Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Sa-17-2021.pdf
PDF · 133.12 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sa/17/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobkyne: J. S., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: X., bez dokladov totožnosti, trvale bytom X. N., D., U. XX S., toho času umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Y., U. XX, právne zastúpenej: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Michalovce, Jána Holého 53/46, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- PO7-11-026/2021-AV zo dňa 30.04.2021 o predĺžení zaistenia žalobkyne takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Michalovce, Jána Hollého 53/46, Michalovce, č. PPZ-HCP-PO7-11-026/2021-AV zo dňa 30.04.2021, o predĺžení zaistenia žalobkyne J. S., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť X., bez dokladov totožnosti.
II. N a r i a ď u j e žalovanému, žalobkyňu J. S., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť X., bezodkladne prepustiť zo zaistenia.
III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 11.05.2021 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 18.05.2021 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- PO7-11-026/2021-AV zo dňa 30.04.2021 o predĺžení zaistenia žalobkyne, zároveň žiadala nariadiť bezodkladné prepustenie žalobkyne zo zaistenia a priznať plnú náhradu trov konania. Právny zástupca žalobkyne žiadal ospravedlniť svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti.
správne konanie
2. Žalovaný správny orgán rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO7-11-026/2021-AV zo dňa 30.04.2021 (ďalej aj preskúmavané rozhodnutie alebo napadnuté rozhodnutie) žalobkyni, ktorá bola skôr rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-PO7-11-012/2021-AV zo dňa 01.03.2021 podľa § 88 ods. 1 písm. c/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj zákon o pobyte cudzincov alebo ZoPC) zaistená do 01.05.2021, predĺžil zaistenie podľa § 88 ods. 4 ZoPC na čas nevyhnutne potrebný najviac do 13.06.2021 a ponechal ju umiestnenú v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Y. (ďalej ÚPZC Y.). Dodal, že lehota predĺženého zaistenia začína plynúť dňom nasledujúcim po poslednom dni pôvodnej lehoty zaistenia.
3. Napadnuté rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že konanie vo veci zaistenia bolo začaté z dôvodu, že žalobkyňa je žiadateľom o azyl v Rumunsku, čo síce pri spísaní zápisnice o podaní vyjadrenia v konaní o zaistení zo dňa 01.03.2021 neuviedla, no následne bola z informačného systému MIGRA vykonaná lustrácia otlačkov prstov v informačnom systéme EURODAC, kde bolo zistené, že žalobkyňa je subjektom dublinského konania. Žalobkyňa má záznam o azylovom konaní v Rumunsku. Túto skutočnosť oznámil žalovaný dňa 04.03.2021 Dublinskému stredisku Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj Dublinské stredisko), ktoré je príslušné na začatie konania vo veci prevozu subjektu na územie iného členského štátu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013, ktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej aj Nariadenie Dublin III alebo Dublinské nariadenie). Dublinské stredisko tak začalo konanie o návrat žalobkyne na územie iného členského štátu žiadosťou o prevzatie naspäť dňa 23.03.2021.
4. V rámci skúmania trvania účelu zaistenia žalovaný zistil, že Rumunsko dňa 05.04.2021 akceptovalo žiadosť o prevzatie žalobkyne naspäť (podľa čl. 18 ods. 1 písm. b/ Dublinského nariadenia), čo bolo vyznačené v informačnom systéme MIGRA v časti dublinské konanie. Následne dňa 15.04.2021 bolo Dublinským strediskom vydané rozhodnutie o odovzdaní žalobkyne na územie Rumunska č. MÚ-DS-194-11/2021-DŽ, ktoré žalobkyni vyhlásené nebolo, preto ešte nenadobudlo právoplatnosť. Proti uvedenému rozhodnutiu je možné podať správnu žalobu. Podľa čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia, ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa čl. 27 ods. 3. Národná legislatíva Slovenskej republiky stanovila v zákone o azyle (t.j. zákon č. 480/2002 Z. z. v § 46c), že odvolanie proti rozhodnutiu o odovzdaní nemá odkladný účinok, stotožnila sa teda s čl. 27 ods. 3 písm. c/ Dublinského nariadenia, ale aj s povinnosťou dotknutej osobe umožniť v primeranej lehote požiadať súd o odklad výkonu rozhodnutia o odovzdaní do prijatia rozhodnutia vo veci jej odvolania alebo preskúmania. Zároveň má povinnosť zabezpečiť, aby bol k dispozícii účinný opravný prostriedok, a to odkladom odovzdania do prijatia rozhodnutia o prvej žiadosti o odklad. Primeranou lehotou sa v tomto prípade rozumie 20 dní, tak ako to uvádza Správny súdny poriadok v § 211 ods. 2 s poukázaním na § 213 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok alebo SSP). To znamená, že účastník konania počas plynutia uvedenej lehoty nemôže byť odsunutý.
5. Žalovaný ďalej poukázal na rozsudok SÚDNEHO DVORA z 13. septembra 2017 : C-60/16, Mohammad Khir Amayry proti Migrationsverket a uviedol, že účastník konania má po doručení, resp. vyhlásení rozhodnutia o odovzdaní právo na podanie správnej žaloby spolu s návrhom na priznanie odkladného účinku. V prípade, že účastník konania nevyužije svoje právo podať správnu žalobu proti tomuto rozhodnutiu do 20 dní od doručenia, toto rozhodnutie sa stane vykonateľným. Pokiaľ vydané rozhodnutie o odovzdaní nebude vykonateľné nie je možné zrealizovať odsun účastníka konania, nakoľko mu nesmie byť odopreté podanie návrhu na priznanie odkladného účinku spolu so správnou žalobou.
6. Žalovaný stanovil dĺžku doby zaistenia v súlade s § 88 ods. 4 ZoPC, čl. 28 Dublinského nariadenia a čl. 5 ods. 1 písm. f/ a čl. 8 Dohovoru do 13.06.2021, pričom táto doba je potrebná k zrealizovaniu konania podľa Dublinského nariadenia, ktoré v súčasnej dobe už prebieha a vykonávajú sa úkony k jeho realizácii. Toto konanie trvá určitú dobu a zabezpečuje ho administratívne iný orgán, ktorý už organizuje odsuny v súčinnosti s leteckým útvarom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Je toho názoru, že predĺženie zaistenia žalobkyne je účelné a efektívne, aj z dôvodu, že u žalobkyne existuje značné riziko úteku, vyplývajúc z toho, že požiadala o azyl v členskom štáte, kde nezotrvala, kým sa rozhodne o jej žiadosti, ale vycestovala z tejto krajiny bez oprávnenia a potrebných dokladov, pričom v zápisnici pred správnym orgánom poprela, že žiadala o azyl v inej krajine. Nepredĺžením zaistenia a prepustením žalobkyne zo zaistenia by hrozilo, že bude zmarený samotný účel konania o odovzdaní, ktoré nie je v kompetencii správneho orgánu, a preto je potrebné mať žalobkyňu k dispozícii počas procesu jej návratu podľa Dublinského nariadenia. Je zrejme teda riziko jej úteku ako aj neschopnosť vlastnej starostlivosti o svoju osobu po materiálnej, zdravotnej a existenčnej stránke. Žalobkyňa nemá pri sebe doklady totožnosti, dostatok finančných prostriedkov a nedokázala by sa sama vrátiť na územie
Rumunska, čo ani nemala v úmysle keďže nezotrvala na území Rumunska kým sa rozhodne o jej žiadosti o azyl, dokonca uvedenú skutočnosť pri spísaní zápisnice poprela.
7. Vzhľadom na existenciu značného rizika úteku žalobkyne, ale aj vzhľadom na absenciu možnosti ubytovania na území Slovenskej republiky a nedostatočné finančné prostriedky, žalovaný aplikáciu alternatív zaistenia podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov vylúčil, zaistenie žalobkyne predĺžil a ponechal ju v zaistení až do jej odovzdania do krajiny, ktorá je príslušná v konaní o udelenie azylu. Uviedol tiež, že presnú dĺžku doby nutnú k reálnemu výkonu prevozu žalobkyne nie je možné predbežne presne určiť a je ju možné odhadnúť hlavne z aplikačnej praxe. Dĺžka zaistenia závisí od množstva podstatných faktorov, medzi ktoré okrem iného patrí komunikácia medzi štátnymi orgánmi Slovenskej republiky a zodpovednými členskými štátmi ako aj vybavenie všetkých potrebných náležitostí potrebných na riadne dodržanie postupu, ktoré upravujú medzinárodne dohody, ktorých sú obe krajiny signátormi, prípadne iné nepredvídateľné okolnosti, ktoré nemožno predbežne určiť.
8. V závere žalovaný dodal, že si je vedomý svojej povinnosti podľa § 90 ods. 1 písm. d/ ZoPC.
súdne konanie
9. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP- PO7-11-026/2021-AV zo dňa 30.04.2021 (ďalej aj preskúmavané rozhodnutie alebo napadnuté rozhodnutie) správnu žalobu zo dňa 11.05.2021. Žiadala toto rozhodnutie žalovaného zrušiť, žalovanému nariadiť, aby bezodkladne prepustil žalobkyňu zo zaistenia a aby jej bola priznaná plná náhradu trov konania.
10. S napadnutým rozhodnutím žalobkyňa v celom jeho rozsahu nesúhlasí z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
11. Žalobkyňa má za to, že zaistenie žalobkyne je v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru a v rozpore s čl. 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III. Žalobkyňa uviedla, že Rumunsko akceptovalo prevzatie žalobkyne dňa 05.04.2021 a v tento deň zároveň začala plynúť 6-týždňová lehota podľa čl. 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III, ktorá uplynula dňa 18.05.2021, a teda túto lehotu nebolo možné predĺžiť. V súlade so zákonom č. 480/2002 Z. z. o azyle (ďalej aj zákon o azyle) podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného členského štátu nemá odkladný účinok. Podľa Správneho súdneho poriadku môže žalobkyňa spolu so správnou žalobou požiadať súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. O priznaní odkladného účinku rozhodne súd iba na žiadosť žalobkyne, a to do 15 dní. Zdôraznil, že žalobkyňa nepodala správnu žalobu proti rozhodnutiu Dublinského strediska o odovzdaní do Rumunska, teda ani nežiadala o priznanie odkladného účinku. Tieto skutočnosti si žalovaný mal možnosť overiť prostredníctvom Dublinského strediska, IS Migra, či dožiadaním Krajského súdu v Košiciach. Nakoľko v predmetnej právnej veci nedošlo k odkladnému účinku rozhodnutia o odovzdaní, 6-týždňová lehota podľa Nariadenia Dublin III začala plynúť od akceptácie a uplynula najneskôr dňa 18.05.2021. Druhú časť vety „alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 21 ods. 3“ teda nie je možné na danú vec aplikovať.
12. Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa poukázala na právny názor kasačného súdu vysloveného v takmer totožnej právnej veci vedenej pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 10Sža/16/2014 z 18.06.2014 vo veci odvolania proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Sp/20/2014. Rovnako poukázala na výklad ustanovení Nariadenia Dublin III upravujúcich osobitné lehoty zaistenia všeobecnými súdmi (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Sa/56/2020) a rozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ (napr. vo veci C-60/16).
13. V závere žalobkyňa konštatovala, že jej zaistenie po dni 17.05.2021 je nezákonné a arbitrárne. Držanie žalobkyne v zaistení za účelom prípravy alebo výkonu dublinského návratu po dni 18.05.2021 je v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru a čl. 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III. Navyše postup a rozhodnutie žalovaného je v rozpore aj s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
14. Písomným podaním zo dňa 17.05.2021 sa k žalobným námietkam vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že vzhľadom na to, že ku dňu 30.04.2021 sa žalovanému nepodarilo vykonať transfer na územie Rumunska, žalobkyňa bola dňa 30.04.2021 prezaistená podľa § 88 ods. 4 ZoPC, kde bola stanovená dĺžka zaistenia najviac do 13.06.2021 a ponechaná v ÚPZC Sečovce. Ďalej uviedol, že podľa Nariadenia Dublin III je zodpovedné na posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov je práve príslušné Rumunsko a v prípade Rumunska neboli žalovaným a pravdepodobne ani právnym zástupcom žalobkyne zaregistrované informácie, ktoré by zakladali dôvodné podozrenie na nevhodne podmienky v utečeneckých táboroch v Rumunsku.
15. Žalovaný ďalej poukázal na to, že Rumunsko akceptovalo prevzatie žalobkyne dňa 05.04.2021 a v ten deň začala plynúť šesť týždňová lehota podľa čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia, ktorá uplynie dňa 18.05.2021. Žalovaný dňa 30.04.2021 vydal rozhodnutie o predĺžení zaistenia žalobkyne do 13.06.2021, pričom správna žaloba bola podaná ešte pred uplynutím šesťtýždňovej lehoty od akceptácie prijatia žalobkyne dožiadaným členským štátom a tiež od vykonateľnosti rozhodnutia o odovzdaní. Podotkol, že nesúhlasí s tým, že od akceptácie prijatia žalobkyne dožiadaným členským štátom môže jej zaistenie trvať už iba 6 týždňov, tak ako je to uvedené v čl. 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III. Pri stanovení dĺžky predĺženia zaistenia bral žalovaný do úvahy predovšetkým potrebné úkony a čas, ktoré je potrebné zo strany Dublinského strediska v tejto veci vykonať a ktoré sú mu z aplikačnej praxe známe, pričom vychádzal aj z Nariadenia Dublin III.
16. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora z 13.09.2017 - C-60/16 a konštatoval, že posledný termín na podanie správnej žaloby spolu s návrhom na priznanie odkladného účinku bude dňa 31.05.2021 a dňom 01.06.2021 sa rozhodnutie stane vykonateľným. Do uvedeného dátumu nie je možné zrealizovať odsun žalobkyne bez toho, aby jej bolo odopreté podanie návrhu na priznanie odkladného účinku spolu so správnou žalobou.
17. Dňa 15.04.2021 bolo Dublinským strediskom vydané rozhodnutie o odovzdaní žalobkyne na územie Rumunska pod č. MÚ-DS-194-11/2021-DŽ, ktoré bolo žalobkyni vyhlásené dňa 11.05.2021 a zároveň toho istého dňa predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. V informačnom systéme MIGRA v časti právoplatnosť rozhodnutia je uvedené, že plynie lehota 20 dní na podanie správnej žaloby, čiže rozhodnutie o odovzdaní žalobcu nie je vykonateľné. Žalovaný má za to, že lehota šesť týždňov sa počíta od okamihu, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania a účastník konania výslovne o odklad výkonu rozhodnutia o odovzdaní nepožiadal. Posledný termín na podanie správnej žaloby spolu s návrhom na priznanie odkladného účinku bol dňa 11.05.2021 a dňom 01.06.2021 sa rozhodnutie o odovzdaní stane vykonateľným. Z uvedeného má žalovaný za to, že od vykonateľnosti rozhodnutia o odovzdaní môže zaistenie žalobkyne trvať najviac šesť týždňov, a preto žalovaný považuje stanovenú lehotu zaistenia do 13.06.2021 za primeranú, a ktorá je v súlade s európskou a národnou právnou úpravou. Dodal, že nie je v záujme žalovaného, aby žalobkyňa zaistená za účelom prípravy alebo výkonu dublinského návratu bola nezákonne zaistená, ale aby jej prevoz prebehol čo v najkratšom možnom čase.
18. Dňa 04.03.2021 bol oslovený Úrad hraničnej a cudzineckej polície PPZ v Bratislave, ktorý organizačne zabezpečuje fyzickú realizáciu dublinských transferov, so žiadosťou o poskytnutie informácie vo veci realizovania dublinských transferov na územie Rumunska. Dňa 13.05.2021 bola na OCP PZ MI prostredníctvom ÚHCP PPZ Bratislava z Dublinskej jednotky Rumunska, Riaditeľstvo pre azyl a integráciu, Generálny inšpektorát pre prisťahovalectvo doručená emailová informácia, v ktorej bolo uvedené, že dublinské prevozy do Rumunska je možné vykonať za dodržania epidemiologických opatrení. Stav upozornenia sa v Rumunsku od 13.04.2021 ďalej predĺžil o 30 dní. Z uvedeného vyplýva, že Rumunská strana súhlasí s prijatím cudzincov vrátených v rámci dublinského transferu, pričom dublinské transfery do Rumunska neboli zastavené, ale sa uskutočňujú v obmedzenom množstve.
19. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Požiadal tiež o ospravedlnenie jeho neúčasti na nariadenom pojednávaní a uviedol, že súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti.
20. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach zaistenia (§ 221 až § 230 SSP) preskúmal rozhodnutie žalovaného zo dňa 30.04.2021 o predĺžení zaistení žalobkyne podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, a to tak v právnych medziach vznesených žalobných námietok (žalobné body podľa § 226 ods. 1 písm. d/ SSP), ako aj procesným postupom podľa § 134 ods. 2 písm. e/ a § 206 ods. 3, 6 SSP a na pojednávaní konanom dňa 26.05.2021 dospel k záveru o potrebe zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného podľa § 230 ods. 1 písm. a/ SSP a bezodkladného prepustenia žalobkyne zo zaistenia.
21. Súd nariadil na prejednanie a rozhodnutie veci pojednávanie na deň 26.05.2021. Pojednávania sa účastníci konania ani ich zástupcovia nezúčastnili, svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili, aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Súd preto postupoval v súlade s § 114 a § 137 ods. 3 SSP, a vec na pojednávaní rozhodol.
právny názor správneho súdu
22. V súlade s ustanovením § 206 ods. 3 a 4 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu vo veciach zaistenia neformálne, nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi a pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.
23. Súd z dôvodu prehľadnosti opakuje, že žalobkyňa bola rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP- PO7-11-012/2021-AV zo dňa 01.03.2021 zaistená podľa § 88 ods. 1 písm. c/ ZoPC na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jej prevozu podľa osobitného predpisu (t.j. Nariadenie Dublin III), pretože existovalo značné riziko jej úteku, a to so stanovením dĺžky doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 01.05.2021 (podľa § 88 ods. 4 ZoPC) a s umiestnením žalobkyne do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov (ÚPZC) Medveďov dňa 02.03.2021. Následne napadnutým rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-PO7-11-026/2021-AV zo dňa 30.04.2021 (ďalej aj preskúmavané rozhodnutie alebo napadnuté rozhodnutie) bolo žalobkyni predĺžené zaistenie podľa § 88 ods. 4 ZoPC na čas nevyhnutne potrebný najviac do 13.06.2021 a žalovaný ju ponechal umiestnenú v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach (ďalej ÚPZC Sečovce), kde bola žalobkyňa dňa 19.03.2021 premiestnená. Lehota predĺženého zaistenia začína plynúť dňom nasledujúcim po poslednom dni pôvodnej lehoty zaistenia.
24. Hlavným žalobným bodom správnej žaloby bolo preskúmanie otázky, či bola žalobkyňa zaistená v súlade s čl. 28 Nariadenia Dublin III, s akcentom na dĺžku doby zaistenia.
25. Podľa § 88 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov - Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013, t.j. Nariadenie Dublin III), ak existuje značné riziko jeho úteku.
26. Podľa § 2 ods. 1 písm. h/ zákona o pobyte cudzincov, neoprávneným pobytom je zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou.
27. Podľa § 2 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.
28. Podľa § 88 ods. 2 zákon o pobyte cudzincov, rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.
29. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.
30. Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a/ hlásenia pobytu alebo b/ zložiť peňažnú záruku.
31. Podľa § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
32. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj Dohovor), každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade skonaním ustanoveným zákonom : zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
33. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
34. Podľa čl. 2 písm. n/ Nariadenia Dublin III, „riziko úteku“ je existencia dôvodov v konkrétnom prípade, ktoré sa zakladajú na objektívnych kritériách vymedzených právom, pre ktoré sa možno domnievať, že žiadateľ alebo štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, na ktorých sa vzťahuje konanie o odovzdaní, môžu utiecť.
35. Podľa čl. 25 ods. 1 Nariadenia Dublin III, dožiadaný členský štát vykoná potrebné kontroly a rozhodne o dožiadaní o prijatie dotknutej osoby späť čo najskôr a v každom prípade najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia dožiadania. Ak sa dožiadanie zakladá na údajoch získaných zo systému EURODAC, uvedená lehota sa skráti na dva týždne.
36. Podľa čl. 25 ods. 2 Nariadenia Dublin III, nekonanie v lehote jedného mesiaca alebo dvoch týždňov uvedených v odseku 1 sa považuje za akceptovanie dožiadania a ukladá povinnosť prijať späť dotknutú osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť náležité opatrenia pre jej príchod.
37. Podľa čl. 28 ods. 1 Nariadenia Dublin III, členské štáty nezaistia osobu len z toho dôvodu, že v súvislosti s ňou prebieha konanie podľa tohto nariadenia.
38. Podľa čl. 28 ods. 2 Nariadenia Dublin III, ak existuje značné riziko úteku, členské štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o odovzdaní v súlade s týmto nariadením, a to na základe individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia.
39. Podľa čl. 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III, zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia.
Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia, požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3. Ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, alebo ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pod odseku, osoba nesmie byť dlhšie zaistená. Články 21, 23, 24 a 29 sa naďalej zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú.
40. Podľa čl. 27 ods. 3 Nariadenia Dublin III, na účely odvolania proti rozhodnutiu o odovzdaní alebo jeho preskúmania členské štáty vo svojom vnútroštátnom práve stanovia, že: a/ na základe odvolania alebo preskúmania získava dotknutá osoba právo zotrvať na území daného členského štátu až do prijatia rozhodnutia vo veci odvolania alebo preskúmania, alebo b/ odovzdanie sa automaticky odkladá a tento odklad zanikne po určitom primeranom období, počas ktorého má súd po podrobnom a prísnom preskúmaní rozhodnúť o tom, či má odvolanie alebo preskúmanie odkladný účinok, alebo c/ dotknutá osoba môže v primeranej lehote požiadať súd o odklad výkonu rozhodnutia o odovzdaní do prijatia rozhodnutia vo veci jej odvolania alebo preskúmania. Členské štáty zabezpečia, aby bol k dispozícii účinný opravný prostriedok, a to odkladom odovzdania do prijatia rozhodnutia o prvej žiadosti o odklad. Každé rozhodnutie o tom, či sa výkon rozhodnutia o odovzdaní odloží, sa prijme v primeranej lehote, ktorá zároveň umožní podrobné a prísne preskúmanie žiadosti o odklad. V rozhodnutí o tom, že výkon rozhodnutia o odovzdaní sa neodloží, sa uvedú dôvody, na ktorých sa zakladá.
41. Podľa § 46a ods. 1 zákona o azyle, na konanie o odovzdaní cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, do iného štátu príslušného na konanie o udelenie azylu podľa osobitného predpisu (ďalej len „konanie o odovzdaní do iného štátu“), je príslušné ministerstvo; konanie sa začína na podnet ministerstva.
42. Podľa § 46a ods. 4 zákona o azyle, ministerstvo rozhodne o odovzdaní do iného štátu, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu; ministerstvo vo výroku rozhodnutia uvedie aj štát, do ktorého bude cudzinec odovzdaný.
43. Podľa § 46c zákona o azyle, proti rozhodnutiu ministerstva o odovzdaní do iného štátu nemožno podať rozklad. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného členského štátu nemá odkladný účinok.
44. Podľa § 211 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj SSP), správna žaloba proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako neprípustná alebo ako zjavne neopodstatnená, proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného štátu alebo proti rozhodnutiu o zastavení konania o azyle musí byť podaná v lehote 20 dní od doručenia rozhodnutia.
45. Podľa§ 213 ods. 2 SSP, ak osobitný predpis ustanovuje, že podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného odkladný účinok uznesením priznať. Návrh na priznanie odkladného účinku sa podáva spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 185 až 189. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 15 dní od jeho podania.
46. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj Správny poriadok), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
47. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
48. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
49. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
50. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
51. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
52. Vychádzajúc z obsahu napadnutého rozhodnutia ako aj z obsahu administratívneho spisu žalovaného je zrejme, že žalobkyňa bola zaistená dňa 01.03.2021 podľa § 88 ods. 1 písm. c/ ZoPC. Dňa 05.04.2021 bola Dublinskému stredisku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj Dublinské stredisko) doručená odpoveď Rumunska o akceptácii prevzatia žalobkyne podľa čl. 18 ods. 1 Nariadenia Dublin III. Následne dňa 15.04.2021 bolo Dublinským strediskom vydané rozhodnutie č. MÚ- DS-194-11/2021-DŽ o odovzdaní žalobkyne na územie Rumunska. Súdu nie je zrejme, z akých príčin bolo toto rozhodnutie žalobkyni vyhlásené až dňa 11.05.2021, kedy aj nadobudlo právoplatnosť, a ktoré doposiaľ nie je vykonateľné.
53. Napadnutým rozhodnutím bolo žalobkyni predĺžené zaistenie na čas nevyhnutne potrebný najviac do 13.06.2021.
54. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že šesťtýždňová lehota podľa tretieho pod odseku čl. 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III (ďalej aj 6-týždňová lehota) už uplynula, a preto je žalobkyňa zaistená nezákonne.
55. K rozhodnutiu, na ktoré poukazujú účastníci konania, teda k rozsudku Súdneho dvora EÚ č. C-60/16 zo dňa 13.09.2017 vo veci Mohammad Khir Amayry/Migrationsverket, správny súd uvádza, že sa jedná o prípad pána Khir Amayry, ktorý podal žiadosť o medzinárodnú ochranu vo Švédsku s cieľom jeho následného odovzdania do Talianska podľa Nariadenia Dublin III, a tento prípad nie je možné stotožňovať s preskúmavaným prípadom. V judikovanom prípade Súdny dvor riešil výklad čl. 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III v prípade, keď k zaisteniu cudzinca došlo po akceptácii, a teda či 6-týždňová lehota plynie od reálneho zaistenia cudzinca po akceptácii alebo táto lehota skončí nevyhnutne po akceptácii jej uplynutím, bez ohľadu na to, kedy počas tejto lehoty je cudzinec zaistený, a teda jeho závery nie sú aplikovateľné na prejednávanú vec.
56. Na uvedený rozsudok Súdneho dvora EÚ možno poukázať v časti týkajúcej sa výkladu ustanovenia čl. 28 ods. 3 tretí pod odsek Nariadenia Dublin III (i keď uvedený rozsudok reagoval na vnútroštátnu právnu úpravu vo Švédskom kráľovstve). V prípade výkladu daného ustanovenia sa uplatňuje jedna z dvoch udalostí upravených týmto ustanovením, a to na jednej strane akceptovanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť a na druhej strane koniec odkladného účinku odvolania alebo preskúmania proti rozhodnutiu o odovzdaní.
57. V súlade so zákonom o azyle, proti rozhodnutiu Dublinského strediska vydaného podľa § 46a ods. 4 o odovzdaní do iného členského štátu (napr. Rumunskej republiky), nemožno podať odvolanie, ale možno podať iba správnu žalobu, ktorá však nemá odkladný účinok (§ 213 ods. 2 SSP v spojení s § 46c zákona o azyle). O odkladnom účinku rozhoduje v prípade podania správnej žaloby správny súd
v lehote 15 dní od podania správnej žaloby. O odkladnom účinku rozhoduje správny súd iba na návrh žalobkyne. Správnu žalobu treba podať v lehote 20 dní odo dňa doručenia rozhodnutia Dublinského strediska (§ 211 ods. 2 SSP). Z právnej úpravy platnej na území Slovenskej republiky je zrejmé, že proti rozhodnutiu Dublinského strediska o odovzdaní do iného členského štátu podľa Nariadenia Dublin III nemožno podať odvolanie, ale len správnu žalobu. Teda v podmienkach Slovenskej republiky nemožno aplikovať znenie článku 28 ods. 3 tretí pododsek „alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania“. Žalobkyňa navyše nepodala proti rozhodnutiu Dublinského strediska ani správnu žalobu, v dôsledku čoho nemožno aplikovať na preskúmavanú veci alternatívu uvedenú v článku 28 ods. 3 tretí pododsek „alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3.“
58. Z daného vyplýva, že v prípade žalobkyne nebola naplnená druhá udalosť, na ktorú poukazoval Súdny dvor EÚ, t.j. odovzdanie sa vykoná najneskôr do šiestich týždňov . . . odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3. V preskúmavanej veci teda prichádza do úvahy len prvá udalosť, t.j. odovzdanie sa vykoná najneskôr do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby, teda žalobkyne, iným členským štátom.
59. Správny súd má za to, že na preskúmavaný prípad možno aplikovať rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sža/16/2014 zo dňa 18.06.2014, v ktorom kasačný súd uviedol, že : Na konanie o zaistení pre účely prípravy prevozu do iného členského štátu EÚ, kde si zaistená osoba podala žiadosť o azyl stanovuje maximálnu a neprekročiteľnú lehotu šesť týždňov. Ak nie je možné prípravu a prevoz osoby v tejto lehote uskutočniť, je nevyhnutné zaistenú osobu po uplynutí tejto lehoty okamžite bezodkladne prepustiť.
60. Správny súd zdôrazňuje, že 6-týždňová lehota začala plynúť v preskúmavanom prípade dňa 05.04.2021, kedy bola Dublinskému stredisku doručená akceptácia z Rumunskej republiky a uplynula dňa 17.05.2021. Keďže túto lehotu nie je možné podľa názoru správneho súdu predĺžiť, zaistenie žalobkyne sa stalo počnúc dňom 18.05.2021 nezákonným a tiež v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru a v rozpore s Nariadením Dublin III.
61. Pokiaľ ide o vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia zo strany súdu, tieto nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením, respektíve doplňujúcim vyjadrením žalovaného a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, respektíve absentujúce argumenty odporcu nahrádzať svojimi, a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým má dospieť žalovaný, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom o pobyte cudzincov (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/5/2015 zo dňa 06.02.2015).
62. Správny súd, ako už bolo konštatované, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný nepostupoval vo veci zákonným spôsobom, náležite nezistil skutkový stav veci, resp. na skutkový stav aplikoval nesprávnu právnu normu. Jeho rozhodnutie tak nie je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov ani v súlade s medzinárodnými predpismi.
63. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd podľa § 230 ods. 1 písm. a/ SSP z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a nariadil žalovanému, aby žalobkyňu bezodkladne zo zaistenia prepustil, keďže obmedzenie jej osobnej slobody nie je zákonné.
64. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 167 a nasl. SSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajský súd v Košiciach v lehote siedmych dní odo dňa doručenia rozsudku. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.