Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-43-2021.pdf
PDF · 88.94 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/43/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Advocate s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: E.. F. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/X, XXX XX S. J., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 1123/11, o vymoženie pohľadávky vo výške 1.372,83 Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti Uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 2Er/311/2011-31 zo dňa 20. októbra 2017, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 2Er/311/2011-31 zo dňa 20. októbra 2017 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením č. k. 2Er/311/2011-31 zo dňa 20. októbra 2017 rozhodol, že v exekúcii pokračuje. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorým žiadal vymôcť sumu 1.372,83 Eur s príslušenstvom na základe rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, 84104 Bratislava, sp. zn. SR 10171/10 zo dňa 27. októbra 2010. Oprávnený plniac si tým povinnosť uloženú ustanovením § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení účinnom od 23.12.2015 návrh na vykonanie exekúcie doplnil podaním zo dňa 21.01.2016, poukazujúc na skôr predložené listinné dôkazy. Uviedol, že medzi oprávneným a povinným nebola uzavretá spotrebiteľská zmluva, keďže povinný pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vystupoval ako podnikateľ podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia. Exekučný súd ďalej uviedol, že exekučným titulom v danom prípade je rozhodcovský rozsudok, z ktorého vyplýva, že vymáhaný nárok bol priznaný oprávnenému ako nárok zo zmenky. Vzhľadom na túto skutočnosť exekučnému súdu v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku vznikla povinnosť rozhodnúť o tom, či v exekúcii možno pokračovať, prípadne či je potrebné exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Zastaviť exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku možno len za súčasného splnenia nasledovných predpokladov: a) exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, b) vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a c) exekučný titul vykazuje nedostatky z dôvodu, že nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. K záveru, že podmienka podľa písm. a) bola naplnená, exekučný súd dospel už pri skúmaní podmienok aplikácie prechodného ustanovenia§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku. Podľa exekučného súdu z predloženej Zmluvy o úvere č. XXXXXXXX však vyplýva, že medzi účastníkmi konania nebola uzavretá spotrebiteľská zmluva. Povinný predmetnú zmluvu o úvere uzavrel dňa 18.05.2009 vystupujúc ako podnikateľ podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia, čo nepochybne vyplýva zo skutočnosť, že v záhlaví Zmluvy bol okrem iných identifikačných údajov označený identifikačným číslom XXXXXXXX a číslom zápisu povinného ako živnostníka v
živnostenskom registri. Exekučný súd ďalej uviedol, že v Zmluve sa nachádza osobitne podpísané prehlásenie povinného, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Od povinného ako podnikateľa sa očakáva vyššia miera právneho vedomia oproti fyzickým osobám - nepodnikateľom. Samotné identifikovanie sa povinného ako živnostníka a vymedzenie účelu prevzatého úveru preto svedčí o tom, že hodlal do zmluvného vzťahu vstúpiť v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti. Podľa exekučného súdu preto povinného z tohto dôvodu nemožno považovať za spotrebiteľa a uzavretá Zmluva o úvere nie je spotrebiteľskou zmluvou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti neprichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, preto exekučný súd podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku rozhodol o tom, že v exekúcii sa bude pokračovať.
2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie v celom rozsahu povinný. V odvolaní uviedol, že záver, ku ktorému dospel exekučný súd, že nejde o spotrebiteľskú zmluvu, je arbitrárny a nesprávny a je dôsledkom nedostatočnej právnej analýzy predmetnej Zmluvy o úvere. Uviedol tiež, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože v ňom absentujú dôvody ako sa exekučný súd vysporiadal s tým, že povinný je v Zmluve predovšetkým označený ako fyzická osoba a na základe čoho dospel k záveru o účele prevzatého úveru. Exekučný súd tiež neskúmal, aký bol skutočný účel poskytnutia úveru. Exekučný súd sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal a neuviedol, akým spôsobom oprávnený opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a aké závery z uvedených rozhodujúcich skutočností exekučnému súdu vyplynuli. Podľa povinného nebolo v dostatočnej miere preukázané, že povinný vystupoval v úverovom vzťahu ako podnikateľ - živnostník, Zmluva o úvere je neurčitá a nejednoznačná pri označení osoby dlžníka a v Zmluve o úvere absentuje špecifikácia účelu poskytnutia peňažných prostriedkov. Z uvedeného podľa povinného vyplýva, že nebolo možné jednoznačne dospieť k záverom o nespotrebiteľskom charaktere úverového vzťahu. Ďalej povinný uviedol, že potreboval spotrebiteľský úver a použil ho na osobné účely a potreby rodiny a domácnosti a nie na podnikanie. Povinný ďalej poukázal na viacero rozhodnutí rôznych inštancií súdov Slovenskej republiky. Poukázal tiež na Smernicu Rady 93/13/ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa povinného zmenkové práva oprávneného sú v rozpore so spotrebiteľskými právami povinných garantovanými osobitnými predpismi. Podľa povinného v jeho prípade boli porušené predpisy o obmedzení použitia alebo zákaze použitia zmenky, ktoré veriteľ vôbec nerešpektoval. Plnenia zo zmluvných podmienok súd v základnom konaní v rovine nárokov zo zmenky priznal bez toho, aby zohľadnil ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a pri riadne vykonanom dokazovaní by podľa povinného vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Ak je odplata ako podstatná náležitosť zmluvy v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom, je daný dôvod neplatnosti celého právneho úkonu, na ktorú však konajúci súd neprihliadol ex offo a zaviazal na plnenie zo zmenky, ktorá je tiež neplatným právnym úkonom. Na základe uvedených skutočností preto povinný navrhol, aby odvolací súd zmenil napádané uznesenie súdu prvej inštancie tak, že prebiehajúcu exekúciu zastaví.
3. Oprávnený sa k odvolaniu povinného nevyjadril.
4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Podľa § 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (1) exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. (2) Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
8. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „OZ“) (1) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 53 ods. 1, 2 a 5 OZ (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že napadnutým Uznesením č. k. 2Er/311/2011-31 zo dňa 20. októbra 2017 exekučný súd rozhodol, že v exekúcii pokračuje. Podkladom na vykonanie exekúcie je Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 10171/10 zo dňa 27.októbra 2010, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 22. novembra 2010 a vykonateľnosti dňa 25. novembra 2010, a ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 1.372,83 Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy rozhodcovského konania v sume 362,21 Eur. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 18. mája 2009 Zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver vo výške 800,- Eur. Súčasťou Zmluvy sú VPPÚ, ktoré v čl. 17 obsahujú rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z danej zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Rozhodcovským súdom na účely tejto zmluvy sa rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Podľa čl. II bod 2 Rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Exekučný súd poverením č. 5609 095695 zo dňa 09. júna 2011 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Oprávnený, plniac si tým povinnosť uloženú ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 23.12.2015, návrh na vykonanie exekúcie doplnil podaním zo dňa 21.01.2016, poukazujúc na skôr predložené listinné dôkazy, pričom uviedol, že medzi oprávneným a povinným nebola uzavretá spotrebiteľská zmluva, keďže povinný pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vystupoval ako podnikateľ podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia. Následne uznesením č. k. 2Er/311/2011-31 zo dňa 20. októbra 2017 exekučný súd rozhodol podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, že v exekúcii pokračuje.
12. Odvolací súd po preskúmaní veci výlučne z odvolacích dôvodov konštatuje vecnú správnosť výroku napadnutého uznesenia exekučného súdu a stotožňuje sa s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, pričom na zdôraznenie správnosti k veci uvádza:
13. Občiansky zákonník v § 52 a nasl. upravuje osobitnú ochranu v spotrebiteľských zmluvách, teda v zmluvách, pre ktoré platné právo ustanovuje osobitné podmienky a určuje, aké náležitosti musí zmluva obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany, ktorou je spotrebiteľ, pričom spotrebiteľ môže byť len fyzická osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Z obsahu predložených listín vyplýva, že v Zmluve o úvere je povinný (dlžník) označený aj ako živnostník s obchodným menom, miestom podnikania a IČO-m, zapísaný v živnostenskom registri pod č. XX XXX XXX, ktoré nie sú potrebné na identifikáciu fyzickej osoby, ktorá Zmluvu neuzatvára v rámci jej podnikania. Je pravdou, že označenie zmluvnej strany jednak identifikačnými údajmi pre fyzickú osobu, a teda menom, priezviskom, rodným číslom, číslom OP a adresou trvalého pobytu, a jednak údajmi identifikujúcimi dlžníka ako podnikateľa - obchodné meno, miesto podnikania, IČO, môže vzbudiť pochybnosti o tom, v akom postavení táto zmluvná strana pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupovala, a či ide alebo nejde o spotrebiteľský vzťah. Predmetná Zmluva o úvere však túto pochybnosť odstraňuje tým, že v jej písomnom vyhotovení, po označení zmluvnej strany (dlžníka) identifikačnými údajmi pre podnikateľa je dlžníkom podpísané osobitné písomné vyhlásenie, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon podnikania. Z obsahu takéhoto vyhlásenia nemožno bez ďalších dôkazov, ktoré by túto skutočnosť vyvrátili, dospieť k inému skutkovému záveru ako takému, že v danom prípade povinný pri uzavretí Zmluvy o úvere s oprávneným konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie Zmluvu o úvere správne vyhodnotil ako zmluvu uzatvorenú medzi dvomi podnikateľskými subjektmi, ktorá nemá spotrebiteľský charakter, a následne správne rozhodol o pokračovaní v exekúcii, keďže nebolo možné exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
16. Odvolací súd uvádza, že ďalšie námietky povinného neboli takého charakteru, aby boli spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.
17. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).