Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/40/2025

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a sudcov JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Miroslava Osifa na neverejnom zasadnutí konanom dňa 8. apríla 2025, v trestnej veci obžalovaného A. B. C., pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), e), ods. 2 písm. a) Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 29.11.2024, sp.zn. takto

r o z h o d o l :

Podľa , z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd rozsudkom zo dňa 29.11.2024, sp.zn. v spojení s uznesením zo dňa 10.3.2025, sp.zn. uznal obžalovaného A. B. C. za vinného z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), e), ods. 2 písm. a) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

že od presne nezistenej doby roku 2021 do súčasnej doby aj napriek výslovnému nesúhlasu bývalej družky D. E. dlhodobo a pravidelne vyhľadával jej osobnú blízkosť v mieste jej bývalého zamestnania na ul. F. XX C. G., konfrontoval ju proti jej vôli s tým, že ho dala na súd, že sa s ním rozišla a všetko čo sa stalo je jej vina, klopal na okno jej spolupracovníkov v zamestnaní a dožadoval sa jej prítomnosti, čo viedlo k tomu, že žiadala od kolegov, aby pred ním zatajovali jej prítomnosť v práci, vozidlo neparkovala v mieste zamestnania a v konečnom dôsledku zmenila zamestnanie, pričom prenasledovanie pokračovalo aj po jej odchode zo zamestnania, a to v mieste trvalého bydliska na H. I. XX C. G. a na rôznych miestach v Košiciach, kde ju v spoločnosti ich spoločnej maloletej dcéry konfrontuje proti jej vôli, čo spôsobilo to, že musela zmeniť obvykle denné návyky tým spôsobom, že sa podstatne obmedzuje vo voľnočasových aktivitách, na vstup do bytového domu využíva zadný vchod a svoje osobné motorové vozidlo parkuje vo väčšej vzdialenosti od miesta bydliska, ako aj inak, čím takto svojím konaním u poškodenej vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie, dôvodnú obavu a život ich spoločnej dcéry a podstatným spôsobom zhoršil kvalitu ich života.

Mestský súd podľa § 44 Tr.zák. upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože pokladá trest uložený trestným rozkazom Mestského súdu Košice sp.zn. zo dňa 23.7.2024, právoplatného tým istým dňom, ktorým bol obžalovanému za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Tr.zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne odvolanie. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že sa necíti byť vinný. Skutky uvedené v obžalobe nemajú znaky trestného

činu uvedené v v a. Nie je tiež zrejmé, z akých dôvodov je použité ust. , keďže poškodená sa nikdy nevyjadrila, že je k nemu blízkou osobou. Podľa Tr. zák. kto iného dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života, tým, že b) vyhľadáva jeho osobnú blízkosť alebo ho sleduje, e) ho inak obmedzuje v jeho obvyklom spôsobe života, Objektívnou stránkou prečinu je predovšetkým pojmový znak - dlhodobosť – t.j. aspoň jeden rok intenzívne nebezpečné prenasledovanie zo strany páchateľa s možnosťou vzbudiť obavu o život a zdravie. Pojem intenzívne znamená pre poškodeného v takom rozsahu, aby to mohlo u poškodeného spôsobiť vážnu a odôvodnenú obavu o svoj život, zdravie a majetok. Poškodená podala prvé trestné oznámenie v roku 2022. V tomto trestnom oznámení jeho skutky za rok 2021 vôbec poškodená neuvádza. V tomto roku 2021 zmenila zamestnávateľa, ale svedkovia potvrdili, že išlo o jej kariérny postup, keďže sa chcela venovať daňovej problematike.

Dôvodnú obavu o svoj život, zdravie poškodená v konaní nepreukázala žiadnym priamym dôkazom. Poškodená uvádzala, že s obžalovaný nekomunikuje, bolo preukázané, že s ním doslova odmietala komunikovať aj keď s ním má dieťa. Okrem toho, že obžalovaný mal záujem len komunikovať s poškodenou a fakticky poškodená ani nevedela, čo vlastne od nej chce, považovala len jeho akúkoľvek prítomnosť za jej obťažovanie bez prechádzajúcich sprievodných javov. Toto potvrdili svedkovia - kolegovia z práce, ktorí uviedli, že poškodená sa vždy zatajovala a nechcela s ním vôbec komunikovať. Necharakterizovali ho ako drzého, agresívneho Ak mu povedali, že poškodená nie je v práci, tak odišiel. Išlo pritom o rok 2021. V roku 2022 fakticky len stál pred jej obytným domom, prípadne pred jej dverami bytu, čo je možno charakterizovať ako nepríjemné správanie z jeho strany, avšak nie nebezpečné, pre poškodenú vzbudzujúce možnú obavu o svoj život. V konaní žiadnym priamym dôkazom nebolo preukázané zo strany obžaloby, aká konkrétna udalosť, ktoré konkrétne nebezpečné chovanie malo vyvolať u poškodenej obavu o jej život a zdravie v takej intenzite, že jeho konanie vykazuje znaky prečinu a trestnoprávnej zodpovednosti . Ide najmä o skutky za rok 2021, ktoré ani nie je možné definovať ako často sa stali, keďže z výpovedi aj poškodenej aj jeho rodičov vyplýva, že v roku 2021 maloletá pravidelne chodila k starým rodičom. Obžalovaný je presvedčený, že jeho správanie a skutky uvedené v obžalobe nevykazujú žiadne znaky nebezpečenstva voči poškodenej. V roku 2022 po mesiaci máj mal snahu vidieť dcéru a kontaktovať sa aj s druhým rodičom, čo nie je možné považovať za nebezpečné správanie, prípadne prenasledovanie. Poškodená ani neobjasnila, prečo vlastne do mája 2022 nemala žiadny problém, aby sa maloletá kontaktovala s rodinou a aj s obžalovaným pravidelne. Evidentne maloletá do mája 2022 nemala žiadny problém chodiť do školy, nemala žiadne psychické problémy, pretože tieto skutočnosti neboli objektívne v konaní preukázané. Je faktom, že poškodená až od júla 2022 11x volala hliadku z dôvodu, že len stál pred bytovým domom. V konaní nebolo preukázané, z akých dôvodov poškodená subjektívne vnímala toto jeho konanie ako dôvodnú obavu o svoj život, keďže ju žiadnym iným spôsobom nekontaktoval. To, že mal snahu komunikovať je prirodzené, keďže rodičia majú spolu komunikovať ohľadom svojho dieťaťa a obaja rodičia majú právo podieľať sa na výchove svojho dieťaťa. Zo strany poškodenej ide len o jej subjektívne pocity z dôvodu jej veľmi negatívneho postoja voči nemu a zrejme snahu zavrhnúť vzťah medzi otcom, jeho rodinou a maloletou. Obvyklé konanie obžalovaného v roku 2022 malo spočívať v tom, že stál pre bytovým domom, tak to popísala poškodená. Len samotná skutočnosť, že sa nachádzal v blízkosti obydlia poškodenej, nemohla u poškodenej vyvolať dôvodnú obavu o svoj život, keďže on nikdy poškodenej neublížil , ani to nikdy nemal v úmysle. K jednotlivým formám prenasledovania vyžaduje pre splnenie podmienky trestnosti aj súčasné splnenie podmienky spôsobilosti vzbudenia dôvodnej obavy o život alebo zdravie poškodeného alebo o život a zdravie jemu blízkych osôb alebo podstatné zhoršenie kvality jeho života. Vzbudením dôvodnej obavy o život alebo zdravie poškodeného je treba v súlade s ustáleným výkladom rozumieť výraznejší tiesnivý pocit zo zla, ktorým je vyhrážané, pričom však je treba každý prípad posudzovať veľmi individuálne, s prihliadnutím ku všetkým konkrétnym okolnostiam, najmä k povahe vyhrážky, k fyzickým a povahovým vlastnostiam páchateľa v porovnaní s charakteristikami poškodeného, na ich vzájomný vzťah, správaniu sa páchateľa pri vyhrážaní a pod.(R 38/1971).

Podstatný a závažný spôsob zhoršenia kvality života nebol v konaní preukázaný zo strany poškodenej. Sama poškodená potvrdila, že obžalovaný ju v novej práci v roku 2021 vôbec nekontaktoval. Z tohto dôvodu je nevyhnutné posudzovať len skutky za obdobie od júna 2022, kedy je preukázané, že poškodená volala políciu v prípade, že ho uvidela pred bytovým domom, pritom v tomto období už maloletá nebola v kontakte ani s jeho rodičmi. Je potrebné v tejto súvislosti vychádzať aj z výpovedí jeho rodičov, ktorí potvrdili, že maloletá bola do mája 2022 v kontakte s ním a nemala s ním žiadny problém. Vychovávateľka ako svedkyňa zo základnej školy nepotvrdila na pojednávaní žiadne problémy na strane maloletej s jej dochádzkou do školy, ani žiadne psychické problémy na škole. Predpokladá, že pokiaľ by u maloletej trvali tak, ako to uvádzala poškodená, prejavili by sa už od roku 2021, prípadne aj skôr a tieto by už určite poškodená ako matka okamžite riešila. V konaní z predložených dôkazov nie je možné jednoznačne a bez pochýb preukázať časové obdobie, o ktorom poškodená tvrdí, že bola dlhodobo z jeho strany prenasledovaná. Nemožno definovať za zhoršenie kvality života u poškodenej to, že poškodená ho nechce vôbec vidieť ani s ním komunikovať, aj keď je otcom maloletej. Je faktom, že do mája 2022 maloletá bola v kontakte s jeho rodičmi, a teda aj poškodená sa kontaktovala nejakým spôsobom s rodinou aj s ním. Od mája 2022 sa poškodená rozhodla nekontaktovať s ním vôbec, aj keď on poškodenú ani svoju dcéru nikdy neohrozoval na živote, majetku, zdraví. Dôvodné obavy poškodená preukazovala len subjektívnymi pocitmi, ktoré nemali odôvodnenie v jeho samotnom správaní sa tým, že bol ticho, že pôsobil ako bezdomovec. Subjektívne pocity poškodenej nie sú založené na objektívnych dôkazoch, ktoré by potvrdzovali pojmové znaky prečinu nebezpečného prenasledovania. Poškodená podala viac trestných oznámení v roku 2022. Má za to, že trestné oznámenia účelovo rozšírila o rok 2021 pre preukázanie dlhodobosti konania. Zmena aj časového intervalu u opisov skutkov zo strany poškodenej vytvára odôvodnené pochybnosti o dôveryhodnosti jej tvrdení poškodenej o jej obavách , ktoré by mali vzniknúť jeho konaním. Z jeho strany vždy išlo len o jeden druh konania, a to v nepravidelných intervaloch, pričom bez akéhokoľvek úmyslu ublížiť poškodenej. Poškodená za obdobie od roku 2021 nevyhľadala žiadnu psychologickú pomoc, nemenila zamestnanie z dôvodu jeho konania, keďže má lepšie a stabilnejšie zamestnanie, ktoré aj kolegovia označili za kariérny postup. Súhrnne preto možno uviesť, že u poškodenej nebolo preukázané podstatné zhoršenia kvality života. Jeho konanie, a to státie pred bytovým domom nie je reálne spôsobilé spôsobiť pri primeranom vnímaní a tolerancii nútenú a nevyhnutnú zmenu zaužívaného spôsobu života u poškodenej. Pre skutky uvedené v obžalobe nestačí pre jeho trestnú zodpovednosť len negatívne vnímanie jeho osoby poškodenou, a to bez akejkoľvek komunikácie a fyzických útokov. Poškodená má snahu ukončiť akýkoľvek vzťah medzi otcom a maloletou a jeho rodinou. V prípade akceptácie takého prístupu zo strany matky maloletej voči otcovi , ktorý chce mať kontakt so svojim dieťaťom, vzniká nebezpečenstvo posudzovania snahy otca kontaktovať sa s dieťaťom napriek negatívnej výchove zo strany matky za prečin sledovania. Vytvára sa tak vysoké riziko na strane otca, ktorý má snahu o udržanie kontaktu s možnosťou trestnej zodpovednosti na základe subjektívneho postoja matky, pretože nie je možné určiť presne hranicu medzi závadným správaním a nebezpečným správaním v prípade, ak jediným dôkazom je hodnotenie jeho správania na základe výpovede matky. Poukázal na to, že objektívna stránka prečinu nie je bez pochybností preukázaná z jeho strany, a to najmä nie je dokázané tak jeho intenzívne patologické správanie, ktoré by mohlo vyvolať skutočné obavy o život a zdravie, prípadne podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu života poškodenej. On nikomu neškodil ani ubližoval, to ani to nemal v úmysle. Je evidentné, že ani svedkovia ho ako hrozbu. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby ho súd oslobodil spod obžaloby z dôvodu , že skutky uvedené v obžalobe nie sú trestnými činmi.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Krajský súd preskúmaním spisu zistil, že skutkové a právne závery prvostupňového súdu vyslovené v napadnutom rozsudku sú predčasné a nepresvedčivé, pričom prvostupňový súd vyhodnotil vykonané dôkazy len jednostranne v prospech poškodenej bez vysporiadania sa s okolnosťami, na ktoré

poukazovala obhajoba a ktoré sú dôležité nielen z hľadiska skutkového, ale aj následne z hľadiska právneho posúdenia konania obžalovaného. Na základe týchto pochybení po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní pretrvávajú nejasnosti a pochybnosti o správnosti skutkových zistení, z ktorých vychádzal prvostupňový súd a preto na objasnenie týchto skutkových zistení bude potrebné zopakovať niektoré dôkazy a všetky dôkazy následne zákonným spôsobom vyhodnotiť.

V uvedenom prípade prokurátor podal príslušnému súdu obžalobu na obžalovaného pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), e), ods. 2 písm. a) Tr.zák. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd uznal vinu obžalovaného z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), e), ods. 2 písm. a) Tr.zák.. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. V uvedenom prípade sa jedná o úmyselný trestný čin, pričom pre prípadné rozhodnutie o vine je potrebné prokurátorom preukázať naplnenie všetkých znakov predmetnej skutkovej podstaty tohto trestného činu tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke. Objektívnu stránku žalovaného trestného činu tvoria dve základné časti. Prvou časťou je všeobecný opis objektívnej stránky a druhú časť predstavuje alternatívne vyjadrenie konania obžalovaného, resp. obžalovanej v tomto prípade, pričom pre naplnenie skutkovej podstaty sa vyžaduje naplnenie aspoň jedného tohto alternatívne vyjadreného konania v spojitosti s prvou časťou objektívnej stránky tejto skutkovej podstaty. Prvá časť objektívnej stránky tohto trestného činu t.j. všeobecný opis skutkovej podstaty vyžaduje od páchateľa kumulatívne splnenie dvoch znakov a to dlhodobé prenasledovanie iného a zároveň druhý znak predpokladá taký spôsob dlhodobého prenasledovania, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života. Druhú časť objektívnej stránky žalovaného trestného činu predstavuje alternatívne vyjadrenie konania, ktoré spočíva buď vo vyhrážaní sa ublížením na zdraví, alebo inou ujmou poškodenému alebo jemu blízkej osobe, alebo vyhľadávanie osobnej blízkosti poškodeného, alebo jeho sledovanie alebo kontaktovanie poškodeného prostredníctvom tretej osoby, alebo elektronickej komunikačnej služby písomne alebo inak proti jeho vôli, alebo zneužitie osobných údajov poškodeného za účelom získania osobného alebo iného kontaktu, alebo poslednou možnosťou je iné obmedzovanie poškodeného v jeho obvyklom spôsobe života.

Je zrejmé, že znak dlhodobosti prenasledovania je možné určiť len na základe určeného času spáchania skutku. Ak prvostupňový súd určil čas spáchania skutku od presne nezistenej doby roku 2021 do súčasnej doby, tak krajský súd považuje takto určený čas za nejasný, neurčitý, nekonkrétny a na základe takto určeného času považuje napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný. Z takto formulovaného času spáchania skutku nie je jasný ani začiatok, ale ani koniec spáchania skutku. Ak nie je jasný ani začiatok, ale ani koniec spáchania skutku, tak potom nie je možné ani posúdiť, či sa jedná o dlhodobé konanie a následne ani či sa jedná o trestný čin, alebo priestupok, alebo sa nejedná o protiprávne konanie. Krajský súd konštatuje, že takýto nejasný, neurčitý a nekonkrétny čas spáchania skutku vyplýva nielen z napadnutého rozsudku, ale už z uznesenia o začatí trestného stíhania, uznesenia o vznesení obvinenia a samotnej obžaloby, na skutočnosť ktorú už mal reagovať prvostupňový súd po doručení obžaloby.

Podľa výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu. Prvostupňovým súdom uvedený čas spáchania skutku, uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku nespĺňa zákonné náležitosti citovaného ustanovenia.

Krajský súd zároveň konštatuje, že odôvodnenie rozsudku nespĺňa zákonné náležitosti odôvodnenia v zmysle ustanovenia Z ustanovenia vyplýva, že ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a

akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

Prvostupňový súd nepostupoval dôsledne v zmysle tohto ustanovenia, keď sa nevysporiadal s námietkami obhajoby, spočívajúcimi napr. v neuvedení údajného prenasledovania obžalovaným aj v roku 2021 v podanom trestnom oznámení, ale až pri následnom vypočutí, v neodôvodnení naplnenia znakov skutkovej podstaty žalovaného prečinu aj v ods.2 Tr. zák. (blízka osoba), neuvedení konkrétnych skutočností, ktoré by odôvodňovali obavu o život poškodenej a maloletej dcéry, ale aj ďalšími námietkami, uvedenými v odvolaní. Prvostupňový súd odôvodnil rozhodnutie o uznaní viny obžalovaného hlavne svedeckou výpoveďou poškodenej, výpoveďami svedkov J. G., A. K. G., ale aj priznaním sa obžalovaného k opakovanému vyhľadaniu poškodenej v práci a v mieste bydliska.

Krajský súd zdôrazňuje, že je potrebné rozlišovať medzi vyhľadaním poškodenej, opakovaným vyhľadaním a dlhodobým vyhľadávaním, pretože nie každé vyhľadanie poškodenej obžalovaným v práci, resp. v mieste bydliska musí napĺňať znak dlhodobosti a aj preto je potrebné dôsledne skúmať čas vyhľadávania, intenzitu vyhľadávania (podľa výpovedí svedkov, na ktoré poukazuje súd však existujú pochybnosti o dlhodobosti vyhľadávania v práci), ale aj dôvody vyhľadávania. Dôvody sú dôležité z hľadiska posúdenia závažnosti konania v prípade, ak napr. niektorá zo strán si neplní súdom určené povinnosti, ako napr. vyplývajúce z rozsudku OS Košice I. sp. zn. z 22.1.2018, právoplatného 2.3.2018.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že maloletá dcéra do mesiaca máj, resp. jún 2022 navštevovala obžalovaného a jeho rodičov a preto bude vhodné aj výsluchom obžalovaného zistiť, koľkokrát a z akých dôvodov bol za poškodenou v práci do mesiaca september 2021, keď zmenila poškodená zamestnanie aj napriek tomu, že mal možnosť kontaktu s maloletou dcérou a koľkokrát a z akých dôvodov sa snažil dostať do bytu poškodenej, resp. bol pred bytovkou poškodenej po zmene zamestnania poškodenej a či poškodená výslovne prejavila nesúhlas a ak áno, tak akým spôsobom s jeho návštevami v práci, resp. v mieste bydliska. Taktiež bude vhodné dopočuť poškodenú k dôvodom neuvádzania prenasledovania obžalovaným aj v roku 2021 v trestnom oznámení, k dôvodom skoršieho nepodania trestného oznámenia na obžalovaného (podané 19.1.2023).

V nadväznosti na skúmanie dlhodobosti krajský súd konštatuje, že pre naplnenie ďalších znakov objektívnej stránky žalovaného prečinu je nevyhnutné preukázať konkrétne skutočnosti, ktoré mohli vzbudiť dôvodnú obavu poškodenej o život alebo zdravie, život alebo zdravie dcéry alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jej života s prihliadnutím na tú skutočnosť, že obžalovaný a jeho rodičia sa do určitého času stretávali s maloletou dcérou (máj, resp. jún 2022), obžalovaný sa stretával do určitého času s poškodenou v práci (na tieto skutočnosti upozorňuje aj obžalovaný v odvolaní). Samotný výzor obžalovaného, ako bezdomovca, uvádzaný poškodenou, takou skutočnosťou nie je. Taktiež je nevyhnutné preukázať konkrétnymi skutočnosťami, ako inak obžalovaný obmedzoval poškodenú v obvyklom spôsobe života (písm. e ods.1 § 360a Tr. zák.). Krajský súd však zároveň upozorňuje prvostupňový súd, že preukazovať konkrétne skutočnosti na hlavnom pojednávaní nie je úlohou súdu.

Pokiaľ prvostupňový súd v napadnutom rozsudku odôvodňuje protiprávne konanie obžalovaného o.i. aj poukázaním na odsúdenie obžalovaného vo veci Mestského súdu Košice sp. zn. za prečin porušovania domovej slobody podľa , za skutok zo dňa 17.4.2024, kedy mal obžalovaný nahradenú väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka a zákazom priblíženia sa k poškodenej, ako aj správou probačnej a mediačnej úradníčky, že obžalovaný porušuje zákaz priblíženia sa k poškodenej aj po prepustení z väzby, a to dňa 9.10.2024 a 11.10.2024, tak krajský súd považuje za potrebné upozorniť prvostupňový súd na tú skutočnosť, že vzhľadom na uznesenie o začatí trestného stíhania z 22.2.2023, resp. uznesenie o vznesení obvinenia z 30.5.2023 v prejednávanej veci sú prvostupňovým súdom uvádzané skutočnosti pre rozhodnutie irelevantné.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bude potrebné vykonať ďalšie vyššie uvedené dôkazy, prípadne aj iné, ktorých nevyhnutnosť vykonania vyplynie v priebehu dokazovania, a to kontradiktórnym spôsobom za dodržania základných zásad trestného konania, vrátane zásady rovnosti strán a následne bude úlohou prvostupňového súdu aj vzhľadom na rozhodnutie krajského súdu opätovne sa vysporiadať so všetkými dôkazmi, zákonným spôsobom ich vyhodnotiť a zákonne vo veci rozhodnúť.

Krajský súd zároveň dodáva, že nie je úlohou, ani povinnosťou súdu na hlavnom pojednávaní pomáhať prokurátorovi pri preukazovaní viny obžalovanému. Dôkazné bremeno má prokurátor a je jeho úlohou na hlavnom pojednávaní uniesť dôkazné bremeno a preukázať vinu obžalovanému. V prípade unesenia tohto dôkazného bremena súd rozhodne o uznaní viny, v opačnom prípade súd rozhodne v neprospech prokurátora. Spravodlivým rozhodnutím nie je len rozhodnutie súdu o vine. Spravodlivým rozhodnutím je každé rozhodnutie súdu, ktoré vychádza z náležitého zistenia skutkového stavu po zákonnom dokazovaní a zákonnom vyhodnotení dôkazov.

S poukázaním na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.