Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/7/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

ň

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Harabinom, v trestnej veci vedenej proti obžalovanej U.. U. Č. pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa , , , na hlavnom pojednávaní konanom 3. 9. 2021 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

obžalovaná:

U.. U. Č. narodená XX. XX. XXXX v Č., trvale bytom G. XX, Y., prechodne bytom M. X V.

sa podľa písmeno b)

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I z 5. 2. 2015 č. k. -47 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného prenasledovania podľa písmeno b), písmeno c), písmeno d) , ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že:

v dobe od marca 2014 až do 23. júna 2014 (t.j. do začatia trestného stíhania) obvinená na rôznych miestach v Bratislave, najčastejšie však na K. v V., kontaktuje prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby N..N. poškodeného Y.. C.. P. L.M., ako aj ďalších zamestnancov firmy N. E. C. (SK), F..E..D.. so sídlom Ž. XX, V., na ich firemné e-mailové adresy, v ktorý sa vulgárne vyjadruje na adresu M. K., rodenej W., kolegyne poškodeného, ako aj na adresu poškodeného Y.. C.. P. L., ďalej v nepravidelných časových intervaloch, tiež v neskorých večerných hodinách ako aj v skorých ranných hodinách, kontaktuje poškodeného v počte aj 5 SMS - správami za deň ako aj viacerými telefonickými volaniami za deň, v intervaloch aj niekoľkých minút a to na poškodeného telefónne číslo XXXX XXX XXX z telefónneho čísla obvinenej XXXX XXX XXX, ako aj prostredníctvom pracovného portálu S..P..sk, cez ktorý odpoveďami na voľné pracovné pozície spoločnosti N. E. C. (SK), F..E..D.. rozposiela zamestnancom predmetnej firmy osobné fotografie a iné dokumenty poškodeného Y.. C.. P. L., ako aj vyhľadáva osobnú blízkosť poškodeného na verejných miestach v V., ako na ulici M. E. X v V., kde poškodený prechodne býva, kedy dňa 5. 4. 2014 mu cca 2 hodiny intenzívne vyzváňala na zvonček dverí bytu poškodeného a búchala na tieto dvere, pričom vulgárne nadávala na adresu poškodeného dožadujúc sa rozhovoru s ním, kde aj následne osobne kontaktovala susedov poškodeného, ďalej dňa 22. 4. 2014 kontaktovala poškodeného tiež v obchodnom nákupnom centre v Auparku v Bratislave, pričom poškodeného aj fyzicky napadla, pokúsila sa mu odcudziť jeho tašku a kľúče, teda obvinená proti vôli poškodeného najmä vyhľadávaním osobnej blízkosti poškodeného, jeho vytrvalým kontaktovaním prostriedkami elektronickej komunikácie, hlavne zasielaním znevažujúcich e- mailových správ o poškodenom samotnému poškodenému, ako aj spolupracovníkom poškodeného,

volaniami v nočných ako aj v skorých ranných hodinách na mobil, resp. pevnú telefónnu linku poškodeného, posielaním znevažujúcich SMS správ na mobilný telefón poškodeného, negatívne ovplyvnila kvalitu osobného života ako aj pracovného života poškodeného Y.. C.. P. L., ako jeho sústredenosť, výkony v práci, kvalitu jeho práce, a takýmto intenzívnym obťažovaním ohrozila najmä celkovú psychickú integritu poškodeného C.. P. L., ktorý sa začal cítiť byť konaním obvinenej ohrozený, pretože ho už nie len slovne ale aj fyzicky atakovala,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo 7. 7. 2016, sp. zn. bol zrušený (prvý) rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 18. 1. 2016, sp. zn. v celom rozsahu a vec bola vrátená prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Zároveň bolo zamietnuté odvolanie poškodeného.

Po tomto rozhodnutí súd opäť nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom po tom, čo obžalovaná urobila vyhlásenie podľa písmeno a) , že je nevinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej U.. Č., poškodeného P.. L., svedkov U.. Č., G.. L. a G.. L., U.. P., L.. N. a U.. O. T., výsluchom znalca U.. C.. R., P.. a prehratím nahrávky z 3. 6. 2014 zaznamenanej na telefonickom odkazovači (predložená poškodeným).

Obžalovaná po zmene zákonného sudcu súhlasila s pokračovaním v hlavnom pojednávaní bez potreby jeho opakovania, teda aj bez opakovania už vykonaného dokazovania.

Všetky vykonané dôkazy (aj pred prvým rozsudkom vo veci) súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá , pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného konania, dospel k záveru, že v predmetnej trestnej veci síce bolo preukázané, že sa skutok - ako je uvedený vo výroku rozsudku po jeho úprave prokuratúrou a následne aj súdom v kontexte vykonaného dokazovania - stal (určité ataky resp. prenasledovanie poškodeného obžalovanou), ale pre podstatnú zmenu časového rozpätia, kedy k prenasledovaniu obžalovanou dochádzalo (posun jeho začiatku) a tým aj nedostatku intenzity, nebolo preukázané naplnenie jednej zo základných a obligatórnych znakov skutkovej podstaty stíhaného prečinu - jeho objektívnej stránky a to výslovne vyžadovaného dlhodobého prenasledovania, bez ktorého daný skutok (konanie obžalovanej) nie je prečinom (trestným činom).

V kontexte záverov zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zo 7. 7. 2016 doručila prokurátorka súdu podanie z 2. 2. 2021 (č. l. 697), ktorým navrhla vykonať zmeny v skutkovej a právnej vete obžaloby, ako aj v právnej kvalifikácii. Súd podanie prokurátorky na hlavnom pojednávaní oboznámil a navrhnuté zmeny akceptoval, okrem časového vymedzenia skutku a zároveň súd vypustil časť skutku ešte z pôvodnej obžaloby (ktorú prokurátorka nenavrhla zmeniť) a to záver pôvodného skutku - „ ...., čím uvedeným konaním poškodenému Y.. C.. P. L., nar. .............., podstatným spôsobom zhoršuje kvalitu jeho života,“. Skutková veta nesmie obsahovať pojem „podstatným spôsobom zhoršuje kvalitu jeho života“, keďže ide o pojem právny a jeden zo znakov stíhanej skutkovej podstaty (následok) a je neprijateľné, aby bol súčasťou opisu skutku. Citované pochybenie vytýkal už krajský súd v zrušujúcom uznesení zo 7. 7. 2016 (odsek druhý a tretí na strane 5 - č. l. 443), avšak napriek tomu zo strany prokuratúry nebol predložený návrh na vypustenie tejto časti skutkovej vety. Súd ju preto vypustil sám v kontexte záverov uznesenia odvolacieho súdu.

Významným pre posúdenie trestnosti stíhaného konania obžalovanej však bola úprava časového ohraničenia skutku. Odvolací súd konštatoval, že nie je možné časovo vymedziť skutok slovným spojením „po súčasnosť“, ako to bolo v pôvodnej obžalobe a prvom rozsudku. Prokurátorka preto navrhla zmenu časového ohraničenia skutku na dobu „od októbra 2013 (t. j. po ukončení partnerského vzťahu s poškodeným Y.. C.. L.) až do 23. júna 2014 (t. j. do začatia trestného stíhania)“. Súd teda vychádzal z „nového“ časového rozhrania skutku kladeného obžalovanej za vinu (október 2013 - 23. 6. 2014) v

zmysle úpravy zo strany prokuratúry, ako nositeľky dôkazného bremena a strany v konaní preukazujúcej vinu obžalovanej. Súd ale túto zmenu neakceptoval, keďže na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané prenasledovanie poškodeného obžalovanou už od októbra 2013, ale až v dobe od marca 2014 do 23. júna 2014. Preto súd zmenil skutok pri jeho časovom vymedzení v zmysle naznačeného.

Súd vychádzal najmä z výpovedí poškodeného z hlavného pojednávania z 18. 1. 2016 (č. l. 403) a z 23. 1. 2017 (č. l. 485), kde vypovedal zhodne, ako pri svojich výsluchoch z prípravného konania (č. l. 166 - 168, 170 - 174, 234 - 245), na ktorých okrem iného uviedol, že zlom v správaní obžalovanej nastal 28. 3. 2014 (č. l. 167), kedy začala vyvolávať na mobilný telefón jemu, pani W. a to v noci v časoch o 3:24 hod., 3:27 hod., 3:29 hod., 3:31 hod., 3:33 hod., 3:36 hod., 3:37 hod., 3:39 hod., 4:09 hod., 4:52 hod., 5:00 hod., 6:17 hod.. Odvtedy začala útočiť vulgárnymi SMS správami a vyzváňaním na jeho mobilný telefón každý deň zhruba 3 - 4 vulgárnymi SMS správami a hlavne vo večerných hodinách mu vyvolávala asi každú pol hodinu. Poškodený ďalej opísal aj udalosť z 5. 4. 2014, kedy prišla obžalovaná priamo k nemu domov, dlho vyzváňala resp. klopala, následne sa po otvorení dverí vtlačila do bytu a vzala si časopisy. Prítomné boli aj deti poškodeného. Rovnako spomenul incident v Auparku z 22. 4. 2014, ktorého bola účastná aj maloletá dcéra poškodeného. Na hlavnom pojednávaní 23. 1. 2017 poškodený vypovedal, že na konci januára 2014 sa stretol s obžalovanou v Auparku, kde si myslel, že si všetko vysvetlili (po rozchode). Ďalej potvrdil, že útoky sa zintenzívnili 28. 3. 2014, kedy mala narodeniny kolegyňa K. a obžalovaná začala intenzívnu kampaň obťažujúcich a vulgárnych telefonátov a SMS. Tieto boli o 2, o 5 ráno, aj v noci, či už na mobil alebo na pevnú linku a ich obsahom boli vulgarizmy a osočovanie. Poškodený na ďalšom hlavnom pojednávaní 18. 10. 2017 založil do spisu SMS komunikáciu s obžalovanou od februára 2014 do 1. marca 2014 (č. l. 551) z ktorej rovnako vyplýva, že s obžalovanou ešte počas februára 2014 komunikoval bežnou rečou a bez náznakov obťažovania resp. prenasledovania z jej strany, pričom prvá „nepríjemná“ a osočujúca správa mu bola od obžalovanej doručená až 1. marca 2014. Na hlavnom pojednávaní 27. 11. 2020 (č. l. 677) poškodený opäť potvrdil, že ataky zo strany obžalovanej začali v marci 2014, ako uvádzal aj v trestnom oznámení (v reakcii na balík predložený súdu na nahliadnutie obžalovanou, ktorý jej zaslal poškodený ako darček v decembri 2013 - súčasťou mali byť magnetky a pohľadnice z Japonska a fotografie syna poškodeného, ktorým chcela obžalovaná preukázať, že ako mala poškodeného prenasledovať, keď ten jej niekoľko mesiacov po tom, čo mala s prenasledovaním začať, poslal darček až z Japonska).

Sám poškodený, ktorého sa konanie obžalovanej priamo dotýka (voči ktorému obžalovaná svoje ataky/ kontakty smerovala) a je jediným poškodeným v tejto veci, vo svojich svedectvách a tvrdeniach, jednoznačne špecifikoval, že obžalovaná ho začala prenasledovať spôsobom ako to predpokladá § 360a ods. 1 písm. b), c), d) Tr. zák. až od marca 2014 resp. 28. 3. 2014, kedy začali intenzívne útoky („kampaň“) obžalovanej prostredníctvom najmä obťažujúcich a vulgárnych telefonátov a SMS správ, ku ktorým dochádzalo aj v noci resp. nad ránom. Rovnako mu znepríjemnila život aj dvomi osobnými stretnutiami (zo strany poškodeného nevyžiadanými ani nechcenými) špecifikovanými v skutkovej vete (5. 4. 2014 a 22. 4. 2014), ktorých priebeh nepopiera ani samotná obžalovaná.

Súd preto ustálil, že konanie kladené obžalovanej za vinu - nebezpečné prenasledovanie poškodeného spočívajúce najmä vo vyhľadávaní jeho osobnej blízkosti, neprimeranom kontaktovaní proti jeho vôli (aj vulgárnom) resp. zneužití jeho osobných údajov a to všetko takým spôsobom, že to mohlo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu života poškodeného - začalo až v marci 2014 (resp. 28. marca 2014) a v zmysle obžaloby (po úprave časového vymedzenia) trvalo do 23. júna 2014, teda cca. tri mesiace.

Jedným zo základných a obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu kladeného za vinu obžalovanej - prečinu nebezpečného prenasledovania podľa písmeno b), písmeno c), písmeno d) (objektívnej stránky - konanie) je dlhodobosť, ako to je zrejmé zo základného návetia znenia tejto skutkovej podstaty („Kto iného dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že to...“) a na ktorú skutočnosť upozornil aj odvolací súd v zrušujúcom uznesení (odsek prvý na strane 5 - č. l. 443).

Súd obdobie troch mesiacov, počas ktorých obžalovaná neprimerane obťažovala a prenasledovala obžalovaného nevyhodnotil ako dlhodobé a teda napĺňajúce jeden zo základných atribútov (znakov) skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného prenasledovania, kde sa expressis verbis vyžaduje dlhodobé prenasledovanie poškodeného páchateľom. Konanie obžalovanej, ako ho časovo ohraničila

obžaloba a následne upravil súd po vykonanom dokazovaní, nenapĺňa základný znak skutkovej podstaty žalovaného trestného činu - dlhodobosť a preto skutok kladený jej za vinu nie je trestný čin.

K pojmu dlhodobo sa vyjadril aj krajský súd v zrušujúcom uznesení (odsek prvý na strane 5 - č. l. 443), kde konštatoval, že „na jeho naplnenie sa vyžaduje buď opakovanosť, prípadne dlhšiu dobu trvajúca sústavnosť protiprávneho konania páchateľa (rádovo v mesiacoch)“. Rádovo v mesiacoch neznamená automaticky dva a viac mesiacov, ale pri predmetnom trestnom čine musí ísť o konanie trvajúce väčší počet po sebe nasledujúcich mesiacov. Obdobie troch mesiacov nie je možné aj z pohľadu ustálenej judikatúry považovať za dlhodobé a pre jeho naplnenie a dosiahnutie hranice až trestného činu nebezpečného prenasledovania je z pohľadu súdu potrebný časový úsek minimálne v rozpätí šiestich mesiacov počas ktorých trvajú intenzívne resp. sústavne ataky páchateľa predpokladané § 360a Tr. zák. (aktívne a často sa opakujúce vyhľadávanie osobnej blízkosti resp. sledovanie poškodeného, jeho časté kontaktovanie či zneužitie jeho osobných údajov).

Súd dáva do pozornosti aj výklad pojmu „dlhší čas“ z § 138 písm. b) Tr. zák., ktorý je veľmi podobný výrazu „dlhodobo“ a to z pohľadu jazykovo-gramatického či logického. Dlhším časom sa rozumie časový úsek, ktorého dĺžka je ovplyvnená "intenzitou" trestného činu (to znamená závažnosťou trestného činu z hľadiska výšky zákonom ustanovenej trestnej sadzby). Všeobecne pre všetky prípady nemožno vymedziť, aký čas sa považuje za dlhší. V prípade, ak pôjde o trestný čin s vyššou trestnou sadzbou, bude "dlhší čas" kratší, ako pri trestnom čine s nižšou trestnou sadzbou. Podstatné je, že nejde o jednorazovú trestnú činnosť, alebo trestnú činnosť krátkeho trvania. Trestná sadzba pri trestnom čine kladenom za vinu obžalovanej je 0 až 1 rok. Ide o trestnú sadzbu nízku a aj preto, v zmysle uvedeného, je pre naplnenie pojmu dlhodobo potrebný dlhší časový úsek, pričom súd opätovne konštatuje, že obdobie troch mesiacov nie je možné posúdiť ako dlhodobé prenasledovanie.

Pre porovnanie súd odkazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 19. 11. 2009, sp. zn. , ktorý ustálil, že „doba páchania trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2 písm. c) Tr. zák. obžalovaným, ktorý je sám závislým užívateľom drogy, nepresahujúca jeden rok, spravidla nemôže byť považovaná za závažnejší spôsob konania v dôsledku páchania trestného činu po dlhší čas v zmysle § 138 písm. b) Tr. zák., pretože neprekračuje obvyklú dobu páchania takéhoto činu závislou osobou.“ Je zrejmé, že ide o špecifickú situácia pri odlišnom trestnom čine (drogovom) ako v tejto veci, ale sprítomňuje určitý rámec časového rozhrania, ktoré možno považovať za „dlhší čas“ pri trestnom čine so sadzbou 10 až 15 rokov, kedy súd rozhodol, že až obdobie nepresahujúce dokonca až jeden rok nemožno považovať za dlhší čas.

Ďalej súd dopĺňa, že súčasťou pojmu dlhodobo je aj intenzita útokov, ktorá tiež nebola naplnená v takej miere, aby šlo o trestný čin..

Z listinných dôkazov, prečítaných na hlavnom pojednávaní 18. 1. 2016 (prílohy od poškodeného - č. l. 176 - 225), ale aj z výpovedí poškodeného vyplýva, že obžalovaná počas predmetných troch mesiacov telefonicky kontaktovala poškodeného 28. 3. 2014 (13 krát), 4. 4. 2014 (11 krát), 18. 4. 2014 (3 krát), 2. 6. 2014 (6 krát) a 3. 6. 2014 (9 krát). Súd nepopiera že išlo o zvýšenú intenzitu telefonátov v predmetné dni, ktoré určite poškodenému boli nepríjemné resp. ho otravovali, ale stále ide len o 5 dní v trojmesačnom horizonte, pričom napr. v máji 2014 nebol preukázaný žiadny hovor od obžalovanej. Obžalovaná posielala i útočné a vulgárne SMS správy a e-maily poškodenému či jeho kolegom. V predmetných troch mesiacoch to bolo 1. 3. 2014, 28. 3. 2014, 29. 3. 2014, 1. 4. 2014, 22. 4. 2014, 15. 5. 2014, 16. 5. 2014, 18. 5. 2014, 25. 5. 2014, 30. 5. 2014, 31. 5. 2014, 1. 6. 2014, 2. 6. 2014, 3. 6. 2014, 5. 6. 2014, 6. 6. 2014, 10. 6. 2014, 20. 6. 2014. Tie už boli častejšie, ale k ich väčšiemu opakovaniu došlo až od druhej polovice mája 2014 do druhej polovice júna 2014, teda počas jedného mesiaca. Ani tieto správy a e-maily určite nepôsobili na poškodeného pozitívne, otravovali ho a mohli ho obmedziť na kvalite života, keďže ho v nich obžalovaná osočovala a nadávala mu, ale napriek tomu ich intenzitu nehodnotí súd na úrovni aká je nevyhnutná na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného prenasledovania.

V zmysle načrtnutého nebolo preukázané, že by obžalovaná prenasledovala poškodeného dennodenne počas predmetných troch mesiacov. Išlo skôr o ataky resp. nevyžiadané kontakty zo strany obžalovanej, ktoré sa síce v niektoré dni opakovali skutočne viac krát, ale následne prestali úplne a obžalovaná s nimi

začala opäť až o niekoľko dní či týždňov. Nedochádzalo k nim na pravidelnej báze napríklad každý resp. každý druhý deň. Ani osobné stretnutia, ktoré v predmetnom období iniciovala resp. vyvolala obžalovaná (5. 4. 2014 a 22. 4. 2014, tak ako sú opísané v skutkovej vete), čo ani nepopiera a ktoré poškodeného tiež objektívne mohli obťažovať a určite mu neboli príjemné, nemožno posúdiť ako dlhodobé (intenzívne) prenasledovanie, keďže išlo len o dva incidenty počas troch mesiacov a to ani v spojení so spomínanými telefonickými či SMS/emailovými kontaktmi.

Súd len dopĺňa, že prokurátor v skutkovej vete obžaloby nešpecifikoval presné dátumy, časy a konkrétne spôsoby (okrem dvoch osobných kontaktov), ako mala obžalovaná poškodeného počas celého predmetného obdobia prenasledovať, ale len všeobecne sumarizuje, že ho (resp. jeho kolegov) viac krát, a to aj vulgárne kontaktovala (hovory, SMS-správy, e-maily) a zverejňuje jeho osobné údaje.

V sumáre teda súd uzatvára, že nepopiera, že išlo o nepríjemné situácie pre poškodeného, ktoré vnímal negatívne, pričom však konanie obžalovanej nemožno hodnotiť ako napĺňajúce intenzitu a rozsah trestného činu nebezpečného prenasledovania ako to predpokladá § 360a ods. 1 Tr. zák., kde je nevyhnutné dlhodobé (zároveň intenzívne) prenasledovanie, ktoré jej prokuratúra ako nositeľka dôkazného bremena nepreukázala.

O nároku na náhradu škody poškodeného už súd nerozhodoval s poukazom na závery odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení (odsek tretí na strane 9 - č.l. 445).

Vychádzajúc zo všetky vyššie uvedených skutočnosti a z právnych úvah súdu bolo rozhodnuté o oslobodení obžalovanej U.. U. Č. spod obžaloby podľa písmeno b/ tak, ako to vyplýva z enunciátu rozsudku.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Bratislava I, o ktorom bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom predpokladaným v . Právne účinne ho nemôžu podať osoby, ktoré sa tohto práva výslovne vzdali. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.