Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-94-2022.pdf
PDF · 106.52 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/94/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves v spore žalobkyne A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., právne zastúpenej JUDr. Ivetou Pálfy Fabianovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie Štefánikovo nám. 5, Spišská Nová Ves, IČO: 42 241 481, proti žalovanému A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, t. č. bytom E. XX, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou AK Berčo s.r.o., so sídlom J.Hanulu 19, Spišská Nová Ves IČO: 54329281, v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto
r o z h o d o l :
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctve číslo 1323 pre katastrálne územie F. E., okres Spišská Nová Ves, obec Slovinky a to k pozemku registra C parc. č. 2059/3 o výmere 825 m2, druh pozemku záhrada, k pozemku registra C parc. č. 2059/4 o výmere 132 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a k rozostavanej stavbe stojacej na pozemku registra C parc. č. 2059/4 zastavaná plocha a nádvorie.
II. V y p o r i a d a v a podielové spoluvlastníctvo strán k predmetným nehnuteľnostiam tak, že nariaďuje ich predaj s tým, že výťažok z predaja nehnuteľností bude rozdelený podľa výšky spoluvlastníckych podielov strán sporu na predmetných nehnuteľnostiach, a to žalobkyni v podiele 1 a žalovanému v podiele 1 k celku.
III. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu trov konania, o výške ktorej bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.10.2022 sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctve číslo 1323 pre katastrálne územie F. E., okres E. G. F., obec E., a to pozemku registra C parc. č. 2059/3 o výmere 825 m2, druh pozemku záhrada, pozemku registra C parc. č. 2059/4 o výmere 132 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a k rozostavanej stavbe stojacej na pozemku registra C parc. č. 2059/4 (ďalej aj iba ako „nehnuteľnosti“) a náhrady trov konania.
2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že so žalovaným boli manželia, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7C/200/2009 zo dňa 6.6.2011, ktorý v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP/316/2011 zo dňa 2.2.2012 nadobudol právoplatnosť dňa 9.3.2012. Po rozvode si so žalovaným v zákonom stanovenej lehote nevyporiadali bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, preto nehnuteľnosti nadobudnuté počas manželstva nadobudli so žalovaným do podielového spoluvlastníctva, každý v podiele 1 k celku. Žalobkyňa má záujem zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, ku ktorým nemá žiaden vzťah. So žalovaným sa opakovane pokúšala dohodnúť mimosúdne, no žalovaný s ňou nekomunikuje.
Žalovaný bol kontaktovaný aj jej právnym zástupcom prostredníctvom emailu, kedy oznámil, že ich bude kontaktovať jeho právny zástupca, čo sa doposiaľ nestalo. Žalovaný nepreberá poštu, zmenil email, komunikácia s ním bola náročná. Žalovaný odsúva riešenie celej veci na neurčito a s jeho prístupom dohoda nie je možná. So žalovaným bol problém dohodnúť sa vôbec na tom aby poskytol svoj súhlas na zápis rozostavanej nehnuteľnosti do katastra, nebol ochotný podieľať sa ani na nákladoch s tým spojenými (znalecký posudok), hoci bol úkon robený aj v jeho záujme. Nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné. Žalovaný sa nevyjadril ako s nimi plánuje naložiť. Žalobkyňa našla záujemcov o kúpu nehnuteľností, avšak žalovaný ich predaj zmaril. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa nemá inú možnosť ako riešiť vec súdnou cestou. Oslovila realitnú kanceláriu, ktorá určila trhovú cenu nehnuteľností na sumu 113.000 Eur, z ktorej sumy požaduje pri prikázaní nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovaného výplatu polovice, t.j. sumy 56.500 Eur.
3. K žalobe žalobkyňa pripojila ako listinné dôkazy:
- výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. F. E., na ktorom sú predmetné nehnuteľnosti evidované v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného so spoluvlastníckym podielom každého z nich v 1 k celku,
- rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP/316/2011-68 zo dňa 28.2.2012, právoplatný dňom 9.3.2012, ktorým bol potvrdený rozvodový rozsudok tunajšieho súdu č.k. 7P/200/2009-51 zo dňa 6.6.2011 o rozvode manželstva sporových strán uzavretého dňa 8.6.2002,
- výzvu právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 15.11.2021 žalovanému na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v ktorej žalobkyňa deklaruje záujem o mimosúdne vyporiadanie a ponúka žalovanému dve alternatívy riešenia, a síce odpredaj spoluvlastníckeho podielu žalovanému za sumu 40.000 Eur, prípadne predaj nehnuteľností s následným rozdelením výťažku z predaja rovným dielom medzi oboch spoluvlastníkov s tým, že žalovaný bol súčasne vyzvaný, aby na predmetnú ponuku reagoval písomne v lehote 10 dní,
- emailovú komunikáciu právneho zástupcu so žalovaným z mesiaca január 2022, z ktorej obsahu vyplýva zaslanie návrhu/výzvy na vyporiadanie spoluvlastníctva žalovanému prostredníctvom emailu, na ktorý tento reagoval tým, že svoje stanovisko oznámi do konca týždňa po prekonzultovaní veci so svojim právnikom, čo bolo druhou stranou akceptované s tým, aby právny zástupca kontaktoval zástupcu žalobkyne do 10 dní s vyjadrením,
- stanovenie trhovej ceny nehnuteľností realitnou kanceláriou Bývaj, s.r.o. so sídlom v Spišskej Novej Vsi zo dňa 14.3.2022 na žiadosť žalobkyne a to v sume 113.000 Eur.
4. Po niekoľkých neúspešných pokusoch o doručenie žaloby (z dôvodu, že žalovaný sa dlhodobo zdržiava v zahraničí a kontakt na neho nebol známy) sa túto podarilo žalovanému spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach a s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe doručiť až dňa 23.1.2023. Napriek výzve súdu sa žalovaný k žalobe v poskytnutej lehote nevyjadril. Žalovaný nereagoval ani na výzvu súdu (zaslanú prostredníctvom emailu) na oznámenie termínov, v ktorých sa bude zdržiavať na Slovensku za účelom vytýčenia termínu pojednávania. Dňa 22.2.2023 žalovaný emailom súdu oznámil, že ho vo veci bude zastupovať právny zástupca Mgr. Juraj Berčo, ktorý bude súd kontaktovať v lehote 10 dní. A. H. I. dňa 22.2.2023 telefonicky súdu potvrdil, že bude žalovaného zastupovať, plnú moc doloží a k návrhu sa v blízkej dobe vyjadrí. Podaním zo dňa 23.4.2023 A. H. I. súdu oznámil, že prevzal právne zastupovanie žalovaného v konaní a požiadal o predlženie lehoty na vyjadrenie a zaslanie plnomocenstva do 31.3.2023 s tým, že dovtedy by mal mať k dispozícii aj súkromný znalecký posudok, ktorý si jeho klient nechal vyhotoviť za účelom zistenia hodnoty nehnuteľností. Z dôvodu, že súdu neboli následne predložené žiadne písomnosti (plná moc, znalecký posudok ani vyjadrenie k žalobe), bol dňa 13.4.2023 súdom telefonicky kontaktovaný A. H. I. s tým, že mu bola poskytnutá dodatočná lehota, a to do 17.4.2023 vrátane, na predloženie plnomocenstva na zastupovanie žalovaného v konaní. A. H. I. bol zároveň upozornený, že v prípade nepreukázania plnomocenstva v danej lehote, bude súd vo veci konať priamo vo vzťahu k žalovanému, čo vzal na vedomie. Súdu ani v poskytnutej lehote nebolo plnomocenstvo predložené (ani žiadne vyjadrenie k žalobe), preto bol vo veci určený termín pojednávania na 25.5.2023, na ktoré bola predvolaná právna zástupkyňa žalobkyne a žalovaný. Žalovanému bolo predvolanie doručené 4.5.2023, ktoré mu však bolo dňa 2.5.2023 odoslané aj mailom.
5. Dňa 3.5.2023 bola súdu predložená plná moc udelená žalovaným AK Berčo s.r.o. spolu s vyjadrením vo veci. Žalovaný uviedol, že žalobkyňou uvedenú hodnotu nehnuteľností považuje za vysoko nadhodnotenú. Uviedol, že si nechal vypracovať znalecký posudok, ktorý zároveň predložil. Ide o posudok J. K. I. č. XXX/XXXX, ktorý ku dňu 11.7.2022 stanovil hodnotu vyporiadavaných nehnuteľností
na 69.300 Eur. Uviedol, že ak by žalobkyňa trvala na ňou uvádzanej hodnote nehnuteľností, má záujem aby boli nehnuteľností prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne s jej povinnosťou vyplatiť ho sumou 56.500 Eur. Ďalej uviedol, že sám má záujem o nadobudnutie vyporiadavaných nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva, avšak je ochotný žalobkyni vyplatiť titulom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 25.000 Eur, ktorú má k dispozícii. Za sumu vyššiu než 25.000 Eur nemá záujem o prikázanie nehnuteľností do jeho vlastníctva a navrhuje nariadiť predaj nehnuteľností.
6. Žalobkyňa podaním zo dňa 15.5.2023 uviedla, že vzhľadom na značne rozdielne ceny nehnuteľností určených realitnou kanceláriou a znalkyňou, si nechala vypracovať znalecký posudok a potom bude schopná vyjadriť sa k hodnote nehnuteľností. Uviedla, že neexistuje jediný dôvod, pre ktorý ba mala byť zaviazaná získať nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplácať žalovaného. Zopakovala, že o nehnuteľnosti nemá záujem, nemohla by ich využívať a boli by jej doslova na ťarchu, keďže žije dlhodobo v Ladciach. Žalovanému opakovane navrhla predaj nehnuteľností, našla aj záujemcov, no žalovaný to zmaril, lebo má o nehnuteľnosti záujem. Odvtedy však žalovaný neurobil nič pre to, aby nadobudol financie na jej vyplatenie z reálnej hodnoty nehnuteľností. Aj preto vníma postup žalovaného ako špekulatívny. Z dôvodu, že žalovaný neustále marí možnosť mimosúdnej dohody, navrhla aby jej bola priznaná náhrada trov konania.
7. Na základe žiadosti žalobkyne, ktorú súd vyhodnotil ako dôvodnú, bolo pojednávanie určené pôvodne na 25.5.2023 odročené na 11.7.2023 (o odročenie pojednávania ešte predtým žiadal aj žalovaný, avšak jeho žiadosti súd nevyhovel – poznámka súdu). Pred otvorením pojednávania dňa 11.7.2023 bol zo strany žalobkyne súdu aj žalovanému predložený súkromný znalecký posudok znalca Ing. Leoša Kopeckého č. 115/2023, ktorú ku dňu 16.6.2023 určil všeobecnú hodnotu vyporiadavaných nehnuteľností na sumu 78.600 Eur, z ktorej hodnoty navrhla žalobkyňa vychádzať. Následne sa strany predbežne dohodli na tom, že vec budú riešiť uzatvorením mimosúdnej dohody, v rámci ktorej nehnuteľnosti nadobudne do výlučného vlastníctva žalovaný s povinnosťou vyplatiť žalobkyni titulom vyporiadania sumu 36.000 Eur. Za účelom uzavretia dohody obe strany navrhli pojednávanie neotvárať, čo súd akceptoval.
8. Podaním zo dňa 1.8.2023 žalobkyňa súdu oznámila, že medzi stranami začali prebiehať rokovania o predaji vyporiadavaných nehnuteľností a požiadala o lehotu troch mesiacov za účelom ich odpredaja.
9. Súd uznesením č.k. 5C/94/2022-119 zo dňa 9.8.2023, právoplatným dňa 24.8.2023 konanie vo veci podľa § 163 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj iba ako „CSP“) prerušil.
10. Podaním zo dňa 6.11.2023 žalobkyňa požiadala o pokračovanie v konaní z dôvodu, že v zmysle dohody medzi stranami zabezpečila realitnú kancelária, ktorá zabezpečila záujemcu o kúpu nehnuteľností, avšak zo strany žalovaného došlo k zmareniu ich predaja a komunikácia so žalovanou stranou nie je možná. Vzhľadom na uvedené súd uznesením č.k. 5C/94/2022-125 zo dňa 8.11.2023 podľa § 163 ods. 2 CSP rozhodol o pokračovaní v konaní a súčasne nariadil vo veci termín pojednávania na 7.12.2023.
11. Žalovaný v súvislosti s návrhom žalobkyne na pokračovanie v konaní súdu písomne oznámil, že tvrdenie o zmarení predaja vysporiadavaných nehnuteľností z jeho strany je zavádzajúce. Potvrdil, že po prerušení konania žalobkyňa zabezpečila realitnú kanceláriu ILP, s.r.o., ktorú on odsúhlasil. Nikdy mu však nebolo prezentované za akú kúpnu cenu sa bude nehnuteľnosť ponúkať na predaj. Potvrdil tiež, že realitná kancelária prezentovala, že našla záujemcu o kúpu za celkovú cenu 65.000 Eur, čo je ale cena výrazne nižšia než je napríklad suma v zmysle znaleckého posudku predloženého žalobkyňou a z tejto sumy by ešte časť vo výške 3.500 Eur bola odmenou realitnej kancelárie. S takýmto odpredajom nehnuteľností nesúhlasil. Uviedol, že má naďalej záujem na tom, aby sa nehnuteľnosti odpredali, avšak nie narýchlo a za relatívne nízku sumu.
12. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe z dôvodu, že podielové spoluvlastníctvo nebolo možné vyriešiť mimosúdne, a to z dôvodu komunikácie so žalovaným, ktorá nie je možná. Žalovaný raz deklaroval záujem o nadobudnutie nehnuteľností, potom mal záujem na ich predaji. Záujem žalovaného je iba navonok deklarovaný, v skutočnosti s ním nie je možná komunikácia. Žalobkyňa navrhla zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovaného s tým, aby tento bol zaviazaný vyplatiť jej titulom vyrovnávacieho podielu sumu
30.750 Eur, alternatívne vyporiadať spoluvlastníctvo nariadením predaja nehnuteľností s rozdelením výťažku podľa výšky podielov. Pri sume výplaty žalobkyňa vychádza zo sumy 61.500 Eur, ktorá je reálnou trhovou hodnotou nehnuteľností, za ktorú je možné ich predať. Poukázala na skutočnosť, že ide o holú stavbu bez inžinierskych sietí, ktorá roky stojí bez sanácie, bez ošetrenia a za vyššiu sumu ju nie je nikto ochotný kúpiť. Uviedla tiež, že žalovaný bez opory v zápise na liste vlastníctva žiadal vyplatenie vyššieho podielu než mu prináleží.
13. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že so žalobou nesúhlasí. Nemá záujem stať sa výlučným vlastníkom nehnuteľností najmä z dôvodu, že prevažnú časť roka žije a pracuje v zahraničí a nemá ani prostriedky na vyplatenie žalobkyne. Má záujem na predaji nehnuteľností a rozdelení výťažku. Potvrdil, že odsúhlasil predaj nehnuteľností prostredníctvom konkrétnej realitnej kancelárie, ktorú zabezpečila žalobkyňa, avšak kúpna cena nebola vopred komunikovaná. Má za to, že nehnuteľností je možné predať za vyššiu sumu, pričom vychádza z toho, že záujemca sa našiel relatívne krátko po zverejnení inzerátu, pričom záujemcov bolo niekoľko, avšak za sumu, s ktorou žalovaný nesúhlasil. Má záujem dobrovoľne odpredať nehnuteľnosti, avšak chce ich ponúkať na predaj dlhší čas, aby získal prehľad o tom, či je možné dosiahnuť aj vyššiu cenu. Právny zástupca žalovaného uviedol, že prostredníctvom neho osobne bolo komunikované so žalobkyňou aj s realitnou kanceláriou a žalovaný prostredníctvom svojho brata vždy zabezpečil prístup realitnej kancelárie a záujemcov k nehnuteľnostiam.
14. Žalobkyňa poukázala na to, že s advokátskou kanceláriou v danej veci spolupracuje už od roku 2018, pričom asi rok trvalo iba zosúladenie skutkového stavu so stavom právnym. Už vtedy bola komunikácia so žalovaným zlá a nebyť jeho brata, veci by neboli vyriešené ani tak ako sú. Nie je pravdou, že by žalovaný komunikoval, ohliadky zabezpečila advokátska kancelária tak, že uprosila o súčinnosť brata žalovaného. Vybraná realitná kancelária je kanceláriou, ktorá má vlastnú databázu záujemcov a ak by žalovaný s kanceláriou komunikoval, vedel by, že nehnuteľnosti boli ponúkané za vyššiu sumu, ktorú však nikto nechcel zaplatiť. Najvyššia ponúknutá cena bola 65.000 Eur vrátane provízie a išlo o záujemcov z databázy realitnej kancelárie. Ponuky všetkých ostatných záujemcov boli na nižšie sumy. Žalovaný záujem na riešení veci iba deklaruje, avšak sám neurobil nič iba čakal kým žalobkyňa rezignuje.
15. Žalovaný uviedol, že je pravdou, že v minulosti mal záujem o nadobudnutie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva a to, že o nehnuteľnosti nemá záujem a nemá ani prostriedky na vyplatenie žalobkyne si uvedomil až po stretnutí na súde. Potvrdil, že sám inú realitnú kanceláriu neoslovil. Taktiež potvrdil, že v prípade predaja žiadal pre seba vyplatenie vyššej časti než zodpovedá jeho podielu, a to bez toho, aby mal na to nárok. Bolo to v rámci návrhov, ak by sa tým urýchlilo vyriešenie veci a ak by s tým žalobkyňa súhlasila.
16. Súd vo veci vykonal dokazovanie stranami predloženými listinnými dôkazmi tak ako vyplývajú z vyššie uvedeného odôvodnenia rozsudku (viď listinné dôkazy priložené k žalobe – bod 3. odôvodnenia rozsudku, ZP č. 125/2022 – bod 5. odôvodnenia rozsudku, ZP č. 115/2023 – viď bod 7. odôvodnenia rozsudku) a aktualizovaným LV č. XXXX. Strany nemali iné návrhy na doplnenie dokazovania.
17. Podľa § 136 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
18. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
19. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
20. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
21. Po oboznámení sa s vyjadreniami sporových strán a po vykonanom dokazovaní, aplikujúc na vec vyššie citované zákonné ustanovenia, dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná.
22. Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Súd mal v konaní za preukázané (a zároveň za nesporné), že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. F. E., každý z nich v jednej polovici. Predmetné nehnuteľnosti boli predtým v bezpodielovom spoluvlastníctve sporových strán ako manželov, ktorých manželstvo zaniklo dňom 9.3.2012.
23. Z vyjadrení žalobkyne je nepochybné, že táto nemá záujem naďalej zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalovaným a nemá ani záujem stať sa výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Žalobkyňa preukázateľne, v snahe dosiahnuť zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, ktorá je základnou formou zrušenia tohto právneho vzťahu, pred podaním žaloby opakovane kontaktovala žalovaného. Zo strany žalovaného nebol predložený žiaden dôkaz o tom, že by na písomné výzvy žalobkyne o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva dohodou písomne reagoval. Z uvedeného dôvodu bola žalobkyňa nútená riešiť zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva iniciovaním súdneho konania.
24. Keďže nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu a súčasne neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre zachovanie podielového spoluvlastníctva (tieto žiadna zo strán ani netvrdila), súd podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušil (výrok I. rozsudku).
25. Návrhmi strán na vyporiadanie zrušeného spoluvlastníctva súd nie je viazaný, nakoľko jednotlivé spôsoby vyporiadania, ako aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné, stanovuje Občiansky zákonník. Zákonom preferovaný spôsob vyporiadania spoluvlastníctva rozdelením veci medzi jej spoluvlastníkov podľa výšky podielov predpokladá, že ide o vec deliteľnú (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. že rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému záujmu. V danom prípade nebolo sporným, že reálna deľba predmetnej nehnuteľnosti - prednostne rozostavaného rodinného domu nie je možná. Uvedená okolnosť nepriamo vyplynula aj zo žalobkyňou predloženého znaleckého posudku, v ktorom je konštatované, že dom z prevádzkového hľadiska bude troviť jednu bytovú jednotku so vstupom z juho-západnej strany. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné posudzovať možnosť aplikácie ďalšieho (v poradí) zákonom uvádzaného spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom (v danom prípade jednému z dvoch spoluvlastníkov). Pri tomto spôsobe vyporiadania súd prihliada na účelné využitie veci a zaoberá sa aj otázkou, či spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať, disponuje potrebnými finančnými prostriedkami, resp. či u neho existujú predpoklady na splnenie povinnosti poskytnúť primeranú náhradu ostatným spoluvlastníkom.
26. Žalobkyňa o nehnuteľnosť neprejavila záujem, najmä z dôvodu, že spolu s rodinou už dlhší čas žije v okrese Ilava. Žalobkyňa preto navrhovala vyporiadanie spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovaného, prípadne nariadením predaja nehnuteľností. Žalovaný sa k žalobnému návrhu v súdom poskytnutej lehote nevyjadril. Neskôr v priebehu konania žalovaný pôvodne prejavil záujem stať sa výlučným vlastníkom vyporiadavaných nehnuteľností a predbežne odsúhlasil aj žalobkyňou požadovanú sumu primeranej náhrady s tým, že vec mali strany riešiť mimosúdnou dohodou a následným späťvzatím žaloby. Následne sa žalovaný vyjadril, že ani on nemá záujem o nadobudnutie nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva a ani nedisponuje dostatkom finančných prostriedkov na vyplatenie primeranej náhrady žalobkyni. Vzhľadom na uvedené neprichádzal do úvahy ani druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci do výlučného vlastníctva niektorému zo spoluvlastníkov s vyplatením primeranej náhrady ustupujúcemu spoluvlastníkovi.
27. Vzhľadom na nezáujem spoluvlastníkov o vyporiadavanú vec pristúpil súd k vyporiadaniu zrušeného spoluvlastníctva posledným možným spôsobom, a síce nariadením predaja veci s následným rozdelením výťažku z predaja podľa podielov (výrok II.). Predaj nehnuteľností a rozdelenie výťažku
je možné považovať za najspravodlivejšie rozhodnutie vo vzťahu k podielovým spoluvlastníkom, pretože z výťažku predaja dostane každý z podielových spoluvlastníkov reálnu trhovú hodnotu svojho spoluvlastníckeho podielu. Obe strany zároveň ostávajú spoluvlastníkmi vecí až do ich predaja, čím zároveň ostáva žalovanému istý časový priestor na to, aby prípadne našiel záujemcu ochotného zaplatiť kúpnu cenu vyššiu, než akú bol ochotný zaplatiť záujemca sprostredkovaný realitnou kanceláriou zabezpečenou žalobkyňou a odsúhlasenou žalovaným.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, ktoré ustanovenie vychádza pri náhrade trov konania zo zásady úspechu v spore. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), charakteristická pre sporové konanie, sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli. Z procesného hľadiska dosiahla žalobkyňa vo veci plný úspech, pretože súd v súlade s jej návrhom zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán. Zmyslom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane náhradu tých trov, ktoré musela v konaní zaplatiť, pričom by ich zaplatiť nemusela, ak by tu konanie pred súdom nebolo. Bolo preukázané a žalovaným nespochybnené, že žalobkyňa predtým, než podala žalobu na súd v dostatočnom časovom odstupe opakovane komunikovala so žalovaným v otázke mimosúdneho vyriešenia sporu, pričom žalovaný k vyporiadaniu spoluvlastníctva dohodou nepristúpil a nereagoval na písomnú výzvu právneho zástupcu žalobkyne, čo malo za následok nevyhnutnosť uplatnenia nároku v súdnom konaní. Aj v rámci súdneho konania bola žalobkyňa ústretová k dohode a tiež po dohode so žalovaným zabezpečila prostredníctvom realitnej kancelárie, ktorej výber žalovaný odsúhlasil záujemcu o kúpu nehnuteľností, avšak žalovaný potom predaj neodsúhlasil, čo malo za následok pokračovanie v súdnom konaní. Vzhľadom na uvedené preto nebola zistená existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by súd aplikujúc ust. § 257 CSP žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Naopak, za daného stavu mal súd za to, že je nanajvýš opodstatnené a zodpovedajúce princípu spravodlivosti uplatniť pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania práve zásadu procesného úspechu v spore a preto priznal žalobkyni proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok III.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Spišská Nová Ves.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( § 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.