Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11Co-68-2025.pdf
PDF · 112.09 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/68/2025
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, právne zastúpená spoločnosťou Palkovič advokátska kancelária s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 917 01 Trnava, Kapitulská 20, IČO: 47 255 609, proti žalovanému: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom 010 47 Žilina, Pri Rajčianke 2927/8, IČO: 36 442 151, o uloženie povinnosti, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 17C/8/2025 – 75 zo dňa 07.04.2025, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Námestovo (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením konanie zastavil (výrok I. odvolaním napadnutého uznesenia), vec postúpil Úradu pre reguláciu sieťových odvetí (výrok II. odvolaním napadnutého uznesenia) a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť trovy konania vzniknuté žalovanému v rozsahu 100 % (výrok III. odvolaním napadnutého uznesenia).
1.1. Dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie je splnená procesná podmienka konania, ktorou je právomoc civilného súdu na prejednanie predmetnej veci. Poukázal na to, že z predložených listinných dôkazov vyplýva, že na pozemku žalobkyne, ktorý je zapísaný na LV č. XXX pre k.ú. C., parc. č. 757/2, orná pôda o výmere 3144 m2, je zapísané zákonné vecné bremeno v prospech žalovaného k stavbe C. - Pri ihrisku - rozšírenie NNK, ktoré spočíva v práve umiestnenia a prevádzkovania elektroenergetického zariadenia v rozsahu vymedzenom v geometrickom pláne a v práve strpieť prechod a prejazd vozidiel žalovaného za účelom výkonu povolenej činnosti, najmä kontroly zariadení, údržby, opravy a pod., pričom toto oprávnenie sa v nevyhnutnom rozsahu vzťahuje na celú výmeru dotknutých pozemkov. Uzavrel, že žalovaný ako držiteľ povolenia na dodávku elektriny môže podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej aj „Zákon o energetike“) v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, pričom povinnosti zodpovedajúce tomuto oprávneniu sú zákonným vecným bremenom spojeným s vlastníctvom nehnuteľností. Dospel k záveru, že žalobkyňa sa domáhala odstránenia elektrického vedenia zo svojho pozemku napriek tomu, že žalovaný má na tomto pozemku zapísané zákonné vecné bremeno. Takéto vecné bremeno však spadá do oblasti verejného práva, nakoľko jeho podstata spočíva vo verejnoprávnom obmedzení vlastníckeho práva, je zriadené na základe zákona o energetike, preto nie je inštitútom súkromného práva, ale ide o verejnoprávne oprávnenie, ktoré vychádza z verejného predpisu. Umiestnenie a prevádzkovanie elektroenergetického vedenia je teda verejnoprávnym oprávnením vyplývajúcim z § 11 ods. 1 písm. f) Zákona o energetike. 1.2. Okresný súd ďalej uviedol, že Zákon o energetike navyše vyslovene oprávňuje správny orgán - Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, aby konal a rozhodoval vo veciach upravených
v tomto zákone. Uvedené vyplýva z ustanovení § 89 Zákona o energetike, s poukazom § 3 písm. a) bod 9. tohto zákona (v texte ustanovenia). Potom dospel k záveru, že žalobkyňou uplatnený návrh, t.j. odstránenie časti elektrického vedenia z jej pozemku, spadá pod ustanovenie § 11 ods. 13 Zákona o energetike, kedy vlastník nehnuteľnosti je oprávnený požiadať úrad o vydanie rozhodnutia o zániku oprávnení podľa odseku 1 a povinností zodpovedajúcich týmto oprávneniam týkajúcich sa elektrického vedenia umiestneného na jeho nehnuteľnosti.
1.3. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP"), s poukazom na § 262 ods. 1 CSP, tak, že žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému vzniknuté trovy konania v rozsahu 100 %, keďže žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania.
2. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 2.1. V prvom rade namietala ako nesprávny skutkový záver súdu prvej inštancie, že na pozemku parcelné číslo 757/2 (list vlastníctva číslo XXX vedený pre obec a katastrálne územie C.; ďalej aj „dotknutý pozemok“), ktorý je v jej vlastníctve, je zapísané vecné bremeno v prospech žalovaného, keď k žalobe priložila výpis z listu vlastníctva č. XXX s údajmi platnými ku dňu 03.01.2025, kde v časti C (Ťarchy) je uvedené: „Bez zápisu“. Zároveň predložila odvolaciemu súdu aktuálny výpis z listu vlastníctva, kde taktiež nie sú zapísané žiadne ťarchy. V súvislosti s vyššie uvedeným žalobkyňa poukázala na to, že už v žalobe tvrdila, že žalovaný je vlastníkom stavby, ktorá bola postavená na jej pozemku bez akéhokoľvek práva žalovaného, ktoré by výstavbu umožňovalo. Upriamila pozornosť na to, že ani žalovaný vo vyjadrení k žalobe netvrdil, že by mu patrilo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a taktiež ani to, že by bolo zapísané na liste vlastníctva. Mala za to, že z uvedeného je zrejmá nesprávnosť skutkového záveru súdu prvej inštancie o zápise vecného bremena na liste vlastníctva. Pre úplnosť žalobkyňa uviedla, že v žalobe síce je údaj o tom, že začiatkom roka 2024 zistila, že na liste vlastníctva je vecné bremeno zapísané, avšak toto bolo následne vymazané na základe návrhu žalovaného, keď žalobkyňa zistila, že žalovaný k zápisu použil stavebné povolenie týkajúce sa úplne inej stavby, teda že v rámci katastrálneho konania uviedol žalovaný správny orgán do omylu v tom, že došlo zo zákona k vzniku vecného bremena. Dôkazom toho má potom napokon byť aj aktuálny výpis z listu vlastníctva, kde žiadne vecné bremeno nie je zapísané. 2.2. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie žalobkyňa uviedla, že okresný súd nedostatočne zohľadnil znenie petitu podanej žaloby. Zo žaloby jednoznačne vyplýva, že ona sa domáha uloženia povinnosti žalovanému odstrániť z jej pozemku stavbu patriacu žalovanému. Žalobou sa teda nedomáha zrušenia zákonného vecného bremena podľa § 11 ods. 1 Zákona o energetike. Vzhľadom na predmet konania by potom podľa žalobkyne ani právny záver súdu prvej inštancie o existencii zákonného vecného bremena oprávňujúceho žalovaného na výstavbu, nemohol viesť k zastaveniu konania, ale len k zamietnutiu žaloby, pretože by nešlo o zriadenie stavby na cudzom pozemku bez práva na výstavbu. Žalobkyňa zdôraznila, že vecné bremeno podľa § 11 ods. 1 Zákona o energetike zakladajúce oprávnenie stavebníka na uskutočnenie výstavby vzniká nadobudnutím právoplatnosti stavebného povolenia k stavbe. Stavba žalovaného na jej pozemku však bola postavená bez stavebného povolenia, teda žalovanému nevzniklo a ani nemohlo vzniknúť právo na výstavbu na jej pozemku. 3. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že neuznáva žalobkyňou uplatnený nárok a v zásade sa stotožnil s konaním okresného súdu. Podotkol, že stavebná akcia žalovaného pod názvom: „C. - rekonštrukcia VN siete od odbočky po TS obec 2 a rekonštrukcia TS C. RD a TS obec 2“ bola zrealizovaná v roku 2005, teda ešte za účinnosti zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, pričom opakovane uviedol, že disponuje písomnými súhlasmi vtedajších vlastníkov pozemkov. Nateraz nevie posúdiť či všetkými, nakoľko stav katastra a označenie nehnuteľností v roku 2004/2005 bol v danej lokalite výrazne odlišný ako dnes. Ako dôkaz na jeho právnu obranu v predchádzajúcom vyjadrení doložil súhlasy vtedajších vlastníkov nehnuteľností s realizáciou stavby (vrátane súhlasu p. D. B. - možná právna predchodkyňa žalobkyne). Žalovaný vyslovil domnienku, že vlastníci pozemkov v roku 2005 boli s realizáciou stavby oboznámení a nemali námietky. Opakovane konštatoval, že žalobkyňa nebola v čase realizácie predmetnej stavby vlastníkom pozemku, tento vlastnili jej právni predchodcovia, keď dotknutý pozemok nadobudla až v roku 2016 v dedičskom konaní. V tomto čase však bola stavba už postavená a prevádzkovaná. Žalovaný tiež konštatoval, že
keďže sa jedná o stavbu VN vzdušného vedenia, a preto žalobkyňa musela mať vedomosť o existencií stavby od začiatku svojho vzťahu k pozemku, minimálne teda od roku 2016. Zdôraznil, že žalobný návrh prichádza po 20 rokoch od realizácie stavby, resp. po 9 rokoch od nadobudnutia pozemku do vlastníctva žalobkyne. Ďalej poukázal na § 22 ods. 5 zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny a z tohto zákonného ustanovenia odvodil, že zákonné energetické vecné bremena vznikli, teda právne existujú, aj keď sa do katastra nehnuteľností nezapísali. 4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že zotrváva na podanom odvolaní. Napriek tomu, že žalovaný v označení svojho podania zo dňa 22.05.2025 uviedol, že sa vyjadruje k jej odvolaniu proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo o zastavení konania, vo svojom vyjadrení neuviedol nič, čo by súviselo s predmetom odvolacieho konania. Žalovaný sa zameriaval na skutkovú a právnu argumentáciu ohľadom existencie vecného bremena k pozemku žalovaného (poznámka odvolacieho súdu: z kontextu repliky vyplýva, že správne malo byť uvedené „k pozemku žalobkyne“). Existencia alebo neexistencia vecného bremena však žiadnym spôsobom nesúvisí s tým, či spor spadá alebo nespadá do právomoci súdu. Vzhľadom na procesnú povinnosť realizovať prostriedky procesného útoku včas, žalobkyňa poprela všetky skutkové tvrdenia žalovaného obsiahnuté v podaní zo 22.05.2025, najmä čas výstavby elektrického vedenia bez stavebného povolenia a osobu jej právneho predchodcu, pričom uviedla, že jej právnym predchodcom bol E. F. (otec žalobkyne). 5. Strany sporu v odvolacom konaní ďalšie podania neprodukovali. 6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku; ďalej aj „CSP“), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov daných ustanovení § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Východiskovo je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné poukázať na principiálnu zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže v sporovom/ kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou sporu v odvolaní vznesených, konkrétnych námietok, s výnimkou preskúmania procesných podmienok konania. 8. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobkyne ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie a konštatuje nasledovné: 9. Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu (v tomto prípade súdu) riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie. Civilný sporový poriadok vymedzuje právomoc súdov v § 3 a 4. Ustanovenie § 3 CSP reguluje, že (všeobecné) súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Súkromnoprávne vzťahy, z ktorých vychádzajú súkromnoprávne spory a iné veci, sú charakterizované najmä právnou rovnosťou a vôľovou autonómiou ich účastníkov. Ich postavenie je rovnocenné, čo znamená, že jeden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi a ani sám autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu. Nad rámec súboru vzťahov uvedených v § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa už nezakladajú priamo na práve súkromnom, ale len vtedy, ak to ustanovuje zákon - čo vyplýva z § 4 CSP. Právomoc súdu je základnou procesnou podmienkou, ktorej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každej inštancii (§ 161 ods. 1 CSP). Jej nedostatok je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania (§ 161 ods. 2 CSP v spojení s § 9, resp. § 10 ods. 1 CSP). 10. Žalobkyňa v odvolaní primárne namietala skutkový záver súdu prvej inštancie, ktorý vyslovil, že na dotknutom pozemku je zapísané zákonné vecné bremeno v prospech žalovaného k stavbe C. – Pri ihrisku – rozšírenie NNK, ktoré spočíva v práve umiestnenia a prevádzkovania elektroenergetického zariadenia v rozsahu vymedzenom v geometrickom pláne a v práve strpieť prechod a prejazd vozidiel žalovaného za účelom výkonu povolenej činnosti, najmä kontroly zariadení, údržby, opravy a pod., pričom, toto oprávnenie sa v nevyhnutnom rozsahu vzťahuje na celú výmeru dotknutých pozemkov.
10.1
Odvolací súd vyhodnotil uvedenú odvolaciu námietku ako dôvodnú, pričom možno dať za pravdu žalobkyni, že aktuálne (a ani v čase vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie) sa uvedený údaj ohľadne dotknutého pozemku na príslušnom liste vlastníctva nenachádza (nenachádzal). Z uvedeného dôvodu možno vyhodnotiť predmetný skutkový záver (pri absencii akejkoľvek ďalšej úvahy súdu prvej inštancie ohľadne existencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu svedčiaceho žalovanému) prinajmenšom ako predčasný.
10.2
Z obrany žalovaného (ako aj záverov súdu prvej inštancie) vyplýva, že žalovaný (ako oprávnený) má k dotknutému pozemku oprávnenie zodpovedajúce tzv. zákonnému vecnému bremenu. Pri svojej obrane vychádzal z toho, že jeho „stavebná akcia“ pod názvom „C. – rekonštrukcia VN siete od odbočky po TS obec 2 a rekonštrukcia TS C. RD a TS obec 2“ bola realizovaná v roku 2005, t.j. ešte za účinnosti zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 656/2004 Z.z.“), pričom poukazuje na ust. § 10 ods. 1 písm. a) a ods. 5 tohto zákona. Žalovaný súčasne poukazoval aj na ust. § 22 ods. 5 zákona č. 79/1957 Zb. upravujúce vecné bremeno s tým, že v pripojených listinách v rámci predžalobnej komunikácie so žalobkyňou (viď č.l. 62 súdneho spisu), ako aj v vo vyjadrení k odvolaniu argumentoval aj tým, že predmetné VN vzdušné vedenie bolo postavené v 60 – tych rokoch, za účinnosti zákona č. 79/1957 Zb.. 10.2.1 V intenciách vyššie uvedeného odvolací súd považuje za potrebné akcentovať základné právno- teoretické východiská, ktoré je v prejednávanom spore potrebné rešpektovať. Podstata zákonných vecných bremien spočíva v tom, že ide o verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva. Okrem Občianskeho zákonníka je úprava vecných bremien zakotvená aj v osobitných zákonoch, ktoré zakladajú nielen vznik vecných bremien, ale často upravujú aj ich obsah. Pri zákonných vecných bremenách nejde o klasický druh vecných bremien. Tento „druh“ vecných bremien obmedzuje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam (osobitne k pozemkom) vo verejnom záujme, napríklad v prospech zriaďovateľov a prevádzkovateľov líniových stavieb (sietí) a iných verejnoprospešných zariadení, v oblastiach energetiky (rozvodu elektrickej energie, plynu a tepla), telekomunikácií, vodovodu a kanalizácií. Zákonné vecné bremená sa zriaďujú vo verejnom záujme za náhradu (za odplatu). Verejný záujem na obmedzení vlastníckeho práva nemôže a nesmie byť nadradený ochrane vlastníkov (porovnaj sp.zn. PL. ÚS 42/2015). Vždy ide o vecné bremená in rem. Zákonné vecné bremená vznikajú priamo zo zákona alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej správy. Vecné bremená zriadené ex lege majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Zároveň však majú aj súkromnoprávny prvok. Vecné bremeno totiž charakterizuje občianske právo ako právo niekoho iného než vlastníka veci, ktoré ho obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Tzv. zákonné vecné bremená tento charakter majú tiež. Ich režim nie je úplne totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou právnou úpravou, avšak nejde o komplexnú úpravu, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných bremenách. Ak tieto špeciálne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou úpravou občianskoprávnou (porovnaj sp. zn. III. ÚS 320/2018). Jedným z charakteristických znakov tzv. legálnych vecných bremien je, že ich režim sa riadi vždy podľa predpisov, ktoré boli platné ku dňu ich vzniku. Napriek skutočnosti, že nový zákon ruší zákon predchádzajúci, zostávajú ustanovenia predchádzajúcich zákonov upravujúce oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam prostredníctvom spätného odkazu stále aplikovateľné (bližšie k tomu pozri aj Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2019. s. 1388 – 1392). 10.2.2 Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd považuje v prejednávanom prípade za zásadné zodpovedanie otázky, či dotknutý pozemok je zaťažený zákonným vecným bremenom, oprávneným z ktorého má byť práve žalovaný. 10.2.2.1 Pre zodpovedanie uvedenej otázky je potrebné sa primárne zaoberať tým, či dotknutá stavba žalovaného (elektrické vedenie) bola postavená ešte za účinnosti zákona č. 79/1957 Zb., teda či sa jedná o zrekonštruovanú pôvodnú stavbu vzdušného elektrického vedenia (podľa určitých tvrdení žalovaného zo 60. rokov 20. storočia), čo však v konaní sporuje žalobkyňa, tvrdiac, že aktuálne elektrické vedenie je trasované na inom mieste (viď podanie žalobkyne na č.l. 59 spisu), pričom na uvedené súd prvej inštancie (bez vyslovenia akéhokoľvek záveru) nereagoval. Žalobkyňa súčasne namietala, že žalovaný postavil predmetné elektrické vedenie bez stavebného povolenia. Uvedené zistenie (ktorým sa taktiež súd prvej inštancie vôbec nezaoberal) však môže mať určujúci význam aj v kontexte ust. § 56 písm. g) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom do 31.03.2024 podľa ktorého „stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje pri stavebných úpravách elektrických
vedení bez obmedzenia napätia, pokiaľ sa nemení ich trasa“. Vo vyslovených súvislostiach je potrebné zdôrazniť, že „odstránením pôvodného elektrického vedenia, zriadeného ešte v čase účinnosti zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon), pred zriadením nového elektrického vedenia ako novej stavby (t.j. zrušením pôvodného vedenia), odlišnej od pôvodnej stavby, zaniká aj pôvodné vecné bremeno a jemu zodpovedajúce oprávnenia. Pre prípadný vznik nového vecného bremena zo zákona zriadením nového vedenia je rozhodujúce, či pozemok, ktorý má byť takto zaťažený leží mimo zastavaného územia obce.“ (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. marca 2024, sp. zn. 6Cdo/13/2022, publikovaný pod R77/2024). V prípade preukázania, že sa jedná o odlišné elektrické vedenie (oproti pôvodnému vedeniu) by potom nemohla obstáť obrana žalovaného, že je oprávnený z vecného bremena, ktoré vzniklo podľa zákona č. 79/1957 Zb.. Iba na doplnenie odvolací súd zdôrazňuje, že zákonom č. 70/1998 Z.z., ktorý zrušil zákon č. 79/1957 Zb., uvedené oprávnenia (k cudzím nehnuteľnostiam), ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostali nedotknuté, pričom ani zákon č. 656/2004 Z.z. v znení neskorších noviel, účinný od 1.1.2005, ktorý zrušil zákon č. 70/1998 Z.z. nerieši oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam a obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou inak (§ 69 ods. 10), a obdobnú úpravu obsahuje aj zákon č. 251/2012 Z.z. (§ 96 ods. 4). 10.2.2.2 Žalovaný súčasne (okrem iného aj vo vyjadrení k odvolaniu) popri tom, že uvedené vedenie malo byť vybudované v 60-tych rokoch minulého storočia, tvrdil, že predmetná „Stavebná akcia“ bola zrealizovaná v roku 2005 (poznámka odvolacieho súdu: čo možno do určitej miery vyvodiť aj z rozhodnutia o umiestnení stavby č. 05/0148/TA zo dňa 08.04.2005 vydaného stavebným úradom obcou C.). Je však potrebné zdôrazniť, že nadobudnutím účinnosti zákona č. 656/2004 Z.z. (01.01.2005) došlo k sprísneniu podmienok vzniku oprávnení k cudzím nehnuteľnostiam, resp. zákonných vecných bremien v prospech energetických podnikov. V mnohých prípadoch na realizáciu týchto oprávnení bol potrebný predchádzajúci súhlas vlastníka nehnuteľností za podmienky, že nešlo o mimoriadny prípad (stav núdze, havária, porucha a pod.). Vo vzťahu k výstavbe nových energetických zariadení sa po 01.01.2005 uplatňoval rovnaký právny režim, aký bol predtým, za účinnosti zákona č. 70/1998 Z.z.. To znamená, energetické podniky boli oprávnené umiestňovať nové energetické zariadenia na cudzích pozemkoch len po vysporiadaní vlastnícko-užívacích vzťahov s vlastníkom relevantného pozemku, a to buď na zmluvnom podklade alebo nútenou cestou cez vyvlastnenie, ak na to boli splnené zákonné dôvody podľa ust. § 108 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.. Ak energetický podnik realizoval výstavbu energetického zariadenia bez vysporiadania vzťahov k nehnuteľnosti, jej vlastník mal (a aj má) nárok domáhať sa voči energetickému podniku vydania bezdôvodného obohatenia a uplatňovať si nároky podľa ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka. Je potrebné zdôrazniť, že až zákonom č. 293/2009 Z.z. bolo v zákone č. 656/2004 Z.z. právne zakotvené právo výstavby energetických zariadení na cudzích pozemkoch v zmysle (nového) ust. § 10 ods. 1 písm. e) tohto zákona, a to konkrétne oprávnenie energetického podniku vo verejnom záujme zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce (extravilán) elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej a distribučnej sústavy (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/27/2013 zo dňa 27.11.2014). V zmysle daného ustanovenia energetický podnik mohol vo verejnom záujme zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy a plynovody a plynárenské zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníky a zariadenia určené na ich ochranu alebo zabránenie ich porúch alebo havárií alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb. Inak povedané, až účinnosťou tejto novely (od 01.09.2009) nebol na zriadenie energetických zariadení v extraviláne obce potrebný súhlas vlastníka dotknutej nehnuteľnosti, pričom o tomto obmedzení vlastníckeho práva rozhoduje príslušný stavebný úrad v rámci stavebného konania na stavbu daného energetického zariadenia a nadobudnutím právoplatnosti stavebného povolenia vzniklo oprávnenie energetického podniku a obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka nehnuteľnosti, t.j. vzniklo zákonné vecné bremeno, ktoré je spôsobilé zápisu do katastra nehnuteľností na základe návrhu na záznam vykonaného zo strany energetického podniku. 11. Odvolací súd nespochybňuje, že tzv. energetické vecné bremeno má špecifický režim vyvlastnenia upravený do 31.08.2012 v zákone č. 656/2004 Z.z. a od 01.09.2012 v zákone č. 251/2012 Z.z. o energetike. Je potrebné zdôrazniť, že vecnému bremenu upravenom v zákone o energetike nemožno, na rozdiel od vecného bremena upraveného v Občianskom zákonníku (§ 151n OZ) priznať súkromný charakter. Zákon o energetike v prípade zistenia nedostatku dáva orgánom vykonávajúcu štátnu správu v energetike oprávnenie ukladať opatrenia na ich odstránenie. V zmysle Zákona o energetike tieto orgány konajú a rozhodujú aj o právnych inštitútoch viažucich sa
k výstavbe a prevádzkovaniu elektrického vedenia – okrem iného aj o vecnom bremene. Uvedené má za následok vylúčenie právomoci súdov na prejednanie veci o odstránenie elektrického vedenia cez pozemok. V prejednávanom prípade však doposiaľ nebola vyriešená základná otázka, či žalovaný je oprávnený zo zákonného vecného bremena, na čom tento kľúčovo založil svoju obranu v spore. Až po zodpovedaní uvedenej otázky bude možné relevantne posúdiť otázku právomoci súdov na prejednanie sporu, pričom v prípade potvrdenia správnosti záveru súdu prvej inštancie o existencii zákonného vecného bremena žalovaného bude možné vysloviť absenciu tejto procesnej podmienky konania (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 190/2004 zo dňa 31.05.2005 publikované pod R39/2006, príp. sp. zn. 7Cdo/218/2018, 2Cdo/340/2021, 5Rks/2/2012). V prípade, ak súd prvej inštancie vysloví záver o neexistencii tzv. zákonného vecného bremena, predmetnú žalobu možno podľa názoru odvolacieho súdu subsumovať pod prípady prezumované ust. § 135c Občianskeho zákonníka, na prejednanie ktorej je daná právomoc všeobecného súdu. Tento spor by potom mal civilnoprávnu povahu, nakoľko vlastník (žalobca) v spore tvrdí, že distribučná spoločnosť (žalovaný) zasahuje do jeho práva k nehnuteľnosti bez právneho dôvodu (bez existentného zákonného vecného bremena). V takomto prípade by bolo možné prijať záver, že medzi stranami sporu by v danom prípade išlo o občianskoprávny vzťah. 12. Na základe uvedených skutočností odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a vec vrátil podľa § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 13. Súd prvej inštancie je v zmysle § 391 ods. 2 CSP viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. S poukazom na § 391 ods. 3 CSP bude úlohou súdu prvej inštancie vo veci konať a rozhodnúť tak, aby bola zaistená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov oboch strán sporu. 14. Zároveň odvolací súd dodáva, že o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 378 ods. 1 CSP s použitím § 396 ods. 3 a § 262 ods. 1 CSP). 15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov]. V Žiline, dňa 26. augusta 2025. JUDr. Vladimír Topoľančík
predseda senátu
JUDr. Eva Malíková
člen senátu
JUDr. Roman Tichý
člen senátu
(z dôvodu práceneschopnosti JUDr. Roman Tichý nemohol písomné vyhotovenie rozhodnutia podpísať /§ 394 ods. 2 Civilného sporového poriadku/)