Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-3C/5/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Vladimírom Sedmohradským v spore žalobkyne 1: A. A., narodená XX.XX.XXXX, bytom Y. 2, XXX XX I. a žalobcu 2: J. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom Y. 2, XXX XX I., obaja zastúpení: T. Iuris s.r.o., so sídlom Radlinského 51, 811 07 Bratislava, proti žalovanému 1: Ing. arch. W. W. D., narodená XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX I., a žalovanému 2: A.. J. W., narodený XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, XXX XX S., obaja zastúpení JUDr. Ondrej Nagy, advokát, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu,

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným priznáva voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu (predtým Okresný súd Bratislava I) dňa 28.08.2017 sa žalobcovia domáhali, aby súd určil, že druhá výpoveď z nájmu bytu č. 3, nachádzajúceho sa na ulici Za S. 5, na 4. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, okres I. I, obec I. - mestská časť S. A., ktorá bola daná žalovanými v mesiaci máj 2017, je neplatná.

2. V žalobe uviedli, že dňa 19.09.2011 uzatvorili ako nájomcovia s pánom A. K. ako prenajímateľom zmluvu o nájme bytu podľa a nasl. . Predmetom nájmu podľa uvedenej nájomnej zmluvy bol byt uvedený v odseku 1 vyššie. Zmluva bola podľa čl. IV bod 1 nájomnej zmluvy uzavretá na dobu neurčitú. Písomnosťou pôvodného vlastníka zo dňa 26.10.2016 doručovanou listom s dátumom podacej pečiatky dňa 05.01.2017 bola žalobcom doručená výpoveď nájomnej zmluvy z dôvodu podľa zákona . Proti tejto výpovedi žalobcovia v zákonnej lehote podali žalobu o určenie neplatnosti výpovede z dôvodov uvedených v predmetnej žalobe. Konanie o žalobe o určenie neplatnosti predmetnej výpovede bolo na Okresnom súde Bratislava I vedené pod sp. zn. XXC/XX/XXXX. Emailom zo dňa 24.08.2017 bolo právnemu zástupcovi žalobcov oznámené, že nájom bytu žalobcov končí dňa 31.08.2017 a zároveň boli žalobcovia požiadaní o vysťahovanie z bytu. Žalobcovia ďalej uviedli, že v mesiaci máj 2017 im výpoveď z nájmu bytu doručená nebola. Z uvedeného dôvodu sa preto nevedia vyjadriť k obsahu a k zákonnosti výpovede z nájmu bytu podľa tvrdenia žalobcov v zastúpení O.. E., údajne doručenej v mesiaci máj 2017. Žalobcovia sú si vedomí skutočnosti, že žalobu o určenie neplatnosti výpovede je možné podať podľa iba proti výpovedi danej a doručenej v súlade s ustanoveniami a 112 . Nakoľko však lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti výpovede je prekluzívna, a to tri mesiace odo dňa doručenia výpovede, a zároveň žalovaní žiadajú vysťahovanie žalobcov z bytu ku dňu 31.08.2017, v záujme ochrany práv a právom chránených záujmov žalobcov ako nájomcov podali žalobcovia žalobu. Žalobcovia tiež uviedli, že majú za to, že v prípade, ak je vo veci výpovede z nájmu vedené na súde konanie o určenie neplatnosti výpovede, v tomto prípade konanie vedené na Okresnom súde Bratislava

I pod sp. zn. XXC/XX/XXXX, nemôže prenajímateľ dať ďalšiu výpoveď z nájmu bytu, a to aj z dôvodu, že účinky prvej výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu. Žalobcovia nakoniec uviedli, že na určení neplatnosti výpovede majú naliehavý právny záujem.

3. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. Uviedli, že byt kúpili od predávajúceho A. K. kúpnou zmluvou zo dňa 30.12.2016. V článku IX bod 2 kúpnej zmluvy bolo uvedené, že doterajší nájomný vzťah so žalobkyňou v 1. rade je ukončený výpoveďou z nájmu k 31.03.2017. Žalobkyňa v 1. rade však podala žalobu na súd na určenie neplatnosti výpovede nájmu predmetného bytu, čo oznámila predchádzajúcemu vlastníkovi bytu. Pán K. následne zrušil výpoveď zmluvy o nájme bytu z 26.10.2016. Žalovaným však nič nebráni v tom, aby dali žalobcom výpoveď z nájmu bytu, keď predtým im dal výpoveď z nájmu bytu predchádzajúci vlastník. Žalovaní listom z 15.05.2017 oznámili žalobkyni v 1. rade, že nadobudli vlastnícke právo k bytu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia neboli ochotní sa dohodnúť na ukončení nájmu predmetného bytu založeného zmluvou o nájme bytu zo dňa 19.09.2011, o čo sa žalovaní viac krát pokúšali, žalovaní dali žalobcom výpoveď nájmu bytu a to z dôvodu, že potrebujú byt pre seba. Za týmto účelom si ho kúpili. Tento výpovedný dôvod je v súlade s . Je nepochopiteľné, že žalovaní tieto skutočnosti a právne predpisy nerešpektujú a nechcú sa dohodnúť a z bytu vysťahovať. Aj túto ich žalobu považujú žalobcovia len za ďalšiu obštrukciu na oddialenie doby, kedy sa budú musieť z bytu vysťahovať. Vo výpovedi nájmu bytu žalovaní tiež uviedli, že podľa sa nájom bytu skončí uplynutím výpovednej lehoty. Podľa čl. IV bod 5 zmluvy o nájme bytu žalobcovia nemajú pri skončení nájmu nárok na náhradný byt, náhradné ubytovanie alebo prístrešie. Výpoveď z nájmu bytu zo dňa 31.05.2017 bola žalobcom doručená dňa 31.05.2017 osobne do bytu. Jej prevzatie však žalobcovia odmietli potvrdiť svojimi podpismi. Následne im bol text výpovede nahlas prečítaný žalovanou v 1. rade. Pri doručení výpovede nájmu bytu žalobcom boli prítomní svedkovia W. D., D. D., D. D. a U. S., čo títo potvrdili podpisom na čestnom vyhlásení. Žalovaní poukázali na § l13 , v zmysle ktorého ak adresát alebo príjemca písomnosti bezdôvodne odoprie prijať doručovanú písomnosť, považuje sa písomnosť za doručenú dňom, keď prijatie písomnosti bolo odopreté. Žalovaní listom zo dňa 24.08.2017 vyzvali žalobcov, aby sa vzhľadom na výpoveď z nájmu bytu z bytu vysťahovali a tento odovzdali žalovaným v nepoškodenom stave dňa 31.08.2017, keďže týmto dňom uplynie trojmesačná výpovedná lehota. Žalovaní žalobcom zároveň oznámili, že sa dostavia dňa 31.08.2017 o 17.00 hod. k prevzatiu bytu. Žalobcovia im však byt neodovzdali a z bytu sa nevysťahovali a ďalej sa z bytu odmietajú vysťahovať, tento vypratať a žalovaným ako jeho právoplatným vlastníkom odovzdať. Žalovaní v byte nemôžu bývať, hoci sú jeho vlastníkmi. Žalovaní preto podali 25.09.2017 na Okresnom súde Bratislava I žalobu o vypratanie bytu. Spis je vedený pod č.k. XXC/XX/ XXXX.

4. Uznesením č.k. -75 zo dňa 06.03.2019 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania sp. zn. XXC/XX/XXXX vedeného na Okresnom súde Bratislava I. V uvedenom konaní sa rozhodovalo o platnosti výpovede z nájmu bytu, ktorú žalobkyni v 1. rade doručil predchádzajúci vlastník bytu A.. dňa 06.01.2017. Okresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. XXC/XX/XXXX zo dňa 15.02.2022 žalobu zamietol, pričom konštatoval, že výpoveď nebola doručená obom nájomcom, čo bola nevyhnutná podmienka jej platnosti, keďže išlo o spoločný nájom bytu manželov. Výpoveď tak označil za neexistentný právny úkon, voči ktorému sa nie je možné domáhať určenia jeho neplatnosti. Krajský súd v Bratislave toto rozhodnutie uznesením č.k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 23.08.2022 potvrdil. Na základe právoplatného skončenia vyššie uvedeného konania súd uznesením č.k. I zo dňa 24.10.2023 rozhodol o pokračovaní v konaní.

5. Súd v konaní vykonal listinné dôkazy predložené stranami, a to: výpis z listu vlastníctva č. XXXX (č.l. 4 až 10), emailová komunikácia medzi JUDr. Nagyom a JUDr. Šoltésovou z 23.08.2017 až 25.08.2017 (č.l. 11 až 15), zmluva o nájme bytu medzi A. K. a žalobkyňou v 1. rade zo dňa 19.09.2011 (č.l. 16 až 19), výpoveď z nájmu bytu zo dňa 31.05.2017 (č.l. 37), čestné vyhlásenie W. D., D. D., D. D. a U. S. zo dňa 31.05.2017 (č.l. 38), a čestné vyhlásenia J. A. a X. A. zo dňa 27.11.2024 (č.l. 151 a 152). Súd taktiež vykonal dokazovanie výsluchom strán konania na pojednávaní dňa 06.12.2024. Súd sa oboznámil s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. XXC/XX/XXXX zo dňa 15.02.2022 (č.l. 121 až 125) a uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 23.08.2022 (č.l. 114 až 120).

6. Z vykonaného dokazovania, resp. zo skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné mal súd za preukázané, že žalovaní sú vlastníkmi bytu č. 3, nachádzajúceho sa na 4. poschodí bytového domu na

ulici Y., I., súpisné číslo XXXX. S. mal taktiež za preukázané, že žalobcovia mali ako manželia ku dňu 31.05.2017 k tomuto bytu platný nájomný vzťah, a to na základe zmluvy o nájme bytu uzatvorenej medzi žalobkyňou v 1. rade a predchádzajúcim vlastníkom dňa 19.09.2011. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné, pričom skutočnosť, že žalobcovia majú právo spoločného nájmu bytu vyplývala aj z právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn. XXC/XX/XXXX zo dňa 15.02.2022. Taktiež mal súd za preukázané, že dňa 31.05.2017 do bytu za prítomnosti žalobcov a ich staršieho syna prišli obaja žalovaní, obaja rodičia žalovanej v 1. rade, sestra žalovanej v 1. rade, ešte jedna osoba z rodiny žalovanej a zámočník, pričom počas tohto stretnutia došlo k výmene zámky na byte. Sporné v konaní bolo, či žalovaní pri tomto stretnutí dňa 31.05.2017 doručili žalobcom výpoveď, resp. či sa o doručenie pokúsili a žalobcovia prijatie výpovede odmietli. Obsah samotnej výpovede v konaní sporný nebol. V konaní bolo sporné, či bol v byte prítomný aj mladší syn žalobcov, túto skutočnosť ale súd nepokladal za rozhodujúcu.

7. Pred vyhodnotením dokazovania vo vzťahu k existencii a doručeniu výpovede súd žalobu právne posúdil.

8. Podľa : „Nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.“

9. Podľa : „Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.5a)“

10. Podľa : „Prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak prenajímateľ potrebuje byt pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov, zaťa alebo nevestu, svojich rodičov alebo súrodencov.“

11. Podľa : „Neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.“

12. Podľa : „Ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.“

13. Podľa : „Ak nemožno doručiť písomnosť, ktorá sa nedoručuje do vlastných rúk, na adresu podľa , písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.“

14. Podľa : „Ak adresát alebo príjemca písomnosti bezdôvodne odoprie prijať doručovanú písomnosť, považuje sa písomnosť za doručenú dňom, keď prijatie písomnosti bolo odopreté.“

15. V zmysle v spojení s môže nájom bytu skončiť aj písomnou výpoveďou, ktorú je potrebné doručiť. Na základe skutkových tvrdení strán nebolo medzi stranami sporné, že ak bola výpoveď doručená, je platná, nakoľko bola podaná oboma žalovanými ako vlastníkmi bytu, bola doručovaná obom žalobcom ako nájomcom bytu, bola vyhotovená písomne, bola dostatočne určitá v zmysle a obsahovala skutkovo vymedzený dôvod výpovede podľa . Medzi stranami bolo sporné výlučne to, či bola výpoveď žalobcom doručená. Na doručenie výpovede zmluvy o nájme bytu sa v zmysle poslednej vety primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu, pričom poznámka pod čiarou 5a) odkazuje na a . V zmysle uvedených ustanovení sa fyzickej osobe doručujú písomnosti na adresu evidovanú v registri obyvateľov, pričom ak písomnosť nemožno na uvedenú adresu doručiť, považuje sa písomnosť dňom vrátenia nedoručenej

zásielky za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Zákon teda predpokladá doručenie písomnej výpovede na adresu nájomcu, pričom zároveň upravuje fikciu doručenia pre prípad, že by si adresát zásielku nepreberal. Tieto zákonné ustanovenia však neznamenajú, že výpoveď nemožno doručiť aj iným spôsobom, vrátane osobného doručenia. Ak sa nájomca zdržiava v prenajímanom byte, a prenajímateľ sa mu rozhodne výpoveď doručiť osobne, je takáto možnosť v súlade so zákonom. V takom prípade je zároveň potrebné aplikovať , v zmysle ktorého v prípade bezdôvodného odopretia prijatia doručovanej písomnosti sa písomnosť považuje za doručenú dňom, keď bolo prijatie písomnosti odoprené. V danom prípade má súd jednoznačne za to, že by bolo nedôvodne formalistické vyžadovať doručenie výpovede z nájmu bytu výlučne na adresu trvalého pobytu nájomcu, a to často v situácii, ak skutočný pobyt nájomcu, o ktorom prenajímateľ z pochopiteľných príčin vie (keďže nájomca obýva ním vlastnený byt), je od trvalého pobytu odlišný. Výpoveď je tak možné doručiť aj osobne, a v prípade odmietnutia prevzatia výpovede je túto potrebné považovať za doručenú. Ak by platil iný výklad, tak potom by ad absurdum bolo platným doručením výpovede jej zaslanie na adresu trvalého pobytu, hoci sa o doručení výpovede adresát nedozvie, a naopak neplatným doručením by bol pokus o osobné doručenie, pri ktorom sa adresát o výpovedi bezpochyby dozvie, ale odmietne výpoveď prevziať.

16. Súd tak v konaní posudzoval, či bola výpoveď žalobcom doručená, resp. či žalovaní dňa 31.05.2017 vykonali pokus im výpoveď doručiť a žalobcovia prevzatie výpovede odmietli.

17. Žalovaní v konaní tvrdili, že výpoveď sa pokúsili žalobcom doručiť pri návšteve v byte dňa 31.05.2017. Medzi stranami nebolo sporné, že táto návšteva sa uskutočnila. Spolu so žalovanými do bytu prišli obaja rodičia žalovanej v 1. rade, jej sestra a U. S. (jeho vzťah k žalovaným nebol v konaní preukázaný), pričom všetky tieto osoby v čestnom vyhlásení datovanom dňa 31.05.2017 vyhlásili, že boli osobne prítomní pri tom, ako bola výpoveď žalobcom osobne doručovaná, a títo ju odmietli prevziať. Následne im bol text výpovede nahlas prečítaný žalovanou v 1. rade. V byte sa podľa žalobcov spolu so žalobcami nachádzali aj ich dvaja synovia, ktorí do konania predložili čestné vyhlásenia zo dňa 27.11.2024, podľa ktorého boli v čase návštevy žalovaných osobne prítomní, pričom nevideli a nepočuli, že by sa žalovaní snažili akúkoľvek listinu žalobcom doručiť, resp. im ju prečítať. Žalobcovia tvrdenia žalovaných teda popierali a uviedli, že pokus o doručenie výpovede realizovaný nebol.

18. Súd na pojednávaní dňa 06.12.2024 vypočul žalobcov a žalovaných. Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že dňa 31.05.2017 boli dohodnutí, že žalovaní prídu opraviť elektrinu. Doma boli celá rodina, t.j. manžel a synovia. Žalovaní prišli po 16.00 alebo 17.00 hod. Po otvorení dverí vošlo dnu sedem ľudí, t.j. obaja žalovaní, otec a mama žalovanej, jej sestra a asi priateľ alebo brat a potom aj zámočník. Hneď ako vošli, začal zámočník meniť zámok. Žalobkyňa bola v šoku, prečo sa mení zámok, keď mali opraviť elektrinu. Zámočník vymenil zámok a hneď potom odišiel. Žalovaná im dala jeden kľúč. Boli z toho v šoku, pretože sú štvorčlenná rodina a pracujú na rôzne zmeny. Žalovaní začali chodiť po byte, merali spotrebu plynu, vody a elektriny. Chodili po byte, nadávali, boli agresívni, urážali žalobkyňu. Myslela si, že odídu, ale neodišli, preto zavolala svojej právničke, ktorá za približne 15 minút prišla. Žalovaná pýtala od žalobkyne papier, na čo jej žalobkyňa povedala, že nemá. Potom žalovaná z kabelky vytiahla zdrap papiera, niečo tam popísala, niečo rozprávala, žalobkyňa to nevnímala, len si spomína, že povedala žalovanej, nech to pošle poštou. Pani právnička ich tiež poprosila, nech odídu, ale neodišli. Policajti stále neprichádzali, tak ich šla právnička dole čakať. Kým polícia prišla, všetci odišli. Uviedla, že písomnú výpoveď videla až zo spisu. Nepamätá si, čo jej žalovaná čítala, pričom si to nepamätá ani manžel, lebo ten sedel v obývačke, a oni so žalovanou boli na chodbe. Výpoveď žalobkyne potvrdil aj žalobca, ktorý uviedol, že on sedel v obývačke a vyšiel odtiaľ, až keď bol na chodbe rozruch a manželku začali verbálne urážať. Vtedy zakročil a žalovaných slušne z bytu vyploklonkoval.

19. Žalovaná v 1. rade vo výpovedi uviedla, že keď kúpili byt, boli dohodnutí, že bude vyprataný a že dostanú od neho kľúče, čo sa ale nestalo. Mali zbalenú celú domácnosť a zistili, že nemajú kam ísť. Vtedy išla s mamou za žalobkyňou sa pozhovárať, či by to mohli nejako riešiť. Žalobkyňa sa nechcela rozprávať, ale povedala im, že sa budú sťahovať späť na Y., že tam majú nejaký súdny spor o byt a že pôjdu späť. Tá komunikácia s nimi bola veľmi ťažká, odkazovala ich na právnu zástupkyňu. Bolo to veľmi vypäté obdobie a keby nemali kamarátov a rodinu, nevie, kam by išli. Výpoveď dal žalobcom aj bývalý majiteľ, pričom žalobkyňa aj naňho podala žalobu. Nevedeli, ako im tú výpoveď doručiť. Už je to sedem rokov, nespomína si veľmi na detaily, ale rozhodli sa, že pôjdu za ňou do bytu so svedkami, že jej tam výpoveď prečítajú. Výpoveď pripravil ich právny zástupca, ktorý ich inštruoval, ako ju prečítať, aj že tam majú byť obaja manželia. Brali tam kľúčovú službu, pretože nemali kľúče od toho bytu tak, ako

im boli sľúbené. Nespomína si, že by tam bol mladší syn žalobcov, starší syn tam bol. Keď tam stáli a čítala výpoveď v chodbe, triasol sa jej hlas. Bola to vypätá situácia, ale nespomína si, že by žalobkyni nadávali. Jej právnička bola emotívna, kričala na nich, volala políciu, žalobkyňa si odmietla výpoveď prevziať. Posielala jej ju aj poštou, ale nie s doručenkou, asi má niekde ten lístok. Pri čítaní výpovede boli všetci okolo nej v chodbe, spomína si aj žalobkyňu a žalobcu. Potvrdila, že elektrinu nemenili a po výmene zámku ponechali žalobcom jeden kľúč, pričom ale žalobcovia si následne zámok sami vymenili. Výpoveď žalovanej v 1. rade potvrdil aj žalovaný v 2. rade. Uviedol, že prišli do bytu, prečítali výpoveď, bol tam žalobca a ich syn. Tiež si nespomína, že by tam bol mladší syn, toho nevideli. Žalobkyňa volala právničku, ale tým, že je to dávno, nespomína si, či prišla hore. Všetko to prebehlo rýchlo. Právnička na nich kričala na parkovisku. Keď prečítali výpoveď, šli dole a na parkovisku bola právnička. Výpoveď bola prečítaná, žalobkyňa aj manžel si ju vypočuli, aj syn. Výpoveď čítala žalovaná na chodbe roztraseným hlasom, bola to vypätá situácia. Ako prenajímatelia mali nárok na prehliadku bytu, či je všetko v poriadku a za tým účelom tam išli. Zároveň sa žalobcovia vyhýbali výpovedi, aspoň jemu to tak prišlo. Tak to využili v rámci toho a výpoveď im tam prečítali. Bol to spôsob, ako im to doručiť alebo aby boli s tým oboznámení.

20. Na základe výpovedí oboch strán súd dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že výpoveď bola žalobcom doručená. Súd výpovede žalovaných vyhodnotil ako hodnovernejšie, pričom ich výpovede sú zároveň podstatným spôsobom preukázané aj ostatnými v konaní predloženými dôkazmi. Žalovaná v 1. rade hodnoverne vysvetlila, že byt kúpili s tým, že ho chcú sami užívať, čo je logické z hľadiska jeho kúpy žalovanými a zároveň konzistentné s medzi stranami nespornou skutočnosťou, že aj predchádzajúci vlastník doručil v čase pred prevodom vlastníctva k bytu žalobkyni v 1. rade výpoveď (hoci táto bola súdom pre doručenie len jednému z nájomcov vyhodnotená ako právne neexistujúci akt). Rovnako hodnoverne vysvetlila, že výpoveď pripravili s právnym zástupcom, ktorý im odporučil osobné doručenie výpovede. Súd akceptoval aj tvrdenie, že žalovaní sa pokúsili výpoveď doručiť osobne dňa 31.05.2017 a keď to žalobcovia odmietli, tak im žalovaná v 1. rade výpoveď prečítala. Súd zdôrazňuje, že túto skutočnosť svojou výpoveďou potvrdila aj samotná žalobkyňa v 1. rade, hoci doručenie výpovede ako takej poprela. Žalobkyňa potvrdila, že jej žalovaná niečo z papiera čítala, pričom ona to nevnímala, a len si spomína, že požiadala žalovanú v 1. rade, nech to pošle poštou. Tvrdenie žalobkyne, že nevnímala obsah prečítaného, súd vyhodnotil ako nedôveryhodné a zároveň irelevantné. Aj keď je zjavné, že pri návšteve žalovaných v byte panovali medzi žalobcami a žalovanými napäté vzťahy, súd pokladá za vylúčené, aby priemerne rozumovo vyspelá osoba nevnímala nahlas čítaný text, ktorý je určený jej. Zároveň platí, že ak za týchto okolností doručenie výpovede nepodpísala, resp. nepočúvala, ide o odmietnutie prevzatia písomnosti v zmysle . Uvedené sa rovnako vzťahuje na žalobcu. Súd obranu žalobcov vyhodnotil ako účelovú.

21. Súd zároveň konštatuje, že výpovede žalovaných sú v konaní podporené aj ostatnými dôkazmi, a to najmä čestným vyhlásením svedkov W. D., D. D. D. a U. S. zo dňa 31.05.2017, ktorí boli na stretnutí osobne prítomní (čo nebolo v konaní sporné), a prečítanie výpovede potvrdili. Ich spoločné čestné vyhlásenie je pritom datované už dňa 31.05.2017 a žalovaní ho do konania predložili už pri prvom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.02.2018. Čestné vyhlásenia rodinných príslušníkov, t.j. synov X. A. a J. A. do konania predložili aj žalobcovia, pričom v týchto čestných vyhláseniach synovia žalobcov popreli, že by žalovaná v 1. rade výpoveď čítala. Súd však aj pri týchto čestných vyhláseniach zobral do úvahy, že boli podpísané až dňa 27.11.2024 a do spisu boli doručené až tesne pred tretím pojednávaním vo veci, pričom žalobcovia boli na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných riadne v zmysle vyzvaní už výzvou doručenou ich právnemu zástupcovi dňa 28.03.2018; žalobcovia v konaní repliku nedoručili. Súd tak vzhľadom na časový odstup, ako aj vzhľadom na obsah čestných vyhlásení synov žalobcov tieto nevyhodnotil ako dôveryhodné.

22. Súd zároveň zdôrazňuje, že pokladal doručenie výpovede za preukázané aj celkovým kontextom návštevy žalovaných v byte dňa 31.05.2024. V konaní nebolo sporné, že spolu so žalovanými do bytu prišli aj ďalší štyria ich rodinní príslušníci, pričom takéto konanie je veľmi konzistentné s tým, že cieľom bolo práve zabezpečiť účasť svedkov pri doručení výpovede. Ak by žalovaní chceli len vymeniť zámky, nebola by účasť štyroch ďalších svedkov potrebná. Naopak, ak prítomnosť väčšieho počtu svedkov je veľmi logická v prípade, ak je cieľom vstupu do bytu doručenie výpovede nájomcovi. Súd tak aj z tohto dôvodu pokladal tvrdenia žalovaných za dôveryhodné a výpoveď za doručenú v dôsledku odmietnutia jej prevzatia zo strany žalobcov. Súd taktiež konštatuje, že nedoručenie výpovede zo strany žalovaných žalobcom nedáva žiadny logický zmysel, nakoľko je z konania celkom jednoznačne preukázané, že

žalovaní byt kúpili na to, aby v ňom bývali. Žalovaní nemali žiadnu rozumnú motiváciu výpoveď nedoručiť a následne tvrdiť, že tak spravili; naopak, mali zrozumiteľnú motiváciu výpoveď doručiť.

23. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalovaní sa dňa 31.05.2017 pokúsili žalobcom výpoveď osobne doručiť, pričom títo prevzatie výpovede odmietli. V súlade s tak nastala fikcia doručenia a výpoveď z nájmu bytu bola žalobcom platne doručená. Z tohto dôvodu bola žaloba žalobcov na určenie neplatnosti tejto výpovede nedôvodná a súd ju prvým výrokom tohto rozsudku zamietol.

24. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd postupoval podľa , v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní, ktorým tak súd druhým výrokom tohto rozsudku priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100%.

25. O výške nároku na náhradu trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( ), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu (, Exekučný poriadok).