Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-11Csp-47-2021.pdf
PDF · 197.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B1-11Csp/47/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v spore žalobcu: A. B. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom B. D. XXX, XXX XX E. F., zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou G. H. I. C., narodenou XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, XXX XX F., proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a. s. so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpenému SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o. so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 774,89 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 774,89 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 774,89 eur od 11.02.2021 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou podanou proti žalovanému, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 02.03.2021 podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na ktorom sa spor viedol pod sp. zn. 40Up/161/2021, postúpenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 11.05.2021, na ktorom sa spor viedol do 31.05.2023 pod sp. zn. 11Csp/47/2021, a od 01.06.2023 (od účinnosti reformy Súdnej mapy) sa vedie na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-11Csp/47/2021, domáhal zaplatenia sumy 774,89 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 774,89 eur od 11.02.2021 do zaplatenia vrátane náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil odkazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o PZP"), ustanovenie § 428 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Občiansky zákonník"), Stanovisko Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska zo dňa 16.07.2013, Zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 03.06.2014 sp. zn. Cpj 5/2014, ustálenú súdnu prax v otázke zodpovednosti za škodu spôsobenú na čelnom skle motorového vozidla vymrštením kameňa spod kolies iného motorového vozidla (rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.06.2015 sp. zn. 4Co/515/2014, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.02.2015 sp. zn. 9Co/996/2014, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.04.2015 sp. zn. 17Co/879/2014), a tým, že dňa 29.12.2020 vznikla na žalobcovom motorovom vozidle s EČV: J. škoda, ktorá bola spôsobená motorovým vozidlom škodcu s EČV: J.. Ku škode došlo tým spôsobom, že motorového vozidlo škodcu išlo v jazdnom pruhu na diaľnici D1 v smere z Bratislavy do Senca pred motorovým vozidlom žalobcu. Z pod kolies motorového vozidla škodcu, počas jazdy, bol vymrštený kameň, ktorý narazil do čelného skla motorového vozidla žalobcu, a čelné sklo na motorovom
vozidle žalobcu rozbil. Žalobca so škodcom následne spísali správu o nehode, v ktorej súhlasne uviedli priebeh vzniku škodovej udalosti, jej následky, ako aj to, že ku škode na čelnom skle motorového vozidla žalobcu došlo prevádzkou motorového vozidla škodcu, ktoré išlo na diaľnici pred motorovým vozidlom žalobcu. Žalobca nahlásil vznik škodovej udalosti poisťovni, s ktorou mal škodca uzatvorenú poistnú zmluvu na povinné zmluvné poistenie (žalovanému). Dňa 04.01.2021 prišiel čelné sklo ohliadnuť likvidátor žalovaného. Po ohliadke čelné sklo na motorovom vozidle žalobcu znehodnotil a odporučil opravu čelného skla. Čelné sklo si nechal následne žalobca opraviť v autorizovanom servise, ktorý mu za opravu čelného skla vyúčtoval sumu 774,89 eur, ktorú sumu dňa 12.01.2021 zaplatil a Faktúru č. 1233000078 zaslal žalovanému so žiadosťou o preplatenie. Žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 20.01.2021, že ním uplatnený nárok na poskytnutie poistného plnenia neuznáva z dôvodu, že škodca nemôže jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť vznik zodpovednosti za škodu, ako aj škodu samú v danom čase na danom mieste. Zároveň žalovaný v liste poukázal na to, že na čelnom skle žalobcovho motorového vozidla boli ohliadkou likvidátora zaznamenané ďalšie poškodenia a praskliny v dôsledku čoho mal žalovaný za to, že čelné sklo na motorovom vozidle žalobcu bolo už v predchádzajúcom stave znehodnotené. K žalovaným tvrdenému znehodnoteniu čelného skla na motorovom vozidle žalobcu pred škodovou udalosťou, žalobca uviedol, že na čelnom skle sa nachádzali drobné praskliny, ktoré však neznehodnocovali čelné sklo. Žalobca neakceptoval tvrdenie žalovaného, že by tieto drobné praskliny mali čelné sklo poškodzovať dôvodiac, že motorové vozidlo žalobcu prešlo technickou kontrolou na stanici technickej kontroly a bolo vyhodnotené ako spôsobilé na jazdy po cestných komunikáciách. K vážnemu poškodeniu čelného skla došlo pri škodovej udalosti, a žalobca tvrdil, že k znehodnoteniu čelného skla došlo až potom, ako toto bolo poškodené (a podotkol, ešte viac prasknuté) likvidátorom žalovaného pri výkone ohliadky vozidla, ktorá bola vykonaná dňa 04.01.2021. Navyše, v zápise o poškodení vozidla k škodovej udalosti likvidátor žalovaného uviedol, že poisťovňa opravu odporúča. Vzhľadom na uvedené, považoval žalobca svoj nárok uplatnený žalobou za dôvodný. Žalovaného pred podaním žaloby vyznal, prostredníctvom svojho advokáta, na poskytnutie poistného plnenia Výzvou na zaplatenie pred podaním žaloby na súd zo dňa 03.02.2021, ktorú žalovaný preukázateľne prevzal dňa 05.02.2021, avšak dlžnú sumu neuhradil. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, uplatnil si žalobca od neho, okrem zaplatenia dlžnej sumy, aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5,00% ročne.
2. Okresný súd Banská Bystrica, v rámci upomínacieho konania, žalobe (návrhu na vydanie platobného rozkazu) vyhovel vydaním Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 40Up/161/2021 zo dňa 24.03.2021, proti ktorému podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením, v ktorom poprel všetky skutkové tvrdenia žalobcu, týkajúce sa údajného peňažného nároku žalobcu voči žalovanému, uplatnené v tomto konaní. Žalovaný uviedol vlastné skutkové tvrdenia o skutkových okolnostiach, že dňa 09.05.2016 uzatvoril žalovaný (ako poisťovateľ) s obchodnou spoločnosťou mamo s. r. o., Lastovičia 36, 903 01 Senec, IČO: 44 390 475 (ako poistník) poistnú zmluvu č. 610/267928-6 pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Predmetom poistenia bolo motorové vozidlo zn. Ford Mondeo Combi s EČV: J.. Dňa 29.12.2020 malo dôjsť na diaľnici D1 medzi Bratislavou a Sencom k škodovej udalosti, pri ktorej mal vodič poisteného motorového vozidla u žalovaného, A. G. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX J., spôsobiť škodu na motorovom vozidle zn. Audi A4 s EČV: J., ktorého vlastníkom (držiteľom) je žalobca. Škoda mala byť údajne spôsobená vymrštením kamienka z poisteného motorového vozidla, v dôsledku čoho malo dôjsť k poškodeniu čelného skla na vozidle žalobcu. Žalovaný riadne a včas vykonal šetrenie poistnej udalosti, avšak na základe zistených skutočností legitímne odmietol poskytnúť poistné plnenie. Zodpovednosť vodiča poisteného motorového vozidla u žalovaného za škodu spôsobenú na motorovom vozidle žalobcu totiž nebola preukázaná (dopravná nehoda nebola šetrená políciou, pri likvidácii škodovej udalosti bolo zistené, že medzi namietaným poškodením vozidla žalobcu a prevádzkou poisteného motorového vozidla nebola preukázaná existencia príčinnej súvislosti). Žalovaný podotkol, že vyššie uvedené skutočnosti vyplývajú aj z predloženej listiny k žalobe - z Oznámenia stanoviska k škodovej udalosti č. 1529.3513/010-2 zo dňa 20.01.2021. Žalovaný preto nárok žalobcu na zaplatenie 774,89 eur s príslušenstvom v celom rozsahu popiera a odmieta. S odkazom na ustanovenia § 420 ods. 1, 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP žalovaný tvrdil, že v prejednávanej veci nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi prevádzkou poisteného motorového vozidla a škodou vzniknutou na motorovom vozidle poškodeného (žalobcu). Kauzálny nexus totiž nie je možné objektívne vyvodiť výlučne z tvrdení poškodeného a vodiča poisteného motorového vozidla o jej existencii. V prípade "odleteného" kameňa z motorového vozidla si vodič vzhľadom na hmotnosť takéhoto predmetu nemôže byť vedomý toho, že z jeho vozidla odlietava, pretože túto skutočnosť
vzhľadom na pomer hmotnosti vozidla a kamienka nemôže vidieť, že kameň bol odmrštený práve od motorového vozidla poisteného. Ani prípadné súhlasné tvrdenie poškodeného a vodiča poisteného motorového vozidla tak nepreukazuje reálnu existenciu kauzálneho nexusu. Žalovaný ďalej tvrdil, že žalobca odvodzuje svoj nárok výlučne zo správy o nehode, ktorá nemá povahu verejnej listiny a skutočnosti v nej obsiahnuté nemožno bez ďalšieho považovať za pravdivé. Táto listina nemá vopred danú vyššiu dôkaznú silu ako odborné posúdenie žalovaného. Naviac, vodič poisteného motorového vozidla spísal správu o nehode až na naliehanie žalobcu a nebol si vedomý, že by prevádzkou svojho motorového vozidla spôsobil žalobcovi škodu (dotazník poisteného). Žalovaný tvrdil, že postupoval legitímne, keď na základe likvidačného stanoviska svojich pracovníkov odmietol žalobcovi poskytnúť poistené plnenie, odôvodňujúc nenaplnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednostného vzťahu. Žalovaný dôvodil, že pri likvidácii poistnej udalosti bolo zistené, že čelné sklo motorového vozidla Audi A4 bolo poškodené už pred poistnou udalosťou. Z predloženej fotodokumentácie vyplýva, že čelné sklo bolo (pri obhliadke motorového vozidla po poistnej udalosti) poškodené v troch oblastiach. Túto skutočnosť potvrdil aj Ing. Miloš Kosík, znalec z odboru cestná doprava, vo svojom vyjadrení zo dňa 04.04.2021, ktoré žalovaný pripojil k odporu. Zároveň v ňom konštatoval, že: "vzhľadom na pravdepodobnú rýchlosť pohybu kameňa a rýchlosť pohybu vozidla A4, ktorá bola potrebná k tomu, aby došlo k poškodeniu (jedného z troch uvádzaných poškodení) čelného skla v okamihu prvého kontaktu s čelným sklom a pri zohľadnení fyzikálnych zákonov v súvislosti s pohybom (letom kameňa), dopadom a odrazom kameňa na povrch čelného skla je vylúčené, aby kameň poškodil čelné sklo uvedeného vozidla v zdokumentovaných troch oblastiach. Z technického hľadiska je prijateľné, že po prvom kontakte kameňa s čelným sklom (tvrdým povrchom) vozidla Audi bol kameň v dôsledku jeho rýchlosti (ktorú dosiahol nárazom na čelné sklo) odrazený mimo oblasť čelného skla vozidla Audi a teda sa už s čelným sklom vozidla Audi nekontaktoval. Z tohto dôvodu teda nemohol spôsobiť tri poškodenia na čelnom skle vozidla Audi." Z uvedeného žalovaný vyhodnotil za zavádzajúcu a rozpornú s realitou argumentáciu žalobcu, že predchádzajúca existencia "drobných prasklín" nepoškodzovala čelné sklo a ani ho neznehodnocovala. Z prezentovaných dôvodov nemal žalovaný za preukázané, že príčinou škody žalobcu je práve prevádzka poisteného motorového vozidla tvrdiac, že absencia predpokladov podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP preto vylučuje povinnosť žalovaného plniť žalobcovi náhradu škody z povinného zmluvného poistenia spoločnosti mamo s. r. o. Žalovaný s odkazom na ustanovenia § 11 ods. 6 písm. a), § 11 ods. 7, ods. 8 zákona o PZP, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.02.2019, sp. zn. 1Cdo/212/2017 uplatnil v odpore svoju obranu proti žalobcom uplatnenému úroku z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 774,89 eur od 11.02.2021 do zaplatenia tvrdiac, že ak žalovaný listom zo dňa 20.01.2021 oznámil žalobcovi svoje zamietavé stanovisko ku škodovej udalosti, ktorej vznik oznámil žalobca žalovanému listom zo dňa 29.12.2020, splnil si žalovaný zákonnú podmienku, ktorý v zmysle § 11 ods. 8 zákona o PZP vylučuje nárok na uplatnenie úrokov z omeškania. Keďže žalovaný oznamovaciu povinnosť splnil v normatívnej lehote, nie je podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP povinný žalobcovi uhradiť úroky z omeškania. Eventuálny nárok na úroky z omeškania by mohol žalobcovi vzniknúť až vtedy, ak by žalovaný nesplnil poistné plnenie po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody v zmysle § 11 ods. 7 zákone o PZP. Žalovaný dôvodil, že poskytol písomné vysvetlenie dôvodu odmietnutia poskytnúť poistné plnenie a toto doručil žalobcovi v lehote 3 mesiacov. To, že žalovaný neodôvodnil odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv žalobcu, nemožno vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnil vôbec a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostal v zmysle § 11 ods. 8 zákona o PZP do omeškania. Záverom odporu žalovaný uviedol, že mu nie je zrejmé, na základe čoho žalobca určil za začiatok domnelého omeškania deň 11.02.2021. Z uvedených dôvodov podal žalovaný návrh na pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP žiadajúc žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
3. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z., odpor, ktorý súd neodmietol, odošle žalobcovi bez zbytočného odkladu spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.
4. Okresný súd Banská Bystrica, v súlade s citovaným ustanovením § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z., odpor, ktorý neodmietol, odoslal žalobcovi bez zbytočného odkladu spolu s Výzvou zo dňa 20.04.2021, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.
5. Žalobca vo Vyjadrení žalobcu k odporu žalovaného zo dňa 06.05.2021 (v replike) zotrvávajúc na žalobe poprel skutkové tvrdenia žalovaného uvedené v odpore považujúc ich za účelové. K tvrdeniu žalovaného o nepreukázaní príčinnej súvislosti medzi prevádzkou poisteného motorového vozidla a škodou vzniknutou na motorovom vozidle žalobcu, uviedol, že kauzálny nexus medzi vznikom škody a objektívnou zodpovednosťou škodcu je dostatočne ozrejmený zo zhodného popisu účastníkov dopravnej nehody v správe o nehode, v ktorej žalobca a škodca priebeh a okolnosti vzniku škody popísali a túto správu o nehode nerozporoval žalobca ani škodca. Škodca pritom podnikol aj ďalšie úkony a kroky potrebné k ohláseniu vzniku škodovej udalosti. Zo správny o nehode a ďalších listinných dôkazov predložených aj zo strany žalovaného (napr. z dotazníku pre poisteného) vyplýva, že v čase vzniku škody sa motorové vozidlo škodcu a motorové vozidlo žalobcu nachádzali na ceste medzi Bratislavou a Sencom, pričom žalobca videl, ako bol kameň, ktorý spôsobil škodu na čelnom skle jeho motorového vozidla, vymrštený spod kolies motorového vozidla škodcu. Vzhľadom na túto skutočnosť vedel škodcu identifikovať. Škodca si zároveň musel byť vedomý spôsobeného poškodenia, inak by správu o nehode nepodpísal. Všetky tieto skutočnosti tvoria, podľa žalobcu, kauzálny nexus medzi prevádzkou poisteného motorového vozidla a škodou, ktorý vznikla na jeho motorovom vozidle. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11.09.2012, sp. zn. 14Co/5/2012, v ktorého odôvodnení odvolací súd konštatuje, že kauzálny nexus medzi vznikom škody a objektívnou zodpovednosťou škodcu je dostatočne ozrejmený zo zhodného popisu účastníkov dopravnej nehody, ktorí priebeh a okolnosti predchádzajúce vzniku škody popísali. Žalobca neakceptoval ani ďalšie tvrdenie žalovaného v odpore o tom, že pri likvidácii škodovej udalosti nebola zistená príčinná súvislosť medzi vznikom škody a škodovou udalosťou. Likvidátor žalovaného celé čelné sklo na motorovom vozidle žalobcu znehodnotil a odporučil ho k oprave. Ak žalovaný tvrdí, že už v čase likvidácie škodovej udalosti príčinná súvislosť neexistovala, potom žalobca namietol postup žalovaného ako nesprávny a likvidátor nemal čelné sklo odporučiť k oprave a tým pádom ho ani znehodnocovať. V takom prípade mu už pri likvidácii škodovej udalosti malo byť oznámené, že jeho nárok žalovaný neuznáva. Vzhľadom na tú skutočnosť, že likvidátor žalovaného mu čelné sklo znehodnotil, pričom ho odporučil k oprave, žalobca legitímne očakával, že jeho nárok nebude žalovaným rozporovaný. K žalovaným predloženej listine spolu s odporom - Poškodenie čelného skla vozidla Audi ev. č. J. - jednoduché vyjadrenie zo dňa 04.04.2021, vypracované Ing. Milošom Kosíkom, žalobca uviedol, že mu nie je zrejmé, aké zadanie zhotoviteľ tohto jednoduchého vyjadrenia dostal, resp. na aké otázky mal odpovedať. Aj napriek tomu je však možné, podľa žalobcu, konštatovať, že jednoduché vyjadrenie nie je odôvodnené relevantnými argumentmi a akoby nereflektovalo na okolnosti vzniku škody v prejednávanej veci. Z jednoduchého vyjadrenia nie je zrejmé, akou rýchlosťou sa pohybovalo motorového vozidlo škodcu, akou rýchlosťou sa pohybovalo motorového vozidlo žalobcu, aká bola vzdialenosť medzi jednotlivými motorovými vozidlami, aká bola rýchlosť pohybu kameňa, aké boli poveternostné vplyvy, a či tieto mohli mať vplyv na rýchlosť pohybu kameňa, teda elementárne veličiny potrebné k tomu, aby A. G. K. mohol prijať relevantný záver. Ku konštatovaniu v jednoduchom vyjadrení o vylúčení, aby kameň poškodil čelné sklo v troch oblastiach, žalobca uviedol, že on nikdy netvrdil, a vo vzťahu k škodcovi a žalovanému si nikdy neuplatnil, domnelé tri poškodenia, resp. poškodenia čelného skla na troch miestach. Považujúc za logické, že jeden kameň môže spôsobiť jedno poškodenie, mal za to, že A. G. K. sa mal vo svojom jednoduchom vyjadrení obmedziť len na škodu, ktorá vznikla na členom skle motorového vozidla žalobcu v dôsledku škodovej udalosti, a ktorá bolo vyznačená aj v zápise o poškodení vozidla k škodovej udalosti. Žalobca uviedol, že zvyšné dve praskliny neboli viditeľné a všimol si ich až v čase ohliadky čelného skla likvidátorom žalovaného. Namietol ako nesprávne tvrdenie žalovaného, že mal, ako poškodený, čakať na bezplatnú opravu čelného skla. Ak by bolo tvrdenie žalovaného založené na pravde a žalobca by sa správal účelovo, a zároveň praskliny na čelnom skle by boli viditeľné a výrazné, nie je mu zrejmé, prečo by údajnú "bezodplatnú" opravu nevyužil už skôr, ale čakal na ďalšiu prasklinu. Dodal, že ak by tieto praskliny boli viditeľné a veľké, musel by dať čelné sklo opraviť, pretože za poškodenie čelného skla hrozí nielne pokuta, ale aj zadržanie technického preukazu, čo sú, podľa jeho názoru, pomerne závažné sankcie, pri ktorých sa mu "neoplatí počkať na bezodplatnú opravu". Potrebu výmeny čelného skla vzhľadom na likvidátorom konštatované poškodenie - prasklinu, ktorá bol spôsobná v dôsledku škodovej udalosti, označil za nespornú, preto pokladal za irelevantné, či na čelnom skle boli ďalšie poškodenia, o ktorých navyše ani netvrdil, že boli spôsobené v dôsledku poistnej udalosti. K žalovaným namietanému nároku žalobcu na úrok z omeškania žalobca uviedol, že tento nárok je plne legitímny, pričom si uplatnil úrok z omeškania v menšom rozsahu, než mu v zmysle zákona prináleží. S poukazom na ustanovenia § 11 ods. 6, ods. 7 a ods. 8 zákona o PZP žalobca dôvodil, že žalovaným predložený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017 nie je v prejednávanej veci aplikovateľný, nakoľko v tomto rozsudku sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal výlučne
ustanovením § 11 ods. 8 zákona o PZP s dôvetkom, že zákon o PZP v ustanovení § 11 ods. 8, a ani v inom svojom ustanovení, nevylučuje aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca odkazom na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov [rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.11.2020, sp. zn. 9Co/372/2019; rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.12.2019, sp. zn. 1Cob/145/2018; rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 10.02.2021, sp. zn. 7Co/153/2020, v ktorého bode 13. odôvodnenia odvolací súd uvádza: "...Ustanovenia § 11 ods. 8 citovaného zákona upravuje výlučne následky nesplania povinnosti podľa odseku 6 citovaného zákona, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. ... Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru odvolacieho súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného (a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania."] poukázal na to, že v obdobných skutkových veciach súdy priznali nárok na úroky z omeškania žalobcom s odôvodnením, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prípade omeškania poisťovateľa s poskytnutím peňažného plnenia. Žalovaný je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní od skončenia šetrenia škodovej udalosti. Vzhľadom na to, že žalovaný odoprel poistné plnenie poskytnúť, je nutné jeho omeškanie s plnením posudzovať od doby plynúcej od momentu, kedy najskôr možno považovať z jeho strany šetrenie škodovej udalosti za skončené, t. j. odo dňa, kedy žalovaný datoval oznámenie stanoviska k škodovej udalosti, a to 20.01.2021. Žalobca uviedol, že on si napriek tomu, z dôvodu právnej istoty, keďže reálne nevie, kedy žalovaný ukončil šetrenie škodovej udalosti, uplatnil úroky z omeškania odo dňa 11.02.2021, t. j. po márnom uplynutí lehoty poskytnutej žalovanému na plnenie v zmysle predžalobnej výzvy. Záverom žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP.
6. Podľa § 14 ods. 3 veta prvá zákona č. 307/2016 Z. z., ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí.
7. Keďže žalobca v lehote podľa § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. podal návrh na pokračovanie v konaní, Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec prípisom nazvaným "Postúpenie veci" zo dňa 10.05.2021 Okresnému súdu Bratislava I, ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku, a stany o tom upovedomil Upovedomením o postúpení veci zo dňa 10.05.2021, v súlade s citovaným ustanovením § 14 ods. 3 veta prvá zákona č. 307/2016 Z. z.
8. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 11Csp/47/2021-83 zo dňa 02.06.2022 vyzval súd žalovaného na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalobu k odporu (k replike), t. j. vyzval žalovaného na dupliku podľa ustanovenia § 167 ods. 4 CSP.
9. V Duplike žalovaného zo dňa 01.07.2022, doručenej Okresnému súdu Bratislava I dňa 01.07.2022, zotrval žalovaný v celom rozsahu na svojej argumentácii v odpore (dôvodiac, že žalobca v replike neuviedol žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by sa žalovaný doposiaľ relevantne nevyjadril), považujúc nárok žalobcu uplatnený žalobou za nedôvodný, a domáhajúc sa zamietnutia žaloby a priznania žalovanému nároku na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.
10. Súd následne zaslal Dupliku žalovaného zo dňa 01.07.2022 na vedomie žalobcovi, ktorému bola doručená dňa 12.07.2022.
11. Žalobca v Podaní žalobcu v konaní vedenom pod sp. zn. 11Csp/47/2021 zo dňa 09.05.2023, doručenom Okresnému súdu Bratislava I dňa 10.05.2023, navrhol, aby ho súd na pojednávaní, ktoré na prejednanie veci nariadi, vypočul na skutočnosti, ktoré tvoria predmet tohto konania. Od návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom žalobcu upustila splnomocnená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 10.04.2025.
12. Na pojednávaní konanom dňa 10.04.2025 zotrvala splnomocnená zástupkyňa žalobcu na podanej žalobe a replike. Nad ich rámec označila za irelevantné tvrdenie žalovaného o tom, že škodca nemôže jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť vznik zodpovednosti za škodu, keďže zodpovednosť za škodu
spôsobenú prevádzkou vozidla je zodpovednosťou objektívnou, a v prípade, ak škoda bola spôsobená okolnosťami majúcimi svoj pôvod v prevádzke, ako tomu bolo v tomto prípade, škodca sa nemôže zodpovednosti za škodu zbaviť. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu upustila od návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom žalobcu. V záverečnej reči navrhla žalobe vyhovieť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
13. Na pojednávaní konanom dňa 10.04.2025 zotrval advokát žalovaného na odpore proti platobnému rozkazu a duplike. Nad ich rámce uviedol, že tento typ škôd sa bežne preukazuje napr. kamerovým záznamom z auta poškodeného, kde je jasne vidieť, od akého konkrétneho auta bol kamienok vymrštený. Namietal preto preukázanie príčinnej súvislosti, tzn., či ku škode naozaj došlo v príčinnej súvislosti s prevádzkou vozidla. Stanovisko likvidátora žalovaného vyhodnotil ako nespôsobilý podklad pre osvedčenie priebehu deklarovaného skutkového deja. Opakovaným tvrdením, že čelné sklo bolo preukázateľne poškodené už predtým, vyvodil, že opravou došlo k náprave aj takých škôd, za ktoré zodpovedajú iné, tretie osoby. Aj túto skutočnosť označil za vylučujúcu naplnenie príčinnej súvislosti. Advokát žalobcu mal za to, že za daných okolností iba správa o nehode nie je dostatočným dôkazom pre procesný úspech žalobcu. Trval na tom, že oprava predchádzajúcich poškodení čelného skla by mala byť súdom zohľadnená, pretože priznaním celého nároku by žalovaný znášal také dôsledky, ktoré nie sú pričítateľné poistenému u žalovaného. V záverečnej reči navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť pre jej nedôvodnosť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
14. Súd vo veci vykonal dokazovanie výpoveďou splnomocnenej zástupkyne žalobcu, výpoveďou advokáta žalovaného, oboznámením sa so všetkými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi, najmä so žalobou a jej prílohami, odporom žalovaného proti platobnému rozkazu s jeho prílohami, replikou žalobcu, duplikou žalovaného, z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav:
15. Nesporným skutkovým tvrdením medzi stranami sporu bolo skutkové tvrdenie o tom, že dňa 29.12.2020 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené osobné motorové vozidlo žalobcu s EČV: J.; že žalobca so škodcom (vodičom motorového vozidla s EČV: J., ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené u žalovaného) spísali Správu o nehode zo dňa 29.12.2020, v ktorej súhlasne uviedli priebeh vzniku škodovej udalosti (motorové vozidlo škodcu išlo v jazdnom pruhu na diaľnici D1 v smere z Bratislavy do Senca pred motorovým vozidlom žalobcu a z pod kolies motorového vozidla škodcu bol počas jazdy vymrštený kameň, ktorý narazil do čelného skla motorového vozidla žalobcu) a jej následky (rozbitie čelného skla na motorovom vozidle žalobcu); že škodovú udalosť žalobca nahlásil žalovanému v Oznámení poškodeného o poistnej udalosti zo dňa 29.12.2020; že žalobca vyplnil žalovaného Dotazník k poškodeniu čelného skla zo dňa 30.12.2020; že u žalovaného sa viedla táto škodová udalosť ako poistná udalosť pod č. 1529.3513/010-2; že obhliadku poškodeného motorového vozidla žalobcu vykonal likvidátor žalovaného dňa 04.01.2021, o ktorej vyhotovil 1. Zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti zo dňa 04.01.2021, v ktorom odporučil opravu čelného skla a po vykonaní obhliadky čelné sklo znehodnotil; že žalobca si dal opraviť poškodené motorové vozidlo v autorizovanom servise Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s r. o., ktorá mu za výmenu čelného skla vyúčtovala sumu 774,89 eur s DPH vo Faktúre č. 1233000078 zo dňa 12.01.2021 so splatnosťou dňa 12.01.2021; že žalovaný uhradil Faktúru č. 1233000078 zo dňa 12.01.2021, vystavenú na sumu 774,89 eur, so splatnosťou dňa 12.01.2021, obchodnej spoločnosti Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s r. o. dňa 12.01.2021; že žalovaný v Oznámení stanoviska k škodovej udalosti číslo 1529.3513/010-2 zo dňa 20.01.2021 oznámil žalobcovi, že nie je oprávnený vysporiadať náhradu škody z dôvodu, že v zmysle skutkového stavu a priebehu vzniku škody, poistený žalovaného, prihliadnuc ku všetkým okolnostiam, nemôže jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť vznik zodpovednosti za škodu, ako aj škodu samú, v danom čase na danom mieste, a z dôvodu, že na čelom skle boli zaznamenané ďalšie poškodenia - praskliny, to znamená, že čelné sklo bolo už v predchádzajúcom stave znehodnotené; že žalobca prostredníctvom svojho advokáta vyzval žalovaného na poskytnutie poistného plnenia Výzvou na zaplatenie pred podaním žaloby na súd zo dňa 03.02.2021, ktorú žalovaný prevzal dňa 05.02.2021 a na ktorú reagoval v Oznámení stanoviska k škodovej udalosti č. 1529.3513/010-2 zo dňa 03.03.2021; že dňa 12.01.2021 vyplnil poistený Dotazník k poškodeniu čelného skla; že A. G. K. na žiadosť žalovaného vypracoval jednoduché vyjadrenie ku škodovej udalosti nazvané Poškodenie čelného skla vozidla Audi ev. č. L. - jednoduché vyjadrenie zo dňa 04.04.2021.
16. Sporným skutkovým tvrdením medzi stranami sporu zostalo to, či škoda na motorovom vozidle žalobcu bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla škodcu a či neposkytnutie poistného plnenia
žalovaným žalobcovi v sume 774,89 eur bolo neoprávnené, ako to tvrdí žalobca, alebo oprávnené, ako to tvrdí žalovaný. Sporným zostal aj nárok na úrok z omeškania.
17. Žalobcova argumentácia v prospech žaloby je podrobne opísaná v bodoch 1., 5., 11. a 12. odôvodnenia rozsudku, na ktorú súd na tomto mieste v podrobnostiach odkazuje.
18. Obrana žalovaného je podrobne opísaná v bodoch 2., 9. a 13. odôvodnenia rozsudku, na ktorú súd na tomto mieste v podrobnostiach odkazuje.
19. Podľa § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Občiansky zákonník"), fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
20. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
21. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o povinnom zmluvnom poistení" alebo "zákon o PZP"), poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu: a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
22. Podľa § 4 ods. 4 zákona o povinnom zmluvnom poistení, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať (§ 799 Občianskeho zákonníka).
24. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
25. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o povinnom zmluvnom poistení, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
26. Podľa § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
27. Podľa § 11 ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je v tomto prípade § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
28. Podľa § 1 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.
29. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
30. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
31. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase prvého dňa omeškania s plnením peňažného dlhu (11.02.2021), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
32. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.
33. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.
34. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. platná ku dňu 11.02.2021 (platná v období od 16.03.2016 do 26.07.2022) predstavovala 0,00% (zdroj: M.), a zvýšená o päť percentuálnych bodov v zmysle citovaného ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase (t. j. v čase prvého dňa omeškania s plnením peňažného dlhu 11.02.2021), činí výšku úroku z omeškania 5,00% ročne.
35. Podľa § 216 ods. 1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
36. Podľa § 216 ods. 2 CSP, súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
37. Podľa § 186 CSP, skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú.
38. Pre rozhodnutie predmetného sporu je najzásadnejším Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. júna 2014 Cpj 5/2014.
39. V niektorých právoplatných rozhodnutiach súdov nižšieho stupňa dochádzalo k výkladovým rozdielnostiam pri aplikácii citovaného ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka, najmä pri riešení sporov o náhradu škody na čelnom skle motorového vozidla, pričom k rozdielnostiam vo výklade dochádzalo najmä pri posúdení otázky, či vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, a teda či v prípade, ak spôsobí takto vymrštený kameň škodu, prichádza do úvahy liberačný dôvod vyplývajúci z § 428 Občianskeho zákonníka.
40. Po vyhodnotení právoplatných rozhodnutí súdov nižších stupňov prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 21 ods. 3 písm. b/ zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov), na návrh ministra spravodlivosti Slovenskej republiky z 11. októbra 2013 č. 42786/2013/51, nasledujúce Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. júna 2014 Cpj 5/2014:
41. Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.
42. V odôvodnení prijatého stanoviska Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval:
Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 až 431 Občianskeho zákonníka) je založená na tom, že ako podmienka vzniku zodpovednostného vzťahu sa nepredpokladá porušenie právnej povinnosti, ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky (ktorá je súhrne označená ako dopravné prostriedky). Ide o zodpovednosť objektívnu, kedy sa zodpovedná osoba (prevádzkovateľ) nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže nedostatok zavinenia; jej zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných dôvodov (§ 428 Občianskeho zákonníka). Zákon tým poskytuje zvýšenú ochranu poškodenému a reflektuje skutočnosť, že dopravné prostriedky predstavujú viac či menej zložité technické zariadenia, s čím sú spojené zvýšené nároky na ich ovládanie, pohybujú sa spravidla väčšou rýchlosťou a vykazujú preto zvýšené riziko vzniku škôd pre prepravované osoby či pre okolie. Objektívna zodpovednosť sa spája práve s týmito prejavmi typickými pre prevádzku zariadení, najmä pre ich pôsobenie na okolie či dovnútra spôsobom, ktorý je výsledkom vlastností dopravného prostriedku, schopného premiestňovať sa z miesta na miesto a prepravovať pritom osoby alebo veci.
Prevádzkovateľ sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (ktorá vzniká bez zreteľa na zavinenie) len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Svojej zodpovednosti sa však prevádzkovateľ nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.
Za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (pri ktorých liberácia vôbec nie je možná) považuje súdna prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky, to znamená "vnútorné" okolnosti tej - ktorej prevádzky. Odpoveď na otázku, či a kedy ide o takúto okolnosť, závisí vždy od povahy a okolností konkrétneho prípadu. Súdna prax v záujme ochrany poškodených osôb vykladá pojem prevádzky veľmi široko. Za takú okolnosť sa považuje napríklad zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia prevádzky, prasknutie pneumatiky či iné nedostatky materiálu (a to aj skryté), ale aj okolnosti a nedostatky na strane vodiča či iných osôb použitých pri prevádzkovaní dopravy. Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava na jazdu a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na údržbu vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu alebo nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzkovateľ alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky alebo vady materiálu, a to aj nespoznateľné (napr. R 80/1970, R 9/1972, R 3/1984).
Majúc na zreteli uvedené, nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t. j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu.
(Poznámka: K obdobnému záveru dospel Útvar dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska v svojom stanovisku zo 16. júla 2013, vydanom podľa § 1 ods. 3 písm. a/ tretieho bodu v spojení s § 37 ods. 3 písm. d/ zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
43. Odkazujúc na citované a odôvodnené Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. júna 2014 Cpj 5/2014, mal súd v prípade škody spôsobnej na čelnom skle motorového vozidla žalobcu za to, že vymrštenie kameňa spod kolies pred ním v tom čase idúceho motorového vozidla škodcu je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla škodcu. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla škodcu je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla motorového vozidla žalobcu spôsobil škodu. Ak sa na zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vzťahuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, má poistený (obchodná spoločnosť mamo s. r. o. so sídlom Lastovičia 36, 903 01 Senec, IČO: 44 390 475) z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ (žalovaný) za neho nahradil poškodenému (žalobcovi) uplatnené nároky na náhradu v rozsahu podľa citovaného § 4 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Ak teda udalosť (vymrštenie kameňa kolesami motorového vozidla obchodnej spoločnosti mamo s. r. o., ktoré v čase škodovej udalosti viedol jej konateľ Ing. Marin Mocko, do čelného skla motorového vozidla žalobcu) bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle motorového vozidla žalobcu, a pokiaľ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, čo v danom prípade obchodná spoločnosť mamo s. r. o. v čase škodovej udalosti mala, je poisťovateľ (žalovaný) povinný takúto škodu zaňho nahradiť. Za takto zisteného skutkového a právneho stavu súdenej veci neobstojí argumentácia žalovaného prezentovaná v jeho odpore proti platobnému rozkazu, v duplike a vo výpovedi advokáta žalovaného na pojednávaní dňa 10.04.2025, na ktorej založil svoju obranu v spore.
44. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že skutočnosti ním uvádzané v odpore proti platobnému rozkazu v prospech nepreukázania zodpovednosti vodiča poisteného motorového vozidla u žalovaného za škodu spôsobenú na motorovom vozidle žalobcu (dopravná nehoda nebola šetrená políciou, pri likvidácii škodovej udalosti bolo zistené, že medzi namietaným poškodením vozidla žalobcu a prevádzkou poisteného motorového vozidla nebola preukázaná existencia príčinnej súvislosti) vyplývajú aj z predloženej listiny k žalobe - z Oznámenia stanoviska k škodovej udalosti č. 1529.3513/010-2 zo dňa 20.01.2021. V Oznámení stanoviska k škodovej udalosti č. 1529.3513/010-2 zo dňa 20.01.2021, ktoré preložil žalobca ako jednu z príloh k žalobe (č. l. 14, totožné na č. l. 41), neoznámil žalovaný žalobcovi, že dôvodom nepriznania poistného plnenia sú skutočnosti, že dopravná nehoda nebola šetrená políciou, a že pri likvidácii škodovej udalosti bolo zistené, že medzi namietaným poškodením vozidla žalobcu a prevádzkou poisteného motorového vozidla nebola preukázaná existencia príčinnej súvislosti. Dôvod nepriznania poisteného plnenia, uvedený žalovaným v Oznámení stanoviska k škodovej udalosti č. 1529.3513/010-2 zo dňa 20.01.2021 (č. l. 14, totožné na č. l. 41) bol: "V zmysle skutkového stavu a priebehu vzniku škody, náš poistený prihliadnuc ku všetkým okolnostiam, nemôže jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť vznik zodpovednosti za škodu ako aj škodu samú v danom čase na danom mieste. Nakoľko na čelnom skle boli zaznamenané ďalšie poškodenia - praskliny, to znamená, že čelné sklo bolo už v predchádzajúcom stave znehodnotené. Z toho dôvodu Wűstenrot poisťovňa, a. s. nie je oprávnená vysporiadať náhradu škody."
45. V Oznámení stanoviska k škodovej udalosti č. 1529.3513/010-2 zo dňa 20.01.2021 (č. l. 14, totožné na č. l. 41), neoznámil žalovaný žalobcovi ani ďalšie dôvody nepriznania poistného plnenia, ktoré žalovaný oznámil žalobcovi až na základe jeho Výzvy na zaplatenie pred podaním žaloby na súd zo dňa 03.02.2021 (č. l. 15 - 16), doručenej žalovanému dňa 05.02.2021 (č. l. 17), a to v Oznámení stanoviska k škodovej udalosti č. 1529.3513/010-2 zo dňa 29.12.2020, datovanom dňa 03.03.2021 (č. l. 40), v ktorom uviedol: "Po ukončení šetrenia a na základe vyhodnotenia všetkých doložených dokladov v spisovom materiáli sme nútení konštatovať, že náš poistený nezodpovedná za vzniknutú škodu. Poistený (resp. vodič) si počas prevádzky vozidla v danom čase a na danom mieste nemôže byť vedomý odskočenia predmetu od vedeného motorového vozidla, a teda nie je možné objektívne preukázať, že premet (kameň) resp. predmety (kamene), ktoré poškodili čelné sklo na motorovom vozidle pána A. C. boli odmrštené prevádzkou motorového vozidla poisteného. Ani súhlasné vyjadrenie poisteného a poškodeného, že ku škodovej udalosti došlo tak, ako je uvedené v oznámeniach o poistnej udalosti preto nepreukazuje, že škoda vznikla v dôsledku prevádzky motorového vozidla poisteného v danom čase na uvedenom mieste. Náš poistený navyše v doručenom dotazníku potvrdil, že odletenie kameňa
spod kolesa ním vedeného vozidla nespozoroval, pričom sa v čase škody na vozovke nachádzali aj iné motorové vozidlá."
46. V priamom rozpore s tvrdením žalovaného, obsiahnutom v Oznámení stanoviska k škodovej udalosti č. 1529.3513/010-2 zo dňa 29.12.2020, datovanom dňa 03.03.2021 (č. l. 40), o tom, že: Poistený (resp. vodič) si počas prevádzky vozidla v danom čase a na danom mieste nemôže byť vedomý odskočenia predmetu od vedeného motorového vozidla, a teda nie je možné objektívne preukázať, že premet (kameň) resp. predmety (kamene), ktoré poškodili čelné sklo na motorovom vozidle pána A. C. boli odmrštené prevádzkou motorového vozidla poisteného.", sú tvrdenia vodiča poisteného motorového vozidla u žalovaného (A. G. G., konateľa poisteného), obsiahnuté jednak v Správe o nehode zo dňa 29.12.2020 (č. l. 6), spísanej bezprostredne po vzniku škodovej udalosti žalobcom, ako vodičom poškodeného motorového vozidla, a Ing. Martinom Mockom, ako vodičom motorového vozidla škodcu, poisteného u žalovaného, v ktorom nielen žalobca, ale aj konateľ poisteného (Ing. Martin Mocko), ktorý v čase škodovej udalosti viedol motorové vozidlo poisteného u žalovaného, svojimi podpismi zhodne potvrdili vznik škodovej udalosti, priebeh škodovej udalosti aj zodpovednosť za škodu, keď v nej obaja zhodne uviedli, že nehodu zavinil vodič vozidla poisteného u žalovaného, A. G. G.; a jednak v Dotazníku k poškodeniu čelného skla, Dotazníku pre poisteného - otázky, vyplneného konateľom poisteného, Ing. Martinom Mockom, dňa 12.01.2021 (č. l. 42), v ktorom na 1. otázku v znení: "Popíšte podrobne priebeh vzniku škody." odpovedal: "Kameň z môjho vozidla odletel do čelného okna."
47. Na margo tvrdenia žalovaného v Oznámení stanoviska k škodovej udalosti č. 1529.3513/010-2 zo dňa 29.12.2020, datovanom dňa 03.03.2021 (č. l. 40), že: "Náš poistený navyše v doručenom dotazníku potvrdil, že odletenie kameňa spod kolesa ním vedeného vozidla nespozoroval, ..." súd poznamenáva, že sám vodič poisteného motorového vozidla (A. G. G., konateľ poisteného u žalovaného) považoval 10. otázku Dotazníka k poškodeniu čelného skla, Dotazníka pre poisteného - otázky, v znení: "Pozorovali ste zrakom údajnú príčinu vzniku škody, t. j. odletenie kameňa spod kolies Vášho vozidla a jej následok t. j. prasklinu na okne poškodeného vozidla bezprostredne po je vzniku (ešte počas jazdy)?" za nelogickú, keď na túto 10. otázku dotazníka, ním vyplneného dňa 12.01.2021 (č. l. 42), odpovedal: "Odletenie kameňa pri 110 km/hod. nie je logicky možné registrovať. Videl som prasklinu na skle, keď majiteľ zastavil."
48. Správa o nehode zo dňa 29.12.2020 (č. l. 6) a Dotazník k poškodeniu čelného skla, Dotazník pre poisteného - otázky, vyplnený konateľom poisteného, Ing. Martinom Mockom (vodičom poisteného motorového vozidla v čase škodovej udalosti), dňa 12.01.2021 (č. l. 42) vyvracajú tvrdenia žalovaného v odpore, že vodič poisteného motorového vozidla si nebol vedomý, že by prevádzkou svojho motorového vozidla spôsobil žalobcovi škodu.
49. Neopodstatneným je ďalšie tvrdenie žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu, že ani prípadné súhlasné tvrdenie poškodeného a vodiča poisteného motorového vozidla nepreukazuje reálnu existenciu kauzálneho nexusu (príčinnej súvislosti medzi prevádzkou poisteného motorového vozidla a škodou vzniknutou na motorovom vozidle poškodeného /žalobcu/). Vyvodzovanie neexistencie kauzálneho nexusu zo žalobcom predloženej listiny spolu s odporom, a to z Poškodenia čelného skla vozidla Audi ev. č. J. - jednoduché vyjadrenie zo dňa 04.04.2021, vypracovaného Ing. Milošom Kosíkom (č. l. 58) neobstojí, nakoľko predloženú listinu nemožno považovať za odborné vyjadrenie v zmysle § 206 CSP, pretože sám jej vyhotovovateľ ju nazval jednoduché vyjadrenie, a nie je preukázané, že bola vyhotovená odborne spôsobilou osobou, nakoľko žalovaný tvrdí, a je to uvedené aj v záhlaví jednoduchého vyjadrenia, že ju vypracoval znalec z odboru cestná doprava, avšak jej autor je na ňom podpísaný ako A. G. K. a je opatrená jeho pečiatkou s názvom: "Ing. Miloš Kosík 925 32 Veľká Mača 1102, IČO: 42 163 340, DIČ: XXXXXXXXXX", nie pečiatkou znalca z odboru cestná doprava. Aj keby bolo možné žalovaným predloženú listinu spolu s odporom - Poškodenie čelného skla vozidla Audi ev. č. J. - jednoduché vyjadrenie zo dňa 04.04.2021, vypracované Ing. Milošom Kosíkom (č. l. 58), považovať za odborné vyjadrenie v zmysle § 206 CSP, nič by to nemenilo na jeho neopodstatnenosti, nakoľko v ňom Ing. Milošom Kosíkom tvrdený záver: "...dopadom a odrazom kameňa na povrch čelného skla je vylúčené, aby kameň poškodil čelné sklo uvedeného vozidla v zdokumentovaných troch oblastiach. ... nemohol spôsobiť tri poškodenia na členom skle vozidla Audi.", je bezpredmetný ako dôkaz o žalovaným tvrdenej neexistencii kauzálneho nexusu, pretože žalobca nikdy netvrdil, že kameň vymrštený spod kolies poisteného motorového vozidla spôsobil na čelnom skle jeho vozidla tri poškodenia, resp. všetky poškodenia, ale len jedno, najvýraznejšie, vyžadujúce výmenu čelného skla, odporučenú likvidátorom
žalovaného v 1. Zápise o poškodení vozidla k škodovej udalosti zo dňa 04.01.2021 (č. l. 11, totožné na č. l. 44), a žalobca takisto nikdy nepopieral existenciu drobných prasklín na čelnom skle jeho vozidla pred škodovou udalosťou, ktoré však neboli v rozsahu vyžadujúcom jeho výmenu, keďže vozidlo s týmito drobnými prasklinami na jeho čelnom skle prešlo technickou kontrolou.
50. Dôvody uvedené žalovaným v Oznámení stanoviska k škodovej udalosti č. 1529.3513/010-2 zo dňa 20.01.2021 (č. l. 14, totožné na č. l. 41): "V zmysle skutkového stavu a priebehu vzniku škody, náš poistený prihliadnuc ku všetkým okolnostiam, nemôže jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť vznik zodpovednosti za škodu ako aj škodu samú v danom čase na danom mieste. Nakoľko na čelnom skle boli zaznamenané ďalšie poškodenia - praskliny, to znamená, že čelné sklo bolo už v predchádzajúcom stave znehodnotené. Z toho dôvodu Wűstenrot poisťovňa, a. s. nie je oprávnená vysporiadať náhradu škody.", nie sú spôsobilé k rezultátu o nemožnosti poskytnutia žalobcovi poistného plnenia z Poistnej udalosti č. 1529.3513/010-2. K žalovaným označenému prvému dôvodu nepriznania poistného plnenia v Oznámení stanoviska k škodovej udalosti č. 1529.3513/010-2 zo dňa 20.01.2021 (č. l. 14, totožné na č. l. 41): "V zmysle skutkového stavu a priebehu vzniku škody, náš poistený prihliadnuc ku všetkým okolnostiam, nemôže jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť vznik zodpovednosti za škodu ako aj škodu samú v danom čase na danom mieste.", súd uvádza, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že poisteným žalovaného (žalovaným nazvaný: "náš poistený") bola obchodná spoločnosť mamo s. r. o. so sídlom Lastovičia 36, 903 01 Senec, IČO: 44 390 475, ale motorové vozidlo poisteného viedol v čase škodovej udalosti jej štatutárny orgán (konateľ) A. G. G., ktorý v Správe o nehode zo dňa 29.12.2020 (č. l. 6) jednoznačne svojim podpisom potvrdil vznik zodpovednosti za škodu, aj škodu samú v danom čase na danom mieste. Vznik škodovej udalosti, priebeh škodovej udalosti aj zodpovednosť za škodu zhodne potvrdili žalobca aj konateľ poisteného (Ing. Martin Mocko) v Správe o nehode zo dňa 29.12.2020 spísanej bezprostredne po vzniku škodovej udalosti. Obaja v nej zhodne uviedli, že nehodu zavinil vodič vozidla poisteného u žalovaného, Ing. Martin Mocko. Súd nevyhodnotil ani druhý žalovaným označený dôvod nepriznania poistného plnenia v Oznámení stanoviska k škodovej udalosti č. 1529.3513/010-2 zo dňa 20.01.2021 (č. l. 14, totožné na č. l. 41): "Nakoľko na čelnom skle boli zaznamenané ďalšie poškodenia - praskliny, to znamená, že čelné sklo bolo už v predchádzajúcom stave znehodnotené.", za spôsobilý privodiť účinky neposkytnutia poisteného plnenia žalobcovi, a to z dôvodu, že ďalšie poškodenia - praskliny vzniknuté na motorovom vozidle žalobcu pred škodovou udalosťou nemali vplyv na výmenu čelného skla po vzniku škodovej udalosti, pretože nebyť škodovej udalosti, žalobca by s týmito prasklinami na jeho motorovom vozidle jazdil ďalej, nakoľko nimi nebolo čelné sklo na jeho motorovom vozidle znehodnotené do takej miery, ktorá by si vyžadovala výmenu čelného skla. Ak žalovaný tvrdí, že čelné sklo na motorovom vozidle žalobcu bolo už v predchádzajúcom stave znehodnotené z dôvodu ďalších poškodení - prasklín, potom bez vysvetlenia dôvodov s logickým pochopom zostáva, prečo likvidátor žalovaného odporučil opravu čelného skla na motorovom vozidle žalobcu po jeho ohliadke uskutočnenej dňa 04.01.2021, čo nespochybniteľne vyplýva z 1. Zápisu o poškodení vozidla k škodovej udalosti zo dňa 04.01.2021 (č. l. 11, totožné na č. l. 44). Z logiky veci vyplýva, že pokiaľ by likvidátor žalovaného nemal škodu na čelnom skle motorového vozidla žalobcu za dostatočne preukázanú, nebol by odporučil jeho opravu, a nebol by toto čelné sklo po vykonaní ohliadky znehodnotil. Tvrdenie žalobcu o znehodnotení čelného skla likvidátorom žalobcu po vykonaní ohliadky dňa 04.01.2021 nebolo popreté žalovaným. Žalobca počas celého sporu nepopieral existenciu drobných prasklín na členom skle jeho motorového vozidla, popieral však tvrdenie žalovaného o znehodnotení čelného skla na jeho motorovom vozidla pre ich existenciu, a tvrdenie, že by tieto drobné praskliny mali čelné sklo poškodzovať. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že ak by mali drobné praskliny čelné sklo motorového vozidla žalobcu znehodnocovať, dokonca poškodzovať, nebolo by motorové vozidlo žalobcu prešlo technickou kontrolou. Tým, že motorové vozidlo žalobcu prešlo technickou kontrolou, bolo vyhodnotené ako spôsobilé na jazdu po cestných komunikáciách.
51. Súd vyhodnotil žiadosť o zohľadnenie opravy predchádzajúcich poškodení čelného skla motorového vozidla žalobcu, prednesenú advokátom žalobcu na pojednávaní s odôvodnením, že priznaním celého nároku by žalovaný znášal také dôsledky, ktoré nie sú pričítateľné poistenému u žalovaného, ako neopodstatnenú dôvodiac, že aj keby sa na čelnom skle motorového vozidla žalobcu nenachádzali predchádzajúce poškodenia (drobné praskliny), ktorých existenciu žalobca nikdy nepopieral, a o výskyte ktorých mal vedomosť aj likvidátor žalovaného, čo je zrejmé z 1. Zápisu o poškodení vozidla k škodovej udalosti zo dňa 04.01.2021 (č. l. 11, totožné na č. l. 44), bola by potrebná oprava (výmena) čelného skla motorového vozidla žalobcu len z dôvodu jeho poškodenia prevádzkou motorového vozidla škodcu (vymrštením kameňa spod kolies vozidla škodcu, ktorý dopadol na čelné sklo vozidla žalobcu).
52. Súd vzhliadol dôvodnosť žaloby aj v uplatnenom úroku z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 774,89 eur od 11.02.2021 do zaplatenia.
53. Žalovaný namietol uplatnený úrok z omeškania majúc za to, že ak žalovaný listom zo dňa 20.01.2021 oznámil žalobcovi svoje zamietavé stanovisko ku škodovej udalosti, ktorej vznik oznámil žalobca žalovanému listom zo dňa 29.12.2020, splnil si žalovaný zákonnú podmienku (poskytol písomné vysvetlenie dôvodu odmietnutia poskytnúť poistné plnenie a toto doručil žalobcovi v lehote 3 mesiacov), ktorá v zmysle § 11 ods. 8 zákona o PZP vylučuje nárok na uplatnenie úrokov z omeškania. Mal za to, že nakoľko si splnil oznamovaciu povinnosť v normatívnej lehote, nie je podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP povinný žalobcovi uhradiť úroky z omeškania. Podľa žalovaného to, že žalovaný neodôvodnil odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv žalobcu, nemožno vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnil vôbec, a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostal v zmysle § 11 ods. 8 zákona o PZP do omeškania. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/212/2017 zo dňa 26.02.2019.
54. Obranu žalovaného, v rámci ktorej tvrdil, že žalobca nemá nárok na úroky z omeškania s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018, vyhodnotil súd ako neopodstatnenú, nakoľko rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018 bol zrušený Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 309/2020 zo dňa 14.10.2021, v ktorom ústavný súd uviedol, že výklad prijatý Najvyšším súdom Slovenskej republiky sa dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej normy. Podľa prvej alternatívy § 11 ods. 7 zákona o PZP sa poisťovňa dostáva do omeškania vtedy, ak neposkytne poistné plnenie do 15 dní odo dňa skončenia prešetrovania poistnej udalosti. Právo žalobcu na úroky z omeškania vyplýva z § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V zmysle citovaného ustanovenia § 186 CSP je skutočnosťou známou súdu z jeho činnosti tá skutočnosť, že nedôvodnosť argumentácie v prospech nepriznania úrokov z omeškania s odvolaním sa na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018 bola potvrdená v skutkovo a právne obdobnej veci aj Krajským súdom v Bratislave, ako súd odvolacím, v bodoch 23. a 24. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 7CoCsp/5/2021-232 zo dňa 29.06.2022: "23. ...odvolací súd uvádza, že akceptáciou záverov citovaného rozsudku by bol v súvislosti s plnením poškodenému z povinného zmluvného poistenia nastolený taký stav, že poisťovateľ, v značnej personálnej aj finančnej presile, by sa svojej povinnosti mohol vyhnúť prostredníctvom, hoci aj vágnej odpovede poškodenému bez hrozby sankcionovateľnosti tohto konania. Vychádzajúc z doslovného znenia ustanovenia ust. 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. možno dospieť k záveru, že tento pokrýva len poisťovateľove omeškanie s nesplnením svojej nepeňažnej povinnosti. Neexistuje však racionálne odôvodnenie tvrdenia, že na nesplnenie iných povinností bude aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka vylúčená. Ust. § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. totiž stanovuje aplikabilitu osobitných predpisov (s priamym odkazom na Občiansky zákonník) za podmienky, že samotný zákon č. 381/2001 Z. z. neustanoví inak. Pertraktované ustanovenie tak explicitne zakladá subsidiaritu Občianskeho zákonníka k zákonu č. 381/2001 Z. z.. Je preto nepochybné, že na predmetný právny vzťah sa bude vzťahovať Občiansky zákonník ako základný súkromnoprávny predpis. Možno tak konštatovať, že zákon č. 381/2001 Z. z. aplikáciu ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka nevylučuje a ani použitím výkladových metód nemožno dospieť k opačnému záveru. Ak samotný NS SR v rozsudku konštatuje, že ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. sankcionuje len nesplnenie nepeňažnej povinnosti zo strany poisťovateľa, neexistuje racionálny predpoklad pre konštatáciu, v zmysle ktorej sa nebude sankcionovať ani omeškanie s peňažným plnením podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. 24. Vo vzťahu k uvedenému záveru odvolacieho súdu poukazuje súd na rozsudok NS SR zo dňa 23.02.2022, sp. zn. 3Obdo/27/2021, v ktorom NS SR výslovne tento záver potvrdil, a to aj s poukazom na rozhodnutia a argumentáciu ÚS SR týkajúcu sa riešenej právnej otázky (sp. zn. III. ÚS 309/2020 a III. ÚS 214/2020 zo 14.10.2021 a sp. zn. III. ÚS 215/2020 z 28.10.2021)."
55. Žalobca účinne poprel tvrdenie žalovaného, že žalobca nemá nárok na úroky z omeškania aj poukazom na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 10.02.2021, sp. zn. 7Co/153/2020, v ktorého bode 13. odôvodnenia odvolací súd uvádza: "...Ustanovenia § 11 ods. 8 citovaného zákona upravuje výlučne následky nesplania povinnosti podľa odseku 6 citovaného zákona, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. ... Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru odvolacieho súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného (a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania."
56. Súd konštatuje, že žalobca má nárok na úroky z omeškania aj na základe citovaného ustanovenia § 11 ods. 8 zákona o PZP, pretože žalovaný v rozpore s citovaným ustanovením § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP neposkytol žalobcovi riadne písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré mu odmietol poskytnúť poistné plnenie. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 8 zákona o PZP platí, že ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6 (podľa § 11 ods. 6 písm. b/ zákona o PZP je poisťovateľ povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené) je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je v tomto prípade § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 11 ods. 7 zákona o PZP vyplýva, že poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po dokončení prešetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Nakoľko žalovaný v Oznámení stanoviska k škodovej udalosti č. 1529.3513/010-2 zo dňa 20.01.2021 (č. l. 14, totožné na č. l. 41) neuviedol deň ukončenia šetrenia poistnej udalosti, je potrebné za deň ukončenia šetrenia poistnej udalosti žalovaným pokladať deň 20.01.2021, ktorým dňom žalovaný datoval Oznámenie stanoviska k škodovej udalosti č. 1529.3513/010-2 (č. l. 14, totožné na č. l. 41), a kedy najskôr možno považovať z jeho strany šetrenie poistnej udalosti za ukončené. Nasledujúcim dňom, 21.01.2021, mu začala plynúť 15 dňová lehota splatnosti poistného plnenia podľa citovaného ustanovenia § 11 ods. 7 zákona o PZP. Posledným dňom lehoty na plnenie bol deň 04.02.2021. Do omeškania s poskytnutím poistného plnenia vo výške 774,89 eur sa teda žalovaný dostal dňa 05.02.2021. Žalovaný sa dostal do omeškania dňa 05.02.2021 (15 dní po dokončení prešetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie), pretože si nesplnil povinnosť uloženú mu ustanovením § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP, t. j. žalovaný neposkytol žalobcovi (poškodenému) do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti riadne (náležité, dostatočné) písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie. Za poskytnutie žalobcovi (poškodenému) do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti písomného vysvetlenia dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie, nemožno v považovať vágne odôvodnenie odmietnutia poskytnúť poistné plnenie, obsiahnuté v Oznámení stanoviska k škodovej udalosti č. 1529.3513/010-2 zo dňa 20.01.2021 (č. l. 14, totožné na č. l. 41), v ktorom žalovaný uviedol ako dôvod odmietnutia poskytnúť poistené plnenie: "V zmysle skutkového stavu a priebehu vzniku škody, náš poistený prihliadnuc ku všetkým okolnostiam, nemôže jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť vznik zodpovednosti za škodu ako aj škodu samú v danom čase na danom mieste. Nakoľko na čelnom skle boli zaznamenané ďalšie poškodenia
- praskliny, to znamená, že čelné sklo bolo už v predchádzajúcom stave znehodnotené. Z toho dôvodu Wűstenrot poisťovňa, a. s. nie je oprávnená vysporiadať náhradu škody." Takéto odôvodnenie odmietnutia poskytnúť poistné plnenie nie je postačujúcim a nespĺňa požiadavku riadneho písomného vysvetlenia dôvodov, pre ktoré žalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie, vymedzenú v citovanom ustanovení § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP, nakoľko v Oznámení stanoviska k škodovej udalosti č. 1529.3513/010-2 zo dňa 20.01.2021 (č. l. 14, totožné na č. l. 41) neoznámil žalovaný žalobcovi všetky, resp. ďalšie, dôvody nepriznania poistného plnenia, ktoré žalovaný oznámil žalobcovi až na základe jeho Výzvy na zaplatenie pred podaním žaloby na súd zo dňa 03.02.2021 (č. l. 15 - 16), doručenej žalovanému dňa 05.02.2021 (č. l. 17), a to v Oznámení stanoviska k škodovej udalosti č. 1529.3513/010-2 zo dňa 29.12.2020, datovanom dňa 03.03.2021 (č. l. 40), v ktorom uviedol: "Po ukončení šetrenia a na základe vyhodnotenia všetkých doložených dokladov v spisovom materiáli sme nútení konštatovať, že náš poistený nezodpovedná za vzniknutú škodu. Poistený (resp. vodič) si počas prevádzky vozidla v danom čase a na danom mieste nemôže byť vedomý odskočenia predmetu od vedeného motorového vozidla, a teda nie je možné objektívne preukázať, že premet (kameň) resp. predmety (kamene), ktoré poškodili
čelné sklo na motorovom vozidle pána A. C. boli odmrštené prevádzkou motorového vozidla poisteného. Ani súhlasné vyjadrenie poisteného a poškodeného, že ku škodovej udalosti došlo tak, ako je uvedené v oznámeniach o poistnej udalosti preto nepreukazuje, že škoda vznikla v dôsledku prevádzky motorového vozidla poisteného v danom čase na uvedenom mieste. Náš poistený navyše v doručenom dotazníku potvrdil, že odletenie kameňa spod kolesa ním vedeného vozidla nespozoroval, pričom sa v čase škody na vozovke nachádzali aj iné motorové vozidlá." Žalovaný si teda nedostatočne splnil nepeňažnú povinnosť podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP, keď dôvody odmietnutia poistného plnenia, obsiahnuté až v Oznámení stanoviska k škodovej udalosti č. 1529.3513/010-2 zo dňa 29.12.2020, datovanom dňa 03.03.2021 (č. l. 40), vôbec nezmiernil v Oznámení stanoviska k škodovej udalosti č. 1529.3513/010-2 zo dňa 20.01.2021 (č. l. 14, totožné na č. l. 41), čím žalobcovi nedostatočne vysvetlil dôvody, pre ktoré mu odmietol poskytnúť poistné plnenie. Žalovaný tým, v rozpore s § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP, neposkytol žalobcovi náležité a dostatočné písomné vysvetlenie dôvodov odmietnutia poskytnúť poistné plnenie.
57. Úrok z omeškania má charakter sankcie za to, že dlh nebol splnený riadne a včas (citované ustanovenie § 559 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na citované ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V danom prípade bolo potrebné omeškanie žalovaného posudzovať osobitne podľa ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o PZP s prihliadnutím na splatnosť záväzku poisťovne (žalovaného) uhradiť poistné plnenie určené podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP. S poukazom na uvedené, a body 25. až 36. odôvodnenia rozsudku, súd prisúdil žalobcovi z priznanej sumy 774,89 eur aj úroky z omeškania. Nakoľko žalovaný v Oznámení stanoviska k škodovej udalosti č. 1529.3513/010-2 zo dňa 20.01.2021 (č. l. 14, totožné na č. l. 41) neuviedol deň ukončenia šetrenia poistnej udalosti, je potrebné za deň ukončenia šetrenia poistnej udalosti žalovaným pokladať deň 20.01.2021, ktorým dňom žalovaný datoval Oznámenie stanoviska k škodovej udalosti č. 1529.3513/010-2 (č. l. 14, totožné na č. l. 41), a kedy najskôr možno považovať z jeho strany šetrenie poistnej udalosti za ukončené. Nasledujúcim dňom, 21.01.2021, mu začala plynúť 15 dňová lehota splatnosti poistného plnenia podľa citovaného ustanovenia § 11 ods. 7 zákona o PZP. Posledným dňom lehoty na plnenie bol deň 04.02.2021. Do omeškania s poskytnutím poistného plnenia vo výške 774,89 eur sa teda žalovaný dostal dňa 05.02.2021 (prvý deň omeškania). Žalobca si však v žalobe uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 774,89 eur od 11.02.2021 do zaplatenia, t. j. za prvý deň omeškania s plnením peňažného dlhu určil deň 11.02.2021. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k žalobcom uplatnenému prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. platná ku dňu 11.02.2021 (platná v období od 16.03.2016 do 26.07.2022) bola 0,00% (zdroj: M.), a zvýšená o päť percentuálnych bodov v zmysle citovaného ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase (t. j. v čase žalobcom uplatneného prvého dňa omeškania s plnením peňažného dlhu 11.02.2021), predstavuje žalobcom správne uplatnenú výšku úroku z omeškania 5,00% ročne. Keďže si žalobca v žalobe uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 774,89 eur od 11.02.2021 do zaplatenia, súd, viazaný žalobným návrhom žalobcu podľa citovaného ustanovenia § 216 ods. 1 CSP, rešpektujúc citované ustanovenie § 216 ods. 2 CSP, nemohol prekročiť návrh žalobcu a prisúdiť viac (t. j. prisúdiť úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 774,89 eur od 05.02.2021 do zaplatenia), než čoho sa žalobca domáhal (žalobca sa v žalobe domáhal zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 774,89 eur od 11.02.2021 do zaplatenia), preto mu priznal ním uplatnený úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 774,89 eur od 11.02.2021 do zaplatenia.
58. Po takto vykonanom dokazovaní a zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo, mal súd za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne v uplatnenej istine aj v uplatnenom príslušenstve (úroku z omeškania). Súd preto žalobe vyhovel v plnom rozsahu a rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku enunciátu tohto rozsudku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 774,89 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 774,89 eur od 11.02.2021 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
59. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku), uvedenú v I. výroku enunciátu rozsudku, súd určil v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 veta prvá CSP, podľa ktorého, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
II.
60. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v II. výroku enunciátu rozsudku podľa § 255 ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
61. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
62. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
63. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
64. Žalobca mal vo veci plný úspech, keďže súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, preto má žalobca nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal, v plnom rozsahu, t. j. v rozsahu 100%.
65. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
66. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s citovaným ustanovením § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti I. výroku enunciátu tohto rozsudku, ktorými súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Proti II. výroku enunciátu tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov).