoločnosťou XXX.F., H., R. P. X, F., I.: XXXXXXXX. III. Žalobcovi ukladá povinnosť v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podať na príslušnom súde žalobu vo veci samej, a to o zdržanie sa zrážok zo mzdy, prípadne o neprijateľnosť zmluvnej podmienky – dohody o zrážkach zo mzdy alebo o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru proti žalovanému F. G., H., D. XXX/X, F., I.: XXXXXXXX. IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.“
9. Uznesenie nadobudlo vo vzťahu k výroku I. a II. právoplatnosť dňa 22.03.2022 a vykonateľnosť dňa 03.03.2022, vo vzťahu k výroku III. právoplatnosť dňa 22.03.2022 a vykonateľnosť dňa 05.04.2022 a vo vzťahu k výroku IV. právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.03.2022. V uznesení súd konštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy môže vyvolať určitú nerovnováhu v postavení spotrebiteľa a veriteľa, keďže inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie pohľadávky aj v časti, v ktorej je alebo môže byť založená na nekalých podmienkach. Existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov mal súd osvedčenú tým, že žalobca spochybňuje oprávnenosť výkonu zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej priamo vo formulárovej úverovej zmluve a v prípade realizovania zrážok zo mzdy nad rámec skutočného dlhu a ich poukázania na účet žalovaného zamestnávateľom žalobcu, by mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, ktorého by sa musel spotrebiteľ prípadne domáhať v ďalšom konaní, pričom existuje opodstatnený predpoklad, že by tak musel urobiť súdnou cestou. Nezamedzením výkonu zrážok zo mzdy by mohla nastať situácia, v ktorej by si veriteľ mohol vymôcť celú pohľadávku
voči dlžníkovi pomocou zrážok zo mzdy, pričom takto vymožené prostriedky môžu značne prevyšovať sumu, ktorú by bol spotrebiteľ povinný zaplatiť pri náležitom súdom preskúmaní prípadnej nekalosti ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy žalobcu je dané tým, že vykonávanie zrážok zo mzdy nielen reálne hrozí, ale vzhľadom na predložené oznámenie o vyúčtovaní zrážok zo mzdy sa aj uskutočňuje, a to už aj nad rozsah istiny poskytnutého úver, pričom žalobca nemá iný prostriedok, ako tento proces zastaviť, než žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia. Je žiaduce upraviť pomery strán a zamedziť vykonávaniu zrážok na základe dohody, ktorej platnosť je medzi stranami sporu spochybnená.
10. Žalobkyňa sa voči žalovanému následne žalobou doručenou súdu dňa 08.02.2022 domáhala určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Vec bola vedená pod sp. zn. 7Csp 51/2022.
11. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 12.09.2022 č.k. 7Csp/51/2022-41 určil, že spotrebiteľský úver podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere označenej ako Zmluva o úvere dostupná pôžička číslo 965833411 uzatvorenej dňa 19.05.2011 medzi žalobcom a spoločnosťou XXX.F., H., I.: XX XXX XXX, M. R. P. X, XXX XX F., spoločnosť zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel Sa, vložka číslo 501/B, je bezúročný a bez poplatkov. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.12.2022. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že stotožňuje s argumentáciou žalobkyne, že v zmluve nie je uvedená celková čiastka úveru podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy podľa ktorého, zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. V zmluve o úvere v článku 3., bod 1. zo dňa 19.05.2011 je konštatované, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Zákon číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch podľa názoru súdu výslovne požaduje uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako obligatórnej náležitosti priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Nepostačuje iba odkaz na to, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom z dôvodu, že si týmto spôsobom musí podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere do zmluvy dosadiť a vypočítať sám spotrebiteľ, ktorý v čase uzatvorenia zmluvy musí mať všetky informácie ovplyvňujúce jeho rozhodnutie, či zmluvu s dodávateľom uzatvorí. Údaj v zmluve, podľa ktorého celkovú čiastku úveru predstavuje súčet úveru a celkových nákladov spojených s úverom, je nepresný a zavádzajúci (rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica 17CoCsp/52/2020 zo dňa 31.03.2021). Rovnako súd uvádza, že v zmluve je uvedené v článku 3., bod 1. poistenie, základný súbor poistenia. Zo znenia zmluvy o úvere vyplýva, že v súvislosti s poistením schopnosti splácať úver dlžník uzatvára základný súbor poistenia. Možnosť dlžníka odmietnuť poistenie v texte zmluvy uvedená nie je. Preto je možné konštatovať, že ide o predtlačenú formulárovú zmluvu, ktorá je pripravená vopred, do ktorej textu dlžník nemá možnosť nijakým spôsobom zasiahnuť. Súd je preto toho názoru, že v prípade, že text zmluvy o úvere predpokladá výber jedného poistenia základný súbor poistenia, kde navyše nie je uvedená ani výška mesačného poistného a žalobkyňa ako dlžníčka nemala možnosť vyznačiť skutočnosť, že nežiada poistenie schopnosti splácať úver, poistenie nebolo podľa názoru súdu dojednané dobrovoľne, ale bolo podmienkou poskytnutia úveru, pretože spotrebiteľ musel uzatvoriť zmluvu o poskytnutí tejto doplnkovej služby. V tomto prípade podľa § 2 písm. g) Zákona číslo 129/2010 Z.z. výška poistného mala byť nevyhnutne zahrnutá do celkových nákladov spojených s úverom, čo následne vstupuje do výpočtu RPMN a ovplyvňuje jeho výšku, aj výšku celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť. Súdu vôbec nie je zrejmé, aký bol základný súbor poistenia, keďže ten nie je definovaný a špecifikovaný v Zmluve o úvere Dostupná pôžička a navyše neboli súdu predložené ani obchodné podmienky, z ktorých by táto výška základného súboru poistenia bola zrejmá. Preto je možné sa domnievať, že aj RPMN v zmluve vo výške 21,79%, nie je správna. Z tohto dôvodu súd uzatvára, že v zmluve absentuje uvedenie celkovej čiastky úveru a rovnako nie je možné posúdiť správnosť výpočtu RPMN, nakoľko pre posúdenie správnosti výšky RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ uhradiť, je rozhodujúce, či poistenie ako doplnková služba bola podmienkou poskytnutia úveru, teda či poistenie malo byť zahrnuté podľa § 2 písm.g) Zákona číslo 129/2010 Z.z. do celkových nákladov spotrebiteľa. Súd zároveň konštatuje, že v zmluve nebolo dostatočne jasne špecifikované, aká je dohodnutá splátka bez poistenia, aká je dohodnutá splátka s poistením, nebol jednoznačne a zrozumiteľne uvedený poplatok za poistenie. Poistenie bolo dohodnuté ako základný súbor poistenia, pričom vôbec zo zmluvy nevyplýva dojednaná výška poistenia. Súd preto toto dojednanie o základnom súbore poistenia považoval za neurčité a nejasné, a preto neplatné. Zákonné ustanovenie § 11 ods.
1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionuje absenciu údaje o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Zároveň je daný aj dôvod podľa § 11 ods. 1 písm. b) pre určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu nemožnosti preveriť správny výpočet veriteľa ohľadom RPMN, keďže vôbec nie je zrejmé, aká výška poistenia obsahujúca základný súbor poistenia bola premietnutá, respektíve nebola premietnutá do samotného vzorca pre výpočet RPMN. Súd tak žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový.
12. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 01.01.2014 je zrejmé, že žalobkyňa čerpala dňa 19.05.2011 úver vo výške 3 500 eur a na tento úver splatila sumu 441,45 eur, t.j. 5 splátok x 88,29 eur (od 19.06.2011 do 19.10.2011), potom už dobrovoľne neuhradila žiadnu sumu.
13. Z potvrdenia o zrážkach zo mzdy vyplýva, že zrážky zo mzdy boli vykonávané od roku 2016 do 2021, pričom žalobkyni bola celkovo zrazená sumy 3 609 eur.
14. Dňa 12.06.2019 bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný platobný rozkaz sp. zn. 4Up 1147/2018, kde ako žalobca vystupoval F. G., H. (terajší žalovaný) a ako žalovaná A. B. (terajšia žalobkyňa), pričom žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 3000 eur s príslušenstvom. Nie je zrejmé, čo bolo podkladom pre vydanie tohto platobného rozkazu.
15. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:
16. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa bol od 1.7.2024 nahradený zákonom č. 108/2004 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa jeho prechodného ustanovenia - § 53 ods. 1 ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30.6.2024. Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1.7.2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30.6.2024.
20. S poukazom na vyššie citované prechodné ustanovenie zákona č. 108/2004 Z.z. je potrebné na posúdenie uplatneného nároku aplikovať predchádzajúci právny predpis, teda konkrétne § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
21. Podľa 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
22. V predmetnej právnej veci je nepochybné postavenie strán sporu ako dodávateľa a spotrebiteľa. Žalovaný v pôvodnom konaní vystupoval ako osoba konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa ako fyzická osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Aplikujúc režim zákona č. 250/2007 Z. z. je nutné použiť jeho § 3 ods. 5, podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 127/2017).
24. Ten istý záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/107/2021 zo dňa 28.02.2023, ktorý taktiež uviedol, že jedinou podmienkou priznania práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspech spotrebiteľa v súdnom konaní bez ohľadu na to, aké právo spotrebiteľa bolo porušené. V prípade, ak je spotrebiteľ v základnom konaní úspešný, či už ako žalobca pri domáhaní sa svojho práva, alebo ako žalovaný pri bránení svojho práva, naplnia sa tak podmienky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
25. Podľa názoru súdu je základ nároku daný, ak dodávateľ poruší osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch, o finančných službách na diaľku a podobne, čo sa v danom prípade nepochybne stalo. Okresný súd Prešov rozsudkom v konaní vedenom pod sp. zn. 7Csp 51/2022 konštatoval porušenie povinností žalovaného, keďže v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentovala podstatná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadovaná ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“), v dôsledku čoho bolo súdom konštatované, že úver je bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ). Zároveň je zrejmé, že žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie jej práva ustanoveného osobitným predpisom aj v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 17Csp 22/2022, v dôsledku čoho bola žalovanému uložená povinnosť zdržať použitia dohody o výkone zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobcu obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere označenej ako Zmluva o úvere dostupná pôžička 9658303411 uzavretou dňa 19.5.2011. Nepochybne je preto základ nároku na primerané finančné zadosťučinenie žalobcu daný.
26. Námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného je podľa názoru súdu nedôvodná. V predmetných konaniach (7Csp 51/2022, 17Csp 22/2022) bol žalovaný sporovou stranou. To, že zmluvu nekoncipoval, ho nezbavuje ako nadobúdateľa pohľadávky zodpovednosti za porušenie zákonných povinností. Vychádzajúc z ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa domáhať sa práva na primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľ má od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Argumentácia žalovaného, že bol len postupníkom pohľadávky neobstojí a to aj s poukazom na § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný si musel byť vedomý, že postúpením pohľadávky na neho prešla aj zodpovednosť za obsahovú stránku zmluvy, na základe ktorej pohľadávka vznikla, a teda v prípade, že zmluva neobsahovala všetky podstatné náležitosti, muselo mu byť zrejmé, že bude zodpovedný za následky s tým spojené, ako aj následne úkony. Zároveň je nepochybné, že to bol to práve žalovaný, ktorý prijímal plnenia z úveru na základe spornej dohody o zrážkach zo mzdy. Uvedený záver súdu podporuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky cit.: „Na zdôraznenie správnosti odvolacím súdom zvolenej interpretácie ustanovenia § 3 ods. 5, ostatná veta zákona č. 250/2007 Z. z. najvyšší súd dodáva, že zo zákonnej dikcie označenia zodpovedného subjektu, od ktorého je možné požadovať primerané finančné zadosťučinenie („od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá“) de lege lata nevyplýva, že to nevyhnutne musí byť iba jedna zo sporových strán v konaní na súde, v ktorom bol spotrebiteľ úspešný, hoci ním spravidla bude práve tento procesný subjekt.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. augusta 2022, sp. zn. 7 Cdo 80/2020).
27. Pokiaľ žalovaný poukazoval na platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 4Up 1147/2018, kde ako žalobca vystupoval F. G., H. (terajší žalovaný) a ako žalovaná A. B. (terajšia žalobkyňa), pričom žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 3000 eur s príslušenstvom, súd uvádza, že nie je zrejmé, čo bolo podkladom pre vydanie tohto platobného rozkazu, a teda aký súvis má s prejednávanou vecou. Poukaz na uvedený platobný rozkaz teda nebol spôsobilý privodiť iný záver súdu.
28. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 127/2017).
29. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia súd posudzoval konkrétne skutkové okolnosti, prihliadol na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania žalovaného, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu (porov. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11Csp 215/2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co 58/2019). Dbal pritom na naplnenie jeho základných funkcií, a to satisfakčnej a sankčnej a to tak, aby dostatočne odradzovalo od získavania plnení, na ktoré dodávateľovi nárok nevznikol, či už v dôsledku neplatnosti právnych úkonov, neprijateľnosti zmluvných podmienok, alebo nedodržania zákonných náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere.
30. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré žalobca v konaní od žalovaného požaduje, súd nepovažoval sumu 4 225 eur za primeranú. Výška primeraného finančného zadosťučinenia spočíva na voľnej úvahe súdu, ktorá nemôže byť svojvoľná, pri stanovení výšky treba, ako už súd vyššie uviedol, vychádzať zo závažnosti porušenia práv, povinností, z okolností tak na strane žalobcu, ako aj žalovaného, okolností, za ktorých došlo k porušeniu práv, resp. povinností. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, respektíve na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale v danom prípade musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Kritériom kvantifikácie nároku by mali byť podľa súdu najmä okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, ich dosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť porušenia práv spotrebiteľa. Konkrétna výška priznaného finančného zadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové okolnosti danej veci a spĺňať požiadavku primeranosti.
31. So zreteľom na uvedené prihliadol súd na skutočnosť, že v prejednávanej veci zo strany žalovaného došlo k porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi ako spotrebiteľovi spočívajúcu v nezákonnom preplatení úveru, a teda stratu finančných prostriedkov, keďže súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov (z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí úveru). Rovnako však súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že v čase, keď žalovaný (resp. jeho právny predchodca) predložil zamestnávateľovi žalobkyne dohodu o zrážkach zo mzdy na jej realizáciu, nemala žalobkyňa vyrovnanú ani len istinu úveru, čo je zrejmé z predložených listinných dôkazov, konkrétne z aktuálneho stavu úveru z 01.01.2014. Z neho vyplýva, že žalobkyňa čerpala dňa 19.05.2011 úver vo výške 3 500 eur, pričom zaplatila na úver iba 5 splátok po 88,29 eur v čase od 19.06.2011 do 19.10.2011, následne už neuhradila dobrovoľne nič. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola zamestnávateľovi predložená v roku 2016 (teda 5 rokov po čerpaní úveru a jeho nesplácaní), pričom zrážky boli realizované v sume 3609 eur, teda nad istinu úveru boli vykonané zrážky vo výške 109 eur. Hoci táto skutočnosť nevedie k zániku nároku na primerané finančné zadosťučinenie, má vplyv na jeho výšku. Súd na druhej strane prihliadol aj na to, že žalovaný realizovaním zrážok zo mzdy pomerne dlhú dobu (6 rokov) vyvolal u žalobkyne stav právnej neistoty, ktorý musela riešiť návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a následne žalobou o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, pričom len na základe súdnej ingerencie mohla zamedziť vzniku možnej reálnej ujmy spočívajúcej v nezákonnom preplatení úveru.
32. S ohľadom na uvádzané okolnosti prípadu, okolnosti porušenia práva, na zohľadnenie princípu proporcionality, či na samotný zmysel inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia, považoval súd za primeranú sumu 300 eur (100 eur za úspech v konaní o určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
a 200 eur za úspech v konaní o zdržaní sa dohody o zrážkach zo mzdy) a v prevyšujúcej časti istiny žalobu zamietol.
33. Priznaná suma primeraného finančného zadosťučinenia podľa názoru súdu zodpovedá účelu a poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľke satisfakciu a dostatočne odradí dodávateľa od porušenia práv spotrebiteľa. Na záver súd pripomína, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemá slúžiť na obohatenie spotrebiteľa, ani kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale ide o nárok , ktorým sa reparuje ujma nemateriálnej povahy a musí zostať na úrovni a funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany (viď rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co 7/2019, 17Co 17/2018, 9Co 50/2018)
34. Súd zamietol žalobu aj čo sa týka požadovaných úrokov z omeškania, a to z dôvodu, že v danom prípade ide o rozhodnutie tzv. konštitutívnej povahy. To znamená, že pohľadávka vznikne až právoplatným rozhodnutím súdu, teda povinnosť zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia a až uplynutím takto určenej lehoty sa dlžník dostáva do omeškania (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo 185/2011 zo dňa 14.03.2011)
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 CSP. Podľa tohto ustanovenia môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške (porovnaj I. ÚS 56/2017). Ide o prípady, ak výška nároku závisí od úvahy súdu, čo je prípad prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo do základu uplatneného nároku. Procesne úspešná žalobkyňa má teda nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 CSP sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.